Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719201557.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore
žalobcu: Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666, so sídlom Balkán 53, 960 95
Zvolen, zast. Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., IČO: 36 855 936, so sídlom Profesora Sáru
3873/44, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151

700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, 2/ Y. T., nar. XX. augusta XXXX, bytom A.
X. 3, XXX XX E. a 3/ E. T., nar. 6. decembra XXXX, bytom R. rad XX, XXX XX Q., žalovaní 2/ a 3/
zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom AK Nám SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o zaplatenie
30.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen,
č.k. 10C/10/2019-333 zo dňa 19. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/10/2019-333 zo dňa 19. júla 2021 vo výroku o trovách

konania (tretí výrok) vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ m e n í tak, že žalovaní 2/ a 3/ m a j ú voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%, ktoré im je žalobca p o v
i n n ý nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

II. Žalovaní 2/ a 3/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktoré je im

žalobca p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
10C/10/2019-333 zo dňa 19. júla 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
konanie o zastavil (prvá výroková veta). Rozhodol, že žalobcovi vracia krátený súdny poplatok zo
žaloby vo výške 1.782,-Eur po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa

platobného systému, ktorým je Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica (druhá
výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že okresný súd konal o žalobe
žalobcu pôvodne doručenej Okresnému súdu Brezno dňa 27.12.2018, ktorou sa domáhal, aby žalovaný

1/nahradil za žalobcu nároky žalovaných 2/ a 3/ na úhradu nemajetkovej ujmy. Okresný súd Brezno
uznesením č.k. 2C/2/2019-211 zo dňa 13.2.2019 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 12C/17/2017; Okresný súd Brezno dňa 28.3.2019 vec
postúpil okresnému súdu Zvolen ako miestne príslušnému súdu v dôsledku námietky žalovaných 2/ a
3/. Dňa 29.6.2021 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a vrátiť stranám
všetky zaplatené súdne poplatky. Navrhol, aby súd žiadnej zo strán nárok na trovy konania nepriznal.1.2 Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby okresný súd aplikoval ustanovenia § 144, § 145 ods.2 a § 146
zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); konanie zastavil bez skúmania
postoja žalovaných v dôsledku skutočnosti, že k späťvzatiu došlo pred tým, než sa začalo pojednávanie;

nesúhlas so späťvzatím by bol bez právneho významu.

1.3 Pokiaľ okresný súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, aplikoval ustanovenie § 11 ods.3, ods.4,
ods.6písm.b)zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov;rozhodol
o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. Žalovaným 2/ a 3/ súdny poplatok za odvolanie vo

výške 5 Eur rozhodnutím nevrátil z dôvodu, že poplatok sa vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 Eur.

1.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 256 ods.1
C.s.p. a konštatoval, že žalobca v späťvzatí uviedol, že plnil žalovaným 2/ a 3/ sumu 14.000,-Eur, hoci
na takéto plnenie za žalobcu v prospech žalovaných 2/ a 3/ bol povinný žalovaný 1/ z titulu povinného
zmluvného poistenia. Žalobca žalovaného 1/ vyzval, aby plnil sumu vo výške 14.000,-Eur na účet

žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Následne žalovaný 1/ žalobcovi dňa 22.6.2021 oznámil, že
sumu 14.000,-Eur refunduje na účet žalobcu a žalobcovi dňa 24.6.2021 uvedenú sumu uhradil. Okresný
súd tak považoval za nepochybné, že žaloba bola podaná dôvodne a až po jej podaní žalovaný 1/ uhradil
žalobcovi celý nárok, ktorého výška bola ustálená v konaní sp.zn. 12C/17/2014 na sumu 14.000,-Eur,
čím odpadol predmet súdneho konania. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nárok na náhradu

trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal a konštatoval, že neboli dané podmienky pre posudzovanie
úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia na zastavení konania.

2. Proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní 2/ a 3/ (ďalej aj „odvolatelia“) a navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu

v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť náhrady trov prvostupňového a
odvolacieho konania žalovaným 2/ a 3/ v rozsahu 100%. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v
ustanovení § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p.; tvrdili tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach odvolatelia namietali, že posúdenie otázky náhrady trov konania sa prieči
ustanoveniu § 256 ods.1 C.s.p. a ustálenej súdnej praxi. Poukázali na pojem procesné zavinenie a jeho
aplikáciu v judikatúre aj Ústavného súdu Slovenskej republiky; otázku zavinenia za zastavenie konania

je potrebné posudzovať z procesného hľadiska. Aby nešlo k zavinenie žalobcu musia byť splnené
podmienky dôvodnosti podanej žaloby a zároveň, že k späťvzatiu došlo v dôsledku konania žalovaného.
Odvolatelia mali zato, že procesná zodpovednosť v prejednávanej veci spočívala výlučne na strane
žalobcu.

2.2 Odvolatelia poukázali na súvisiace konania vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn.
12C/17/2017; v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/76/2020 bol na
plnenie žalovaným 2/ a 3/ zaviazaný žalobca (a nie žalovaný 1/); žalobcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ (v opačnom procesnom postavení) sumu 7.000,-Eur, každému zvlášť.
Jediným povinným subjektom na plnenie tak bol žalobca (v postavení žalovaného) titulom nemajetkovej

ujmy spôsobenej úmrtím matky odvolateľov pri dopravnej nehode. Odvolatelia (v postavení žalobcov)
v konaní sp.zn. 12C/17/2017 svoj nárok uplatňovali voči žalobcovi (v postavení žalovaného) ako
prevádzkovateľovi dopravného prostriedku. Otázka vysporiadania vzťahu medzi žalobcom a poisťovňou
(žalovaný 1/) nezakladala dôvod na podanie žaloby v prejednávanej veci aj voči žalovaným 2/ a
3/. Žalovaní tak svojím správaním nevytvorili žiaden dôvod, opodstatnenosť či podmienky pre vznik

súdneho sporu; ich pasívnu legitimáciu v spore vyvolal žalobca a ich pasívna legitimácia v spore nebola
od počiatku ani daná. Dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby spochybnilo aj plnenie žalobcu žalovaným
2/ a 3/ vyplývajúce z rozsudku sp.zn. 12C/17/2017. Ak žalovaný 1/ plnil (čo bolo dôsledkom späťvzatia),
plnil žalobcovi a nie žalovaným 2/ a 3/, ako to žalobca požadoval v žalobe. Odvolatelia tvrdili, že podaná
žaloba bola voči žalovaným 2/ a 3/ nedôvodná, neopodstatnená a predčasná.

2.3 Zo skutkových okolností pre odvolateľov vyplynulo, že žalobca plnenie titulom náhrady nemajetkovej
ujmy uhrádzal žalovaným 2/ a 3/ dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy, a to bez toho, aby na plnenie podľa
rozsudku12C/17/2017vyzvalžalovaného1/(akopoisťovňu)akplneniupoisťovňuvyzvalažporealizáciisvojhoplnenia;krefundáciižalobcomposkytnutéhoplneniažalovaným1/žalobcovidošlobezprostredne
po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci sp.zn. 12C/17/2017. Odvolatelia
tiež tvrdili, že konanie žalobcu už v spore vedenom pod sp.zn. 12C/17/2017 bolo nevhodné a amorálne,

žalobca sa snažil zbaviť svojej zodpovednosti poukazom na leasingovú spoločnosť resp. inú spoločnosť
s obchodným menom zameniteľným s obchodným menom žalobcu; zrejme s cieľom zmiasť poškodené
subjekty.

2.4 Pokiaľ odvolatelia namietli nesprávny procesný postup súdu, poukázali na skutočnosť, že súd prvej

inštancie im nedoručil na vyjadrenie späťvzatie žaloby pred vydaním napadnutého uznesenia; žalovaní
2/ a 3/ tak nemali možnosť sa vyjadriť k argumentácii žalobcu, na ktorej súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania a ich náhrade.

2.5 Odvolatelia ustálili, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcu, z procesných
dôvodov pre späťvratie žaloby žalobcom; žaloba voči žalovaným 2/ a 3/ bola od počiatku nedôvodná a

neopodstatnená; žalobca umelo vyvolal spor. Na strane žalobcu neexistovali ani objektívne okolnosti pre
aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., ktoré by prípadne odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania
žalovaným 2/ a 3/. Poukázali na svoje súčasné pomery, keď žalovaný 2/ je starobným dôchodcom a
žalovaný 3/ je osobou aktuálne bez pravidelného trvalého príjmu.

2.6 Odvolacou námietkou bolo aj tvrdenie nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie; absentuje jasné, dostatočné a preskúmateľné odôvodnenie v rozsahu zakladajúcom vadu
konania; nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 2/ a 3/ súd prvej inštancie odôvodnil len strohou
vetou nesplnenia podmienok pre posudzovanie úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia na
zastavení konania.

2.7 Odvolatelia požiadali o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, ak odvolací
súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil.

3.1 Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobca uviedol, že žalobou sa voči žalovanému 1/ (poisťovni)
domáhal, aby za žalobcu zaplatil žalovanému 2/ a žalovanému 3/ sumu uplatnenej nemajetkovej ujmy,
ktorú žalovaní 2/ a 3/ uplatnili voči žalobcovi v osobitnom konaní. Poistné plnenie malo byť poskytnuté

v prospech poškodených a nie na prospech žalobcu; keďže plnenie v prospech žalovaných 2/ a 3/ im
proti ich vôli nie je možné im vnútiť, museli byť žalovaní 2/ a 3/ stranami súdneho sporu. Podanou
žalobou žalovaným 2/ a 3/ nevznikli žiadne povinnosti, žalobca sa žalobou domáhal, aby plnenie bolo
poskytnuté v ich prospech. Žalobca napokon navrhol konanie prerušiť za účelom, aby stranám sporu
nevznikali neúčelné trovy; žalovaní 2/ a 3/ podali odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, nimi

podané odvolanie bolo jediným úkonom právnej služby, pričom v odvolacom konaní (proti uzneseniu o
prerušení konania) úspešní neboli.

3.2 Žalobca tvrdil, že je spravodlivé a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby náhrada trov
konania nebola priznaná žiadnej zo strán sporu a to z dôvodov, že žalovaní 2/ a 3/ neboli v odvolacom

konaní proti uzneseniu o prerušení konania úspešní; žalobca nepožadoval od žalovaných 2/ a 3/ žiadne
plnenie ale domáhal sa, aby plnenie bolo poskytnuté v ich prospech; k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu,
že poisťovňa plnila sumu zodpovedajúcu poistnému plneniu žalobcovi a žalobca plnil žalovaným 2/ a
3/ nárok uplatnenej nemajetkovej ujmy; výška nároku tvoriaceho predmet konania (sp.zn. 10C/10/2019)
závisela od ustálenia výšky nároku v konaní sp.zn. 12C/17/2017; žalobca uplatnil v konaní sp.zn.

10C/10/2019) nárok v rovnakej výške, ako uplatnili žalovaní 2/ a 3/ v konaní sp.zn. 12C/17/2017.

4. Odvolatelia sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

5. Žalovaný 1/ odvolanie voči uzneseniu okresného súdu nepodal, k podanému odvolaniu sa nevyjadril.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §
380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. v napadnutom výroku (výrok III. o nároku na náhradu trov konania) vo vzťahu k

žalovaným 2/ a 3/ zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

7.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných 2/ a 3/, ako aj procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca na žalobou podanou pôvodne na Okresný súd

Brezno dňa 27.12.2018 domáhal, aby súd žalovanému 1/ uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť za žalobcu žalovanému 2/ sumu 15.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 15.000,-Eur od 19.7.2018 do zaplatenia a žalovanému 3/ sumu 15.000,-Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000,-Eur od 19.8.2018 zo zaplatenia; domáhal
sa tiež náhrady trov konania vo výške 100%. Z podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca ňou

reaguje na žalobu, ktorou sa žalovaní 2/ a 3/ v postavení žalobcov domáhajú voči žalobcovi (v postavení
žalovaného) v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp.zn. 12C/17/2017 práva na zaplatenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu porušenia práva na ich súkromie a rodinný život, každý
zvlášť vo výške 15.000,-Eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe konštatoval, že v predmetnom súdnom
konaní(sp.zn.12C/17/2017)môžebyťžalobcazaviazanýnaúhradunemajetkovejujmynajviacvovýške

30.000,-Eur s príslušenstvom.

9.1 Zo žaloby vyplýva nesporne argumentácia žalobcu, ktorý nesúhlasil so stanoviskom prezentovaným
žalovaným 1/, že na uplatnenú ujmu sa povinné zmluvné poistenie nevzťahuje a z toho dôvodu nielen
že nelikvidoval poistnú udalosť aj vo vzťahu k nemajetkovej ujme ale nemá ani právny záujem vstúpiť

ako intervenient do súdneho konania vedeného pod sp.zn. 12C/17/2017. Naproti uvedenému názoru
žalovaného 1/ žalobca tvrdil, že z judikatúry súdov vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy je krytá
povinným zmluvným poistením podľa zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

9.2 Z obsahu spisu je zistiteľné, že Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/17/2017

rozsudkom (prvým v poradí) zo dňa 26.10.2018 konanie o žalobe Y. T. a E. T. proti žalovanému I. (SAD
Zvolen a.s.) zastavil; žalovanému II. (Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, IČO:
36 054 666) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi I. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-Eur a
žalobcovi II. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia; výrokmi IV. a V. rozhodol okresný súd o nárokoch strán sporu na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/39/2019-331 zo dňa 31.3.2020 rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II., III. a V. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-Eur a žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000,-Eur a rozhodol aj o nárokoch na náhradu trov konania; Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací rozsudkom č.k. 14Co/76/2020-478 zo dňa 27.4.2021 napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalovaný Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, je povinná zaplatiť
žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,-Eur a žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 7.000,-Eur; odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.

9.3 Zo spisu je rovnako zistiteľné, že žalobca už v žalobe navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 12C/17/2017; už Okresný
súd Brezno svojím uznesením č.k. 2C/2/2019-211 zo dňa 13.2.2019 konanie prerušil; odvolací súd
konajúc o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ uznesenie o prerušení konania ako vecne správne potvrdil.

10. Žalobca zobral žalobu späť podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.6.2021; v rámci svojej
argumentácie poukázal na právoplatné skončenie konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn.
12C/17/2017 a skutočnosť, že v uvedenom súdnom konaní bol žalobca (v postavení žalovaného)
zaviazaný povinnosťou uhradiť žalovaným 2/ a 3/ (v postavení žalobcov) každému zvlášť sumu 7.000,-Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca tvrdil, že priznané nároky žalovaným 2/ a 3/ uhradil (pripojil
doklady o úhrade) a vyzval žalovaného 1/ ako poisťovňu z titulu povinného zmluvného poistenia, aby mu
plnil sumu celkom 14.000,-Eur (a teda sumu, ktorú sám plnil žalovaným 2/ a 3/ v zmysle právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia.

10.1 Z uvedeného žalobca vyvodil, že žaloba bola podaná dôvodne a až po podaní žaloby (vo veci
10C/10/2019) žalovaný 1/ uhradil žalobcovi celý nárok, čím odpadol predmet konania. K uvedenému
pripojil výzvu adresovanú žalovanému 1/ a doklad o úhrade zo strany žalovaného 1/)

11. Odvolanie žalovaných 2/ a 3/ je dôvodné.
Zo súdneho spisu, späťvzatia žaloby žalobcom vyplýva, že dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že
žalovaný 1/ po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 14.000,-Eur, ktorá zodpovedá sume, ktorá bola
priznaná žalovaným 2/ a 3/ v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/17/2017 titulom nemajetkovej ujmy.

11.1 V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje zásada úspechu; strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Zásada úspechu je v
ustanovení § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku doplnená zásadou procesného zavinenia; trovy
konania je v takomto prípade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli (ak strana procesne
zavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane).Rozhodujúcimiskutočnosťami

na posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súd prvej inštancie
aplikujúc ustanovenie 256 ods.1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal,
nakoľko s ohľadom na dôvod späťvzatia mal zato, že nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu
vo veci, resp. procesného zavinenia na zastavení konania.

11.2 Z uvedeným záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu nestotožňuje. Správnym záverom bolo,
že neboli dané podmienky pre posudzovanie nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu,
nakoľko konanie bolo v dôsledku späťvzatia zastavené. Nesprávnym záverom súdu prvej inštancie bolo
konštatovanie o tom, že neboli dané podmienky pre posúdenie procesného zavinenia na zastavení
konania.

11.3 Odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu
konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania, a to na oboch procesných
stranách. Späťvzatie žaloby (návrhu), je dispozičným úkonom žalobcu ako „pána sporu“ (dominus litis).

Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania je skutočnosť, či žalobca zobral žalobu
späť v dôsledku správania žalovanej strany. Ak napríklad žalovaná strana po podaní žaloby uhradí
žalovanú sumu, zodpovednosť za zastavenie konania nesie táto strana sporu.

11.4 Špecifikum prejednávanej veci spočíva v tom, že žalobca sa žalobou nedomáhal od žalovaných

plnenia pre seba; domáhal sa, aby žalovanému (poisťovni) bola uložená povinnosť plniť žalovaným 2/
a 3/ nárok titulom nemajetkovej ujmy, ktorý im môže byť priznaný v inom konaní (sp.zn. 12C/17/2017).
Z ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) zákona č.381/2001 Z.z. vyplýva, že poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Motiváciou pre podanie žaloby tak nepochybne

bolo, aby žalovaný 1/ plnil žalovaným 2/ a 3/ uplatnené (a neskôr priznané) nároky. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v rámci zodpovednostného vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bol
povinným k náhrade nemajetkovej ujmy žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla, v dôsledku
ktorého dopravnej nehody došlo k zraneniam R. T., v dôsledku ktorých pri dopravnej nehode zomrela.
Ide tak o zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/; od uvedeného vzťahu je potrebné

odlíšiť právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ako poisteným a poisťovňou, ktorý vyplýva z
povinného zmluvného poistenia podľa zákona č.381/2001 Z.z..

11.5 Žalobca sa žalobou domáhal, aby poisťovňa za neho plnila osobám, ktorým vznikla v dôsledku
úmrtia príbuznej nemajetková ujma. V späťvzatí mal zato, že žaloba bola podané dôvodne, nakoľko až

po jej podaní žalovaný 1/ uhradil žalobcovi celá nárok, čím odpadol predmet konania.

11.6 Porovnaním žalobného petitu a konania žalovaného 1/ je zrejmé, že žalovaný 1/ neplnil žalovaným
2/ a 3/ nároky, ktoré im boli priznané v inom konaní (sp.zn. 12C/17/2017); plnil priamo žalobcovi, ktorýsúdnym rozhodnutím jemu uloženú povinnosť plnil po právoplatnosti rozhodnutia sp.zn. 12C/17/2017
v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 14Co/76/2020-478 zo dňa 27.4.2021. Nemožno tak
konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne; plnenie, ku ktorému zo strany žalovaného 1/ došlo, bolo

plnením odlišným od plnenia, ktoré požadoval žalobou žalobca. Motívom, pre ktorý žalobca žalobu
podal, bol však naplnený, žalovaný 1/ žalobcovi refundoval žalobcovi plnenie, na ktoré sa v zmysle už
ustálenej judikatúry vzťahuje poistné krytie vyplývajúce z povinného zmluvného poistenia.

11.7 Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu však bola skutočnosť, že žalobca sa sám neriadil

podanou žalobou (ktorou sa domáhal plnenia v prospech tretej osoby), žalovaným 2/ a 3/ uhradil
uplatnený a právoplatným rozhodnutím priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a až následne
žalovaného 1/ žiadal o refundáciu tohto plnenia titulom povinného zmluvného poistenia. Žalobca tak
od počiatku mal aj iné prostriedky uplatnenia svojho práva (ktoré mu vzniklo voči poisťovni); podanie
žaloby na plnenie v prospech tretích osôb sa v tomto svetle javí nadbytočné, pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných 2/ a 3/ určil žalobca ich označením za žalovaných priamo v žalobe. Bol to žalobca, ktorý

žalobou vyvolal spor; zároveň to bol žalobca, ktorý po právoplatnom priznaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy plnil žalovaným 2/ a 3/ to, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.

11.8 Skutočnosť, že následne žalovaný 1/ žalobcovi refundoval uhradenú nemajetkovú ujmu nemá
vplyv na zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania; na vzťah medzi žalobcom (poisteným) a

žalovaným 1/ (poisťovňou) nemali žalovaní 2/ a 3/ (oprávnení z nemajetkovej ujmy) žiaden dosah;
žalobca mohol už poskytnuté plnenie voči žalovanému 1/ uplatniť bez toho, aby žalovaní 2/ a 3/ boli
stranami sporu. Už úhradou nemajetkovej ujmy žalobcom totiž žaloba stratila svoje opodstatnenie,
zaplatením nemajetkovej ujmy žalobcom zanikla povinnosť žalovaného 1/ za žalobcu plniť žalovaným
2/ a 3/ a vznikla povinnosť žalovaného 1/ žalobcovi refundovať uhradené plnenia, kryté povinným

zmluvným poistením. V konečnom dôsledku dôvodom pre späťvzatie žaloby nebolo plnenie žalovaného
1/žalobcovi,aleplneniežalobcužalovaným2/a3/,nakoľkoužvdôsledkuplneniažalobcužalobastratila
svoje opodstatnenie.

11.9 Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania; v zmysle

ustanovenia § 256 ods.1 C.s.p. tak nárok na náhradu trov konania patrí protistrane. Závery súdu prvej
inštancie, ktorý si osvojil tvrdenia žalobcu vychádzali s nesprávne zisteného skutkového stavu vo vzťahu
k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd
súhlasí s odvolateľmi aj v tom smere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo aj nepreskúmateľné z
dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

12. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspechu v spore a zásady
zodpovednosti za zavinenie bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v
praxi k nežiaducej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania
súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania

v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie
podľa ustanovenia § 257 C.s.p.. Pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu zákonná dikcia vyžaduje
splnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a
súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného
ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania

alebo môžu byť dané určitým správaním strán sporu, prípadne sa môže týkať celkom špecifických
skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. Je však potrebné zdôrazniť, že aplikácia moderačného
oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia § 257 C.s.p. by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.

12.1 Odvolací súd posudzujúc argumentáciu žalobcu k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ nezistil dôvody pre

aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Ak žalobca tvrdil, že žalobca od žalovaných 2/ a 3/ nepožadoval
žiadne plnenie ale domáhal sa plnenia v ich prospech, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca žalovaným
2/ a 3/ plnil nemajetkovú ujmu sám z čoho vyplýva, že spor žalobou v prospech tretej osoby
vyvolal nadbytočne. Už po úhrade nemajetkovej ujmy priznanej súdnym rozhodnutím sa žaloba stala
nedôvodná, po tejto úhrade nebolo možné zaviazať žalovaného 1/ na plnenie nemajetkovej ujmy

žalovaným 2/ a 3/, takýmto plnením by došlo k duplicitnému plneniu nemajetkovej ujmy. Aj keď žalobca
dôvodí, že k späťvzatiu došlo z dôvodu, že došlo k refundácii plnenia žalobcovi, toto plnenie už
nemá žiaden vplyv na nároky žalovaných 2/ a 3/ na náhradu nemajetkovej ujmy (ktoré už v tom
čase boli vysporiadané); podstatné je, že žaloba stratila opodstatnenie už plnením žalobcu. Neobstojíani argument vo vzťahu k výške nároku; tento nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle
ustanovenia § 257 C.s.p.; výšku nemajetkovej ujmy posudzoval súd v inom konaní. Napokon dôvodom
pre aplikáciu ustanovenia nie je ani skutočnosť, že žalovaní 2/ a 3/ neboli v odvolacom konaní proti

uneseniu o prerušení konania úspešní. Súd totiž v rozhodnutí, ktorým konanie končí, rozhoduje iba
o nároku na náhradu trov konania. Až následne rozhoduje súd prvej inštancie o výške náhrady trov
konania, až v tomto rozhodnutí posudzuje účelnosť uskutočnených úkonov právnych služieb.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,

vo výroku III., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/
postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaným 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v rozsahu 100%, a to z dôvodu procesného zavinenia žalobcu za zastavenie konania.

13.1 V časti, v ktorej uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo (vo výroku I., ktorým
okresný súd konanie zastavil, vo výroku II. o vrátení kráteného súdneho poplatku a vo výroku III. vo

vzťahu k žalovanému 1/, ostalo odvolaním napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods.1 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku
podaného odvolania odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil

nezistiac dôvody na jeho potvrdenie a ani jeho zrušenie. V odvolacom konaní tak boli v celom rozsahu
úspešní žalovaní 2/ a 3/; preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

15. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie rozhodoval uznesením, o podanom

odvolaní proti výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj odvolací súd formou uznesenia;
nebol dôvod nariaďovať pojednávanie o odvolaní; odvolací súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania
nerozhodoval. Na postup podľa ustanovenia § 219 ods.3 druhá veta C.s.p. dôvody dané neboli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).