Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209216
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816209216.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: D. X., V.. XX. XX. XXXX, P. XXX XX P. XX,

zastúpnej: Vojčík & Partners, s.r.o, Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, proti žalovanej: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 814 74, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu škody
na zdraví takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 25.740,- eur ako náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.150,-
eur od 26. 06. 2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 02. 12. 2013 v čase okolo 16.10 hod. došlo na ulici Duklianskych
hrdinov k dopravnej nehode, pri ktorej narazilo osobné motorové vozidlo do žalobkyne ako poškodenej,
ktorá prechádzala vozovku po vyznačenom prechode pre chodcov pričom pri zrážke utrpela otras mozgu
I. stupňa, pomliaždenie pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie pravého lakťa a tržnú ranu záhlavia.

V dôsledku dopravnej nehody bolo voči vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu
začaté trestné stíhanie, ktoré bolo podmienečne zastavené. Z uznesenia o podmienečnom zastavení
trestného stíhania je zrejmé, že dopravná nehoda sa stala a za dopravnú nehodu zodpovedá vodič
motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej. Žalobkyňa v dôsledku
predmetnej dopravnej nehody utrpela ďalšiu škodu na zdraví, spočívajúcu v sťažení jej spoločenského
uplatnenia. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla má objektívny charakter. V dôsledku
dopravnej nehody sa žalobkyňa stala invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 45 %. V zmysle odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne vo Vranove nad Topľou zo
dňa 19. 05. 2015 je zrejmé, že žalobkyňa trpí depresívnou poruchou s úzkosťou organickej etiológie. V
zmysle klinického obrazu žalobkyne sa u nej v popredí prejavujú depresívne nálady, anhedónia, poruchy
spánku, bilančné myslenie, traumatické spomienky na autonehodu, flashbacky či anticipačná úzkosť.
Žalobkyňa zároveň uvádza, že od dopravnej nehody trpí vážnym strachom z cestovania a pokiaľ nemusí
tak radšej necestuje. Dňa 22. 05. 2015 bol na žiadosť žalobkyne vypracovaný lekársky posudok, ktorý
vypracoval MUDr. Y. Š., psychiater. Predmetný posudok ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyne položkou č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ZoNZB). Lekárskym posudkom bolo poškodenie zdravia žalobkyne
pre účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1000 bodov.
Zároveň došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 6ZoNZB o 500 bodov. Celková výška bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia po jeho
navýšení predstavuje 1500 bodov. Rozhodným období pre určenie jedného bodu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je rok 2014. Hodnota jedného bodu teda predstavuje sumu 17,16 eur v súlade

s § 5 ods. 2 ZoNZB. Výška náhrady spoločenského uplatnenia teda predstavuje sumu 25.740,- eur.
Žalobkyňa si teda dňa 11. 03. 2015 a dňa 01. 06. 2015 prostredníctvom splnomocnenca, spoločnosti
TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o. uplatnila svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, k
uplatneniu ktorého zároveň priložila Lekársky posudok. Vzhľadom na to, že pri uplatnení nároku zo dňa
01. 03. 2015 bol priložený lekársky posudok, ktorý nevypracoval posledný ošetrujúci lekár žalobkyne,

táto podaním zo dňa 01. 06. 2015 tento nedostatok odstránila. Avšak podľa právneho názoru likvidátora
žalovaného, žalobkyňa z psychiatrického hľadiska nespĺňa žiadne kritériá pre uplatnenie náhrad. Čo sa
týka úrokov z omeškania, tieto si uplatňuje deň po tom ako žalovaná žalobkyni oznámila, že jej nárok na
náhraduškodynazdravíodmietaplniť,pričomsiichuplatňujezosumy,ktorúsiuplatnilaprostredníctvom
spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o., t.j. z 24.150,- eur.

3. K žalobe sa dňa 30. 07. 2018 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že jej nie je zrejmé čím žalobkyňa
preukazuje svoj nárok, nakoľko dôkazy žaloby, ktoré žalovaná obdržala sú čitateľné len pokiaľ sa týka
lekárskych správ, posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, správy Štatistického úradu SR o výške
priemernej mesačnej mzdy v roku 2014, korešpondencie spoločnosti TAAK zo dňa 11. 03. 2015 a 01. 06.
2015akoajkorešpondenciežalovanéhoz19.03.2015a25.06.2015amailovéhooznámeniazodňa08.

12. 2015. Zvyšok dôkazov je absolútne nečitateľný. Aj napriek tomu sa žalovaná vyjadrí v takom rozsahu
ako jej to doručená žaloba umožňuje. Dňa 16. 03. 2015 žalovaná obdržala korešpondenciu TAAK
Odškodňovacej spoločnosti s.r.o. predmetom ktorej bolo uplatnenie nároku vo výške 24.170 eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s jej poškodením pri dopravnej nehode dňa 01. 12. 2013.
Prílohou bol lekársky posudok vystavený dňa 02. 03. 2015 MUDr. R. K. - primárom oddelenia úrazovej

chirurgie s JIS Nemocnice Poprad, a.s., ktorý u poškodenej hodnotil vážne duševné poruchy položkou
255 v rozsahu 1000 bodov spolu s navýšením hodnotenia na 1500 bodov. Podľa lekárskych správ o
ošetrenížalobkyne,ktorémážalovanýkdispozíciijezrejmé,žeMUDr.R.K.nebolposudzujúcimlekárom
a preto nemohol byť ani osobou zákonom určenou na spracovanie lekárskeho posudku a žalovaný
dôvodne namietal takýto lekársky posudok ako neakceptovateľný tak po formálnej ako aj obsahovej

stránke pre preukázanie nároku žalobkyne, o čom adresáta uplatnenia nároku informoval listom zo
dňa 19. 03. 2015. Dňa 03. 06. 2015 obdržal žalovaný hlásenie škodovej udalosti žalobkyne, prílohou
ktorého bol lekársky posudok vystavený Duševným zdravím, s.r.o. Vranov nad Topľou - psychiatrom
MUDr. Y. Š., ktorý u žalobkyne hodnotil vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov
alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií ako sťaženie spoločenského

uplatnenia položkou 255 v rozsahu 1000 bodov spolu s navýšením hodnotenia podľa § 14 ods. 4 zákona
na 1500 bodov. Vzhľadom k tomu, že aj v lekárskom posudku MUDr. Š. je uvedené hodnotenie v
zmysle neexistujúceho ustanovenia zákona, nebolo zrejmé na základe akých skutočností posudzujúci
lekár dospel k celkovému počtu bodov, a preto si žalovaný zadovážil odborné znalecké posúdenie
predmetného lekárskeho hodnotenia znalkyňou z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr.

E. R.. Z tohto odborného znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa trpí organickou depresívnou
poruchou ako dôsledok závažnej zdravotnej zmeny po náhlej cievnej mozgovej príhode, ktorú utrpela
v roku 2011, teda bez zjavnej príčinnej súvislosti so zranením, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej
nehode a takýto nepriaznivý zdravotný stav nemôže byť kompenzovaný na úkor poisteného z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. na úkor

subjektu, ktorý za chorobný stav žalobkyne nenesie žiadnu zodpovednosť. Tiež je potrebné upriamiť
pozornosť aj na to, že v uznesení OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 24. 12. 2013, ktorým bolo začaté
trestné stíhanie obvineného, rovnako ako aj u uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo
dňa 05. 02. 2014, ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, by sa skutočnosť týkajúca
sa poškodenia duševného zdravia musela uvádzať, keďže žalobkyňa mala byť už od 28. 05. 2013 v

evidencii psychiatrickej ambulancie MUDr. Š.. Pokiaľ tomu tak nebol, toto je tiež dôkazom toho, že
nárok nie je uplatňovaný po práve. Žalovaná rozporuje aj uplatňovanie príslušenstva pohľadávky, ktoré
žalobkyňa odôvodňuje porušením ust. §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zo strany žalovaného. Tak
ako to žalovaný uviedol a aj dôkazmi preukázal, dňa 03. 06. 2015 obdržal oznámenie poškodenej o
škodovej udalosti a v zákonnej lehote 25. 06. 2015 poskytol poškodenej písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol poskytnúť náhradu škody. Povinnosť žalovanej plniť môže vzniknúť až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaná dáva do pozornosti právny názor
uvedený v rozhodnutí KS v BA 8Co/151/2016 z 14. 06. 2016, ktorý sankciu v podobe úrokov z omeškaniaviaže výlučne na nesplnenie povinnosti v zmysle ust. §11 ods. 6 cit. zákona bez ohľadu na to ako bolo
v konečnom dôsledku o nároku poškodeného v sporovom konaní rozhodnuté.

4. Na pojednávaní dňa 19. 09. 2018 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že jej zdravotné ťažkosti sa
začali po havárií. Predtým dačo také nezažila, ide cez prechod, normálne má strach z prechádzania cez
prechod pre chodcov, aj cúvne, žeby ju auto nenabralo. Auto aj bliká, aj zatrúbi, že môže prejsť, ale nevie
prečo ešte sa pozerá aj za to auto, či náhodou aj to druhé auto za ním stíha zabrzdiť, žeby náhodou do
neho nebuchlo. Čo sa týka prechodov, stále prechádza cez cestu cez prechod, nie mimo. Aj minule išla

s manželom, hovorí poď prebehneme, ona mu hovorí že nie, ty si toto nezažil, ja hej. Keď idú autom,
stále ho upozorňuje daj si odstup, je v strachu. Nebolo to ľahké zranenie ako tu bolo povedané, mala
otras mozgu, je uzavretá, mame vtedy povedala, v ten deň keď ju priviezli, že len spadla. Hoci som mala
hlavu ofačovanú, nešlo jej to do hlavy. Na otázku súdu aké zdravotné ťažkosti mala pred 02. 12. 2013
uviedla, že určite predtým nemala zdravotné problémy s chrbticou alebo s cestovaním. Aj keď prišla
domov po havárii, celé mala pomliaždené telo, takže to nebolo také ľahké zranenie. V roku 2011 ešte

mala slabšiu cievnu mozgovú príhodu. Pred týmto dátumom nič vážnejšie. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav
po tomto dátume, po tomto dátume máva závraty, hučanie v ušiach, bolesť krčnej chrbtice, ani golier jej
nedali vtedy, čo ani spať nemohla. A ten strach pretrváva doteraz, nevie či sa to zmení, myslí že nie,
lebo je stále napätá. Aj teraz išla s jedným pánom a ho upozorňovala, že pozor tam ide jedno auto,
vie že pre šoféra je to asi nedobré ale nevedela si pomôcť. Aj z roboty keď ide domov, sa z nej smejú,

že je prestrašená, stále musí niekoho chytiť za ruku, že by nešla aj tá osoba, ale aj cúva, hocikedy aj
spanikári, nevedela či auto zastaví, tak možno aj cúvla. Cez prechod kde ju zrazilo auto prechádza stále
každý deň. Je uzavretá, nevie hovoriť o problémoch radšej bude ticho. Potom dáva do éteru a potom
sa smejú, aj v robote jej hovoria ,,joj ty zrazená“, ju to veľmi ubíjalo. Človek im to nepovie ale myslí si
svoje. Na otázku súdu aby popísala ešte aké ďalšie zdravotné ťažkosti má po 02. 12. 2013, uviedla má

depresie, strach, tie zrejme neprejdú, je ticho stále, málokedy hovorí. Akurát čo chodí na psychiatriu, ale
stále ich presviedča, aby to nikde nehovorili. Chodievala k psychológovi aj k psychiatrovi. K psychológovi
chodievala ku Q. doktorke, k psychiatrovi k doktorovi V.. Ku psychológovi už nechodieva, ale chodievam
stále na psychiatrickú ambulanciu zhruba každé tri mesiace. Na otázku právnej zástupkyne, či berie
momentálne nejaké lieky, uviedla, že Berie cytalex, neurol, niekedy lexaurin, kedy ako, podľa toho aké

má ťažkosti. Berie tabletky od tlaku. Preresan od krčnej. Od závratov a hučania uší berie Betahistin.
Keď cíti tŕpnutie berie magnézium. Potom berie Atovastatin od cholesterolu. Potom berie stále anopyrin
na riedenie krvi. Čo sa týka chrbtice je to podľa stavu dorziflex, aulin, flektor. Na otázku žalovanej či
bola liečená u MUDr. Š. uvádza, že áno bola po tej mozgovej príhode. Chodievala za ním asi tak trikrát
do roka. Tú mozgovú príhodu mala v roku 2011. Veľmi ju trápilo, že mala 47 rokov a dostala mozgovú

príhodu, preto vtedy chodila aj na sedenia ku psychologičke po tej mozgovej príhode. Čiže ešte pred
decembrom 2013. Na otázku žalovanej, akú diagnózu jej určil MUDr. Š. pred decembrom 2013 uviedla,
že ona sa mu tak vtedy bola vyžalovať, že dostala tú mozgovú príhodu, že čo sa stalo, tak mala z toho
nervy a vtedy jej dával nejaké lieky na ukľudnenie, ale v nižšej dávke. Potom neskôr jej tie dávky zvýšil.

5. Následne sa podaním zo dňa 16. 10. 2018 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je toho názoru, že
predložený znalecký posudok MUDr. E. R. nie je po materiálnej stránke preskúmateľný a zrozumiteľný,
a preto ho považuje za procesne nepoužiteľný. V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že:
Pacientka trpí organickou depresívnou poruchou po náhlej mozgovo cievnej príhode Dg: F 06.3. a
pacientka netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, pretože táto nebola dokumentovaná v správach

psychiatra (strach z prechodov po DN nebol dokumentovaný ako patologický, hučanie v ušiach
podľa ORL nesúvisí s úrazom pri DN), a preto ani neviedla k žiadnej zmene terapie a nevynútila
hospitalizáciu, ani PN ani psychoterapeutickú intervenciu. K predmetným záverom znalca žalobkyňa
uvádza, že tvrdenie, že pacientka netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, pretože táto údajne
nebola dokumentovaná v správach psychiatra je v rozpore s tým, čo sa uvádza vo výpise zdravotnej

dokumentácie žalobkyne, z ktorej znalec vychádzal. Preto tvrdenie znalca pôsobí kontradiktórne a
nepresvedčivo. Je toho názoru, že zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal znalec k dispozícii je zrejmé,
že posttraumatická stresová porucha bola dokumentovaná v správach psychiatria, čo napokon aj sám
znalec uvádza. Vychádzajúc z lekárskych správ MUDr. Š. je zrejmé, že posttraumatická stresová
porucha bola dokumentovaná v správach psychiatra a rovnako aj strach z prechodov po dopravnej

nehode. Znalec napriek uvedenému a taktiež skutočnosti, že sám zjavne nikdy pacientku nevidel a
nevyšetril, konštatuje, že netrpí postraumatickou stresovou poruchou, čo sa javí ako účelové, ničím
nepodložené tvrdenie znalca. Založenie tvrdenia znalca o neexistencii posttraumatickej stresovej
poruchy u žalobkyne na skutočnosti, že u žalobkyne nedošlo k žiadnej zmene terapie a taktiež, ženebola nutná hospitalizácia žalobkyne, práceneschopnosť (PN), či psychoterapeutická intervencia sa
rovnako javí ako účelové, nakoľko posttraumatická stresová porucha vždy nevyhnutne nevyžaduje
hospitalizáciu, PN, psychoterapeutickú intervenciu, či zmenu farmakoterapie, v prípade, že sa pacient

doposiaľ liečil na inú psychiatrickú diagnózu. V liečbe posttraumatickej stresovej poruchy sa využíva
farmakoterapia i psychoterapia. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplývalo, že v rámci liečby bola
využitá farmakoterapia. To, že žalovaná mala aj iné psychiatrické diagnózy v minulosti neznamená, že
nemôže mať ďalšiu novú diagnózu zapríčinenú z iného dôvodu. Znalec taktiež poukazuje na absenciu
medicínskeho zdôvodnenia zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. K

tomuto tvrdeniu žalobkyňa uvádza, že v praxi sa v lekárskom posudku nikdy v časti „zdôvodnenie“
neuvádza medicínske zdôvodnenie zvýšenia hodnotenia náhrady za bolesť či sťaženie spoločenského
uplatnenia.Obvyklesavčasti„Zdôvodnenie“odkáženarelevantnéustanoveniezákonač.437/2004Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o BSSU“), ktoré upravuje otázku možnosti zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia
spoločenskéhouplatnenia. LekárskyposudokosťaženíspoločenskéhouplatneniajevzmysleZákonao

BSSU výsledkom bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením
zdravia pacienta, a to posudzujúcim lekárom. V prípade, ak vyvstane pochybnosť o príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a daným poškodením zdravia, medicínskym zdôvodnením poškodenia
zdravia sa následne zaoberá znalec v znaleckom posudku. Aj z toho hľadiska sa javí tvrdenie znalca
tendenčné, snažiace sa o vylúčenie použiteľnosti lekárskeho posudku v predmetnom konaní. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je žalobkyňa toho názoru, že znalecký posudok nie je možné pre
jeho nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, a teda jeho zásadné obsahové vady použiť ako dôkaz v
predmetnom konaní. Navyše podľa tvrdení žalovanej prílohou má byť odborné znalecké posúdenie
vrátane lekárskych správ, ktoré však jeho prílohou nie sú, čo taktiež spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
V nadväznosti na uvedené má žalobkyňa za to, že Znalecký posudok nespochybnil žalobkyňou

predložený lekársky posudok, na ktorý je z tohto dôvodu potrebné nazerať ako na relevantný dôkaz
o existencii nároku žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovanej, že zvýšenie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo uplatnené podľa § 14 ods.
4 Zákona o BSSU (a teda nie na základe § 10 ods. 4 Zákona o BSSU) t.j. na základe neexistujúceho
ustanovenia zákona, poukazuje na to, že sa jedná zjavne iba o chybu v písaní posudzujúceho lekára

a nie je spravodlivé túto zrejmú chybu v písaní posudzujúceho lekára pričítať v neprospech žalobkyne.
Žalovanávovyjadrenízodňa20.09.2018uvádza,želekárskyposudokpredloženýžalobkyňounespĺňal
zákonom predpísané náležitosti, s čím nie je možné súhlasiť. Má za to, že lekársky posudok spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti a zároveň, že vytýkaná zrejmá chyba v písaní nemôže zapríčiniť jeho
neplatnosť. Žalovaná ďalej vo vyjadrení zo dňa 20. 09. 2018 uvádza, že zo záveru znaleckého posudku

vyplýva, že žalobkyňa netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá je v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou, ale organickou zmenou v dôsledku závažnej zdravotnej zmeny po náhlej cievnej
mozgovej príhode, ktorú utrpela v roku 2011. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko táto
skutočnosť nie je vôbec uvedená v závere znaleckého posudku a navyše sa znalec v znaleckom
posudku vôbec nezaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením

zdravia. Rovnako nie je správne tvrdenie žalovanej uvedené vo vyjadrení zo dňa 30. 07. 2018 v zmysle
ktorého, žalobkyňa bola povinná uviesť resp. aj uplatniť vzniknutú škodu v adhéznom konaní. Je totiž
na voľbe samotného poškodeného, či si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenú trestným činom
v rámci adhézneho konania alebo občianskeho súdneho konania. Tvrdenie žalovanej, že uvedená
skutočnosť je taktiež dôkazom o tom, že nárok z toho dôvodu nie je uplatňovaný po práve, považuje

za absurdné. Pokiaľ ide o namietanú nečitateľnosť dôkazov uznesenie o podmienečnom zastavení
trestného stíhania bolo v čitateľnejšej podobe predložené samotnou žalovanou k vyjadreniu k žalobe,
preto nepovažuje za potrebné duplicitne predložiť túto listinu do súdneho spisu. Čitateľnejšiu podobu
odborného posudku o invalidite zašle obratom konajúcemu súdu. Má za to, že predmetný odborný
posudok o invalidite je ďalším dôkazom, v ktorom sa taktiež konštatuje diagnóza - Posttraumatická

stresová porucha. Žalobkyňa má za to, že znalecký posudok nespochybnil žalobkyňou predložený
lekársky posudok, na ktorý je z tohto dôvodu potrebné nazerať ako na relevantný dôkaz o existencii
nároku žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. V podaní zo dňa 10. 12. 2018 žalovaná uviedla, že nie je na mieste zľahčovať pochybenie lekára

vystavujúceho posudok o sťažení spoločenského uplatnenia argumentáciou, že sa jedná len o chybu v
písaní. V ust. §8 zákona č.437/2004 Z. z. je uvedené nielen to, čo má lekársky posudok obsahovať, ale
v ust. §10 sú aj zásady pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že vzor lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je prílohou č.2 k zákonu č. 437/2004 Z.z., pričom lekársky posudok vystavený tak MUDr. K. ako aj MUDr. Š. ani s ust. §§ 8,10 a ani s
prílohou č.2 k zákonu t.j. vzorom lekárskeho posudku nekorešponduje. Tieto skutočnosti zakladali
viac ako dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a preto v

zmysle ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. žalovaný ako poskytovateľ náhrady požiadal o vydanie
znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Žalovanej nie je zrejmé, čo má žalobkyňa na mysli tým,
že znalecký posudok nie je po materiálnej stránke preskúmateľný a zrozumiteľný. Zákon č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch v ust. §17 vymedzuje formálne a obsahové náležitosti
znaleckého posudku, avšak nikde neuvádza pojem materiálnej preskúmateľnosti znaleckého posudku.

Žalovaná spolu s vyjadrením ku žalobe zo dňa 30. 07. 2018 zaslala konajúcemu súdu (ako aj žalobkyni)
zdravotnú dokumentáciu poškodenej/žalobkyne, ktorá jej bola zaslaná dňa 19. 02. 2014 a 03. 06. 2015,
t.j. tú z ktorej vychádzal znalec pri znaleckom úkone, a teda ak podklady, z ktorých vychádzal znalec
pri vykonávaní znaleckého posudku sú súčasťou spisového materiálu nemusia byt' prílohou znaleckého
posudku (§17 os.5 zák. č. 382/2004 Z. z.).

7. Z doplnenia znaleckého posudku MUDr. E. R. zo dňa 15. 01. 2019 a z vyjadrenia žalovanej vyplýva,
že úlohou znalca nebolo znalecké psychiatrické vyšetrenie poškodenej/žalobkyne, ale analýza jej
psychického stavu na základe zdravotnej a psychiatrickej dokumentácie a posúdenie výšky bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného MUDr. Š.Š.. V psychiatrickej dokumentácií
poškodenej (vedenej MUDr. Š.) absentuje komplex symptómov, definujúcich dg F 43.1 posttraumatickú

stresovú poruchu - ďalej PTSP, popísanú v MKCH 10 ako aj štandardný diagnostický a terapeutický
postup (viď. Dzúrik, Trnovec 2002), a preto nespĺňa kritéria pre stanovenie dg F 43.1 /PTSP/ - a teda
ani kritériá pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Š. položkou 255 vo výške 1000
bodov vrátane navýšenia o 50 % celkovo na 1500 bodov - bez relevantného zdôvodnenia, pričom
zdôvodnenie bodového hodnotenia, navýšenia či zníženia bodového hodnotenia, a to výlučne v zmysle

ust.§ 10 Zákona č. 437/2004 Z. z. je obligátnou /povinnou/ súčasťou posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia Po kontrole zdravotnej dokumentácie žalobkyne vedenej u MUDr. Š. je zrejmé, že v tejto
nie je vôbec žiaden údaj, alebo symptomatika, ktorá by odôvodňovala konštatovanie, že poškodená v
dôsledku dopravnej nehody trpí vážnou (podčiarkujem vážnou - pozn. znalca) duševnou poruchou..."
čím je položka 255 Zákona č. 437/2004 Z.z. definovaná. Rovnako absentuje informácia, či a v ktorej

oblasti (rodinnej, pracovnej, sociálnej, inej) a v akej miere má poškodená v dôsledku dopravnej nehody
reálne sťažené spoločenské uplatnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené k námietkam právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 16. 10. 2018 žalovaný súladne so stanoviskom znalkyne uvádza, že v subjektívnych
symptómoch a ani v objektívnych symptómoch nie je do 15. 03. 2015 popísaný žiaden symptóm,
svedčiaci pre Dg F43.1 tj. PTSP. V správe MUDr. Š.É. z 30. 03. 2015 je kontrolné prehodnotenie stavu

pre účely sociálne - 18. 06. 2011 prekonala NCMP. Subjektívne: Od DN má strach prechádzať cez cestu,
má z toho riadnu psych. traumu, nič ju nebaví, nezaujíma. Objektívne: vedomie a orientácia v norme,
depres. anhedon. nálada, poruchy spánku, bilančné myslenie, traumat. spomienky na DN, flashbacky,
anticip.úzkosť, strach z prechodov, osobnosť organicky zmenená. Dg: Depresívne porucha organickej
etiológie F 06.3, Posttraumatická stres. porucha F 43,1, St.p.NCNIP organický psychosyndróm F 07.9.

V tomto náleze sú uvedené 2 symptómy, ktoré by mohli svedčiť pre F 43.1 PTSP - ale absentuje
popis dynamiky stavu, popis zmeny psychického stavu oproti psychiatrickému nálezu spred dopravnej
nehody, popis stavu osobnosti spred dopravnej nehody - resp. popis zmeny, ev. spôsobenej dopravnou
nehodou. Existencia paralelných /viacerých/ psychiatrických porúch resp. diagnóz je možná - ale každá
z diagnóz musí byť lege artis zadokumentovaná ako v subjektívnom, tak objektívnom náleze. Inak

sa /pre posudkové účely/ jedná o tvrdenie ad hoc - bez dôkazu. Znalec nepozná poškodenú, ani
MUDr. Šarišského, nie je zamestnancom Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s. a nemá dôvod konať v
prospech či neprospech niekoho, t.j. účelovo. Zvýšenie bodového hodnotenia SSU podľa § 10, bod 4/
Zákona musí mať náležité medicínske zdôvodnenie. Znalec vychádzal zo všetkých lekárskych nálezov,
zaslaných Allianz - Slovenskou poisťovňou, a. s., ktoré sú k dispozícii ako u všeobecného lekára, tak

u psychiatra poškodenej. Úlohou znalca je zaevidovať výpisy z relevantných nálezov. Nie je úlohou
znalca zabezpečovať kópie lekárskych správ v prílohe posudku. Otázka existencie príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a poškodením zdravia posudzovanej absentuje v zdravotnej dokumentácií
psychiatra /a nie u znalca/. Organická depresívna porucha menovanej Dg F 06.3 kauzálne nesúvisí
s dopravnou nehodou. Popis symptomatiky a spôsob liečby vedie k dedukcii, že psychická porucha

poškodenej bola ľahkého stupňa čo vylučuje použitie bodu 225 zákona 437/2004, ktorý je v zákone
definovaný ako vážna duševná porucha. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa z psychiatrického hľadiska
nespĺňa žiadne kritériá pre uplatnenie náhrad podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.8. Zo znaleckého posudku č. 13/2020, ktorý vyhotovila FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická
spol. s.r.o. vyplýva: Žalobkyňa netrpí a v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bola účastníčkou

nikdy netrpela na žiadnu „vážnu“ duševnú poruchu. Netrpí s v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej
bola účastníčkou, nikdy netrpela na poruchu s názvom Posttraumatická stresová porucha. V príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú žalobkyňa utrpela dňa 02. 12. 2013 u nej nedošlo k sťaženiu
spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska. Keďže z psychiatrického hľadiska žalobkyňa
netrpí ani nikdy netrpela na posttraumatickú stresovú poruchu a porucha, na ktorú trpí v súčasnosti nie je

duševnou poruchou vážnou a keďže zákon č. 437/2004 Z.z. vyžaduje pre odškodnenie spoločenského
uplatnenia v položkách 253, 254, 255, aby bola prítomná „vážna“ duševná porucha, tak z toho dôvodu
žalobkyňa nemá nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska,
pretože jej duševná porucha nie je vážna a ani sa nedá preukázať príčinná súvislosť s úrazom pri
dopravnej nehode. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec súhlasí v plnom rozsahu s
obsahom a závermi znaleckého posudku 4/2015, ktorý vypracovala MUDr. R.Š. dňa 19. 06. 2015 ako aj

s obsahom doplnku tohto znaleckého posudku, ktorý vypracovala dňa 15. 01. 2019. K záverom vyšetrení
MUDr. Š. uvádza, že súhlasí so záverom, že u žalobkyne sa jedná o depresívnu poruchu s úzkosťou
organickej etiológie, nesúhlasí so záverom, že sa jedná o posttraumatickú stresovú poruchu, pretože
žalobkyňa nespĺňa kritériá pre túto poruchu podľa platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia.
Súhlasí so závermi vyšetrenia psychiatra MUDr. V. zo dňa 30. 10. 2019, ktorý žalobkyňa odovzdala

znaleckej organizácii pri vyšetrení. Rozpor medzi závermi MUDr. Š. a MUDr. R. vznikol tak, že MUDr.
Š.Š. určil nesprávne a neodôvodnene diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne.

9. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadrila dňa 29. 05. 2020 žalovaná, ktorá uviedla, že k
predmetnému znaleckému posudku ani k jeho záverom nemá žiadne námietky ani pripomienky.

10. Podaním zo dňa 16. 06. 2020 žalobkyňa požiadala o vykonanie dôkazu - výsluch znalca doc.
MUDr. S. E., PhD. a taktiež predložila lekársku správu od MUDr. E. P.F.O., PhD. z roku 2017, ktorá tiež
potvrdzuje diagnózu Posttraumatická stresová porucha po autohavárii.

11. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
prekladateľoch a tlmočníkoch v ust.§17 vymedzuje formálne a obsahové náležitosti znaleckého
posudku, ktoré vypracovaný znalecký posudok znaleckej organizácie spĺňa a pokiaľ žalobkyňa
poukazuje na jeho vady, tak bolo jej povinnosťou tieto vady označiť, tak aby sa k nim znalecká
organizácia mohla vyjadriť. Pokiaľ tak neučinila jej argumentácia je neúčinná a nie je na mieste jej

prisúdiť žiadnu argumentačnú silu. Vychádzajúc z uvedeného za stavu keď nie je zrejmé, na aké otázky
by mal zodpovedať znalec, preto navrhovanie výsluchu je len nedôvodnou, zbytočnou a nehospodárnou
snahou o oddialenie rozhodnutia vo veci. Ku lekárskym správam predloženým žalobkyňou je potrebné
poznamenať, že znalecká organizácia pri vypracovaní znaleckého posudku zistila všetky relevantné
skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne s poukazom nato, že lekárske správy sú súčasťou

súdneho spisu a preto ďalšie lekárske správy vzhľadom na závery vypracovaného znaleckého posudku
sú irelevantné.

12. Podanie žalobcu zo dňa 17. 12. 2018 bolo založené do spisu dňa 02. 09. 2020, nakoľko pri kontrole
bolo zistené, že toto podanie nebolo vytlačené. Z tohto podania vyplýva spôsob výpočtu náhrady

škody a hodnoty jedného bodu a taktiež spôsob výpočtu úrokov z omeškania, ktoré súhlasia so sumou
požadovanou v žalobe. Taktiež sa žalobkyňa vyjadrila k znaleckému posudku MUDr. R., kde uviedla, že
v prípade žalovanou predloženého Znaleckého posudku sa jedná o tzv. súkromný znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný dňa 19. 06. 2015 teda ku dňu, kedy ešte nezačal tento súdny spor, keďže žaloba
bola podaná dňa 28. 11. 2016. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. má namysli prípady,

kedy zdravotná dokumentácie je súčasťou súdneho spisu v čase, kedy sa realizuje znalecké skúmanie
znalcom, a to či už v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania alebo v prípade vyhotovovania
súkromného znaleckého posudku počas súdneho sporu. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.
z. hovoriace o výnimke, v zmysle ktorej súčasťou znaleckého posudku nemusia byť podklady, z ktorých
znalecvychádzalprivykonávaníznaleckéhoposudku,aksúsúčasťouspisovéhomateriálu,niejemožne

aplikovať na tento Znalecký posudok predložený žalovanou.

13. Na pojednávaní dňa 13. 10. 2020 bol vypočutý znalec znaleckej organizácie Forenza - doc. MUDr.
S. E., PhD., ktorý odpovedal na otázky právnej zástupkyne žalobkyne aj na otázky žalovanej: Naotázku právnej zástupkyne žalobkyne či posudzoval v praxi často, či poškodenie zdravia v súvislosti
s dopravnou nehodou je možné posúdiť podľa položky 255 uvedenej v prílohe zákona o náhrade za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že je to veľmi ťažké spočítať, ale áno, často, aj

ako znalec fyzická osoba aj ako znalecká organizácia FORENZA. 20 prípadov ročne, možno 25. A to
pravidelne za posledných 10 rokov určite. Čiže vychádza 200 - 300 prípadov, ale to je veľmi zhruba.
To možno bude aj viac. Žalovaná namietala otázku z dôvodu, že počet prípadov je irelevantný, nakoľko
sa rieši konkrétny prípad. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa pýta preto, lebo žalobkyňa
nepovažuje znalecký posudok za dôveryhodný, nakoľko podstatná časť záveru znaleckého posudku sa

objavovala už aj v iných súdnych spisoch v rovnakom znení a z toho dôvodu, že znalec konštatoval,
že dopravná nehoda má byť akýmsi bežným životným zážitkom, tak chcela vedieť ako často prichádza
vlastne s touto problematikou znalec do kontaktu. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či by znalec
dospel k inému výsledku, ak by bola vyšetrená priamo, znalec uviedol, že žalobkyňa bola vyšetrená.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne prečo iní znalci uznávajú možnosť, že dopravná nehoda
je možným faktorom, ktorý vyvoláva posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá môže byť posudzovaná

podľa položky č. 255 a bežne sa priznáva odškodnenie SSU z dôvodu posttraumatickej stresovej
poruchy spôsobenej dopravnou nehodou znalec uviedol, že k iným znalcom on nie je kompetentný sa
vyjadrovať.Uviedol,žeupoškodenejsavžiadnomprípadenejednáoposttraumatickústresovúporuchu,
pretože nemá príznaky, nespĺňa kritéria pre posttraumatickú stresovú poruchu, ktoré sú určené v platnej
Medzinárodnej klasifikácii chorôb 10 revízia, ktorá platí v celej Európe, platí pre všetkých poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti, pre súdy, pre právne veci, je záväzná. Tam pri každej diagnóze sú veľmi presne
určené kritériá, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť určená určitá diagnóza. To platí všeobecne v
medicíne. Platí to aj pre posttraumatickú stresovú poruchu, takže je to dohľadateľné, je to úplne jasné, je
to veľmi jednoducho a jasne napísané. Tých kritérií je veľa. Dôležitá je Medzinárodná klasifikácia chorôb
10. revízia, kde sú kritériá pre všetky choroby. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, že v iných

prípadoch bolo jeho zdôvodnenie totožné že text vyzerá byť úplne skopírovaný uviedol, že on žalobkyňu
vyšetril. Pri záveroch vychádzal teda z viacerých podkladov, a to osobné vyšetrenie poškodenej,
zdravotná dokumentácie, platná Medzinárodná klasifikácia chorôb 10. revízia, zákon 437/2004, to
znamená, že jeho záver je urobený na základe vlastne komplexného zhodnotenia stavu. Áno, je pravda,
že napr. definícia, čo je to vážna alebo čo nie je vážna duševná porucha platí univerzálne, je pravda, že

definície, ktoré existujú a sú stále napr. čo je vážna duševná porucha, alebo ako sa odškodňuje podľa
položky 253, ako sa podľa položky 254, no to sú veci, ktoré sú rovnaké vždy a všade a budú, pokiaľ sa
nezmenia zákony, nezmení sa NKCH 10 a nezmení sa nejaká koncepcia psychiatrie, na základe ktorej
sa rozdeľujú vážne a nie vážne duševné poruchy. Na otázku že prečo uvádza, že aktuálny psychiater
žalobkyne MUDr. V. v predloženej lekárskej správe neuvádza diagnózu F43.1 posttraumatická stresová

porucha, keď je to uvedené v lekárskej správe, uviedol, že ak ju tam teda uvádza, no tak jeho názor to
je, ale môj názor je, že nemá posttraumatickú stresovú poruchu. Otázku, či už bol účastníkom súdneho
konania o náhrade škody na zdraví, kde vystupoval žalovaný Allianz poisťovňa namietala žalovaná,
pričom uviedla, že žalobca mal k dispozícii námietku zaujatosti, ktorú nevyužil. Znalec napriek tomu
uviedol, že bude odpovedať na otázku, pričom uviedol, že za posledných 10 rokov robil z cca 700

posudkov asi 2, 3, 4 kde bol účastníkom Allianz. Na otázku zástupcu žalovanej, či v súvislosti s týmto
znaleckým posudkom alebo aj s nejakým iným, ktorý vypracúval, kde bola stranou poisťovňa Allianz, či
ho niekto niekedy kontaktoval, alebo sa ho pýtal na posudok, alebo nejakým spôsobom s ním prišiel do
kontaktu, znalec uviedol, že nikto. Iba on si predvolal poškodenú a osobne ju vyšetril. Inak, v žiadnom
prípade nikto.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä uznesením
OR PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 24. 12. 2013 o začatí trestného stíhania S.. Y. T., uznesením OP
Vranov nad Topľou zo dňa 05. 02. 2014 o podmienečnom zastavení trestného stíhania obv. S.. Y. T.,
odborným posudkom o invalidite z 19. 05. 2015, lekárskymi správami žalobkyne, lekárskym posudkom

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22. 05. 2015, potvrdením Štatistického
úradu Slovenskej republiky o priemernej mesačnej mzde zamestnanca hospodárstva SR v roku 2014,
uplatnením nároku zo dňa 11. 03. 2015 a 01. 06. 2015, stanoviskom žalovanej zo dňa 19. 03. 2015 a
25. 06. 2015, psychiatrickým znaleckým posudkom MUDr. E. R. o sťažení spoločenského uplatnenia
č. 004/15 a jeho doplnkom č. 2/19, výsluchom žalobkyne, znaleckým posudkom Forenza - znalecká

organizácia psychiatrická spol. s.r.o. č. 13/2020 zo dňa 18. 05. 2020, výsluchom znalca, a zistil
nasledovný skutkový stav:15. Dňa 02. 12. 2013 v čase okolo 16.10 hod. došlo na ulici Duklianskych hrdinov k dopravnej nehode,
pri ktorej narazilo osobné motorové vozidlo do žalobkyne ako poškodenej, ktorá prechádzala vozovku
po vyznačenom prechode pre chodcov pričom pri zrážke utrpela otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie

pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie pravého lakťa a tržnú ranu záhlavia. V dôsledku dopravnej
nehody bolo voči vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu začaté trestné stíhanie,
ktoré bolo podmienečne zastavené. Z uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania je
zrejmé, že dopravná nehoda sa stala a za dopravnú nehodu zodpovedá vodič motorového vozidla,
ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej. V dôsledku dopravnej nehody sa žalobkyňa

stala invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Dňa 16. 03. 2015
preto žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenca - TAAK Odškodňovacej spoločnosti s.r.o., uplatnila
voči žalovanej nárok vo výške 24.170,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s jej
poškodením pri dopravnej nehode dňa 01. 12. 2013. Prílohou bol lekársky posudok vystavený dňa 02.
03. 2015 MUDr. R. K. - primárom oddelenia úrazovej chirurgie s JIS Nemocnice Poprad, a.s., ktorý u
poškodenej hodnotil vážne duševné poruchy položkou 255 v rozsahu 1000 bodov spolu s navýšením

hodnotenia na 1500 bodov. Žalovaná namietala takýto lekársky posudok ako neakceptovateľný tak
po formálnej ako aj obsahovej stránke pre preukázanie nároku žalobkyne, z dôvodu že MUDr. R.
K. nebol posudzujúcim lekárom žalobkyne, o čom adresáta uplatnenia nároku informovala listom zo
dňa 19. 03. 2015. Dňa 22. 05. 2015 bol na žiadosť žalobkyne vypracovaný lekársky posudok, ktorý
vypracoval MUDr. Y. Š., psychiater. Predmetný posudok ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyne položkou č. 255 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ZoNZB). Lekárskym posudkom bolo poškodenie zdravia žalobkyne
pre účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1000 bodov.
Zároveň došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 6
ZoNZB o 500 bodov. Celková výška bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia po jeho

navýšení predstavuje 1500 bodov. Žalobkyňa si teda dňa 01. 06. 2015 prostredníctvom splnomocnenca,
spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť, s.r.o. opäť uplatnila svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, k uplatneniu ktorého zároveň priložila lekársky posudok MUDr. Y. Š.. Keďže žalovanej
nebolo zrejmé na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov, preto si
zadovážila znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. E. R. zo dňa

05. 06. 2015. Z tohto odborného znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa trpí organickou depresívnou
poruchou po náhlej mozgovo cievnej príhode, Dg: F 06.3. a pacientka netrpí posttraumatickou stresovou
poruchou. Keďže žalovaná nevyplatila žalobkyni požadovanú sumu, táto dňa 28. 11. 2016 podala na
súd žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 25.740,- eur spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 24.150,- eur od 26. 06. 2015 až do zaplatenia. Keďže žalobkyňa namietala

znalecký posudok MUDr. R., preto znalkyňa vypracovala doplnok, kde svoj záver zopakovala.

16. Žalobkyňa má subjektívne zdravotné ťažkosti, ktoré sa začali po havárií. Má strach z prechádzania
cez prechod pre chodcov, mala otras mozgu, máva závraty, hučanie v ušiach, bolesť krčnej chrbtice.
Strach pretrváva doteraz, stále je napätá. Je uzavretá, nevie hovoriť o problémoch radšej bude ticho.

Chodievala k psychológovi aj k psychiatrovi. Ku psychológovi už nechodieva, ale chodieva stále na
psychiatrickú ambulanciu zhruba každé tri mesiace. Momentálne berie cytalex, neurol, niekedy lexaurin,
podľa toho aké má ťažkosti. Berie tabletky na tlak, Preresan na krčnú chrbticu, berie Betahistin, keď cíti
tŕpnutie, berie magnézium. Taktiež berie Atovastatin na cholesterol a anopyrin na riedenie krvi. Čo sa
týka chrbtice, je to podľa stavu dorziflex, aulin, flektor.

17. Zo znaleckého posudku č. 13/2020, ktorý vyhotovila FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická
spol. s.r.o. vyplýva, že žalobkyňa netrpí a v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bola účastníčkou
nikdy netrpela na žiadnu „vážnu“ duševnú poruchu. Netrpí a v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej
bola účastníčkou, nikdy netrpela na poruchu s názvom Posttraumatická stresová porucha. V príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú žalobkyňa utrpela dňa 02. 12. 2013 u nej nedošlo k sťaženiu
spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska. Keďže z psychiatrického hľadiska žalobkyňa
netrpí ani nikdy netrpela na posttraumatickú stresovú poruchu a porucha na ktorú trpí v súčasnosti nie je
duševnou poruchou vážnou a keďže zákon č. 437/2004 Z.z. vyžaduje pre odškodnenie spoločenského
uplatnenia v položkách 253, 254, 255, aby bola prítomná „vážna“ duševná porucha, tak z toho dôvodu

žalobkyňa nemá nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska,
pretože jej duševná porucha nie je vážna a ani sa nedá preukázať príčinná súvislosť s úrazom pri
dopravnej nehode.18. Podľa § 4, ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve.

19. Podľa § 15, ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

21. Podľa § 1, písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej „ZoNZB“) tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

22. Podľa § 4, ods. 1, 2 ZoNZB, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II a IV. časti.

23. Podľa § 5, ods. 1, 2 ZoNZB, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

24.Podľa§7,ods.1,3,4,6ZoNZB,lekárskyposudokspracúvaposudzujúcilekáravydávazdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov

presahuje 200 bodov. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. O vydanie
lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za
poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o

vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

25. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k tomuto záveru: Otázka, či žalobkyňa trpí alebo
netrpí vážnou duševnou poruchou vzniknutou pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, je vysoko odbornou otázkou o ktorej súd nemôže

rozhodovať samostatne. Zodpovedanie tejto otázky je však kľúčovou pri rozhodovaní, či žalobkyňa
má alebo nemá nárok na zaplatenie sumy 25.740,- eur ako náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nakoľko žalobkyňa sa pri odôvodňovaní svojho nároku opierala o lekársky posudok a bodové
ohodnotenie MUDr. Y. Š., ktorý určil bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
1500 bodov podľa položky 255 z prílohy č. 1 (časť II a IV) ZoNZB, ktorej predpokladom je vážna

duševná porucha vzniknutá pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií. Okrem tohto lekárskeho posudku mal súd k dispozícii súkromný znalecký
posudok a doplnenie znaleckého posudku MUDr. E. R. predložený žalovanou a taktiež znalecký
posudok znaleckej organizácie Forenza - znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o., ktorá bola
na podanie znaleckého posudku ustanovená súdom po vzájomnom súhlase žalobkyne aj žalovanej,

ktoré obe súhlasili s ustanovením tejto organizácie na vypracovanie znaleckého posudku. Z oboch
týchto znaleckých posudkov vyplynulo, že žalobkyňa z psychiatrického hľadiska netrpí ani nikdy
netrpela na posttraumatickú stresovú poruchu a porucha na ktorú trpí v súčasnosti nie je duševnou
poruchou vážnou. Na to, aby sa mohlo jednať o vážnu duševnú poruchu, táto musí spĺňať kritériápodľa platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia, čo nespĺňa. Je pravda, čo vyplynulo aj z
výsluchu žalobkyne, že táto má určité zdravotné ťažkosti, avšak psychiatrickým vyšetrením znaleckou
organizáciou, táto dospela k záveru, že sa nejedná o vážnu duševnú poruchu, za ktorú môže byť

priznaná náhrada v podobe náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak ako to požaduje
žalobkyňa a taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a
dopravnou nehodou z psychiatrického hľadiska. Znalec uvádza, že aj keby bola preukázaná súvislosť,
tak v prípade ťažkostí žalobkyne sa nejedná o poruchu vážnu. Žalobkyňa sa snažila spochybniť posudok
znaleckého ústavu, avšak súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by malo za následok rozpor tohto

posudku s právnymi predpismi. Súd taktiež zamietol vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluch MUDr. V.,
ktorý je v súčasnosti ošetrujúcim lekárom žalobkyne, nakoľko mal za to, že vykonaným dokazovaním
bol dostatočne zistený skutkový stav, ďalší výsluch by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
a bolo dostatočne preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, tak ako to požadovala žalobkyňa. Taktiež súd nebral do úvahy lekárske
správy preložené v tomto štádiu konania, nakoľko v niektorých prípadoch sa jednalo o lekárske správy

niekoľko rokov staré, ktoré žalobkyňa mala možnosť predložiť v skoršom štádiu konania, avšak tak
neurobila.

26. Keďže žalobkyňa v súlade s § 15, ods. 1 zákona o PZP nepreukázala svoj nárok voči žalovanej,
nakoľko lekársky posudok, ktorý predložila bol vyvrátený dvomi znaleckými posudkami, preto súd

nepriznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a žalobu zamietol.

27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Žalobkyňa bola v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešná, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, neprislúcha jej nárok na náhradu

trov konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešná žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.