Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1618200974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : L. W.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, A., proti žalovanej : W. D. G., H. XXX, XXX XX H., IČO : 43 548
784, zastúpená Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o zaplatenie 26.600 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 5. 6. 2019 č.k. 31C/94/2018

- 74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej
domáhala zaplatenia 26.600 €. V žalobe žalobkyňa poukazovala na to, že bola oklamaná, pripravili
ju o majetok, a síce rodinný dom s pozemkom na adrese W. K.. XXX, A., okres E. A. Č.. XXX; nie
vlastnou vinou sa dostala na ulicu. Vo veci podala žalobkyňa trestné oznámenie, avšak orgány činné

v trestnom konaní vec riešili iba formálne; vyhovárali sa na ust. § 415 Obč. zák. súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku uviedol, že bolo jeho povinnosťou skutkové tvrdenia žalobkyne opísané v
žalobe ako aj v jej ďalších písomných podaniach podradiť pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenie.
Žalobkyňa ani na výzvu súdu zo dňa 28. 3. 2019 nešpecifikovala jednoznačne skutkové tvrdenia,
na základe ktorých sa domáha zaplatenia 26.600 € voči žalovanej. Trvala na tom, že si žalovaná
ponechala sumu 26.600 €, ktoré mal poslať žalobkyni p. T. prostredníctvom žalovanej, ktorá ich však

žalobkyni nevyplatila. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že predovšetkým žalobkyňa nepreukázala,
že by medzi ňou a žalovanou existoval zmluvný vzťah, z ktorého by žalovanej vyplývala povinnosť
plniť žalobkyni. Z tvrdení uvádzaných žalobkyňou nebolo možné vyvodiť, že by išlo o spotrebiteľský
vzťah, existenciu zmluvného vzťahu spotrebiteľskej povahy žalobkyňa v konaní nepreukázala, hoci
ju v konaní zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Žalobkyňa nepreukázala, že
by bola so žalovanou v zmluvnom vzťahu, v ktorom by mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľky a
žalovaná postavenie osoby, ktorá uzavrela so žalobkyňou zmluvu, v ktorej by žalovaná konala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa súdu prvej inštancie vychádzajúc
zo skutkových tvrdení žalobkyne, by prichádzalo do úvahy použitie ustanovení o náhrade škody alebo
bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaná si bezdôvodne ponechala
peňažné prostriedky, ktoré mali patriť žalobkyni, pričom netvrdila, že sa domáha náhrady škody, dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa sa domáha vydania plnenia na základe ust. § 451 a nasl.
Obč. zák., t.j. titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia.

2/ Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je povinnosťou preukázať toho, kto tvrdí, že
na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy - odpoveď
na podanie Ministerstva spravodlivosti SR a plnomocenstvo pre advokáta E.. S. F., tieto dôkazy boliale z hľadiska tvrdeného nároku bezpredmetné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie uznesením
č.k. Okresného riaditeľstva PZ v Malackách č. ČVS : ORP-168/2-VYS-MA-2017 zo dňa 13. 4. 2017.
Zistil, že vec týkajúca sa prečinu podvodu bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného

stíhania. Okresná prokuratúra Malacky uznesením č. 1 Pn 134/17/1106/17 zo dňa 11. 7. 2017 sťažnosť
oznamovateľky - žalobkyne - proti predmetnému uzneseniu odmietla, ako oneskorene podanú. Avšak
ani z odôvodnenia predmetného uznesenia o odmietnutí veci nezistil súd prvej inštancie skutočnosti,
ktoré by nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 26.600 € voči žalovanej preukazovali. V trestnom
konaní boli vypočutí svedkovia H. T., E.. C. E. a W. G.. H. T. vo výpovedi uviedol, že po p. E. poslal sumu

30.000 € podľa dohody pre p. W., neuviedol však žiadne skutočnosti ohľadom žalovanej. Svedkyňa E.
vo svojej výpovedi v trestnom konaní uvádzala, že mala poslať peniaze vo výške 30.000 € na účet p. G..
Súd prvej inštancie zdôraznil, že mohol vychádzať iba z dôkazov, ktorých vykonanie navrhli strany sporu.
Žalovaná poprela, že by sa na úkor žalobkyne obohatila, rovnako obohatenie poprela aj v trestnom
konaní, v ktorom bola vypočutá ako svedok. Žalovaná tvrdila, že jej 30. 9. 2013 - a teda nie dňa 1. 6.
2012, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe - bola poskytnutá E.. C. E. suma 29.000 € na účet jej dcéry.

Predmetná suma mala byť úhradou za poskytnuté pôžičky a nemá žiadnu súvislosť so žalobkyňou.
Žalobkyňa nepreukázala v konaní splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej.
3/ Podľa súdu prvej inštancie ďalej žalobkyňa nepreukázala ani nárok na zaplatenie sumy 26.600 €
titulom náhrady škody v zmysle § 420 a nasl. Obč. zák.; žalobkyňa neprodukovala žiadne dôkazy o

porušení právnej povinnosti zo strany žalovanej, o vzniku škody vo výške 26.600 €, ani o príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovanej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul,
že trestné oznámenie žalobkyne bolo odmietnuté. Žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaná dopustila
protiprávneho konania, nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody, ani
samotný vznik škody a jej výšku.

4/ Žalobkyňa navrhovala doplniť dokazovanie výsluchom vyšetrovateľa z OR PZ Malacky
zodpovedného za ČVS : ORP-168/2 - VYS-MA-2017 na objasnenie okolností v tejto veci,
ktorému návrhu súd nevyhovel. Žalobkyňa nešpecifikovala vyšetrovateľa, ktorého žiada vypočuť, ani
nekonkretizovala v akom postavení má byť vypočutý. Súd prvej inštancie výsluch takéhoto svedka
vyhodnotil ako neúčelný a nedôvodný. Žalobkyňa v danom prípade predložila výsledok trestného

konania v podobe listinného dôkazu - uznesenie o odmietnutí veci - a prípadne mohla navrhnúť ako
dôkaz pripojenie trestného spisu. Navrhovaný dôkaz by neprispel k objasneniu skutkových okolností
týkajúcich sa zaplatenia žalovanej sumy. Vyšetrovateľ nebol svedkom udalosti tvrdenej žalobkyňou a
výsledky vyšetrovania možno zistiť z vyšetrovacieho spisu.
5/ Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania uplatneného práva; žalobkyňa tvrdila, že žalovaná

sa na jej úkor obohatila dňa 1. 6. 2012, pričom žalobu podala na súde dňa 29. 3. 2018. V danom prípade
tak objektívna trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. začala plynúť dňom, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu a uplynula dňa 2. 6. 2016. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovanou
vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie
žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní úspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na základe ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, ods. 2 CSP.
6/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc
sa zjavne zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie. Súdu prvej
inštancie žalobkyňa vytýkala, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobkyne súd
nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi a dražobným podvodníkom, ktorí nezákonnými postupmi už
pripravil o majetok aj iných občanov SR. Žalobkyňa v odvolaní zopakovala, že ju žalovaná oslovila
dňa 10. 5. 2012; kedy žalovaná ako finančný poradca vyberala hotovosť pre úžernícku spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., v ktorej aj žalobkyňa mala pôžičku, ktorú sa snažila splácať. Žalovaná žalobkyni

navrhla, že dlhy žalobkyne za ňu v Pôžičkárni vyplatí a žalobkyňa tak nebude dlžná ani Pôžičkárni, ani
za plyn a pod. následne sa so žalovanou stretli osobne dňa 1. 6. 2012. Spolu so žalovanou boli aj
podvodníci, s ktorými žalovaná konala v tejto veci podvodu spoločne. Ide o osoby, ktoré žalobkyňa
označila aj pred vyšetrovateľmi a na prokuratúre : W. G., H. T., S. A., O.. E. A. a C. E.. Dňa 1. 6. 2012
boli T. a A. spolu so žalovanou za žalobkyňou. T. dal žalovanej peniaze, ktoré boli podľa T. určené pre

žalobkyňu. Z týchto peňazí od T. vyplatili so žalovanou v Pôžičkárni dlh žalobkyne vo výške 2.381,88
€ a v aute jej dala ešte cca 4.260 € na vyplatenie ďalších dlžôb žalobkyne; u žalovanej
zostalo ešte minimálne 26.600 €, ktoré si ponechala a ktoré žalobkyni doteraz neodovzdala. Na druhý
deň dali žalobkyni podpísať nejaké doklady, ktoré žalobkyňa ani nečítala, pretože žalovanej dôverovala.Potom sa s nimi stretla ešte raz v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. v Senci, tam bola aj E., aj T. a A..
V banke jej dali podpísať nejaké doklady, žalobkyňa nemala ani okuliare, tak podpísala, čo jej dali k
podpisu. Až neskôr si uvedomila, že asi podpísala nejakú úverovú zmluvu, nevie, o čo išlo. Žalobkyňa

bola v Slovenskej sporiteľni, a.s. osobne získať nejaké doklady o jej podpise, ale nechcú jej ich dať. Až
v marci 2016 sa za žalobkyňou zastavil T. a A. s E., aby som im splácala mesačne 650 € za úver, ktorý
vraj mala podpísať a peniaze prevziať od žalovanej. Ona ale od žalovanej žiadne peniaze neprevzala.
Povedali jej, že jej peniaze má žalovaná na bankovom účte svojej dcéry. Následne na obecnom úrade
zistila, že dom, v ktorom býva, už nie je jej, lebo na obecnom úrade od nej nechceli zaplatenie dane

z nehnuteľnosti. Tak žalobkyňa zistila, že svojím podpisom dokladov žalovanej a T.P. s A. predala dom
aj s pozemkom. Následne túto vec oznámila na polícii v Malackách aj v Bratislave, ale polícia voči
podvodníkom nekonala. Dňa 6. 4. 2016 ju T. a A. s pomocou advokáta E.. S. F. nútene vysťahovali
z jej domu na ulicu, odvtedy je bezdomovkyňa. V dome nechala všetok nábytok, so sebou si vzala len
zopár osobných vecí v igelitke. Po vysťahovaní dali T. s A. dcére žalobkyne (E. G.), ktorá býva na tom
istom dvore, odkiaľ vysťahovali žalobkyňu, doklady, ktoré predtým žalobkyňa nevidela a ktoré doteraz

opatruje. S uvedenou vecou bola dňa 5. 10. 2016 na Ministerstve spravodlivosti, kde jej povedali, že
bola podvedená. Žalobkyňa uviedla, že je chorá žena, so zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s dôvodmi, ktoré popísala vo svojom podaní.
7/ Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že súd prvej inštancie svojím postupom zasiahol do jej
základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým do práva na

súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd). Konajúci sudca prehliadol celý rad dôležitých a v žalobe detailne
popísaných rozporných konaní žalovanej ako aj fakty podporujúce oprávnenosť záujmu žalobkyne.
V danej veci je zrejmé právnické barbarstvo a hyenizmus voči nej, ako spotrebiteľovi. Osobitne
žalobkyňa nesúhlasila s povinnosťou nahradiť žalovanej trovy konania. Uloženie povinnosti zaplatiť

súdny poplatok označila za absurdné a nepochopiteľné. Voči konajúcemu sudcovi súdu prvej inštancie
D.. S. Ž. uplatnila námietku zaujatosti, keď o jeho zaujatosti sa žalobkyňa dozvedela z rozsudku.
8/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila.
9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne

vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10/ Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa spolu s odvolaním vzniesla námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi D.. S. Ž.; na č.l. 89 spisu je založené vyjadrenie zákonného sudcu D.. S. Ž.,
s uvedením dôvodov, pre ktoré námietku zaujatosti nadriadenému súdu nepredložil; z predmetného
vyjadrenia vyplýva, že vec prejednávajúci sudca zistil, že žalobkyňou vznesená námietka zaujatosti

sa týka procesného postupu sudcu v konaní a jeho rozhodovacej činnosti, t.j. v zmysle § 53 ods. 3
CSP sa nadriadenému súdu nepredkladá. Námietka tiež neobsahuje uvedenie náležitosti - dôkazy na
preukázanie tvrdenia žalobkyne v zmysle § 52 ods. 2 CSP a bola podaná až po rozhodnutí vo veci samej.
V námietke žalobkyňa uvádza, že o dôvode zaujatosti sa dozvedela až z rozsudku; uvedený rozsudok
bol ale žalobkyni doručený dňa 23. 7. 2019 (č.l. 82 spisu), pričom námietka (ako súčasť odvolania) bola

podaná na pošte dňa 5. 8. 2019, t.j. po uplynutí 7 dní na podanie námietky zaujatosti podľa § 53 ods. 1
CSP, pričom na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada (§ 53 ods. 1 CSP). Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatuje, že z dôvodov, tak ako ich uviedol zákonný sudca v predmetnom vyjadrení
(č.l. 89 spisu), súd prvej inštancie správne na predmetnú námietku zaujatosti neprihliadal, a teda nebol
dôvod na jej predloženie nadriadenému súdu.

11/Odvolacísúdpopreskúmaníspisovéhomateriálunazákladežalobkyňoupodanéhoodvolaniadospel
k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť. Vychádzajúc z tvrdení obsiahnutých v žalobe
žalobkyne a z ňou produkovaných listinných dôkazov súdu prvej inštancie nezostalo iné riešenie, než
žalobu žalobkyne zamietnuť.
12/ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13/ Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14/ Ust. § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia

spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatnéarozhodujúce)máprestranusporuprocesnoprávnusankciuvpodobeprehrysporu. Sporové
konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, čo znamená, že rozsudok v sporovom konaní v zásadezodpovedátomu,čostranysporuzhodnetvrdiliavzásadenezohľadňujeto, čožiadnazostránnetvrdila.
Súd môže strany sporu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktorý strany sporu nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená, prípadne

sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Takýto postup súdu však nemôže nahrádzať
procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť
skutkové (t.j. nie právne) tvrdenia. Strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci,
t.j. k aplikácii určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav (môžu tak urobiť, ale nemusia).

15/ Strana má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, nemôže teda zamlčať skutkové
tvrdenia, o ktorých vie. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru sporu; je
vedľajšie, či strana sporu klamala úmyselne, alebo či len bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila.
Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, znamená, že tvrdenia sú relevantné (významné) z
hľadiskahmotnéhopráva. Následkomporušeniatejtopovinnostijezamietnutiežalobybezdokazovania.
Súd totiž nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované (t.j. keď v žalobe chýbajú podstatné a

rozhodujúce skutočnosti). Uvedenie rozhodujúcich skutočností totiž umožňuje súdu, aby posúdil daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok, a aby tento následne právne kvalifikoval. Pre posúdenie
(analýzu) právneho vzťahu (teda pre rozhodnutie o žalovanom nároku) je okrem žalobného návrhu
(petitu) rozhodujúce obsahové hľadisko, t.j. opísanie skutkového deja. Žalobný návrh a opis skutkového
deja umožňuje individualizovať, čo je vlastne predmetom konania.

16/ Odvolací súd musí skonštatovať, že obsah žaloby žalobkyne bol v spojení s predloženými listinnými
dôkazmi (predovšetkým obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Malackách č.
ČVS : ORP-168/2-VYS-MA-2017) mätúci. Z obsahu žaloby vôbec nie je zrejmé splnenie predpokladov
vzniku práva na plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, pričom ako
správne uviedol súd prvej inštancie, naplnenie predpokladov vzniku práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia preukazuje žalobca. Opis niektorých skutkových okolností v žalobe okrem toho, že nebol
úplný (žalobkyňa tvrdila opakovane, že nevedela, aké doklady či zmluvy vlastne podpisuje) navyše
nekorešpondoval so skutkovými okolnosťami, ktoré vyplývajú z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ
Malacky č. ČVS : ORP-168/2-VYS-MA-2017. Žalobkyňa tvrdí, že jej H. T. mal poslať po žalovanej
sumu 26.600 €, avšak podľa čl. III Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4. 7. 2012 medzi žalobkyňou (ako

predávajúcou) a H. T. (ako kupujúcim), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, pôvodne vlastnícky patriace
žalobkyni, mala byť dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške 50.000 € uhradená predávajúcej
(t.j. žalobkyni) tak, že sumu 20.000 € uhradí kupujúci (H. T.) na účet spoločnosti RW
Invest, s.r.o., za účelom vyplatenia pohľadávky záložného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.), pričom
malo ísť o dlh žalobkyne. Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 30.000 € mal kupujúci H. T. uhradiť žalobkyni

v hotovosti (čl. III bod 2 písm.b/); zároveň v čl. III bod 2 písm. b/uvedenej Kúpnej zmluvy predávajúca
(t.j. žalobkyňa) potvrdila podpisom uvedenej kúpnej zmluvy prevzatie zvyšku kúpnej ceny 30.000 €.
Pokiaľ ide o dlhy žalobkyne, v zmysle vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy mali tieto dlhy predstavovať sumu
20.000 € voči spoločnosti RW Invest, s.r.o., avšak žalobkyňa v žalobe a vo svojich vyjadreniach takýto
dlh nespomína, udáva dlhy v spoločnosti Pôžičkáreň vo výške 2.381,88 € ako aj ďalších 4.260 € na

vyplatenie svojich ďalších dlžôb. Podľa výpovede H. T. na OR PZ Malacky, ČVS : ORP-168/2-VYS-
MA-2017, suma 30.000 € nebola žalobkyni vyplatená pri podpise Kúpnej zmluvy zo dňa 4. 7. 2012
(s Dodatkom č. 1 zo dňa 10. 4. 2012), ale jej ju poslal po p. E.. C. E. (t.j. nie žalovanej W. G.). Vo
vyšetrovacom spise jezaloženáajďalšiaKúpnazmluvazodňa 24.9.2013,nazákladektorejžalobkyňa
(ako predávajúca 2) odpredala manželom S. a O.. E. A. (ako kupujúcim) ďalšiu svoju nehnuteľnosť -

pozemok parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX E.X, kat. úz. A., okres E., LV č. XXX, a to za kúpnu cenu
60.000 €, ktorá mala byť vyplatená žalobkyni na účet vedený v Tatra banke, a.s., č. ú XXXXXXXXXX/
XXXX. Tento bankový účet však podľa zistení polície vo vyšetrovacom spise nepatril žalobkyni, ale
je vedený na meno E. P., ku ktorému má dispozičné oprávnenie E.. E.. Zo sumy 60.000 € bola hneď
dňa 30. 9. 2013 prevedená čiastka 29.000 € na účet vedený v Tatra banke a.s. na meno Simona

Gábrišová (t.j. opäť nie na žalovanú). Zo žalobkyňou produkovaných dôkazov nemožno vyvodiť, že by
medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol právny vzťah, z ktorého by žalovanej vyplývala povinnosť vydať
žalobkyni plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
17/ Obdobne nemožno z obsahu žaloby a z predložených dôkazov ustáliť, že by právo žalobkyne na
plnenie zo strany žalovanej vyplývalo z práva na náhradu škody. Ako uzavrel súd prvej inštancie,

žalobkyňa nepreukázala žalovanej protiprávne konanie, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
na strane žalobkyne a medzi protiprávnym konaním žalovanej (dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažovalo žalobkyňu). V konaní teda neboli preukázané predpoklady vzniku práva na náhradu škody;
s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd rovnako stotožnil. Rozhodnutím okresného súdunevyhovieť návrhu žalobkyne a nevykonať dokazovanie výsluchom vyšetrovateľa OR PZ Malacky, ktorý
konal vo veci č. ČVS : ORP-168/2-VYS-MA-2017, neboli porušené procesné práva žalobkyne. Keďže
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, výsluch

samotného vyšetrovateľa bol nadbytočným.
18/ Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobkyne, že má vo vzťahu k žalovanej
postavenie spotrebiteľa, keďže - ako vyplýva z textu vyššie - na základe žaloby a v konaní predložených
dôkazov nebolo možné ustáliť, že by medzi žalobkyňou a žalovanou vôbec vznikol právny vzťah, z
ktorého by vyplynula pre žalovanú povinnosť na žalobkyňou uplatnené plnenie 26.600 €, a teda v

ktorom by žalobkyni patrilo postavenie s ochranou tzv. „slabšej strany“. Uzavretie spotrebiteľskej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovanou v konaní nebolo preukázané, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
19/ Súd prvej inštancie žalobkyňu vzhľadom na zmätočnosť jej žaloby, ako aj zjavne niektoré chýbajúce
informácie v konaní poučil o možnosti využiť právnu pomoc advokátom, ale tiež Centrom právnej
pomoci (v Bratislave, alebo aj v Malackách); zároveň žalobkyňu v súlade s ust. § 150 ods. 2 CSP vyzval
na špecifikovanie rozhodných skutkových okolností. Žalobkyňa pomoc prostredníctvom Centra právnej

pomoci nevyužila, rovnako tak si nezvolila právneho zástupcu z radov advokátov; pokiaľ ide o doplnenie
skutkových okolností, zopakovala tie, ktoré uvádzala vo svojej žalobe (č.l. 54, 55, 57, 59 spisu). Ako
už uviedol odvolací súd, uvedenie rozhodujúcich skutočností (opis skutkového deja) je dôležité preto,
že umožňuje súdu, posúdiť, o aký právny vzťah v danom prípade ide, aké práva a povinnosti z neho
jeho jednotlivým stranám vyplývajú. Uvedenie rozhodujúcich skutočností dovoľuje súdu, aby po právnej

stránke daný právny vzťah kvalifikoval a posúdil z neho vyvodzované nároky. Žalobkyňa však v danom
prípade nebola schopná splniť si bezozvyšku svoju povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti, čo malo
za následok, že súd v konečnom dôsledku nemohol dospieť k záveru, či medzi stranami sporu vznikol
nejaký právny vzťah, a teda ani aký a s akými vzájomnými právami a povinnosťami. Odvolací súd len
pripomína, že žalobkyňa samotná nebola schopná bližšie uviesť a opísať, aké zmluvy vlastne uzatvorila,

s kým a čo bolo ich predmetom. Jej vysvetlenie, že si ich ani neprečítala, len ich podpísala (!), pretože
dôverovala žalovanej, neobstojí; toto jej neuvážené konanie malo za následok, že žalobkyňa v spore
neunieslabremenotvrdeniaaanibremenodôkazu,čovkonečnomdôsledkumuseloviesťkstratesporu.
20/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v

potrebnom rozsahu a dostatočne zrozumiteľne uviedol, aké dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu, aj akými
úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil.
21/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).