Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5812201310.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: O. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, E., právne zastúpený: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom Mieru
282, Námestovo, proti žalovanému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XXX, v konaní o zaplatenie
54.958,89 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.164,17 EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49%.

IV. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.02.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.647 EUR s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2012
žalobca žalobu rozšíril a nárokoval si sumu 69.327,99 EUR, pozostávajúcu z náhrady škody na zdraví
vo výške 66.633 EUR, náhrady za stratu príjmu vo výške 657,26 EUR a náhrady účelne vynaložených

nákladov spojených s liečením vo výške 2.037,73 EUR. Podaním doručeným súdu dňa 17.09.2015
žalobca zobral žalobu v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.369,10 EUR
späť. V čase rozhodovania bola výška žalobcom uplatneného nároku ustálená spolu na sume 54.958,89
EUR.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo dňa zo
dňa 28.07.2011, právoplatným v ten istý deň, sp. zn. 6T/71/2011 uznaný vinným, že z nedbanlivosti

spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví. Súd v trestnom
konanížalobcuvovzťahukuplatneniusinárokunanáhraduškodyodkázalnaobčianskesúdnekonanie.
Uvedeným trestným činom bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, a to zlomenina lebky v temennej
oblasti vpravo dĺžky 3 cm, krvácanie nad tvrdý mozgový obal spánkovej oblasti vpravo siahajúci na
bázu prednej a strednej jamy lebky, krvácanie pod tvrdý mozgový obal spánkovej a čelovej oblasti
vpravo, krvácanie do mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo a ochrnutie ľavej hornej a dolnej
končatiny, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenie a obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne

10 mesiacov. Nárok na náhradu škody vznikol spáchaním trestného činu, t.j. dňa 27.08.2010. Žalobca
si v zmysle Odborného lekárskeho vyjadrenia č. 96/2010 zo dňa 17.11.2020 vypracovaného MUDr.
Jánom Jelenčíkom uplatnil náhradu za bolesť spolu vo výške 10.647 EUR. V podaní z 22.08.2012 ďalej
žalobca uviedol, že vzhľadom k pretrvávajúcim zdravotným problémom ako aj trvalému zdravotnémupostihnutiu žalobcu, ktoré mu boli spôsobené žalovaným, bol MUDr. Jánom Jelenčíkom vypracovaný
lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.02.2012, na základe
ktorého si žalobca uplatnil zvýšenú náhradu za bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia spolu

vovýške66.633EUR.Včaseškodovejudalostižalobcavykonávalabsolventskúpraxnazákladedohody
o absolventskej praxi, ktorá prax mala trvať 6 mesiacov, t.j. od 14.06.2010 do 13.12.2010. Žalobca si
z titulu nemožnosti vykonávania absolventskej praxe uplatnil náhradu za stratu príjmu, spolu vo výške
657,26 EUR. Žalobca si tiež uplatnil náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením spolu
vo výške 2.037,73 EUR. Vzhľadom k záverom znaleckého posudku č. 08/2015 zo dňa 09.05.2015

vypracovaného MUDr. Karolom Orlovským, žalobca podaním zo dňa 17.09.2015 zobral návrh čiastočne
späť v časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu vo výške
14.369,10 EUR.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný neuznával nárok žalobcu od samého začiatku. Odôvodňoval to tým, že mu nebola doručená
výzvaprávnehozástupcužalobcuz07.12.2011nazaplateniesumy10.646EUR.Zdravotnýstavžalobcu
je oveľa lepší ako je to uvedené v lekárskych posudkoch MUDr. Jelenčíka z 17.11.2010 a 23.02.2012.
Ďalej uviedol, že žalobca a A. J. sú spoluzodpovední za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi.
Žalovaný poukazuje na to, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu sa opakovane uvádza, a uvádzal to tiež

žalobca, že bol napadnutý inými osobami, t.j. viac ako jednou osobou. Dňa 27.08.2010 mal byť žalobca
podľa zdravotnej dokumentácie pod značným vplyvom alkoholu a pod vplyvom omamných látok pretože
užíval (a naďalej užíva) marihuanu a pervitín. Žalobca často hrá na výherných automatoch a vyhráva, čo
by osoba s takýmito medicínskymi diagnózami nebola schopná. Zranenia, ktoré žalobca utrpel nemajú
trvalý charakter, nemajú nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote a v spoločnosti, najmä

na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátene výkonu doterajšieho povolania alebo
prípravy na povolanie, vzdelávanie a možnosti uplatnenia sa žalobcu v rodinnom, politickom, kultúrnom
a športovom živote. Na živote žalobcu sa po 27.08.2010 nič nezmenilo. Žalobca viedol rovnaký život,
ktorý vedie aj v súčasnosti. Žalobca nemal a nemá žiadne záľuby s výnimkou alkoholu, drog a herní.
Žalobcovi teda neboli znemožnené alebo obmedzené žiadne jeho záľuby. Žalobca pracuje a športuje.

Vedie teda normálny život bez akýchkoľvek obmedzení. Žalovaný zároveň tvrdí, že zdravotná záchranná
služba dňa 27.08.2020 neposkytla žalobcovi žiadnu zdravotnú starostlivosť. Hornooravská nemocnica
s poliklinikou Trstená mala stanoviť nesprávnu prvotnú diagnózu žalobcu a až do jeho prevozu dňa
28.08.2010 do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku mu neposkytla žiadnu zdravotnú
starostlivosť. Žalobca nemá žiadne psychické problémy, nevyžaduje si psychiatrickú liečbu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom
žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne - matky žalobcu, výsluchom svedka - U.. C. B.,
spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011, vrátane vyšetrovacieho spisu.

6. Za účelom zistenia priebehu udalosti, pri ktorej došlo k ujme na zdraví žalovaný navrhol vykonať
výsluch svedkov: K. Z., A. J., D. L., W. A., Y. Z., K. X., D. B., B. D.. Súd návrh na vypočutie týchto
svedkov zamietol nakoľko K. Z. (ujo/strýko žalobcu) nebol očitým svedkom konfliktu, pri ktorom došlo
k zraneniu žalobcu, A. J. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo
3x, D. L. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 3x, W. A. bola

v rokoch 2010 a 2011 vypočutá počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, Y. Z. (sestra žalovaného)
v rokoch 2010 a 2011 počas vyšetrovania trestnej veci využila právo nevypovedať, K. X. bol v rokoch
2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, D. B. bol v rokoch 2010 a 2011
vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, B. D. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas
vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x. Súd mal za to, že osobné výpovede svedkov po tak dlhej dobe

by neboli prínosnými pre ozrejmenie priebehu skutku, nakoľko uvedené osoby už počas vyšetrovania
trestnej veci opakovane vypovedali pred vyšetrovateľom, obsiahlo popísali priebeh skutku, ich výpovede
sa v zásadných skutočnostiach nerozchádzajú. Po desiatich rokoch odkedy sa skutok stal je vysoko
nepravdepodobné, že by si svedkovia pamätali viac ako uviedli počas trestného vyšetrovania. Hrozilo
by skôr riziko, že si budú niektoré veci domýšľať resp. prispôsobovať potrebám tohto konania, ako aj to,

že by mohli byť právne a skutkovo poučený o tom ako majú vypovedať.

7. Žalovaný navrhol výsluch svedkov Z. M. a C. Š. za účelom preukázania toho, že žalobca bol pod
vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobca vypil nejaký alkohol žalobca ani nepopieral a mierny ažstredný stupeň opitosti bol konštatovaný aj v Odbornom lekárskom vyjadrení MUDr. Jelenčíka. Zo
svedeckých výpovedí priebehu skutku, t.j. zo spôsobu akým sa žalobca zapojil do potýčky so žalovaným,
je zrejmé, že nemohlo ísť o opitosť takého stupňa, ktorá by mu znemožňovala koordináciu pohybov.

Vykonanie uvedených dôkazných prostriedkov súd preto vyhodnotil ako nadbytočné.

8. Žalovaný navrhol výsluchy MUDr. Jána Jelenčíka a MUDr. Karola Orlovského. Súd tieto návrhy na
dokazovanie zamietol, nakoľko mal za to, že obaja navrhovaní svedkovia sa vo svojich písomných
výstupoch vyjadrili dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom zodpovedali všetky otázky, ktoré im boli

kladené.

9. Žalovaný navrhol výsluch žalobcu a žalovaného ku skutočnostiam uvedeným v Znaleckom posudku
č. 08/2015-ZP. Nebolo však zrejmé aké skutočnosti by mali žalobca a žalovaný objasňovať. Žalobca
vypočutý v konaní bol, žalovaný tiež vypočutý bol a to, že odmietol odpovedať na otázky bolo jeho
právom. Z hľadiska možnosti zistenia nových skutočností ako aj prístupu jednotlivých strán k ich

výpovediam, súd nepovažoval za hospodárne vykonať tento dôkazný prostriedok.

10. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal a oboznámil sa s úplnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu,
resp. aby súd vyzval ošetrujúceho lekára žalobcu na oznámenie žalobcovho súčasného stavu a vyžiadal
si od tohto lekára úplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Súd takýto dôkazný prostriedok nevykonal

nakoľko nebolo zrejmé, akým spôsobom by mal takýto dôkaz prispieť k objasneniu skutkového stavu.
K zdravotnému stavu žalobcu sa v dostatočnej miere vyjadril znalec MUDr. Orlovský. Vyžiadanie
si celej zdravotnej dokumentácie žalobcu a nazeranie do nej všetkými subjektmi konania, súd tiež
považoval za neprimeraný zásah do práv pacienta (žalobcu) na ochranu informácií uvádzaných v
jeho zdravotných záznamoch. Zároveň, súd ani nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami na

posúdenie požadovanej dokumentácie.

11. Žalovaný navrhol od Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Ústrednej vojenskej
nemocnice Ružomberok a Národného rehabilitačného centra Kováčová vyžiadať a oboznámiť úplnú
zdravotnú dokumentáciu žalobcu, z ktorých mala vyplynúť skutočnosť, že Hornooravská nemocnica

s poliklinikou Trstená, Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok a Národné rehabilitačné centrum
Kováčová sú spoluzodpovedné za súčasné zdravotné ťažkosti žalobcu. Následne chcel žalovaný
vypočúvať zdravotníkov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. MUDr. Orlovský sa k tejto otázke
vyjadril vo svojom znaleckom posudku v tom zmysle, že ku komplikáciám v liečbe došlo z dôvodov
spočívajúcich celkovom zlom zdravotnom stave žalobcu v dôsledku úrazu, a súd toto jeho vyjadrenie

považoval za jednoznačné a dostačujúce. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ malo dôjsť k porušeniu
postupov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, tak orgánom oprávneným posúdiť túto skutočnosť
je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nie súd, ktorý ani nedisponuje dostatočnými
odbornými znalosťami na posúdenie žalovaným navrhovaných dôkazov.

12. Žalovaný navrhol vypracovanie nového znaleckého posudku nakoľko od vypracovania Znaleckého
posudku č. 08/2015-ZP MUDr. Karolom Orlovským už uplynul dlhší čas. Súd si je vedomý tohto dlhšieho
časového úseku, no nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania vo veci, v ktorej už bolo vykonané
znalecké dokazovanie a zároveň v niektorých otázkach je možné sa čiastočne oprieť aj o skoršie zistenia
MUDr. Jelenčíka, by súd považoval za nehospodárne. V kontexte doterajšieho procesného postupu

žalovaného v tomto konaní by sa opäť len oddialilo rozhodnutie vo veci. Už samotný Znalecký posudok
č. 08/2015-ZP bol vypracovaný na návrh žalovaného.

13. Žalovaný navrhol, aby sa súd oboznámil s posudkami, ktoré vypracovali posudkoví lekári Sociálnej
poisťovne, na základe ktorých bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Žalovaný však neuviedol,

aké skutočnosti súvisiace priamo s týmto konaním by mali byť zistené z týchto správ, súd preto
dôkaz nevykonal. Žalovaný chcel tiež výsluchmi preukazovať dobu sociálneho poistenia žalobcu, túto
skutočnosť však súd posúdil ako irelevantnú pre toto konanie.

14. Žalovaný navrhol vyžiadať z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odškodňovací spis,

resp. správu o tom, kedy aký nárok si žalobca uplatnil podľa zákona č. 215/2006 Z.z. Nakoľko však
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojej odpovedi (č.l. 85) uviedlo, že odškodnením
sa bude môcť meritórne zaoberať až v prípade bezúspešného vymoženia náhrady škody, resp.nemajetkovej ujmy uplatnenej v občianskom súdnom konaní voči žalovanému, súd takýto dôkaz
opätovne nevykonával.

15.ŽalovanýnavrholvyžiadaniesprávyodvZákladnejškoleE.,Q..D. avreštaurácieA.kdemalžalobca
v minulosti pracovať, resp. pracuje, ako kuchár. Súd tieto dôkazy nevykonal nakoľko skutočnosti, ktoré
by z nich mohli vyplynúť by boli použiteľné pokiaľ by si žalobca nárokoval stratu na zárobku, žalobca
si však v tomto konaní uplatňoval len odškodnenie bolesti, sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a
náhradu príjmu počas liečenia (absolventská prax). Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca pracoval v minulosti

na stavbe skateparku Námestovo, žalovaný navrhol svedecké výpovede, neuviedol však kto by mal byť
vyslúchnutý. Súd by však ani takýto dôkaz z vyššie uvedeného dôvodu nevykonal.

16. Pri všetkých zamietnutých návrhoch žalobcu na vykonanie dôkazných prostriedkov súd postupoval v
zmysle čl. 17 CSP, tak aby predišiel zbytočným prieťahom a konal hospodárne. Hoc žalovaný vykonával
v konaní len procesné práva, ktoré mu patria, nie je bez povšimnutia súdu tá skutočnosť, že uvedený

postup žalovaného v konaní nesie znaky obštrukčného správania v snahe o oddialenie rozhodnutia súdu
v merite veci, hoc navonok sa skrz opakované žiadosti o vytýčenie pojednávania, ústavnú sťažnosť a
verbálne vyjadrenia môže javiť opak.

17.Pokiaľžalovanýspochybňovalrozsahplnomocenstva,ktoréudelilžalobcajehoprávnemuzástupcovi

dňa 06.12.2011, podľa názoru súdu je toto plnomocenstvo úplne postačujúce pre uplatnenie si všetkých
uplatňovaných nárokov v tomto konaní. Hoc sa v ňom výslovne uvádza, že toto plnomocenstvo slúži na
zastupovanie vo veci uplatňovania nárokov na náhradu škody na zdraví spôsobeným trestným činom
žalovaného dňa 27.08.2010, je v ňom tiež výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie vo všetkých
právnych veciach a pred slovami o uplatňovaní nároku na náhradu škody na zdraví je zvýrazneným

písmom uvedené slovo „najmä“. Z uvedeného je preto logické vyvodiť, že plnomocenstvo sa vzťahuje
na všetky nároky spojené s trestným činom žalovaného spáchaným dňa 27.08.2010. Súd žiadnym
spôsobom nedospel ani k názoru žalovaného, že by plnomocenstvo z 06.12.2011 podpísal niekto iný ako
žalobca, alebo že by žalobca nebol v čase podpisu plnomocenstva spôsobilý konať v plnom rozsahu.

18. Pokiaľ žalovaný navrhoval vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, z dôvodu, že
žalobca sa bezdôvodne a bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené na 09.07.2020, tak
súd takýto rozsudok nevydal, nakoľko na pojednávanie dňa 09.07.2020 žalobca osobne predvolávaný
nebol, predvolávaný bol len jeho právny zástupca, ktorý sa na pojednávanie aj dostavil.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

21. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

22. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

23. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

(ďalej len „Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“):
(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

25. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia:
(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7

a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.
1 v II. a IV. časti.

26. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia:
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia

ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
(2)Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor

27. Podľa § 6 ods. 3 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia:
Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde,
ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa
neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

28. Podľa § 7 ods. 1 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia:
Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci
lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej

kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

29. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

30. Sama skutočnosť, že rozsudkom trestného súdu bola schválená dohoda prokurátora a obvineného
o vine sa treste, bez ďalšieho neznamená, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením obvineného
a civilný súd v spore o náhradu škody nezbavuje povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery
a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie poškodeného (§ 441 Občianskeho

zákonníka). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2019, sp. zn. 3 Cdo 66/2018,
3 Cdo 67/2018)

31. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 27.08.2010 v čase cca 21:45
hod v blízkosti obchodného domu zvaného Marína v Námestove došlo medzi žalobcom a žalovaným

najskôr k slovnému konfliktu, ktorý neskôr prerástol aj do fyzického konfliktu, v závere ktorého žalovaný
žalobcu chytil rukami za oblečenie, podkopol mu nohy a následne ho hodil o zem, kde pri páde
žalobca narazil hlavou o dlažbu, v dôsledku čoho u žalobcu nastala zlomenina lebky temennej
oblasti vpravo dĺžky 3 cm, krvácanie nad tvrdý mozgový obal spánkovej oblasti vpravo siahajúci na
bázu prednej a strednej jamy lebky, krvácanie pod tvrdý mozgový obal spánkovej a čelovej oblasti

vpravo, krvácanie do mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo a ochrnutie ľavej hornej a dolnej
končatiny, a tieto zranenia si vyžiadali niekoľko ročné liečenie (posledná operácia dňa 25.07.2014 -
alloplastika lebky) a obmedzenie obvyklého spôsobu života žalobcu. Odo dňa úrazu žalobca podstúpil
v súvislosti s úrazom 8 operácií, z ktorých 7 priamo súviselo so zraneniami lebky, ktoré žalobca
utrpel dňa 27.08.2020. Liečba bola komplikovaná pre neprihojenie, resp. intoleranciu autoplastiky

(vlastná kosť) a tiež pre intoleranciu alloplastiky (umelej náhrady kosti), zrejme v rámci narušenej
biologickej rovnováhy organizmu, s prechodnou latentnou depriváciou imunostatusu a s prechodnou
neurohumorálnou, úrazom navodenou, dysbalanciou. Poúrazové liečenie znemožnilo žalobcovi ukončiť
školuvplánovanomrozsahu.Vdôsledkuťažkéhoúrazuhlavy,došlokzávažnejzmenejehozdravotnéhostavu. U žalobcu sa prejavujú prejavy organického psychosyndrómu stredne ťažkého stupňa so
sekundárnym epileptickým syndrómom a trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa miestami
až prejavmi psychotickej alterácie. Tieto následky vyžadujú trvalé užívanie liekov a pravidelné kontroly u

neurológa, psychiatra, psychológa. Zranenia, ktoré žalobca utrpel zanechali závažné následky trvalého
charakteru, ktoré majú a budú mať stály závažný nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote
a spoločnosti, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a tiež znemožňujú aj úplné
profesionálne uplatnenie. Žalobca je globálne limitovaný v celom spektre životných činností, vďaka
zníženej výkonnosti, potrebe dodržiavania špeciálneho šetriaceho protektívneho režimu a je neschopný

plnohodnotného prežívania aj bežných, štandardných situácií. Z vizuálneho hľadiska došlo deformácii
lebky, ktorá je zrejmá už pri zbežnom pohľade. Znalec MUDr. Karol Orlovský vo svojom posudku, na
základe ktorého žalobca následne upravil svoju žalobu , vyčíslil odškodnenie za bolesť celkovo na 1280
bodov (vnútrolebečné krvácanie: 380 bodov, pomliaždenie mozgu: 300 bodov, krvácanie do mozgu
pravý spánkový lalok: 85 bodov, zlomenina pravej temennej kosti: 35 bodov, odrenina ľavého lakťa: 5
bodov, operácia 23.09.2010 - implantácia kostného laloka: 70 bodov, následná operácia 26.07.2011 -

plastika kalvy allogenna: 70 bodov, následná operácia 25.07.2014 - plastika kalvy alogénna: 35 bodov) a
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom na 2230 bodov (organický psychosyndróm
stredne ťažkého stupňa so sekundárnym epileptickým syndrómom: 600 bodov + navýšenie z dôvodu
mladého veku: 300 bodov, depresívna porucha stredne ťažkého stupňa: 800 bodov + navýšenie z
dôvodu mladého veku: 400 bodov, strata vlasov u muža čiastočná: 30 bodov, kostný defekt lebky viac

ako 10 cm2: 100 bodov. Hodnota jedného bodu pre účely určenia výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia bola v roku 2010 vo výške 14,89 EUR. Vo vzťahu ku kvalite poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a možnému pochybeniu pri jej poskytovaní súd zistil, že zdravotná starostlivosť
bola žalobcovi poskytnutá štandardne a správne. Správne bol prijatý do nemocnice, správne bolo
diagnostikované zhoršenie stavu a správne bol operovaný na špecializovanom pracovisku. Komplikácie

pri následnej liečbe treba pripísať závažnosti poranenia mozgu s druhotne navodenou latentnou
alteráciou imunostatusu a neurohumorálnou dysbalanciou. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca je
častým užívateľom alkoholu, marihuany a pervitínu neboli žiadnym spôsobom preukázané. Rozsudkom
Okresného súdu Námestovo dňa zo dňa 28.07.2011, právoplatným v ten istý deň, sp. zn. 6T/71/2011,
ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil

žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví, za čo ho súd odsúdil na trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a určil skúšobnú dobu
36 mesiacov. Súd v trestnom konaní žalobcu (poškodeného) odkázal s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Súd vychádzal pri skúmaní priebehu konfliktu z vyšetrovacieho spisu v
trestnej veci sp. zn. 6T/71/2011. Výpovede očitých svedkov, či už išlo o kamarátov a známych žalobcu

alebo kamarátov a známych žalovaného, sa v zásadných okolnostiach priebehu konfliktu zhodujú, s
výnimkou popisu samotného pádu žalobcu na dlážku, pri ktorom došlo ku zraneniam, a je možné z nich
(výpovedí) zrekonštruovať priebeh konfliktu nasledovne: Sprvoti išlo o verbálny konflikt medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý následne prerástol do vzájomného fyzického sácania, fackovania a úderov pästí.
Žalobca si dal dole tričko a zaujal boxerský postoj so zovretými päsťami. A. J. žalobcu a žalovaného

na chvíľu od seba oddelil a pokúšal sa im dohovoriť, pričom od žalovaného utŕžil úder päsťou, ktorý bol
určený pre žalobcu. Následne však žalobca a žalovaný opäť pokračovali v bitkárskom súboji, vzájomne
sa pridržiavali a rukou, resp. päsťou, sa snažili zasiahnuť toho druhého alebo zhodiť toho druhého na
zem. Do tohto fyzického konfliktu sa zapojil výlučne žalobca a žalovaný. Lekárske vyjadrenie vyhotovené
pre účely trestného konania konštatovalo, že ku zraneniam hlavy, ktoré utrpel žalobca mohlo dôjsť len

priamym nárazom spánkovej, čelovej a dolnej temennej oblasti hlavy vpravo na tvrdý rovný povrch
veľkou intenzitou bez toho, aby pri dopade žalobca najskôr narazil na tvrdý rovný povrch. Mechanizmus
zranení zodpovedá takému priebehu deja, keď žalovaný stál vedľa žalobcu, tomuto svojou pravou
nohou, kopnutím smerom dozadu podkopol nohy a pravou rukou, ktorú mal niekde v oblasti krku žalobcu
potiahol smerom dopredu následkom čoho žalobca narazil hlavou na dlážku.

32. Žaloba sa podľa § 6 ods. 3 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, keď listom z 07.11.2011 označeným ako „Oznámenie
- pokus o mimosúdne riešenie“ žalovaného vyzval na úhradu v tom čase vyčíslenej náhrady za
bolesť, pričom žalovaného upozornil, že uvedená suma náhrady škody nie je konečná a žalobca

očakáva jej zvýšenie. Medzi škodu na zdraví právna teória zahŕňa okrem iného aj náhradu za bolesť
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca adresoval túto výzvu na adresu uvedenú v
rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011 zo dňa 28.07.2011 - F. O. XXX. V uvedenom
trestnom rozsudku žalovaný túto adresu nerozporoval a žalobca nemal preto ani dôvod pochybovať opravosti tohto údaja a v dobrej viere sa na tento údaj spoľahol. Treba poukázať aj na to, že zásielku
sa žalovanému doporučenou poštou nepodarilo doručiť, nie z dôvodu, že by bol adresát (žalovaný)
neznámy, ani z dôvodu neexistujúcej adresy, ale z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej

lehote. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného o tom, že na takejto adrese nikdy
nebýval. Neprevzatie zásielky obsahujúcej výzvu treba preto posudzovať na ťarchu žalovaného a súd
preto považoval splnenie podmienky pokusu o mimosúdne riešenie sporu za splnenú.

33. Žalobca v konaní postupoval v súlade so Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1) a vyčíslili svoj nárok v
časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia najprv podľa Odborného lekárskeho
vyjadrenia č. 96/2010 zo dňa 17.11.2010 vypracovaného MUDr. Jánom Jelenčíkom, následne podľa
Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 23.02.2012 vypracovaného
MUDr. Jánom Jelenčíkom a následne podľa Znaleckého posudku č. 08/2015-ZP vypracovaného MUDr.
Karolom Orlovským. Súd sa stotožnil s rozsahom posudzovaných zranení, ktorý (rozsah) bol v súlade

so všetkými dovtedajšími zisteniami tomto ako aj trestnom konaní, výškou bodového ohodnotenia ako aj
úvahami, ktoré znalca v znaleckom posudku viedli k navýšeniu bodového hodnotenia a ku konečnému
vyčísleniu bodového vyjadrenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Celková
preukázaná a súdom akceptovaná náhrada za bolesť tak predstavuje 19.060 EUR (1280 bodov x 14,89
EUR) a celková preukázaná a súdom akceptovaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tak

predstavuje 33.205 EUR (2230 bodov x 14,89 EUR).

34. Žalobca si uplatnil aj stratu na zárobku spočívajúcu v tom, že žalobca po úraze 27.08.2010
nemohol vykonávať absolventskú prax. Existencia absolventskej praxe bola preukázaná Dohodou o
absolventskej praxi č. 110/1/§51/2010 zo dňa 11.06.2010 a bola uzatvorená na obdobie od 14.06.2010

do 13.12.2010. Odmena za vykonávanie absolventskej praxe bola podľa vyššie uvedenej dohody
dohodnutá vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa
zákona č. 601/2003 o životnom minime, t.j. vo výške 185,38 EUR/mesiac. Žalobca nemohol vykonávať
absolventskú prax od 28.08. 2010 do 13.12.2010 v dôsledku zranení, ktoré utrpel 27.08.2010. Za
uvedené obdobie bola náhrada za stratu príjmu z absolventskej praxe súdom vyčíslená vo výške 657,26

EUR. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zamestnávateľ, resp. ten u koho žalobca vykonával absolventskú prax,
ukončil absolventskú prax žalobcu v deň úrazu z dôvodu požívania alkoholických nápojov žalobcom, tak
táto skutočnosť bola jednoznačne vyvrátená svedkom U.. C. B., ktorý uviedol, že on, ako osoba u ktorej
žalobca vykonával absolventskú prax, nepodnikol žiadne úkony k ukončeniu tejto absolventskej praxe
v deň úrazu a tiež, že on ani nemohol ukončiť absolventskú prax žalobcu, nakoľko žalobca na základe

vyššie uvedenej dohody bol v právnom vzťahu s UPSVaR a nie s ním.

35. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.
Súd uznal ako účelné a preukázané výdavky na nákup liekov vo výške: 302,53 EUR, výdavky na
vyšetrenia hradené žalobcom vo výške: 20 EUR, výdavky spojené s hygienou v súvislosti s pobytmi

v nemocničných zariadeniach vo výške: 47,97 EUR, náklady na prepravu žalobcu do nemocničných
a rehabilitačných zariadení a náklady na prepravu rodičov žalobcu na ich dochádzanie za žalobcom
za účelom pomoci s hygienou a rehabilitáciou pozostávajúce z pohonných hmôt (nafta): 514,16 EUR,
pohonných hmôt (benzín): 100,18 EUR, cestovného v hromadnej doprave: 271,90 EUR, náklady na
odvoz žalobcu z rehabilitačného zariadenia v Kováčovej do miesta jeho bydliska sanitkou: 6,30 EUR,

náklady na rehabilitačné pomôcky: 13,17 EUR, výdavky na ošatenie nevyhnutné na rehabilitáciu: 64,90
EUR, telefónne poplatky za hovory s nemocnicou, poisťovňou a políciou: 64,96 EUR. Pri liekoch
uznal súd uplatnený nárok len v časti, ktorá bola preukázaná čitateľnými dôkazmi, pri telefónnych
poplatkoch len v časti, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a len vo vzťahu k hovorom, ktoré
žalobca označil za hovory súvisiace s vecou. Náklady spojené s repasáciou zubov súd neuznal,

nakoľko MUDr. Jelenčík ani MUDr. Orlovský v žiadnom nimi vypracovanom dokumente neuvádzajú
poškodenie zubov v súvislosti s prejednávaným úrazom, vo vzťahu k tomuto nákladu preto neexistuje
príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a prejednávaným poškodením zdravia.
Žalobcom uplatnené a súdom priznané náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka predstavujú sumu: 1406,07 EUR.

36. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie nároku z dôvodu, že žalobca riadne nepokračoval v konaní, tak
súdsastoutonámietkounestotožnil.Žalobcapredložilvzmysle§3ods.2a §4ods.2Zákonaonáhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok, čím si riadne splnil svojudôkaznú povinnosť vo vzťahu k náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Dôkaznú povinnosť si splnil aj vo vzťahu k strate príjmu počas absolventskej praxe a tiež vo vzťahu k
nákladom spojeným s liečením. Znalecké dokazovanie formou znaleckého posudku bolo vykonané na

základe návrhu žalovaného. Keď znalecký posudok MUDr. Orlovského určil nižšie bodové ohodnotenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca sám proaktívne zobral v prevyšujúcej časti žalobu
späť. Žiadnym spôsobom preto nemožno hodnotiť procesný postup žalobcu ako nepokračovanie v
konaní.

37. Súd bol v konaní viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní sp. zn. 6T/71/2011, ktorým
bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým
spáchal prečin ublíženia na zdraví. Medzi škodou na zdraví žalobcu a konaním žalovaného bola preto
jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť. V tomto konaní sa však súd musel zaoberať aj otázkou, do
akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie žalobcu ako poškodeného.
Súd preto zisťoval existenciu spoluzavinenia žalovaného a jeho mieru. Do verbálneho a neskôr aj

fyzického konfliktu sa zapojili výlučne žalobca a žalovaný. Obaja sa fyzickému stretu nebránili, ba priam
ho vyhľadali a prejavovali snahu v ňom pokračovať. Do takéhoto stretu išli obaja s vedomím prípadného
rizika vzniku nepriaznivých dôsledkov spočívajúcich najmä v poškodení zdravia, či už svojho alebo
protistrany. Hoc pre uvedený typ fyzickej konfrontácie (bitky jeden na jedného bez použitia akejkoľvek
zbrane v trestnoprávnom slova zmysle, bez prípadnej znalosti bojových umení, alebo inej značnej

výhody jednej strany) nie je rozsah zranení aký sa vyskytol v tomto prípade typický, nie je ho možné
ani vylúčiť. Z hľadiska zavinenia je potom nutné konštatovať, že žalobca ako aj žalovaný rovnakou
mierou zavinili vznik škody na zdraví žalobcu. Žalobca preto musí znášať takúto škodu na svojom zdraví
pomerne k jeho zavineniu. Súd preto v tomto konaní preukázané nároky krátil na polovicu.

38. Vzhľadom k postoju žalovaného k následkom, ktoré svojim konaním žalobcovi spôsobil, súd nevidel
dôvod na znižovanie náhrady škody v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka.

39. O náhrade trov konania, na ktorých náhradu má nárok žalobca voči žalovanému, súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho

procesnému úspechu vo veci, t.j. v rozsahu 49%.

40. Vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorých náhradu by mal nárok žalovaný, súd aplikoval § 257
CSPnakoľkozistildôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoréodôvodňujúnepriznanienáhradytrovkonania
žalovanému. Žalovaný počas 10 rokov od spáchania trestného činu neprejavil nad svojim konaním

skutočnúľútosťažiadnymspôsobomsaaninepokúsilzmierniťdôsledkysvojhočinu.Pokiaľajvtrestnom
konaní prejavoval ľútosť, túto súd nepovažoval za skutočnú a úprimnú, nakoľko ako sa žalovaný vyjadril,
jeho priznanie v trestnom konaní bolo iba východiskom pre uzatvorenie dohody o vine a treste. Na jednej
strane v trestnom konaní žalovaný v celom rozsahu svoju vinu uznal, na druhej strane v tomto konaní sa
snažil vyviniť a poukazoval na zlyhania všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na liečbe žalobcu (rýchlej

zdravotnej pomoci, HNsP Trstená, ÚVN Ružomberok), uvádzal, že on sa vôbec nebil a v niektorých
tvrdeniach uvádzal, že zranenie žalobcovi spôsobil A. J., hoc ten podľa všetkých výpovedí svedkov
sa snažil pokračovaniu fyzického násilia len zabrániť, inokedy uvádzal, že žalobcu napadlo viacej
osôb, pričom všetci svedkovia v trestnom vyšetrovaní konzistentne uviedli, že do konfliktu boli aktívne
zainteresovaní len žalobca a žalovaní, v inom vyjadrení zase uviedol, že zranenia si spôsobil výlučne

žalobca svojim vlastným zavinením, pričom ale žalovaný v celom trestnom konaní podrobne opisoval
priebeh konfliktu, ktorý bol podľa jeho vyjadrení len medzi ním a žalobcom. Po tom čo žalobca spadol na
zem a žalovaný počul náraz hlavy žalobcu (buchnutie) o dlažbu a žalobca ostal nehybne ležať na dlažbe,
žalovaný sa mu nesnažil pomôcť. Spoľahol sa len na to, že mu pomôžu žalobcovi kamaráti. Napriek
závažnosti a následkom zranení žalobcu a dĺžke jeho liečby žalovaný uviedol, že zranenia žalobcu

nemajú trvalí charakter, nemajú nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote a spoločnosti.
Uvedenýmivyjadreniamižalovanýpopieradôsledkysvojhočinuaažironizujezraneniažalobcu.Zároveň
žalobcu dehonestuje a opisuje ako človeka, ktorého jedinými záľubami sú alkohol, drogy a herne, a preto
vo svojich záľubách nebol žalobca nijako obmedzený. Napriek žalovaným vyššie uvedeným tvrdeniam
o dobrom zdravotnom stave žalobcu, v iných svojich vyjadreniach žalovaný uvádza, že žalobca bol

psychicky nespôsobilý na právne úkony v čase uzatvárania plnomocenstva. Žalovaný tiež žalobcovi
vyčíta,žepredzačatímsúdnehokonaniasažalobcanepokúsilomimosúdnevyriešenieveci.Jepravdou,
že pokúsenie sa o mimosúdne vyrovnanie zo strany poškodeného (žalobcu) je podmienkou uplatnenie
si nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, avšak podľa názoru súdu je zároveňaj morálnou povinnosťou páchateľa/škodcu vyvinúť iniciatívu smerujúcu k zmierneniu následkov svojho
činu.Zceléhopostupužalovanéhovtomtokonaní,jezrejmé,žesvojuľútosťvyjadrenúvtrestnomkonaní
nemyslel vážne a dohodu o vine a treste uzatvoril len z dôvodu nižšej trestnej sadzby. Bez povšimnutia

nie je ani fakt, že náhrada bolestného a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia majú slúžiť ako
kompenzácia ujmy, ktorú poškodený (žalobca) utŕžil a priznaním náhrady trov aj škodcovi (žalovanému),
by si musel v konečnom dôsledku takmer všetky svoje trovy konania znášať žalobca sám. Napriek vyššie
uvedenému názoru súdu o miere zavinenia na spôsobenej škode na zdraví, je v konečnom dôsledku
potrebné zohľadniť aj správanie sa strán jednak bezprostredne po konflikte, ako aj počas nasledujúcich

10 rokov, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nie je schopný sebareflexie za svoj čin a preto by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, priznať mu v tomto konaní nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).