Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201918
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:1516201918.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/X, XXX XX W., zastúpenej Advokátska kancelária Law Service, s.r.o., so sídlom Stráž 3, 960 01
Zvolen, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Peter
Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, za účasti intervenienta na
strane žalovanej: MH Invest II, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 50 021 150,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Maruniak & Partners s.r.o., so sídlom Konventná 6,
811 03 Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Nitra č. k. 12C/139/2016-459 zo dňa 13.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej a intervenientovi priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 12C/139/2016-459 zo dňa 13.07.2020 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa po zmene žaloby domáhala určenia, že bola výlučnou vlastníčkou pozemku
registra "C" v katastrálnom území T., obec A., okres A. s parcelným číslom XXXX/XXX ostatné plochy

o výmere 561 m2, ktorý je aktuálne súčasťou parcely registra "C" č. XXX/XX ostatné plochy o
výmere 68332 m2, ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa XX.XX.XXXX
Okresného úradu A., odbor výstavby a bytovej politiky, č. E. - A. - E.-XXXX/XXXXXX-XX v spojení s
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/W.-X./XXXXX/M. a zároveň sa domáhala
určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
1854 m2, v podiele 1 v kat. úz. T. a vlastníčkou pozemkov registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o

výmere 1023 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 7 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
101m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1331 m2, v kat. úz. T., obec A., okres A.. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 137, § 228 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 39, § 39a, § 41, §
46 ods. 1, § 123, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015
Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že dňa
XX.XX.XXXX uzavrela so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorá bola podaná na kataster nehnuteľností s
návrhomnavkladdňaXX.XX.XXXX.Žalovanáodzmluvyodstúpilabezuvedeniadôvoduanehnuteľnosť

registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 561 m2 previedla kúpnou zmluvou na spoločnosť P. G.,
X..H..E.., ktorá ju následne previedla kúpnou zmluvou na spoločnosť MH Invest II, s.r.o. (intervenient),
pričom už bola vedená ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX ostatné plochy o výmere 561
m2. Napokon bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa
XX.XX.XXXX Okresného úradu A., odbor výstavby a bytovej politiky č. E.-A.-E.-XXXX/XXXXXX-XX

v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
odbor štátnej stavebnej správy, zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXX/XXXX/W.-X./XXXXX/M.. Vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia o vyvlastnení spoločnosť P. G.,
X..H..E.. Náhrada za vyvlastnenie bola vložená do úschovy súdu (konanie je vedené na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 18U/4/2016). Návrh na zmenu žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že vyvlastnené
bolo jej vlastnícke právo k pozemku a nie vlastnícke právo spoločnosti MH Invest II, s.r.o. Náhrada za

vyvlastnenie má byť preto vyplatená jej, avšak musí preukázať, že ona bola vlastníčkou pozemku ku
dňu vyvlastnenia, čím je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/139/2016-134 zo dňa 28.05.2018 žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a tiež konštatoval

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/262/2018-190
zo dňa 03.03.2020 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vo výroku
o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že vyslovil právny názor
o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako aj o existencii pasívnej vecnej
legitimácii žalovanej. Zároveň upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že predmetom konania nie sú len

vyvlastnené, ale aj nevyvlastnené pozemky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa ako kupujúca uzatvorila
so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu na predaj vyššie uvedených nehnuteľností. Žalovaná od
kúpnej zmluvy následne odstúpila a nehnuteľnosť registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere

561 m2 previedla kúpnou zmluvou na spoločnosť P. G., X..H..E.., ktorá ju následne previedla kúpnou
zmluvou na spoločnosť MH Invest II, pričom už bola vedená ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/
XXX ostatné plochy o výmere 561 m2. Napokon bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená na základe
rozhodnutia o vyvlastnení a vlastníkom sa stala spoločnosť P. G., X..H..E.. Zo spisu Okresného súdu
Nitra sp. zn. 18U/4/2016 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť P. G., X..H..E.. zložila do úschovy

súdu sumu XXX.XXX,XX eura v prospech intervenienta. Dôvodom odstúpenia žalovanej od kúpnej
zmluvy bolo uzatvorenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, na škodu predávajúceho, bez primeraného
protiplnenia, za kúpnu cenu nezohľadňujúcu reálnu hodnotu predmetu prevodu. Zmluva bola uzatvorená
pod nátlakom a uvedením do omylu. Poukázala aj na vedomosť žalobkyne o vybudovaní strategického
parku. Na základe odstúpenia od zmluvy kataster prerušil konanie o návrhu na vklad a následne konanie

o návrhu na vklad zastavil.

5. Súd žalobu v časti vyvlastneného pozemku zamietol z dôvodu, že určeniu vlastníckeho práva
bráni dodatočná nemožnosť plnenia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžrk/2/2017, podľa ktorého, ak po uzavretí kúpnej zmluvy a pred rozhodnutím správneho orgánu o

návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny orgán povinný na toto
predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii
a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Vznik predkupného práva štátu
predstavuje trvalú prekážku (aj napriek zneniu § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého
predkupné právo zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o

významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie), pretože v danej
veci došlo k uplatneniu a výkonu tohto predkupného práva. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že
v danom prípade zostávajú oprávnenému z predkupného práva nároky podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec
ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované). Predkupné právo štátu je osobitným

druhom a nevzťahuje sa naň úprava Občianskeho zákonníka. Uvedený záver je možné odvodiť aj
od účelu právnej normy (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.), pretože prioritným záujmom štátu je
nadobudnutie pozemkov za účelom realizovania významnej investície. V danej veci preto nie je možné
analógiou podľa § 853 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenia § 603 Občianskeho zákonníka. Nazáklade uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX stalo po vzniku záväzku
nemožným, povinnosť žalovanej plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým
zanikol aj tento záväzok. Na záver súdu nemôže mať vplyv ani výsledok prebiehajúcich správnych

konaní, resp. súdnych konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Na základe
vyššie uvedených záverov súd žalobu zamietol. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžrl/3/2018
zo dňa 08.05.2018, ktorý uviedol, že zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné
predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená

priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja
tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie
vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného
predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom
a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z., a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po
uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností.

6. V časti nevyvlastnených pozemkov žalobu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o neštandardnom
spôsobe uzatvorenia kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovanej volali nejaké ženy, ktorých snahou
bolo dohodnúť stretnutie kvôli pozemkom. Žalovaná prišla z práce domov, asi za 10 minút prišli 3 ženy,

hovorili, že majú veľa roboty a veľa zákazníkov, naliehali, aby predala pozemky, hovorili o poslednej
šanci predať ich za takú dobrú cenu; všetko už mali pripravené, dali to na stôl, toľko ju prehovárali, až
to podpísala, toto všetko sa odohrávalo v jeden deň, kúpnu zmluvu nečítala, nebola šanca, zmluva jej
bola predložená na podpis tou stranou, na ktorej sa podpisuje. V čase podpisovania zmluvy nevedela
o zámere vybudovať strategický park; povedali, že tam budú pestovať poľnohospodárske plodiny. Celé

to trvalo asi 10 minút. O predaji pozemkov sa neradila, bola v práci, zmluvu nečítala, nebola šanca, bol
to taký zhon. Tiež tam bol aj notár. Súd zistil, že obdobným spôsobom boli uzatvorené aj iné zmluvy,
napr. s Q. W. (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/163/2016). Žalobkyňa uviedla, že sa osobne
nezúčastnila žiadnych rokovaní, ani prevodov vlastníckeho práva a vlastnícke právo nadobudla v súlade
so zákonom. Odmietla vyjadrenia o nekalých praktikách.

7. Súd konštatoval, že žalovanej bola nesporne vyplatená kúpna cena, ktorá je v hrubom
nepomere s kúpnou cenou, ktorá bola vyplatená spoločnosťou P. G., X..H..E.. Je všeobecne známe,
že v čase uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy (dňa XX.XX.XXXX) bol už vládou Slovenskej
republiky schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii (uznesenie č. 401/2015 zo dňa

08.07.2015). Dňa XX.XX.XXXX bola Okresnému úradu A. doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva
SR o zápis predkupného práva štátu zaevidovaná pod č. N. XXXX/XXXX. To znamená, že hodnota
pozemkov musela byť vyššia ako bola uvedená kúpna cena v kúpnej zmluve. Kúpnu zmluvu vyhodnotil
súd ako neplatnú s poukazom na ustanovenie § 39 a 39a Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa
zneužila neskúsenosť žalovanej, žalobkyňa si dala poskytnúť plnenie, ktoré je vzhľadom na hodnotu

pozemkov v hrubom nepomere. Nevyvlastnené nehnuteľnosti sa tiež nachádzajú v rovnakej lokalite ako
vyvlastnené pozemky, preto nie je podstatné, či došlo alebo nedošlo k ich vyvlastneniu. V danej lokalite
sa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pohybovala cena pozemkov vo výške XX,XX eura/m2. Uvedené
vyplýva z kúpnych zmlúv, kde ako predávajúce figurovali W. Q., C. T., G. S., G. P., U. Q., U. B., P. T.,
P. Q., Q. P., Q. P., Y. X., E. Q., Y. Q., F. Q., a kupujúcim bola spoločnosť P. G., X..H..E.. Vo všetkých

kúpnych zmluvách bola uvedená kúpna cena XX,XX eura/m2, stanovená na základe znaleckého
posudku, ktorý vypracoval dňa XX.XX.XXXX J. O., Y..X.. znalec z odboru stavebníctva, odvetvie - odhad
hodnoty nehnuteľností. Žalobkyňa však ponúkla žalovanej cenu za prevádzané nehnuteľnosti vo výške
X,XX eura/m2, čo je o XX- násobne nižšia cena oproti sume stanovenej znalcom (XX,XX eura/m2).
Žalobkyňa súd nepresvedčila o tom, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy nemala vedomosť o tom, že

v danej lokalite bude vybudovaný strategický park, zrejme vedela o plánovanej zmene využitia a účelu
pozemkov, tieto informácie však žalovanej zamlčala, a túto dokonca presviedčala o výhodnosti kúpy.
Vzhľadom na to súd žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť

a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávny procesný postup, ktorým jej súd
prvej inštancie znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, namietala tiež nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§
365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP). Poukázala na to, že rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017a aj ďalšie v obdobných veciach boli napadnuté ústavnou sťažnosťou. Uviedla, že ani NS SR nie je
jednotnývotázkeposudzovanianásledkovspojenýchsporušenímpredkupnéhopráva,keďvniektorých
veciach dospel k záveru o dodatočnej nemožnosti plnenia v dôsledku predkupného práva štátu a v

niektorých k (nepreskúmateľnému) záveru o tom, že správny orgán je povinný prihliadnuť na predkupné
právo štátu ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu a to bez akéhokoľvek vysporiadania
sa s následkami spojenými s porušením predkupného práva. Tvrdenie súdu, že predkupné právo podľa
zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy investícií je osobitným druhom
a nevzťahuje sa naň úprava Občianskeho zákonníka, je arbitrárnym, a to z dôvodu, že tento zákon

neupravuježiadneotázkyspojenéspredkupnýmprávom.Uvedenévšaknezakladápriestorpresvojvôľu
súdu, ktorý musí rešpektovať zákonný príkaz k analógii v ustanovení § 853 Občianskeho zákonníka. Zo
znenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu, ani zákaz
nakladania s majetkom. Z ustanovenia § 603 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že predkupné právo
zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy explicitne vyplýva že predkupné
právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže nastať dodatočná nemožnosť plnenia. Súd sa

vôbec nevysporiadal s kogentnou úpravou predkupného práva a nesprávne uviedol, že predkupné právo
je osobitným druhom a nevzťahuje sa naň úprava Občianskeho zákonníka. Súd sa nevysporiadal s
jej argumentáciou ohľadne primeranosti ceny pozemku. Dospel k nesprávnemu skutkovému záveru
o vyššej hodnote pozemkov, pretože osvedčenie bolo vydané pred uzavretím zmluvy so žalovanou,
dňa XX.XX.XXXX. Osvedčenie bolo zapísané do katastra až dňa XX.XX.XXXX, preto sa mohli tretie

osoby s osvedčením oboznámiť až tento deň, z čoho však i tak nijako nevyplýva, že by hodnota
pozemkov mala byť vyššia. Svoje presvedčenie žalovaná odvodzuje až z ponuky P. G., X..H..E.., ktorá
vychádzala zo znaleckého posudku na účely vyvlastnenia. Pre rozhodnutie sú podstatné skutočnosti v
čase uzavretia zmluvy, nie následná vedomosť žalovanej o vyššej cene, z čoho jednoznačne vyplýva
účelovosť tvrdení žalovanej. O pripravovanej investícii v čase uzavretia zmlúv nevedela (nebol vykonaný

taký dôkaz, ktorý by túto skutočnosť vyvrátil), a preto ani nemohla za pozemky ponúknuť inú cenu.
Cena korešponduje so všeobecnou hodnotou obdobnej pôdy za 1 m2 podľa zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch. Keďže sa pozemky nachádzali v blízkosti priemyselného
parku, boli potenciálne výhodné do budúcnosti, avšak v čase uzavretia zmlúv bola cena dohodnutá so
žalovanou primeraná. Tvrdenia žalovanej sú účelové a sú snahou o zvrátenie rozhodnutia uzatvoriť

predmetnú zmluvu, ktoré sa v dôsledku zmeny okolností už pre žalovanú môže javiť ako nesprávne,
resp. ekonomicky nevýhodné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu
má neplatnosť právneho úkonu vyplývať a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov
právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Zmluva nebola podpísaná pod nátlakom, od
oslovenia žalovanej po uzatvorenie zmluvy prebehlo dlhšie časové obdobie, preto mohla mať priestor

na premyslenie.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny, a preto ho navrhla potvrdiť. Poukázala na absenciu jej pasívnej vecnej legitimácie v spore a
tiež na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ku dňu vyvlastnenia, ktoré

deklaruje vlastnícke právo k nehnuteľnosti do minulosti. Plne sa stotožňuje s právnym názorom súdu,
podľa ktorého bráni určeniu vlastníckeho práva dodatočná nemožnosť plnenia. Od vzniku zákonného
predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. bola jej zmluvná voľnosť obmedzená
priamo zo zákona; bola povinná ponúknuť pozemky prednostne štátu. Stotožnila sa aj s názorom súdu o
nemožnosti použitia § 603 Občianskeho zákonníka, pretože prioritným záujmom štátu je nadobudnutie

pozemkov za účelom realizovania významnej investície. Najvyšší súd SR jednoznačne vo všetkých
rozhodnutiach vydaných v obdobných veciach uvádza zhodné závery v tom, že ak predkupné právo
štátu vzniklo po uzavretí kúpnych zmlúv, nastali okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím sa
stalo plnenie zo zmluvy objektívne nemožným. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona
č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia

zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa vlastníčkou sporných nehnuteľností nikdy nestala.
Existencia zákonného predkupného práva štátu (XX.XX.XXXX) spôsobila, že uzavretá kúpna zmluva
dňa XX.XX.XXXX, je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na
rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžrk/19/2018 a sp. zn. 10Sžrk/7/2018. Stotožnila sa aj s názorom
súdu, že v časti sporných pozemkov, ku ktorým nevzniklo zákonné predkupné právo štátu, je kúpna

zmluva absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5Sžk/3/2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2016, ktorými kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu o
zamietnutí správnych žalôb žalobcov proti rozhodnutiu o vyvlastnení z dôvodu neprimeranosti náhrady
za vyvlastnenie. Neprimeranosť náhrady preukazovali znaleckými posudkami ako aj kúpnymi zmluvamik nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v tom istom kat. úz. v období apríl až júl 2015. Kúpna cena
za pozemky kvalitou a charakterom zhodných s predmetom sporu sa pohybovala od XX eur až do
cca XX eur za m2. Nevyvlastnené pozemky sa nachádzajú v rovnakej lokalite ako tie, ktoré boli

štátom vyvlastnené, sú v rovnakej kvalite a podľa územného plánu obce sa nachádzajú v blízkosti
priemyselného parku. Preto neobstojí argument žalobkyne o nemožnosti porovnávania ich hodnoty s
hodnotou pozemkov, ktoré boli vyvlastnené. Nemôže súhlasiť ani s hodnotou deklarovanou žalobkyňou
vo výške X,XX eura za m2, ktorá podľa žalobkyne zodpovedá trhovej hodnote. Súd správne posúdil
neprimeranosťkúpnejcenyprevádzanýchnehnuteľnostíasprávneprijalzáveroabsolútnejneplatnostiv

tejtočastizmluvy.Kúpnuzmluvumožnopovažovaťzaabsolútneneplatnúajpreabsenciuvôležalobkyne
uzatvoriť predmetnú zmluvu. Žalobkyňa sa s ňou (a ani s inými žalovanými v totožných skutkových a
právnych veciach) nikdy osobne nestretla, nevie ako prebiehal proces uzatvárania zmlúv a nikdy nikoho
k procesu uzatvorenia zmlúv ani nesplnomocnila. Nikdy sa nedostavila na žiadne súdne pojednávanie,
preto je možné vyvodiť záver o nedostatku jej vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ako aj o nedostatku vôle stať
sa vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. Správny orgán skúma zmluvu ako celok, ak zistí okolnosti,

ktoré bránia povoleniu vkladu čo i len sčasti, je povinný návrh na vklad zamietnuť v celom rozsahu, v
danom prípade aj k nehnuteľnostiam, ku ktorým nevzniklo predkupné právo štátu. Rozsudok zodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, je vecne správny, preto ho navrhla potvrdiť.

10. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na vznik predkupného práva štátu pred

vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností, žalobkyňa nikdy nebola a ani nemohla
byť zapísaná ako vlastník predmetného vyvlastneného pozemku. Keďže žalobkyňa nemôže nikdy
nadobudnúť vlastnícke právo k vyvlastnenému pozemku, a rovnako nemôže byť jeho vlastníkom ku dňu
vyvlastnenia, nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňou požadované
určenie by nemalo vplyv na zmenu aktuálne zapísaného vlastníka vyvlastneného pozemku. Stotožnil

sa s názorom súdu o obmedzení zmluvnej voľnosti vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné
predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z.). Predkupné právo upravené v Občianskom
zákonníku je inštitútom súkromného práva, ktoré je charakteristické predovšetkým rovnosťou subjektov
právnych vzťahov a dispozitívnosťou právnych noriem upravujúcich tieto vzťahy. V porovnaní s tým je
zákonné predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. inštitútom práva verejného,

ktoré je charakteristické mocenskou dominanciou štátu a normy upravujúce tieto vzťahy majú kogentný
charakter. Nemožno preto súhlasiť so žalobkyňou, že ak špeciálna úprava zákonného predkupného
práva nestanoví inak, subsidiárne sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Štát obmedzuje
autonómiu vôle subjektov súkromného práva a realizáciou štátnej moci ustanovuje, že vlastnícke právo
k nehnuteľnosti od momentu vzniku zákonného predkupného práva môže patriť výhradne a len štátu,

a preto je vlastnícke právo od tohto momentu neprevoditeľné na tretie osoby. Neobstojí preto argument
žalobkyne, že „predkupné právo v čase uzatvorenia zmluvy nebolo zapísané v katastri a teda strany
nemohli mať o ňom žiadnu vedomosť, boli viazané svojimi obligačnými prejavmi.“ Predkupné právo
štátu vzniká priamo zo zákona a v momente schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej
investícii a svojím pôvodom vo verejnom práve je preto nadriadené obligačným prejavom zmluvných

strán bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Aj z toho dôvodu, ako
to judikoval Najvyšší súd SR, je kataster nehnuteľností povinný na existenciu predkupného práva štátu
obligatórne prihliadať a samotná jeho existencia brániakémukoľvek prevodu vlastníckeho práva na tretiu
osobu. Právny úkon zamýšľajúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto v rozpore s vyššie
citovanou normou zákona č. 175/1999 Z. z., a preto je nutné považovať ho za absolútne neplatný právny

úkon. Akékoľvek analógie s predkupným právom a argumenty o subsidiárnej použiteľnosti ustanovení
Občianskeho zákonníka aj na prípady zákonného predkupného práva v zmysle zákona č. 175/1999
Z. z. (s následkom prevoditeľnosti nehnuteľnosti a následnej uplatniteľnosti si predkupného práva
od ktoréhokoľvek aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti) sú preto neprípustné a právne neudržateľné.
Žalobkyňa z uvedených dôvodov nikdy nemohla na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke

právo k predmetnému vyvlastnenému pozemku a nemohla byť jeho vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia,
preto nemôže byť daný ani jej naliehavý právny záujem na tomto určení. Z popísaného skutkové
deja uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, z vykonaného dokazovania, ako aj
z početných rozhodnutí súdov v skutkovo totožných veciach (okrem súdom uvádzaného konania na
Okresnom súde Nitra č. k. 10C/163/2016 možno uviesť napr. rozsudok Okresného súdu Nitra č.

k. 10C/107/2016 zo dňa 10.10.2018 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 9Co/73/2019
zo dňa 11.06.2020) je nepochybné, že žalobkyňa musela vedieť o tom, že v danej lokalite bude
vybudovaný strategický park a predmetné pozemky budú vykupované za omnoho vyššie ceny, ako
žalobkyňa ponúkala pôvodným vlastníkom. Žalobkyňa je, resp. bola účastníčkou veľkého počtu súdnychkonaní o určenie vlastníckeho práva, z ktorých je evidentné, že sa v čase vydania osvedčenia o
významnej investícii cielene zameriavala na výkup pozemkov v danej lokalite od prevažne starších
ľudí a vykupovanie týchto pozemkov prebiehalo neštandardným spôsobom, pričom priebeh uzatvárania

kúpnych zmlúv bol charakterizovaný najmä oslovovaním prevažne starších a dôverčivých vlastníkov
neznámymi ľuďmi, predkladaním kúpnej zmluvy na ulici, vytváraním atmosféry nátlaku, podpisovaním
zmlúv v časovej tiesni, prítomnosťou mobilného notára, ktorý bol ihneď pripravený overovať podpisy,
uvádzanímdoomyluohľadnevýhodnostipredajaaleboponúknutímceny,ktorábolavhrubomnepomere
k výkupným cenám. Z vykonaného dokazovania a popísaného konania žalobkyne v tomto prípade

je zrejmé, a súd mal v dostatočnej miere za preukázané, že žalobkyňa mala v čase podpisovania
kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že v danej lokalite bude vybudovaný priemyselný park a úmyselne
túto informáciu žalovanej zatajila. Zneužitím neskúsenosti, dôverčivosti a nedostatočnej informovanosti
žalovanej, zamlčaním dôležitých skutočností, ktoré mali podstatný vplyv na uzatvorenie kúpnej zmluvy
(vybudovanie strategického parku); a to, že žalobkyňa si dala na základe tejto zmluvy poskytnúť plnenie,
ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere, sa žalobkyňa snažila

získať značný majetkový prospech na úkor žalovanej, a preto je nepochybné, že konala v rozpore s
dobrými mravmi. Neobstojí ani argument žalobkyne, že hodnota nevyvlastnených pozemkov sa nijako
nezmenila, a že sa teda nemôže jednať o neprimeranosť protiplnení. Samotná skutočnosť existencie
strategického priemyselného parku v susedstve nevyvlastnených pozemkov má nepochybne vplyv aj
na hodnotu týchto pozemkov, keďže sa nachádzajú v rovnakej lokalite. Odôvodnenie rozsudku je v

tejto časti vecné a odôvodnenie rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi je jasné a zrozumiteľné. Plne
sa preto stotožňuje so záverom Okresného súdu Nitra, že predmetná kúpna zmluva je nielen ohľadne
vyvlastneného pozemku, ale aj ohľadne nevyvlastnených pozemkov, absolútne neplatná v zmysle § 39
a 39a Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1. z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so
žalovanou kúpnu zmluvu, ktorá bola podaná na kataster nehnuteľností s návrhom na vklad dňa
XX.XX.XXXX. Žalovaná od zmluvy odstúpila a následne predmetnú nehnuteľnosť predala spoločnosti

P. G., X..H..E.. a tá ju potom predala spoločnosti MH Invest II, s.r.o. (intervenient). Po tomto predaji
bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená rozhodnutím Okresného úradu A. z dôvodu vybudovania
strategického parku. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo na P. G., X..H..E..
Žalobkyňa podanú žalobu následne zmenila s tým, že má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože na základe vyhovujúceho rozsudku by mala nárok na vyplatenie sumy za vyvlastnený

pozemok, ktorú P. G., X..H..E.. vložil do úschovy Okresného súdu Nitra v súvislosti s rozhodnutím o
vyvlastnení.Súdprvejinštanciezamietolžalobu,pričompoukázalnapodstatupredkupnéhoprávaaúčel
sledovaný zákonom o niektorých opatreniach, ktorým bolo zjednodušenie usporiadania vlastníckych
vzťahovpotrebnýchnaprípravustavieb,ktorésúvýznamnouinvestíciouzhľadiskaceléhohospodárstva
Slovenskej republiky. Zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu

tak bola priamo zo zákona obmedzená. Vlastníci dotknutých pozemkov sú preto povinní v prípade ich
zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Tieto skutočnosti spôsobili dodatočnú
nemožnosť plnenia záväzku. Žalobkyňa nikdy nebola a ani nemohla byť zapísaná ako vlastníčka
vyvlastnenej nehnuteľnosti, teda nenadobudla a ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. V súvislosti
s tým poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrl/3/2018 zo dňa 08.05.2018 a sp.

zn. 3Sžrk/5/2017. V prípade nevyvlastnených pozemkov prijal záver o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
§ 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, a konštatoval, že žalobkyňa ani k týmto pozemkom nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo a žalobu aj v tejto časti zamietol.

13. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala

určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej žalovaná
odstúpila. Pasívne legitimovaná v spore bola žalovaná ako predávajúca a naliehavosť právneho záujmu
na požadovanom určení vlastníckeho práva vyplývala vtedy z ustanovenia § 80 písm. c) v tom čase
platného a účinného procesného predpisu, zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadkuv znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „OSP“). Keďže žalobkyňa napriek
uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovanou nebola do katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka
prevádzaných pozemkov (avšak sama sa za vlastníka v čase vyvlastnenia považovala) a následne

došlo k vyvlastneniu jedného z prevádzaných pozemkov a zloženiu náhrady za vyvlastnenie do úschovy
súdu, nemohla sa naďalej domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý už bol vyvlastnený, v
dôsledku čoho svoju žalobu zmenila.

14. Ako vyplýva z rozhodnutia o vyvlastnení č. E.-A.-E.-XXXX/XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX

Okresného úradu A., odboru výstavby a bytovej politiky, vlastnícke právo bolo vyvlastnené vlastníkovi
MH Invest II, s.r.o. (intervenientovi). Keďže sa už v tom čase viedlo predmetné súdne konanie o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, Okresný úrad A. s poukazom na § 6 ods. 6 zákona č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k
nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol, že náhradu za vyvlastnenie vloží spoločnosť
P. G., X..H..E.. do úschovy Okresného súdu Nitra. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona

náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo
právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená
exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do
úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba. Z uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ak by neprebiehalo konanie, v ktorom sa rieši vlastníctvo k vyvlastnenému
pozemku, nebol by daný ani dôvod na postup vyvlastniteľa smerujúci k odovzdaniu náhrady do
úschovy súdu. V danom prípade však takýto dôvod daný bol, pretože k spornému pozemku sa v čase
vyvlastnenia (XX.XX.XXXX) viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva. Keďže sporná nehnuteľnosť
bola vyvlastnená, žalobkyňa už logicky nemohla mať záujem na pôvodne požadovanom určení (že

je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti). Zo všeobecného hľadiska však jej naliehavý právny záujem na
určení, že jej patrí náhrada za vyvlastnenie, pretože - podľa jej tvrdenia - ona bola v čase vyvlastnenia
vlastníčkou vyvlastnenej nehnuteľnosti, podľa názoru odvolacieho súdu daný je. Žalobkyňa sa totiž v
spore snaží preukázať, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanou je neplatné. Poukazovala najmä
na odlišnosť vecnoprávnych a záväzkovoprávnych účinkov zmluvy s tým, že zmluva je platná a účinná

dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), a rozhodnutie o vklade nie
je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Nesprávny je podľa nej aj záver súdu, že
pokiaľ nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra v dôsledku predkupného práva štátu, nedošlo k
nadobudnutiu jej vlastníctva. Z toho potom žalobkyňa vyvodila, že ona je tou osobou, ktorej vlastnícke
právo malo byť k spornej nehnuteľnosti vyvlastnené a jej má byť vyplatená aj vyvlastňovacia náhrada,

ktorá je v súčasnosti v úschove Okresného súdu Nitra.

15. Odvolací súd je toho názoru, že ak by žalobkyni rozsudok súdu určujúci vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia umožnil domôcť sa jej práv, t. j. vyplatenia náhrady za vyvlastnenie
titulom vlastníctva k vyvlastnenej nehnuteľnosti, je daný aj jej naliehavý právny záujem na takomto

určení. V danom prípade evidentne nejde o určenie vlastníckeho práva do minulosti, žalobkyňa sa
toho ani nedožaduje, a teda nežiada, aby bola zapísaná na list vlastníctva ako aktuálna vlastníčka
vyvlastnenej nehnuteľnosti. V praxi sa súdy stretajú s obdobnými žalobami, ktorými najmä dedičia
žiadajú určiť, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom, resp. žiadajú určiť, že zomrelý
bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti, pričom nie sú súdmi považované za žaloby,

v ktorých ide o určenie vlastníckeho práva do minulosti. Zmenu žaloby by súd nemal posudzovať
príliš formalisticky, ale mal by sa snažiť zabezpečiť žalobcovi prístup k súdu a k prejednaniu jeho veci
pred ním zákonným spôsobom, pretože v opačnom prípade na jednej strane figurujú peniaze vložené
do úschovy súdu (ako to vyplýva z odôvodnenia správneho rozhodnutia) práve z dôvodu spornosti
vlastníctva k vyvlastnenému pozemku (§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.) a na strane druhej by bol

prijatý záver o nutnosti zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, kto
bol vlastníkom pozemku v čase vyvlastnenia. Z obsahu zmeneného žalobného návrhu pritom vyplýva,
že žalobkyňa sa snaží dosiahnuť, aby bolo určené, že jej ako vlastníčke vyvlastneného pozemku má
byť vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Za vlastníka sa podľa jej tvrdení považuje preto, že žalovaná od
zmluvy odstúpila bezdôvodne a ona vyhodnotila jej odstúpenie ako neplatné. Domnieva sa, že účinnosť

zmluvy zákon nespája s rozhodnutím o vklade. Ani skutočnosť, že nedošlo k zápisu jej vlastníckeho
práva do katastra v dôsledku predkupného práva štátu, neznamená, že nedošlo k nadobudnutiu jej
vlastníctva.16. Pre účely rozhodnutia o takejto žalobe bolo teda dôvodné ustáliť, že žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v súlade s ustanovením § 137 písm. c) CSP, a následne posúdiť,
či žalobkyňa skutočne preukázala, že zákonným spôsobom nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti,

ktorá bola potom právoplatne vyvlastnená. Bez vyriešenia otázky spornosti vlastníctva k vyvlastnenému
pozemku (kvôli ktorej bola aj náhrada vložená do úschovy súdu), by náhrada podľa všetkého zostala
aj naďalej v úschove, čo by nevyriešilo problém, pre ktorý bola do úschovy vložená. Je zrejmé, že
dôvodom zloženia náhrady do úschovy bolo práve toto prebiehajúce súdne konanie, účelom ktorého
bolo v konečnom dôsledku určiť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. Do

úvahy totiž prichádzajú dva subjekty pre vyplatenie náhrady, a to žalobkyňa alebo MH Invest II, s.r.o.
Bez vyriešenia tejto otázky, ktorú orgán rozhodujúci o úschove považoval za dominantnú, by bolo
problematické domáhanie sa náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola vložená do úschovy súdu práve kvôli
tomuto prebiehajúcemu súdnemu konaniu.

17. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX vláda Slovenskej republiky schválila návrh

na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby - strategického parku, pričom
realizácia stavby sa týka aj spornej nehnuteľnosti, čo rovnako nebolo medzi stranami sporné. Týmto
dňom XX.XX.XXXX vzniklo priamo zo zákona podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. predkupné
právo štátu. Kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Určeniu
vlastníckeho práva žalobkyne teda bráni dodatočná nemožnosť plnenia, a to vzhľadom na právnu

podstatu predkupného práva a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie
usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou
z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky, pričom zmluvná voľnosť vlastníka pozemku,
ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu, je obmedzená priamo zo zákona. To síce nepôsobilo
neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú nemožnosť plnenia záväzku. Pred rozhodnutím správneho orgánu

o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy, dňom schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou dňa XX.XX.XXXX, vzniklo štátu predkupné právo k
spornému pozemku zo zákona, a tak správny orgán bol povinný na toto predkupné právo prihliadať.
Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX stalo po vzniku
záväzku nemožným, povinnosť žalovanej plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a tým zanikol aj tento záväzok. Žalobkyňa preto nemôže byť jeho vlastníčkou ani ku dňu vyvlastnenia
tohto pozemku.

18. Odvolací súd tak musel napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť,
pretože žalobkyňa nepreukázala, že ku dňu vyvlastnenia bola vlastníčkou vyvlastnenej nehnuteľnosti.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrl/3/2018,
sp. zn. 3Sžrk/5/2017, sp. zn. 3Sžrk/2/2018 a sp. zn. 10Sžrk/8/2017, podľa ktorých bráni určeniu
vlastníckeho práva žalobkyne dodatočná nemožnosť plnenia, a to vzhľadom na právnu podstatu
predkupného práva. Žalobkyňa nepreukázala, na základe akých skutočností jej vzniklo vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti. Ona totiž nikdy nebola zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností práve v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou.

19. Na rovnaké závery napokon poukazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
54/2018, podľa ktorého zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné

právo štátu (ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich
zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v
konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu

inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je
v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege

až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.20. Pokiaľ v iných obdobných prípadoch iné senáty odvolacieho súdu prejavili iný právny názor
týkajúci sa absencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, odvolací súd prejednávajúci danú vec sa
s tými závermi nestotožnil a v podrobnostiach poukazuje na vlastné posúdenie danosti naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré zodpovedá zákonnej úprave a právu strany sporu
na prístup k súdu, a to bez ohľadu na to, či v spore napokon bude alebo nebude úspešná. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Týmto právnym názorom
sa senát odvolacieho súdu v tejto veci odlišuje od niektorých právnych názorov prezentovaných v

iných rozhodnutiach odvolacieho súdu. Z hľadiska platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovanej od
kúpnej zmluvy tak, ako požadovala žalobkyňa, no najmä z hľadiska nadobudnutia vzniku vlastníckeho
práva žalobkyne (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a aj z hľadiska dodatočnej právnej nemožnosti
dohodnutého plnenia kvôli vzniku predkupného práva štátu, tento záver sa javí - aj vzhľadom na citované
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - odvolaciemu súdu ako správny.

21. Vo vzťahu k pozemkom, ktoré neboli vyvlastnené, ale boli predmetom kúpnej zmluvy sa odvolací
súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o ním vyslovenej neplatnosti zmluvy. K tomu odvolací súd
navyše uvádza, že aj pozemok, ktorý bol vyvlastnený, bol predmetom prevodu spolu s pozemkami,
ktoré vyvlastnené neboli, preto ak súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť zmluvy podľa § 39 a
§ 39a Občianskeho zákonníka, táto sa vzťahuje na všetky pozemky, ktoré boli predmetnou zmluvou

prevádzané, teda aj na pozemok vyvlastnený.

22. K námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva
odpoveď na všetky podstatné námietky žalobkyne opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá
požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto

rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Z množstva
sporov o určenie vlastníckeho práva, ktoré žalobkyňa vedie na Okresnom súde Nitra ako aj na Krajskom
súde v Nitre je zrejmé, že žalobkyňa musela mať vedomosť o pripravovanej investícii a o vybudovaní
strategického parku. Spôsob, akým prostredníctvom tretích osôb oslovovala potenciálnych kupujúcich
a následne s nimi uzatvárala kúpne zmluvy, možno zhodnotiť ako neštandardný. V prípade žalovanej

išlo o podpísanie zmluvy v časovej tiesni, priamo u nej doma, a to za prítomnosti notára (resp. jeho
zamestnanca), pričom bola presviedčaná o výhodnosti kúpnej ceny, ktorá bola v hrubom nepomere
s trhovou cenou. Žalobkyňa tak využila neskúsenosť a dôverčivosť žalovanej, neinformovala ju o
skutočnej cene nehnuteľností a o vybudovaní strategického parku, ktoré informácie by zrejme žalovanú
od uzavretia kúpnej zmluvy odradili. Aj na cenu nehnuteľností, ktoré neboli vyvlastnené má existencia

strategického parku vplyv, pretože sa nachádzajú v susedstve, resp. v bezprostrednej blízkosti parku.
Žalobkyňa sa s tvrdeniami žalovanej o spôsobe uzatvárania zmluvy a o nízkej hodnote pozemkov
nestotožnila, tieto poprela, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázala, vypočutie svedkov, ktorí boli
prítomní pri uzatváraní zmluvy, nenavrhla. Len tieto osoby by totiž vedeli objasniť, ako v danom prípade
postupovali, či žalovanú informovali o dôvodoch uzatvorenia kúpnej zmluvy a o skutočnej hodnote

pozemkov. Nepostačuje len tvrdenie žalobkyne, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, účelové a zmluva
bolavýsledkomkonsenzuobochstrán.Každéspornétvrdeniejepotrebnéajpreukázať,avšakžalobkyňa
v tomto spore dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesla. Bola to práve žalobkyňa, ktorá v konaní
tvrdila, že bola vlastníčkou sporných nehnuteľností v čase vyvlastnenia a zároveň, že je vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré vyvlastnené neboli, svoje tvrdenie však ničím nepreukázala.

23. S ohľadom na všetko vyššie uvedené dospel odvolací súd k tomu, že žalobkyňa síce preukázala
danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak na druhej strane nepreukázala,
že bola vlastníčkou vyvlastneného pozemku a že jej z tohto dôvodu patrí náhrada za vyvlastnenie, ktorá
bola vložená do úschovy súdu a rovnako nepreukázala, že je vlastníčkou pozemkov, ktoré predmetom

vyvlastnenia neboli. Preto odvolanie žalobkyne nepovažoval odvolací súd za opodstatnené a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a intervenient, ktorým podľa § 255 ods. 1 CSP patrí
náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania v plnej výške. Odvolací súd im náhradu týchto trov

voči žalobkyni priznal v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).