Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201931
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720201931.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: O. W., D..

XX.X.XXXX, N. R. X, XXX XX, O., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou O.. V. T., D.. X.X.XXXX, N.
M.. G. XX/X, XXX XX, O., proti otcovi: A. F., D.. XX.X.XXXX, N. O. A., XXX XX, A. N.: O. XX, XXX XX,
A., v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

I. Otec maloletého Š. W., nar. XX.X.XXXX - A. F., nar. XX.X.XXXX, je povinný s účinnosťou od 18.4.2020,
najdlhšie do 18.4.2022, prispievať navrhovateľke - nevydatej matke O. W., nar. XX.X.XXXX, výživným
v sume 50 € mesačne, zročným vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám
navrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 18.4.2020 do 28.2.2021 v sume 571,67 €, je otec oprávnený splácať
pravidelnými mesačnými splátkami po 10 €, zročnými spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný
celý dlh.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.5.2020 sa navrhovateľka proti otcovi svojho dieťaťa Š.

W., D.. XX.X.XXXX - A. F., domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matky v sume 50 € mesačne
s účinnosťou od narodenia maloletého Š., teda od XX.X.XXXX.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tou skutočnosťou, že s A. F. udržiavala partnerský vzťah, z ktorého
sa XX.X.XXXX narodil syn Š. W.. Otec otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením na Matričnom úrade v
Martine dňa 11.5.2020. Navrhovateľka je s maloletým Š. na materskej dovolenke a jej mesačné životné
náklady v čase podania návrhu predstavovalo nájomné vo výške 100 €, približne 25 € náklady na nákup

kozmetiky, 50 € na nákup oblečenia, 50 € na stravu a 20 € na mobilný telefón. Z príjmu navrhovateľka
tieto náklady hradiť nedokázala.

3.KnávrhunavrhovateľkapripojilarodnýlistmaloletéhoŠ.W..Neskôrvpriebehukonanianavrhovateľka
pripojila do spisu aj ďalšie listiny preukazujúce jej príjmy a životné náklady.

4. Na návrhu navrhovateľka zotrvala s tým, že na pojednávaní dňa 3.2.2021 uviedla, že jej celkový

príjem predstavuje spolu 402 €. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k trom deťom a to nielen k
maloletému Š. W., ktorý sa narodil zo vzťahu s A. F., ale aj k U. S., nar. XX.X.XXXX a k Z. W., nar.
XX.X.XXXX. Otcovia týchto dvoch detí platia na výživu U. V. Z. výživné vo výške 30 % životného
minima na maloleté nezaopatrené dieťa. Navrhovateľka však na tieto deti poberá náhradné výživné,pretože otcovia týchto detí si určenú vyživovaciu povinnosť riadne neplnia. Navrhovateľka poberá mimo
výživného rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. A. F., otec najmladšieho Š. W., prispieval na výživu
tohto dieťaťa od narodenia. Výživné bolo určené Okresným súdom Martin vo výške 200 € a v takejto

výške jej A. F. posielal výživné na Š. 4 - 5 mesiacov od narodenia dieťaťa. Neskôr ale prestal túto sumu
platiť a výživné posiela v nerovnakej výške od 100 € do 150 €, preto aj vzhľadom na túto skutočnosť
bola nútená požiadať o náhradné výživné. Š. nie je umiestniteľný do predškolského zariadenia, preto
s ním je navrhovateľka stále na materskej dovolenke, keďže trpí viacerými vážnymi ochoreniami, ktoré
neumožňujú dieťa zaradiť do kolektívu. Navrhovateľka v čase svojho prvého výsluchu so všetkými tromi

deťmi bývala v G. Y. Z. D. X.. R. X S. O., za ktoré platila 100 € mesačné nájomné, ostatné životné náklady
si uhrádzala sama. V čase vyhlásenia rozsudku navrhovateľka sa presťahovala do nájomného bytu
vzhľadom na skutočnosť, že bola vyzvaná k opusteniu krízového centra a nájomné za tento prenajatý byt
podľa nájomnej zmluvy spolu s platbami za služby spojené s užívaním tohto bytu predstavoval mesačný
náklad vo výške 400 €. Navrhovateľka po pôrode Š. trpí viacerými ochoreniami, v dôsledku čoho je
nútená brať pravidelne lieky, na ktoré dopláca sumou od 15 € do 20 € mesačne. Otec maloletého Š.

- A. F., podľa vyjadrenia navrhovateľky bol schopný vždy peniaze zarobiť, aj keď prevažne pracoval
brigádnicky bez regulérneho pracovného pomeru.

5. Otec A. F. sa písomne k návrhu nevyjadril. Vyjadril sa k nemu až ústne na pojednávaní dňa 3.2.2021,
kde uviedol, že jeho finančná situácia oproti obdobiu, keď bolo určované výživné na maloletého Š., sa

zhoršila, pretože v období apríla 2020 až júna 2020 mal výhodnú brigádu, ktorá mu umožňovala zarobiť
500 - 600 € mesačne. Preto akceptoval výživné na maloleté dieťa až vo výške 200 €. Neskôr o túto
brigádu prišiel a zamestnal sa brigádnicky v Bratislave na dohodu u živnostníka N. A., ktorého adresu
neuviedol. Vykonáva práce stavebného robotníka, pričom jeho príjem kolíše od počtu odpracovaných
dní. Pretože nepracuje plný mesiac, dokáže zarobiť len 150 € - 200 € mesačne. Otec býva na ubytovni,

za ktorú mu zamestnávateľ strháva 20 € - 30 € mesačne. On sám sa snaží pracovať tak, aby mohol
tento náklad uhrádzať a aby mohol aspoň čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť na maloletého Š..

6. Otec ďalej uviedol, že má ešte určenú vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a to A. F., D..
XX.X.XXXX, ktorý žije v C.. Vyživovacia povinnosť mu bola určená 27 €. Toto dieťa je stredoškolák.

Aj voči synovi A. sa snaží otec plniť si vyživovaciu povinnosť. Keďže má otec nízky príjem, finančne
mu vypomáha jeho matka. K pravidelným nákladom okrem poplatkov za ubytovanie patrí ešte poplatok
približne 5 € za mobilný telefón. Otec prisľúbil súdu, že na ďalšom pojednávaní predloží potvrdenie
svojho zamestnávateľa o príjme za posledné mesiace, avšak toto neurobil a posledného meritórneho
pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil. Súd preto rozhodoval na základe informácií, ktoré získal

výpoveďou otca a ďalším dokazovaním.

7. Okrem výsluchu účastníkov konania súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, oboznámil sa
s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/160/2015 a sp. zn. 20P/327/2012.
Prečítal tiež rozsudok zaslaný Okresným súdom Humenné sp. zn. 19P/29/2008.

8. Z rodného listu maloletého Š. W., D.. XX.X.XXXX, súd zistil, že účastníci konania sú jeho rodičia,
ktorí nie sú zosobášení. Okrem Š. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom a to
k U. S., D.. XX.X.XXXX a k Z. W., D.. XX.X.XXXX, na ktorých poberá od ich otcov výživné vo výške
30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Keďže však otcovia týchto dvoch detí si

vyživovaciu povinnosť neplnia, navrhovateľka poberá na tieto deti náhradné výživné vo výške 29,42 €.
Na maloletého Š. bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/85/2020 zo dňa
20.8.2020 vo výške 200 € mesačne. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému Š., ktorá vychádzala z vtedy existujúcich finančných pomerov otca.

9. Otec má vyživovaciu povinnosť tak, ako sám priznal, ešte k maloletému A. F., D.. XX.X.XXXX, ktorá
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/299/2008 zo dňa 16.9.2008
v sume 738 Sk mesačne. To v prepočte predstavuje 24,50 €.

10. Príjem navrhovateľky v súčasnosti tvorí len výživné na tri maloleté deti, pričom na dve z nich mimo Š.

je navrhovateľke poskytované náhradné výživné vo vyššie uvádzanej výške, ďalej rodičovský príspevok
v sume 270 € na maloletého Š. vzhľadom na to, že navrhovateľka je na materskej dovolenke s maloletým
Š., nakoniec aj prídavky na tri deti, spolu vo výške 74,85 €. Navrhovateľka v čase vyhlásenia rozsudkubola nútená opustiť zariadenie, v ktorom pobývala a prenajala si byt, za ktorý podľa nájomnej zmluvy
uzavretej 28.2.2019, platí mesačne sumu 400 €.

11.Nárokynavrhovateľkysúdposudzovalpodľaust.§74anasl.Zákonaorodine(Zákonč.36/2005Z.z.)

12. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že návrh navrhovateľky smeruje
voči otcovi jej maloletého dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, pričom navrhovateľka požadovala
príspevok v sume 50 € s účinnosťou odo dňa narodenia maloletého Š., teda od XX.X.XXXX. Súd mal
nepochybne preukázané, že navrhovateľka je s maloletým Š. na materskej dovolenke a teda z dôvodu
starostlivostiodieťa,ktorémánaviaczdravotnéproblémy,niejemomentálneschopnáumiestniťdieťado

predškolského zariadenia a prácou v pracovnom pomere uspokojovať svoje nároky na výživu. Príjmom
navrhovateľky je totiž len rodičovský príspevok vo výške 270 € a ďalšie príjmy, ktoré ale musia už slúžiť
potrebám detí, ktoré sú prídavky na deti, spolu v sume 74,85 € a náhradné výživné, ktoré poberá v sume
necelých 60 € mesačne na dve staršie deti. Otec maloletého Š. pred súdom deklaroval svoju zlú finančnú
situáciu, ktorú však nepreukázal napriek tomu, že súd ho o predloženie takýchto dôkazov žiadal. Naviac

otec dieťaťa neposkytol súdu dostatočné informácie o svojom zamestnávateľovi, ktorého by súd mal
takto možnosť osloviť ho z úradnej povinnosti. Keďže otec nepracuje v riadnom pracovno - právnom
vzťahu, nie je možné jeho príjem zistiť ani lustráciou v Sociálnej poisťovni. Súd takto vychádzal len z
majetkových pomerov otca, ktoré boli zistené niekoľko mesiacov po narodení maloletého Š., keď otec
uzavrel s matkou dohodu, na základe ktorej sa zaviazal prispievať na výživu sumou 200 € mesačne.

Podľa vyjadrenia otca v tom období jeho príjem dosahoval okolo 600 € mesačne a umožňoval mu takéto
výživné platiť. Existencia takejto dohody o výživnom na maloletého Š. je ale dôkazom, že tomu tak
skutočne bolo. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že je v schopnostiach otca dosiahnuť príjem približne
600 € mesačne a z takýchto schopností otca preto súd vychádzal aj pri určovaní výšky príspevku na
výživu navrhovateľky. Zárobkové možnosti otca, ale aj jeho schopnosti, sú v súčasnosti totiž vyššie, ako

u navrhovateľky, ktorá má v opatere tri maloleté deti. Otec sa nevenuje výchove a starostlivosti o žiadne
dieťa, aj keď plní vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške na syna A. F., žijúceho u matky a preto je
flexibilnejší pri svojich zárobkových aktivitách, ako matka. Nemusí totiž zohľadňovať potreby detí, ktoré
sú mu zverené, len ich vyživovacie potreby.

16. Súdu sa preto javilo spravodlivé vyhovieť návrhu navrhovateľky a s prihliadnutím na schopnosť otca
dosahovať príjem okolo 600 € mesačne, zaviazal otca s účinnosťou od narodenia dieťaťa, najneskôr do
XX.X.XXXX, teda najdlhšie na dobu dvoch rokov od narodenia Š., prispievať na výživu navrhovateľky
požadovanou sumou 50 € mesačne. Je totiž nutné konštatovať, že navrhovateľka nemôže použiť
celý rodičovský príspevok výlučne na svoje osobné potreby, ale musí z tohto rodičovského príspevku

uhrádzať aj potreby troch maloletých detí, keďže výživné, ktoré na ne poberá, ani prídavky na tieto deti
nemôžu postačiť na úhradu ich osobných potrieb. Za predpokladu, že by sa majetkové pomery otca,
alebo navrhovateľky zmenili, je vždy možné žiadať v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
zmenu tohto rozsudku.

17. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľky tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Súd súčasne určil dlh na výživnom na obdobie od 18.4.2020
do 28.2.2021 v sume 571,67 € a otcovi povolil splátky tohto dlhu spolu s dávkami bežného výživného.
Súd určoval dlh na výživnom za 11 mesiacov a 13 dní. Vychádzal z toho, že k 28.2.2021 podľa I. výrokusúdu bolo už zročné výživné na mesiac marec 2021, teda výživné určoval za 13 dní mesiaca apríl 2020
a za mesiace máj 2020 až marec 2021 s tým, že výživné za marec 2021 bolo zročné vo februári 2021.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.), pretože ide o typ
konania, kde sa obvykle náhrada trov konania jednému účastníkovi proti tomu druhému nepriznáva a
súd nezistil tak výnimočnú okolnosť prípadu, alebo pomery na strane niektorého z účastníkov, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.