Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914010255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914010255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr.

Martina Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 31. marca 2015 prejednal
odvolania podané obžalovaným V. K., prokurátorom a poškodeným V. A. proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č.k. 8T/55/2014-406 z 8.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k.
8T/55/2014-406 z 8.12.2014 z r u š u j e .

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný V. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom
J. XX, okres T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 17.1.2014 spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia v čase od 01.00 h.
do 01.30 h. na verejne prístupnej miestnej komunikácii v obci Ivachnová v priestore pred rodinným

domom súpisné číslo XX úmyselne fyzicky napadol V. A., nar. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že potom,
ako bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev.č. RK 977 BN, v ktorom sedel poškodený,
zablokované druhým osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, ev.č. RK 262 BM, v ktorom sedel
obžalovaný, poškodený vystúpil z vozidla, kde ho obžalovaný fyzicky napadol, došlo medzi nimi k
zápasu, pri ktorom obžalovaný spadol na zem a vtedy z vozidla, ktorým prišiel na miesto obžalovaný,
vystúpil druhý páchateľ, ktorý poškodeného udrel do oblasti hlavy kovovým predmetom valcovitého
tvaru, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný spoločne s druhým páchateľom
minimálne desaťkrát kopali nohami do oblasti hlavy a hrudníka, a týmto konaním nestotožnená osoba

mužského pohlavia spôsobila poškodenému ťažké zranenia - vpáčenú zlomeninu kosti lebečnej klenby
čelovej a spánkovej oblasti vľavo, sprevádzanú krvácaním medzi tvrdý obal mozgu a kosť lebečnej
klenby, pomliaždenie mozgu ľavého čelového laloka, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného a
operačný zákrok, pričom uvedené poranenia lebky a mozgu závažne ovplyvňujú obvyklý spôsob života
poškodenéhopodobuminimálne6mesiacovazanechajúajtrvalénásledkynajehozdraví,aobžalovaný
spoločne s nestotožnenou osobou mužského pohlavia spôsobili početné odreniny tváre bez krvácania
a odreniny hrudníka, ktoré si vyžiadali u poškodeného práceneschopnosť do 7 dní,

t e d a

spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu
inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že

napadol iného,č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný V. K. sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný V. K. je povinný nahradiť škodu poškodenému V. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, vo výške 80,50 Eur (osemdesiat eur, päťdesiat centov)
z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku
Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokmi na náhradu škody odkazuje

na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/55/2014-406 z 8.12.2014 bol obžalovaný V. K.
uznaný za vinného, že:

dňa 17.1.2014 spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia v čase od 01.00 h.
do 01.30 h. na verejne prístupnej miestnej komunikácii v obci Ivachnová v priestore pred rodinným
domom súpisné číslo XX úmyselne fyzicky napadol V. A., nar. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že potom,
ako bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev.č. RK 977 BN, v ktorom sedel poškodený,
zablokované druhým osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, ev.č. RK 262 BM, v ktorom sedel

obžalovaný, poškodený vystúpil z vozidla, kde ho obžalovaný fyzicky napadol, došlo medzi nimi k
zápasu, pri ktorom obžalovaný spadol na zem a vtedy z vozidla, ktorým prišiel na miesto obžalovaný,
vystúpil druhý páchateľ, ktorý poškodeného udrel do oblasti hlavy kovovým predmetom valcovitého
tvaru, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný spoločne s druhým páchateľom
minimálne desaťkrát kopali nohami do oblasti hlavy a hrudníka, a týmto konaním nestotožnená osoba

mužského pohlavia spôsobila poškodenému ťažké zranenia - vpáčenú zlomeninu kosti lebečnej klenby
čelovej a spánkovej oblasti vľavo, sprevádzanú krvácaním medzi tvrdý obal mozgu a kosť lebečnej
klenby, pomliaždenie mozgu ľavého čelového laloka, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného a
operačný zákrok, pričom uvedené poranenia lebky a mozgu závažne ovplyvňujú obvyklý spôsob života
poškodenéhopodobuminimálne6mesiacovazanechajúajtrvalénásledkynajehozdraví,aobžalovaný

spoločne s nestotožnenou osobou mužského pohlavia spôsobili početné odreniny tváre bez krvácania
a odreniny hrudníka, ktoré si vyžiadali u poškodeného práceneschopnosť do 7 dní,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia §
38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a
§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
súd poškodeného V. A. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku Žilina, s uplatnenými

nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 8.12.2014 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
poučení o opravných prostriedkoch obžalovaný V. K. prehlásil, že podáva odvolanie proti výroku o vine

a proti výroku o treste. Jeho obhajca sa pripojil k vyjadreniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že sa
vyjadrí v zákonnej lehote. Poškodený V. A. uviedol, že sa vyjadrí v zákonnej lehote, a splnomocnený
zástupca poškodeného uviedol, že sa pripája k vyjadreniu poškodeného.

Dňa 11.12.2014 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora proti výroku o vine a treste

v neprospech obžalovaného s tým, že odvolanie bude odôvodnené dodatočne po doručení písomného
vyhotovenia rozsudku. Dôvody odvolania prokurátor doručil súdu prvého stupňa 22.1.2015, pričom
odvolanie v podstatnom odôvodnil nasledovne:
„S hodnotením vykonaných dôkazov a prijatými právnymi závermi súdu prvého stupňa sa
nestotožňujem. Na hlavnom pojednávaní bolo výpoveďami svedkov V. A., M. M., obsahom SMS
komunikácie obžalovaného s poškodeným, ako aj výpoveďou samotného obžalovaného preukázané,

že na stretnutí dňa 17.1.2014 v obci Ivachnová sa obaja vopred dohodli. Obsah SMS komunikácie
a následné konanie obžalovaného V. K., ktorý po príchode na miesto okamžite bez predchádzajúcej
komunikácie zaútočil na poškodeného, svedčí, že stretnutie bolo z jeho strany mienené a
naplánované s cieľom fyzicky napadnúť poškodeného, keď motívom jeho konania bola žiarlivosť. Fakt,
že poškodeného udrel do hlavy tupým predmetom doposiaľ nestotožnený páchateľ, pričom poškodený

utrpel najzávažnejšie zranenia s dobou liečenia 6 mesiacov, obžaloba nespochybňuje. Domnieva sa
však, že s poukazom na dôkazmi ustálený priebeh činu nemožno tvrdiť, že obžalovaný V. K. nie je
zodpovedný za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému.
Je zrejmé, že obžalovaný sa dostavil na miesto činu spolu s ďalšou osobu s jasným zámerom
riešiť vzájomné nezhody s poškodeným násilným spôsobom. Jeho spolupáchateľ ihneď ako zbadal, že

priebeh konfliktu sa nevyvíja v prospech V. K., zakročil a udrel poškodeného neznámym predmetom
do hlavy. Poškodený vypovedal, že obžalovaný tesne pred samotným úderom, ležiac na zemi, zúril,
kričal, aby ho pustil, pričom sa pozeral smerom na muža sediaceho v jeho aute. Ten mu obratom prišiel
na pomoc a aj následne po údere do hlavy, ktorý poškodeného úplne spacifikoval, pokračovali obaja
útočníci vo fyzickom napádaní V. A., keď ho minimálne 10-krát kopli do oblasti hlavy a hrudníka. Útok

ukončil až obžalovaný povelom „poďme", adresovaným svojmu spolupáchateľovi, na čo nasadli do auta
a z miesta spoločne odišli.
Bolo preukázané, že obžalovaný s druhým páchateľom počas celého incidentu nekomunikoval, žiadnym
spôsobom sa nedištancoval od jeho konania, ani mu iným spôsobom nedal najavo, že s jeho postupom
nesúhlasí.

Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy a
stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne predstavuje konanie naplňujúce príslušné ustanovenie
Trestného zákona. Objektívnym znakom spolu-páchateľstva podľa § 20 Trestného zákona je naplnenie
všetkých náležitostí činu uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
spoločným konaním, ktoré môže byť súčasné alebo postupné. Medzi spolupáchateľmi je výslovne alebo

konkludentnerozdelenénaplnenieobjektívnejstránkyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,najmäkonania,
pričom je možné, že si úlohy rozdelia tak, že ich aktivita iba vo svojom súhrne vyvolá naplnenie všetkých
znakov trestného činu.
Mám za to, že obžalovaný V. K. vzhľadom na preukázané okolnosti trestného činu a svoje osobné
pomery (profesionálny športovec, kulturista) minimálne vedel, že spoločne vedeným útokom vykonaným

danýmspôsobommôžedôjsťkťažkejujmenazdravípoškodenéhoastoutoskutočnosťoubolevidentne
aj uzrozumený. Jeho konanie bolo vedené rovnakým úmyslom ako konanie spolu-páchateľa a bolo tak
objektívne aj subjektívne zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie naplňujúce znaky
zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Žiline podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/55/2014 a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol o vine, treste aj uplatnených nárokoch na náhradu škody."

Obžalovaný V. K. odvolanie odôvodnil písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa
2.2.2015, a odvolanie odôvodnil nasledovne:„Súd prvého stupňa uznal obžalovaného V. K. vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák., pričom svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že obžalovaný spolu
s nestotožneným páchateľom spôsobili poškodenému ľahké zranenia, pri ktorých doba obmedzenia v

obvyklom spôsobe života by bola do 7 dní.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Tomáš Andráš v znaleckom posudku a tiež na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že zranenia, ktoré spôsobil obžalovaný s neznámym páchateľom, boli zranenia
ľahké a poškodenému sťažovali obvyklý spôsob života do 7 dní.
V súlade s platnou právnou praxou súdov, jedným z kritérií pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej

podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je aj dĺžka doby, po ktorú bol
poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného
musí trvať najmenej 7 dní.
Vzhľadom k tomu, že podľa znaleckého posudku obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného
netrvalo ani po dobu 7 dní, nedošlo konaním obžalovaného k naplneniu znakov skutkovej podstaty
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Z dôkazných prostriedkov vyplýva, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo dňa
17.1.2014 v čase od 01.00 do 01.30 hod. na miestnej komunikácii v obci Ivachnová pred rodinným
domom s.č. XX. V súvislosti s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
poukazujeme na čas, kedy došlo k tomuto konfliktu, už aj preto, že práve neskorý nočný čas
neodôvodňuje označiť miesto činu ako miesto verejne prístupné.

Na základe uvedených skutočností navrhujeme rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného
spod obžaloby oslobodiť.
K odvolaniu prokurátora sa odvolávam na obsah záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní
dňa 8.12.2014, pričom opätovne zdôrazňujeme, že v čase, keď bol poškodený udretý neznámym
páchateľom do hlavy, bol to práve poškodený, ktorý fyzicky napádal - bil päsťami obžalovaného, ktorý

v tom čase ležal pod poškodeným na zemi."

Poškodený V. A. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, pričom odvolanie bolo doručené 12.12.2014. Odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade
škody odôvodnil ďalším písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 29.1.2015, pričom svoje

odvolanie odôvodnil v podstate nasledovne:
„Okresný súd Ružomberok vo svojom odôvodnení podložil vyššie uvedený výrok na tom základe, že
pre povinnosť zaviazať obžalovaného na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré svojím rozsahom prevyšuje potreby trestného konania, najmä v tom smere, že pri povinnosti pre
rozhodnutie o nároku na náhradu škody je potrebné aj zohľadniť konanie doposiaľ nestotožnenej osoby

mužského pohlavia, ktorá mala taktiež podiel na spáchaní skutku.
S takýmto tvrdením súdu nie je možné sa stotožniť, o čom svedčia aj nasledujúce skutočnosti. Dňa
13.5.2014 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, a to na základe odborného vyjadrenia MUDr.
Tomáša Andráša, ktorú ohodnotil v zmysle jeho odborného stanoviska na 425 bodov,
pričom 1 bod zodpovedá sume 16,10 Eur, čo predstavuje celkom sumu 6 842,50 Eur. Znalec sa aj na

hlavnom pojednávaní vyjadril, že si za svojimi zisteniami uvedenými v znaleckom posudku č.
3/2014 stoji, sú jasne a zreteľne preukázateľné.
Predmetný znalecký posudok nebol namietaný ani zo strany obžalovaného, rovnako aj súd sa s ním
vysporiadal ako s relevantným dôkazom a z týchto dôvodov sa domnievame, že už nie je potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko poškodený si neuplatňuje vyššiu náhradu škody, než tú, ktorá je

stanovená na základe znaleckého posudku a ohodnotená na 425 bodov, t.j. 6 842,50 Eur. Odkázanie
poškodeného s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie
je teda nedôvodné, nakoľko všetky relevantné skutočnosti boli preukázané, a to na základe znaleckého
posudku znalca MUDr. Tomáša Andráša, ktorý nebol rozporovaný.
Nakoľko súd odsúdil obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, a nárok bol riadne a

včas uplatnený, na základe § 287 Trestného poriadku by spravidla mal uložiť v rozsudku povinnosť, aby
ju poškodenému uhradil.
Rovnakonesúhlasímeanistouskutočnosťou,žeprerozhodnutieonárokunanáhraduškodyjepotrebné
aj zohľadniť konanie doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia, ktorá mala taktiež podiel na
spáchaní skutku. Zistenie takejto skutočnosti je vecou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by sa

ňou mali zaoberať. Avšak nemôže ísť predsa na úkor poškodeného, že s určitými záležitosťami sa
nebolo ešte vysporiadané. V takom prípade by mohla nastať situácia, že poškodenému by bol odopretý
jeho nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom.Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame, aby súd rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 8T/55/2014 z 8.12.2014 vo výroku o náhrade škody v zmysle ustanovenia § 322 Trestného
poriadku zmenil, a to tak, že výška škody je určená a obžalovaný je povinný poškodenému nahradiť

škodu vo výške 6 842,50 Eur."

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor s poukazom na dôvody uvedené v
písomnom odvolaní navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd vyhovie odvolaniu prokurátora a
uzná obžalovaného vinným podľa právnej kvalifikácie tak, ako bola ustálená v obžalobe. Navrhol potom

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol vyhovieť
odvolaniu poškodeného a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd odvolanie prokurátora a poškodeného V. A. zamietol a vyhovel
odvolaniu obžalovaného podľa písomných dôvodov odvolania.
Poškodený V. A. uviedol, že súhlasí s tým, čo povedal prokurátor v súvislosti s jeho odvolaním, a stojí

za tým, aby obžaloba bola dodržaná. Splnomocnený zástupca poškodeného V. A. navrhol vyhovieť
odvolaniu poškodeného z dôvodov a spôsobom, ktorý je uvedený v písomných dôvodoch odvolania.
Obžalovaný V. K. prehlásil, že súhlasí so svojím obhajcom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §

317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora, obžalovaného a poškodeného boli podané včas, v lehote
stanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a),
písm.b),písm.c)Tr.por.,odvolaniaprokurátoraapoškodenéhobolipodanévneprospechobžalovaného
v zmysle § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolaní spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,

a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného V. K. nie je dôvodné, odvolanie prokurátora je v prevažujúcej miere dôvodné a odvolanie

poškodeného je dôvodné čiastočne.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení

odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Na podklade dokazovania vykonávaného v konaní pred súdom zákonom predpísaným spôsobom, súd

prvého stupňa pri zachovaní totožnosti skutku správne upravil skutkovú vetu oproti obžalobe. Upravená
skutková veta detailnejšie popisuje priebeh incidentu a umožňuje zákonu a spravodlivosti zodpovedajúci
záver o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov.

Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na okolnosti prípadu neverí tvrdeniu

obžalovaného V. K. o tom, že nepozná identitu druhého útočníka. Vykonané dôkazy ale postačujú na
spoľahlivý záver o konaní obžalovaného V. K., o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.Súd prvého stupňa správne kvalifikoval konanie obžalovaného V. K. ako prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ale pri úvahách o
právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k životu a zdraviu poškodeného podcenil závažnosť

konania obžalovaného a nezobral do úvahy všetky okolnosti prípadu rozhodné pre právne posúdenie
konania obžalovaného V. K. vo vzťahu k poškodenému V. A..

Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu fyzickej osoby, nemožno
vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola takýmto útokom spôsobená, ale je treba

prihliadať aj na okolnosti, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo útočené a aké nebezpečenstvo
pre napadnutého z útoku hrozilo. Ťažkou ujmou na zdraví nie je len porucha zdravia trvajúca dlhší čas (§
123 písm. 3 písm. i/ Tr. zák.), ale v zmysle § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák. aj poškodenie dôležitého orgánu
a v zmysle § 123 ods. 3 písm. d) Tr. zák. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového orgánu.
Podľa ustálenej súdnej praxe, vyjadrené tiež v rozsiahlej judikatúre, sa za poškodenie dôležitého orgánu
považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život

alebo iný závažný dlhotrvajúci následok, napr. poranenie dôležitého vnútorného orgánu. Je nesporné,
že v hlave, v hrudníku sa nachádzajú životne dôležité telesné orgány. Viacpočetné kopance do hlavy a
hrudníka v situácii, keď poškodený leží na zemi a nie je schopný ani pasívnej ochrany, po zranení, ktoré
utrpel pri predchádzajúcom útoku, vytvorili situáciu, v ktorej hrozilo nebezpečenstvo životne dôležitým
telesným orgánom nachádzajúcim sa v hlave a v hrudníku poškodeného a zmyslového ústrojenstva

nachádzajúceho sa v hlave poškodeného.

Za tejto skutkovej situácie považoval krajský súd za dôvodnú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
V. K. ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Konaním páchateľov nesporne hrozila

poškodenému ťažká ujma na zdraví, tak ako ju definuje v ustanovení § 123 ods. 3 písm. d), e) Tr. zák.
zákonodarca. Podľa názoru krajského súdu nemožno mať pochybnosti o tom, že na hlave fyzickej osoby
sa nachádzajú zmyslové ústrojenstvá a v hlave a v hrudníku sa nachádzajú dôležité orgány, pričom bez
prejavu vôle páchateľov v tomto prípade nedošlo k poškodeniu dôležitých orgánov ani k strate alebo
podstatnému oslabeniu funkcie zmyslového ústrojenstva.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného V. K. ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák., spáchaný formou spolu-páchateľstva podľa § 20 Tr. zák., túto právnu kvalifikáciu si
osvojuje aj odvolací súd a pri tejto právnej kvalifikácii poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa,
ktoré si v plnom rozsahu aj sám osvojil.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadal na základné zásady ukladania
trestov v zmysle § 34 Tr. zák. S poukazom na postoj obžalovaného k prejednávanému skutku súd z
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že motívom jeho konania bola žiarlivosť a z nej vyplývajúca
pomsta poškodenému V. A. za nadviazanie vzťahu s jeho manželkou.

V mieste trvalého bydliska obžalovaný V. K. nie je bližšie hodnotený a z odpisu registra trestov vyplýva,
že bol jedenkrát súdom trestaný, ale hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z úradnej povinnosti
krajský súd skúmal u obžalovaného poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil jednu priťažujúcu
okolnosťvzmysle§37písm.h)Tr.zák.,alenarozdielodsúduprvéhostupňanezistilžiadnupoľahčujúcu
okolnosť na strane obžalovaného V. K.. Záver o existencii poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.

j) Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) vyžaduje komplexnejšie posúdenie
spôsobu života obžalovaného pred spáchaním trestného činu, nielen skúmanie odpisu registra trestov.
Zo súdneho spisu (č.l. 347-351) vyplýva, že obžalovaný V. K. má v registri priestupkov od 14.4.2010 do
4.4.2014 celkom 18 záznamov, pričom pokuty vo výške 650,- Eur a 480,- Eur a v jednom prípade i zákaz
vedenia motorových vozidiel signalizujú závažné porušovanie pravidiel cestnej premávky. Pri takomto

postoji obžalovaného V. K. k pravidlám správania, ktoré sú nastavené právnym predpisom a ktoré každý
iný bežný občan poruší len výnimočne, nemožno zaujať v prípade obžalovaného V. K. záver o tom, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností potom krajský súd podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s

použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.,§ 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému V.
K.hrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Po splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. súd obžalovaného V. K. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest bude v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza

zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má

uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o

možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Nemožno opomenúť, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K odvolacím námietkam prokurátora krajský súd uvádza, že nemá žiadne výhrady proti odborným

argumentom prokurátora v písomnom odôvodnení odvolania vo vzťahu k zákonným znakom
spolupáchateľstva. Podľa názoru krajského súdu ale v okolnostiach prípadu výsledky dokazovania
neumožňujú záver o tom, že obžalovaný V. K. bol uzrozumený so všetkými okolnosťami útoku zo strany
neznámeho páchateľa, teda s úderom nezisteným predmetom do hlavy poškodeného. Na preukázanie
takéhoto uzrozumenia prokurátor nepredložil súdu žiaden dôkaz, a preto právnu kvalifikáciu konania

obžalovaného V. K. posúdil odchýlne ako prokurátor v obžalobe a v tejto časti odvolaniu prokurátora
nevyhovel.

V súvislosti s obsahom odvolania obžalovaného krajský súd vlastným rozhodnutím dáva odpoveď na
jeho odvolacie námietky vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z ktorého

bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa.

K odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. poukazuje odvolací súd na postoj obžalovaného k tomuto trestnému činu, vyjadrený
prostredníctvom obhajcu v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 8.12.2014, keď obhajca doslova

uviedol, že „...sú tu formálne znaky, ktoré boli naplnené..." (rozumej prečinu výtržníctva - pozn.
odvolacieho súdu). V odôvodnení odvolania namieta obžalovaný práve existenciu formálnych znakov
skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bez odborného
odôvodnenia zmeny svojho postoja k prečinu výtržníctva. Odvolací súd ale znovu konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade prečinu výtržníctva zodpovedá stavu veci a zákonu.

Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §
2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým

zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací

súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na
základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia
nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa

a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Na podklade týchto úvah potom odvolací súd si neosvojil odvolacie námietky obžalovaného V. K. vo
vzťahu k prečinu výtržníctva, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa.

Odvolanie poškodeného V. A. je čiastočne dôvodné. Z výsledkov dokazovania bolo možné identifikovať,

aké zranenia poškodenému boli spôsobené len konaním neznámeho páchateľa a aké zranenia boli
následkom spoločného konania obžalovaného V. K. a neznámeho páchateľa. Za zranenia spôsobené
spoločným konaním zodpovedajú páchatelia solidárne (§ 438 Občianskeho zákonníka), a preto pri
riadnom a včasnom uplatnení nároku na náhradu škody nie je dôvod nepriznať poškodenému tú časť
náhrady škody, za ktorú obžalovaný V. K. spoluzodpovedá. Vyčíslenie škody má svoj objektívny základ

v znaleckom posudku. Obžalovaný V. K. ako spolupáchateľ zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka a pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Z tohto titulu aj poškodený V.
A. uplatnil nároky na náhradu škody. Odvolací súd potom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného V.
K. zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodenému V. A. vo výške 80,50 Eur z titulu bolestného za

zranenia, ktoré poškodený utrpel ako následok protiprávneho konania obžalovaného V. K. a neznámeho
spolupáchateľa. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného V. A. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a.s., Krajskú pobočku Žilina s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie vzhľadom k tomu, že táto poškodená strana nešpecifikovala v uplatnenom nároku na náhradu

škody náklady, ktoré vznikli s poskytnutím zdravotnej pomoci poškodenému V. A. pri zraneniach, ktoré
boli následkom konania obžalovaného V. K..

Úplne na záver k svojmu procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že postupoval v súlade s
§ 322 ods. 3, veta druhá Tr. por. a ods. 4 písm. b) Tr. por., keď na podklade odvolaní prokurátora a

poškodeného v neprospech obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok a uznal obžalovaného za vinného
zťažšiehotrestnéhočinu,akoboluznanýrozsudkomsúduprvéhostupňa,pretoženapodkladeobžaloby
mohol byť obžalovaný V. K. z tohto ťažšieho trestného činu uznaný za vinného už súdom prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.