Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120201326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ C., 2/ V., proti žalovanej: X., o
zaplatenie 4.036,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovane proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 18. júna 2021, č.k. 20Csp/7/2020-139, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku

o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 4.036,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 4.036,88 Eur od 05.03.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/,

2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali proti žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 4.036,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4.036,88 Eur odo dňa, kedy bola žalovanej doručená žaloba až do zaplatenia. Dôvodili,

že ako spotrebitelia uzavreli so žalovanou ako dodávateľom dňa 26.10.2012 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžičku“ č. XXXXXXXXXXXXXXX. Zistili, že v zmluve uvedená RPMN
aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musia zaplatiť je nesprávny, nie je v nich zahrnuté poistné. Zmluva
o úvere bola vopred pripravená žalovanou, žalobcovia nemohli ovplyvniť jej obsah, nemali možnosť
odmietnuť uzavretie ďalšieho právneho vzťahu - poistného, ktorý bol do zmluvy včlenený. Ak by tak
žalobcovia urobili, úver by im nebol poskytnutý. Na možnosť uzatvoriť zmluvu bez poistného žalobcov
nikto neupozornil. Následkom toho je, že úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy je

bezúročný a bez poplatkov a povinnosťou žalobcov bolo vrátiť len poskytnuté finančné prostriedky. Z
predloženého prehľadu úhrad v tabuľkovej forme vyplýva, že žalobcom bola poskytnutá na úver suma
10.770 Eur, k 15.1.2020 žalobcovia žalovanému ako veriteľovi zaplatili sumu 14.806,88 Eur, pričom
prvý krát bolo nad istinu platené dňa 15.2.2018, a bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
sumu 4.036,88 Eur (14.806,88 Eur - 10.770 Eur). Žalovaná žiadala žalobu zamietol ako nedôvodnú.
RPMN bola v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Poistenie schopnosti splácať

úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne,
t.j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia - dané vyplýva zo zmluvy o úvere v
časti Pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku (je tam hneď v úvode vysloveneuvedené, že poistenie nie je povinné), taktiež z formulára so štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere (ktorý predložil žalobca, kde sa výslovne uvádza: Na získanie spotrebiteľského
úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť - poistenie

na zabezpečenie spotrebiteľského úveru - NIE - ďalšie zmluvy o doplnkovej službe - NIE), prípadne
aj z Informácií finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu (z ktorého vyplýva
požiadavka klienta a nie veriteľa na dojednanie tohto poistenia). Poistenie schopnosti splácať úver
nebolo povinné a žalobca ho mohol odmietnuť. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v
zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správe zahrnuté do výpočtu celkových

nákladov a teda ani do RPMN - podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Spor bol prejednaný podľa §
180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovanej, ktorá
s tým súhlasila, v konaní ju zastupoval jej právny zástupca. Strany boli na pojednávanie riadne a včas
predvolané, o odročenie pojednávania nežiadali. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 497 Obch. zákonníka, § 52 ods. 1 - 4 Obč. zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka,
§ 456 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, i/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák.

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, s odkazom na ktoré dospel
k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa 1/
ako dlžník, žalobca 2/ ako spoludlžník uzavreli dňa 26.10.2012 so žalovanou ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s dohodnutou výškou bezúčelového úveru 10.770,- Eur. Posúdil, že na uvedenú

zmluvu sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj zákon č. 129/2010 Z.z.. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu nespochybňovala
ani žalovaná. Súčasťou textu zmluvy o úvere boli aj ustanovenia bodu 8 o pristúpení žalobkyne k
poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku so základným balíkom teda poistenia pre prípad pracovnej

neschopnosti, invalidity a smrti, na základe ktorého žalobkyňa pristúpila k poisteniu podľa
rámcovej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi X. ako poistníkom a Poisťovňou N. ako poisťovateľom.
Výška mesačného poistného bola uvedená v zmluve o úvere a ostatné náležitosti poistenia (poistné
obdobie, začiatok a koniec poistenia, spôsob výpočtu poistného, spôsob výpočtu poistného plnenia
a ďalšie) sú obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie schopnosti splácať

splátky flexipôžičky, ako aj v rámcovej poistnej zmluve zo dňa 22.10.2010, na ktoré zmluvné dokumenty
odkazuje zmluva o úvere. Pre prípad, že nastane poistná udalosť (pracovná neschopnosť, invalidita,
smrť žalobkyne), v dôsledku ktorej nebude žalobkyňa schopná splácať splátky úveru, poisťovateľ sa v
čl. 11 bodu 11.1. rámcovej poistnej zmluvy zaviazal, že poskytne poistné plnenie (neuhradené splátky
úveru) priamo na účet žalovanej ako poistníka po splnení tam uvedených podmienok. Žalobcovia zmluvu

o úvere zahŕňajúcu aj pristúpenie k poisteniu podpísali, čím prejavili vôľu byť viazaní aj zmluvnými
ustanoveniami o poistení schopnosti splácať flexipôžičku a bola splnená podmienka písomnej formy
právneho úkonu. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v zmluve je uvedená v
nesprávnej výške celková čiastka, ktorú musí zaplatiť spotrebiteľ podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona
č. 129/2010 Z.z.. Tento údaj je uvedený vo výške 19.145,21 Eur, hoci správna výška celkovej čiastky

k zaplateniu je 20.191,20 Eur, keďže podľa zmluvy mali žalobcovia zaplatiť žalovanému ako veriteľovi
120 mesačných splátok po 168,26 Eur. Žalobcovia tvrdili, že museli zmluvu o úvere podpísať aj s
ustanoveniami upravujúcimi poistenie schopnosti splácať úver, z čoho im vyplývala povinnosťou platiť
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver. Nemali možnosť odmietnuť poistný právny vzťah, ktorý
bol do úverovej zmluvy včlenený. Ak by s poistením nesúhlasili, úver by im nebol poskytnutý. Týmto

tvrdeniam žalobcov zodpovedá text zmluvy, ktorý je vopred naformulovaný žalovanou ako dodávateľom,
pričom v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver, avšak zmluva
vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia schopnosti splácať úver. V zmluve nie je totiž uvedená
možnosť odmietnuť poistenie úveru. Žalobcovia nemali možnosť poistenie odmietnuť, napr. zaškrtnutím
políčka „odmietam poistenie“. Žalobcovia nemohli ovplyvniť obsah tohto zmluvného ustanovenia. Mohli

len úverovú zmluvu vrátane naoktrojovaného poistenia prijať, alebo ju nepodpísať. Žalovaná svoje
tvrdenie, že poistenie úveru nepredstavovalo podmienku poskytnutia úveru nepreukázala. Tvrdenia
žalovanej, že sa jednalo o fakultatívne poistenie nepreukazuje ani ustanovenie v štandardných
európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého sa na získanie spotrebiteľského úveru
nemusí uzavrieť poistenie ani iná doplnková služba. Možnosť voľby úveru bez poistenia nevyplýva ani

z listiny Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, v ktorej je
uvedenápožiadavkaklientaozabezpečeniesplácaniaúveruzpoisteniavprípadesmrti,trvalejinvalidity,
práceneschopnosti, pretože text listiny vopred pripravil zamestnanec žalovanej a navodzuje dojem, že
žalobkyňa žiadala o poistenie. Skutočnosť, že podmieňovanie poskytnutia úveru uzavretím aj poistnejzmluvy nevyplýva zo zmluvných dokumentov neznamená, že v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ
nevyžadoval od žalobcov uzavretie aj ďalšej doplnkovej (poistnej) zmluvy. Ide o otázku skutkovú, kedy
súd musí skúmať aj okolnosti, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva uzavretá so žalobcami, ktorí mali

postavenie spotrebiteľov a vstupovali do zmluvného vzťahu ako slabšia zmluvná strana, na rozdiel od
dodávateľa, ktorý ako podnikateľ má skúsenosti v poskytovaní úverov a vyžaduje sa od
neho odborná starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľom. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že žalobcovia
vôbec nežiadali o poistenie úveru. Podľa tvrdenia žalobkyne, pracovníčka banky žalobcom dala na
podpis zmluvné dokumenty bez toho, aby ich oboznámila aspoň s podstatným obsahom týchto listín.

Žalobcovia uviedli, že ich pracovníčka banky nevyzvala na prečítanie si dokumentov, pričom žalobcovia
dôverovali pracovníčke banky. Žalobcovia uvádzali, že v čase dojednávania úveru a podpisu úverovej
zmluvy nemali záujem o poistenie úveru, pri uzatváraní zmluvy sa s pracovníčkou banky o poistení
úveru nebavili. Žalobcovia neboli pred uzavretím úverovej zmluvy zamestnankyňou banky poučení o
tom, že úver môže byť poskytnutý aj bez poistenia, neboli poučení o práve odmietnuť poistenie úveru.
Tieto tvrdenia uvádzali žalobcovia konzistentne už v žalobe, teda od začiatku konania. Bez náležitého

vysvetlenia zo strany žalovanej bola žalobcom predložená na podpis zmluva o úvere, ktorá obsahovala
poistenie úveru s povinnosťou žalobcov platiť aj mesačný poplatok za poistenie,
nenachádzal sa tam údaj o možnosti odmietnuť poistenie, a hoci žalobcovia o poistenie úveru
nemali záujem, peňažné prostriedky potrebovali na kúpu auta, a preto za účelom poskytnutia úveru
museli podpísať zmluvu o úvere s naoktrojovaným poistným vzťahom. Žalovaná nenavrhla vykonať

dôkaz, ktorým by vyvrátili žalobcami tvrdené okolnosti, za akých bola zmluva o úvere žalobcami dňa
26.10.2012 podpísaná. Súd preto uveril, že k podpísaniu zmluvy žalobcami došlo za okolností ako ich
uviedli žalobcovia a aj vzhľadom na znenie úverovej zmluvy, ktorá nepripúšťala možnosť poskytnutia
úveru bez poistenia dospel k záveru, že žalobcovia museli podpísať zmluvu o úvere obsahujúcu aj
pristúpenie k poisteniu, aby im bol poskytnutý úver od žalovanej. K rovnakým záverom v obdobných

právnych veciach dospel aj Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací tiež v iných obdobných
veciach, na ktoré poukazuje. Žalovaná poukazovala na iné rozhodnutia, napr. uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6Co 121/2018 zo dňa 28.11.2018, uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co 242/2018 zo dňa 24.10.2018 a ďalšie, ktoré posudzovali
totožný bankový produkt, a podľa ktorých poskytnutie úveru nebolo podmienené poistením úveru,

spotrebiteľ mohol uzavrieť úverovú zmluvu aj bez poistenia úveru, ktorá skutočnosť vyplýva z formulára
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie finančného sprostredkovateľa k
dojednávanému poisteniu, s ktorých obsahom boli spotrebitelia oboznámení. Konajúci súd nie je týmito
právnymi závermi súdov v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalovaný viazaný, pričom na základe
vykonaného dokazovania v tejto veci mal súd za preukázané, že vzhľadom na obsah žalovaným vopred

naformulovanej zmluvy o úvere a vzhľadom na okolnosti podpísania zmluvy o úvere žalobcami bolo
v posudzovanom prípade uzavretie zmluvy o úvere podmienené uzavretím poistnej zmluvy. Žalovaná
potvrdila, že náklady spojené s poistením neboli zahrnuté do výpočtu RPMN a ani do celkových nákladov
spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné tieto náklady spojené s
poistením vo výške 8,72 Eur mesačne x 120 mesiacov v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010

Z.z. zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľov spojených so spotrebiteľským úverom a zohľadniť
ich pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a pri výpočte RPMN. Pokiaľ je základná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej nižšej sume, klamlivo to pôsobí
na spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru o tom, že jeho záväzok je nižší. Uvedenie obligatórnej
náležitosti zmluvy v nesprávnej nižšej výške má ten následok, ako keby vôbec v zmluve uvedená nebola.

Ak poplatok za poistenie nebol zahrnutý do výpočtu RPMN, údaj v zmluve o úvere o tom, že RPMN je
vo výške 13,58% nemôže byť správny, ale je uvedený v nižšej výške bez zohľadnenia poistného, čo je
na neprospech spotrebiteľa. Podľa výpočtu realizovaného pomocou internetovej kalkulačky na výpočet
RPMN na internetovej stránke fininfo.sk (portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF
SR) je v danom prípade pri výške splátky 168,26 Eur a počte splátok 120 správna výška RPMN 15,07%.

RPMN je pre spotrebiteľa dôležitý údaj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo
nevýhodnosť poskytovaného úveru v porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými veriteľmi. Obidva
údaje sú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia byť uvedené v správnej výške,
pretože tieto náležitosti zmluvy primárne umožňujú spotrebiteľovi poznať rozsah záväzku spotrebiteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C- 42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., ca Kláre Bíroovej v rámci výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
konštatoval, že v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebude uvedenápodstatná náležitosť, absencia ktorej môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, treba zmluvu považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Súd ustanovenie § 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil

tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Pokiaľ zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, úver je bez úrokov a poplatkov.
Absencia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve o úvere a uvedenie RPMN v zmluve

o úvere v nesprávnej výške na neprospech spotrebiteľa majú podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č.
129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pretože
sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, boli žalobcovia povinní zaplatiť žalovanej na základe
zmluvy o úvere len sumu čerpaných peňažných prostriedkov, t.j. čiastku istiny 10.770 eur. Preto plnenia,
ktoré žalovaná prijala od žalobcov nad rozsah istiny čerpaných peňažných prostriedkov je plnením bez
právneho dôvodu, získal majetkový prospech na úkor žalobcov a žalobcovia majú nárok na vydanie

tohto bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka voči žalovanej,
ich nárok bol teda dôvodne uplatnený. Žalobcom boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10.770
Eur, pričom žalobcovia uvádzali, že veriteľovi titulom úveru uhradili sumu 14.806,88 Eur, ktoré tvrdenia
žalovaná nepoprela, a preto ich súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Vykonanie úhrad
v uvedenom rozsahu vyplýva aj z predložených výkazov o úhradách a exportov pohybov na účte. Keď

prijala žalovaná od žalobcov plnenie v sume 4.036,88 Eur nad rámec istiny (úhrady žalobcov v sume
14.806,88 Eur - suma vyplatenej istiny úveru 10.770 Eur), ide o plnenie bez právneho dôvodu a je
povinná žalobcom toto plnenie vydať v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia majú proti
žalovanej nárok aj na zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol
žalovaný v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V prípade
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon neurčuje moment, kedy sa povinná osoba dostane
do omeškania s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenej osobe. Preto
treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo

ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobcovia netvrdili, žeby žalovanej pred podaním žaloby
na súd zaslali výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadali priznať úrok z omeškania odo dňa
doručenia žaloby žalovanej. Žaloba totižto obsahuje výzvu na plnenie. S poukazom na ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka sa však žalovaná mohla dostať do omeškania s plnením dlhu
až prvý deň po tom, ako ju žalobcovia vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa doručenky

v spise bola žaloba žalovanej doručená dňa 4.3.2020, a až nasledujúceho dňa sa žalovaná dostala do
omeškania. Preto súd priznal žalobcom zákonný úrok z omeškania až odo dňa 5.3.2020 do zaplatenia
a žalobu čo do úroku z omeškania za deň 4.3.2020 nevyhodnotil ako dôvodnú (§ 517 ods. 2 OZ). Súd
po vykonanom dokazovaní žalobe o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 4.036,88 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.036,88 Eur od 05.03.2020 do

zaplatenia výrokom I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia výrokom II.
zamietol. Lehotu na plnenie súd určil do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP.
Súd pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania konštatoval plný úspech žalobcov, pretože
nepriznaný úrok z omeškania za jeden deň je nepatrný rozsah, v akom neboli žalobcovia úspešní. Súd
vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP výrokom III. priznal žalobcom náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči vyhovujúcemu výroku I.

a súvisiacemu výroku o trovách konania (III.), navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozhodnutia v
napadnutých častiach tak, že žaloba bude aj v tomto rozsahu zamietnutá a žalovanej bude priznaná plná
náhrada trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Uplatňujúc
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne
závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) namietala nesprávnosť záveru súdu

prvej inštancie o nesprávne v zmluve uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy, a to celkových nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tiež nesprávne RPMN, a to s poukazom na to, že
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, avšak len vtedy, ak spotrebiteľ musí takúto doplnkovú službu prijať, abyzískal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaná nerozporuje
skutočnosť, že poistenie v okolnostiach posudzovanej veci nebolo započítané do celkových nákladov,
ani použité pre výpočet RPMN, bolo tomu však z dôvodu, že možnosť uzatvorenia poistnej zmluvy bola

fakultatívna. Nesúhlasí so záverom súdu, že žalobcovia nemali možnosť poistenie odmietnuť, príkladmo
zaškrknutím políčka odmietam poistenie, keďže sa súd nevysporiadal s tým, že proces uzatvárania
zmluvy neprebieha len predložením zmluvy o úvere, ale pred uzavretím zmluvy strany spolu rokujú,
veriteľ informuje spotrebiteľa o možnosti úver poistiť a predloží mu formulár Informácia finančného
sprostredkovateľa k dojednaniu poistenia, ktorým je podrobne informovaný o možnosti úver poistiť a

je len na vôli spotrebiteľa ako sa podľa toho zariadi. Žalovaná nerozporuje, že pokiaľ ide o dokument
Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávaniu poistenia, tento pripravila a nie je dôvod
ho spochybňovať, keďže spotrebiteľ súhlas s ním prejavil osobitným podpisom v jeho závere. Preto
poistenie schopnosti splácať úver bola v tomto prípade fakultatívna a nie povinná, čo vyplýva z informácií
finančného sprostredkovateľa k dojednaniu poistenia, z formulára Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, zo zmluvy o úvere v časti Pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať

flexipôžičku, kde je výslovne uvedené, že vo vzťahu k uvedeným podmienkam poistenia spotrebiteľ
tieto prijíma a požaduje. Z uvedených dôvodov preto ani nebolo potrebné, aby poistné do výpočtu
celkových nákladov, a teda ani RPMN zahrnuté bolo. Nepochopiteľné sa odvolateľke zdá, že súd prvej
inštancie na jednej strane uvádza, že rozhodnutiami súdov, na ktoré odkazovala žalovaná, nie je, pokiaľ
ide o závery o fakultatívnom poistení, viazaná, na druhej strane poukazuje na rozhodnutia Krajského

súdu v Trenčíne, ktoré sú v jeho prospech. Zároveň poukazuje na rozhodnutie OS Trenčín pod sp.
zn. 21Csp/19/2019, zatiaľ neprávoplatne skončenej veci, kde pri identickom bankovom produkte bolo
konštatované, že žalovaná ako dodávateľ preukázala, že dohodnutie poistného nebolo v prípade tam
identifikovaných zmlúv podmienkou poskytnutia úveru, ale išlo o individuálne dohodnutú dodatkovú
službu. V okolnostiach, keď sa preukázalo, že veriteľ mal pripravené dve verzie úverovej zmluvy,

jednu s poistením a jednu bez poistenia. Tiež identicky ako pred súdom prvej inštancie poukazuje na
rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúce sa danej problematiky. Pokiaľ súd v odôvodnení uvádza,
že pracovníčka banky žalobcom dala na podpis zmluvné dokumenty bez toho, aby ich oboznámila s
podstatným obsahom listín, pracovníčka banky ich nevyzvala na prečítanie dokumentov, žalobcovia
dôverovali pracovníčke banky, poukazuje na definíciu subjektov spotrebiteľskej ochrany, na správanie

tzv. priemerného spotrebiteľa, na to, že tento síce má byť primerane správne informovaný, ale tiež
všímavý a obozretný. Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba
kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov a ktorá sa
správa suverénne ekonomicky. Ani európske, ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol
a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti, prípadne neobozretnosti, alebo až ľahostajnosti

či ľahkomyseľnosti. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalobcovia spadajú
do kategórie neinformovaných spotrebiteľov, ktorí v čase uzavierania zmluvy neboli ani len priemerne
všímavými a obozretnými, keď ich nezaujímalo, aké záväzky by na seba mali prevziať podpisom
predloženého návrhu zmluvy, a to napriek neexistencii žiadnej objektívnej a už vôbec nie vážnej
prekážky. V súlade s legitímnym očakávaním žalovanej ako poskytovateľa produktu je očakávať, že si

spotrebiteľ predloženú zmluvu minimálne prečíta, v opačnom prípade musí niesť za to zodpovednosť.
Ochranu spotrebiteľa nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti a musí mať
svoje medze. Poukazuje pritom na rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 10Co/55/2020.

4. Žalobcovia 1/, 2/, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Občianske združenie na právnu

ochranu občana a finančného spotrebiteľa, k podanému odvolaniu navrhujú rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. K jednotlivým námietkam žalovanej
uvádzajú, že pokiaľ ide o proces pred uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy, tento žalobcovia
opísali už na pojednávaní dňa 18.06.2021, kde zhodne uviedli, že zamestnankyňa žalovanej im žiadne
informácie ohľadom poskytovaného úveru nepodala, neriešila poistenie a ani im nedala príležitosť na

prečítanie zmluvy a príslušných dokumentov. Žalovaná nepreukázala súdu, že by pred uzavretím zmluvy
o úvere spotrebitelia v súčinnosti so zamestnancom veriteľa vyplnili v internom systéme žalovanej
žiadosť o poskytnutie úveru. Predložila len žiadosť o flexipôžičku, kde sú uvedené základné údaje o
žiadateľovi a spoludlžníkovi, pričom pri žiadateľovi, teda žalobcovi 1/ sa uvádza v položke poistenie
- bez poistenia. Žalovaná tiež nepreukázala, že informovala spotrebiteľa o možnosti úver poistiť.

Nepredložila ani v odvolaní spomínaný formulár, a to Informácia finančného sprostredkovateľa k
dojednaniupoistenia,ktorýmjepodrobneinformovanýomožnostiúverpoistiť.PredložilalenŠtandardné
európskeinformácieospotrebiteľskomúvere,vktorýchniejeanizmienkaopoistení.Tvrdeniežalovanej,
že výsledkom posúdenia žiadosti o poskytnutie úveru je následne dokument Oznámenie o splnení, jeirelevantný, nakoľko o tejto kontraktačnej fáze žiadateľ o úver nemá poznatky až do vyjadrenia veriteľa o
schválení resp. neschválení úveru. Zmluva, ako aj informácia, boli podpísané v jeden deň a žalobcovia
rozhodne nemali dostatok času na to, aby si ju v pokoji a dostatočnom predstihu mohli prečítať, a teda

je výlučne iluzórne, aby v okamihu podpisu zmluvy mal dlžník dostatok času na pochopenie obsahu
predtlačených listín. Žalobcovia zhodne uviedli, že potom, ako zamestnankyňa banky vytlačila zmluvnú
dokumentáciu k úverovej zmluve, na prečítanie im tieto dokumenty nedala, len ich požiadala, aby si
skontrolovali svoje údaje identifikačné, či sú v zmluve uvedené správne a následne dokumenty zaniesla
na podpis vedúcemu pobočky. Neoboznamovala im ústne konkrétny obsah zmluvnej dokumentácie, len

povedala, že je to zmluva a podmienky k úverovej zmluve. Zmluva vôbec neinformuje o podmienkach
poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva podľa ust.
§ 788 ods. 2 OZ. Veriteľ sa naviac dopustil klamlivej obchodnej praktiky podľa § 8 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň poisťovňu, v ktorej bude spotrebiteľ poistený, vyberá veriteľ. Ide o
hrubo nevyvážené podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, nereflektujúce na spotrebiteľa, ale výhradne
na záujem dodávateľa na uzavretí poistnej zmluvy v prospech jeho zmluvného partnera a ich konštrukcia

je jasným príkladom toho, ako banka u priemerného a neznalého spotrebiteľa dosiahne viazanosť
zmluvou, o ktorej uzavretie tento vôbec nemusí mať záujem. Predmetné ustanovenia zakladajú hrubú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Akákoľvek zmluvná
podmienka, ktorá vychádza z vopred prezumovaného súhlasu spotrebiteľa, je vychádzajúc aj z § 44
ods. 1 in fine OZ podmienkou neprijateľnou. Poistnú zmluvu, ako aj zmluvu o poskytnutí doplnkovej

služby, žalobcovia museli uzavrieť, nakoľko poistenie bolo vopred predformulované v zmluve, a teda
ťažko možno očakávať, že by po nesúhlase žalobcov s uzavretím poistnej zmluvy im bol predložený
nový formulár, kde by poistná zmluva včlenená nebola. Pokiaľ veriteľ mal skutočný záujem uzavrieť
poistnúzmluvutak,abynevzniklipochybnostiodobrovoľnostijejuzatvorenia,ničmunebrániložalobcom
predložiť dve verzie úverovej zmluvy, jednu s poistením a druhú bez, čo však neučinil. Samotný žalobca

vo svojich všeobecných podmienkach pre poistenie schopnosti splácať splátky v čl. 3 v bode 1 uvádza,
že poistná zmluva a všetky dodatky a zmeny poistnej zmluvy musia mať písomnú formu. V uvedenom
článku v bode 3 sa uvádza, že poistník aj poistený sú povinní odpovedať pravdivo a úplne na všetky
otázky poisťovateľa týkajúce sa poistenia. Už len z tohto je jasné, že žalovaná povinnosť nevykonala
a nie je preto relevantné poukazovať na informovanosť dlžníka a fakultatívnosť dojednania. Pokiaľ

odvolateľka poukazuje na doposiaľ neprávoplatný rozsudok OS Trenčín sp. zn. 21Csp/19/2019, tak
žalobcovia poukazujú na rozsudok KS Košice sp. zn.9Co/334/2019 zo dňa 21.10.2020 a ďalšie, ktoré
práve sú založené na identických záveroch ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v posudzovanej
veci. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na definíciu priemerného spotrebiteľa a nemožnosťou pri jeho
ľahkomyseľnom konaní poskytnúť požadovanú ochranu, poukazujú na to, že na finančnom trhu existuje

veľmi silná asymetria v informáciách, praktikách, vzdelaní spotrebiteľov ako účastníkov finančného
trhu voči finančným inštitúciám, ktoré na rozdiel od spotrebiteľov disponujú odbornou spôsobilosťou,
vzdelaním, poskytujú širokú škálu produktov, využívajú kvalitné marketingové stratégie a nástroje a
na strane dopytu existuje veľká skupina spotrebiteľov, ktorí využívajú finančné služby na osobnú
spotrebu, sú ľahko ovplyvniteľní, zraniteľní, keďže ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného

trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli robiť kvalifikované a racionálne nezávislé rozhodnutia, a preto
nemožno udržateľne z hľadiska spotrebiteľa od neho očakávať, že zvládne na konkurenčnej úrovni
voči profesionálom zložitú problematiku finančných trhov. Aj z uvedených dôvodov obchodné praktiky,
ktoré využívajú mnohé bankové a nebankové inštitúcie, sa považujú za klamlivé, ak je vo vzťahu k
spotrebiteľovi opomenutá podstatná informácia pre neho potrebná pre to, aby sa mohol zodpovedne

a pri plnej informovanosti rozhodnúť o obchodnej transakcií. V ďalšom obsiahlo poukazuje na ochranu
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami na vnútroštátnej ako i európskej úrovni.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach vydané podľa

§ 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu (vyhovujúci výrok
I. a súvisiaci o trovách konania III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval anidôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti (zamietajúcej - výrok
II.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia po
zistení, že v úverovej zmluve v ktorej má pôvod uplatnený nárok, absentuje (resp. nie sú uvedené
správne) obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy a to pod písm. j) údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je úver bez úrokov a bez poplatkov, ktorý nedostatok podľa
jeho zistenia má pôvod v tom, že pre ich výpočet nepoužila žalovaná splátky poistného napriek tomu,
že nešlo o fakultatívnu doplnkovú službu, ale službu spotrebiteľovi vnútenú, čím tieto poplatky neboli
diskvalifikované z povinnosti dodávateľa do výpočtu uvedených údajov ich použiť, a keďže žalobca
na úver zaplatil viac, ako bol povinný, jeho plnenia nad rámec istiny, posúdiac ich ako bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej, túto zaviazal súd prvej inštancie žalobcovi vydať.

8. Žalovaná odvolaním namieta nesprávnosť skutkových a právnych záverov na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP a ich existenciu tiež odvolateľka ani netvrdila.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaná namietala nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie, čím uplatnila vo
svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) CSP).

11. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

13. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver predovšetkým o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu,
v ktorom má pôvod uplatnený nárok na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva a obligatórne

skúmajúc povinné náležitosti zmluvy o úvere vo svetle ust. § 9 ods. 2 ZoSpÚ, dospel k správnemu
záveru o dôvodnosti žaloby v rozsahu jej vyhovujúcej časti. Za správny odvolací súd považuje tiež jeho
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 26.10.2012, ďalej len „ZoSpÚ“) preabsenciu obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSpÚ - nesprávna výška RPMN a celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) pre nezahrnutie poistného do týchto údajov, dôsledkom čoho má
žalovaná nárok len na vrátenie istiny (10.770,- eur), bez úrokov a poplatkov a keďže žalobcovia na úver

zaplatili 14.806,88 eur ako plnenie bez právneho dôvodu, je povinná žalovaná im rozdiel vydať (4.036,88
eur) titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka).
Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov konania, keď žalobcom ako prakticky plne úspešným
(nepriznanie úroku len za jeden deň) priznal nárok voči žalovanej na ich náhradu v rozsahu 100% (§
255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež obsiahlo, podrobne a precízne odôvodnil v

súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok
skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery
boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne
neopakoval všetky skutkové a právne závery v rozhodnutí obsiahnuté a stranám z neho známe.

14. So všetkými ťažiskovými námietkami žalovanej sa dostatočne a správne už vysporiadal súd
prvej inštancie. Nad rámec toho vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, dodáva odvolací súd
nasledovné:

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa ako
dlžník a žalobca 2/ ako spoludlžník uzatvorili dňa 26.10.2012 so žalovanou ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s dohodnutou výškou bezúčelového úveru 10.770,- eur. Súčasťou textu zmluvy
o úvere boli aj ustanovenia bodu 8 o pristúpení žalobcov k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku
so základným balíkom poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti, na základe čoho

žalobkyňa pristúpila k poisteniu podľa rámcovej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi X. ako poistníkom a
poisťovňou N. ako poisťovateľom. Výška mesačného poistenia je uvedená priamo v zmluve a ostatné
náležitosti poistenia ako poistné obdobie, začiatok a koniec poistenia, spôsob jeho výpočtu ako aj
spôsob výpočtu poistného plnenia, sú obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie
schopnosti splácať splátky flexipôžičky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje. V zmluve, pokiaľ ide o údaj

celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť spotrebiteľ podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSpÚ, je tento uvedený
vo výške 19.145,21 eur (výška celkovej čiastky k zaplateniu je však 20.191,20 eur, 120 mesačných
splátok á 168,26 eur). Žalobcovia tvrdili, že zmluvu museli podpísať aj s ustanoveniami upravujúcimi
poistenie schopnosti splácať úver, z čoho im vyplývala aj povinnosť splatiť splátky poistného. Podľa
tvrdenia žalobkyne pracovníčka banky žalobcom dala na podpis zmluvné dokumenty bez toho, aby ich

oboznámila s podstatným obsahom týchto listín, nevyzvala ich na prečítanie dokumentov, žalobcovia jej
dôverovali. Nemali záujem o poistenie úveru a konkrétne o poistenie úveru ako ani o tom, že je súčasťou
ich platobných povinností, sa vôbec nebavili ani neboli zo strany pracovníčky žalovanej oboznámení o
tom, že úver im môže byť poskytnutý bez poistenia a tiež o práve odmietnuť poistenie úveru. Náklady
na poistné predstavovali poplatok 8,72 eur mesačne x 120 mesiacov.

16. Žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcov, že vyčerpali úver vo výške 10.770,- eur ani to, že po
vyčerpaní úveru uhradili na istinu a úrok celkovo sumu 14.806,88 eur. Žalovaná tiež nerozporovala, že
docelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťuvedenejvzmluveniesúzahrnuténákladynapoistné,
rovnako tieto neboli použité ani pre výpočet RPMN.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotná žalovaná) o

spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ, založeného medzi
stranamisporu zmluvouospotrebiteľskomúvere.Vzhľadomnatentospotrebiteľskýcharakterprávneho
vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie
zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom
právnom vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo prieskumu

obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia
zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie
zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu
uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.), vo vzťahu k §
9 zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné
množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí tiež údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (spotrebiteľ musí byť jednoznačným spôsobom informovaný o tom,
akú celkovú čiastku na úvere zaplatí), údaj o správnej výške splátky a tiež RPMN. Z vyššie uvedenej
dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnych
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná
informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorá požiadavka bola premietnutá

aj do normatívneho textu - do znenia zákona.

24. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 26.10.2012, preto sa na ňu vzťahovali
ustanovenia zákona č. 129/2010 z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31. 12.
2012. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až k), r) a y) obligatórne náležitosti,

ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (§ 43
Občianskeho zákonníka), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným
právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ cit. zákona stanovuje sankciu pre veriteľa vo
forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a tiež ak je v zmluve uvedená nesprávna

RPMN v neprospech spotrebiteľa podľa § 11 ods. 1 písm. b/. Takouto obligatórnou náležitosťou v
zmysle písm. j/, je tiež neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorej absenciu
ako podstatnej náležitosti v dotknutej zmluve o úvere považoval súd za rozhodujúcu skutočnosť
(a na ňu tiež v nadväznosti nesprávne uvedenú RPMN) pre záver o tom, že úver je bezúročný a
bez poplatkov. Nemožno pochybovať, že sankcionovanie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského

úveru vyplývajúcej mu zo zákona 129/2010 Z.z. je primerané vzhľadom k závažnosti
porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou sa zabezpečí cieľ, t.j. ochrana spotrebiteľa a tento
následok odradí poskytovateľa úveru od konania, ktoré nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi
bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje a rozsahu povinnosti plniť
(rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere má

písomnú formu, a je naplnená prvá podmienka podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSpÚ, z dôvodu, že
neobsahuje ktorúkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Súdnou praxou akceptovaný výklad tohto ustanovenia jednoznačne
smeruje k tomu (z hľadiska objasnenia významu právnych noriem), že týmto ustanovením chcelzákonodarca postihnúť skutočnosť absencie určitých obsahových náležitosti špecifickým následkom v
podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to pri každom porušení uvedenom
v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výklad z hľadiska sledovaného cieľa vyplýva aj z neskorších

noviel tohto zákona.

25. Za správny odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv.
formulárovej zmluve nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v rámci uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva neobsahuje správny údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím nadväzne nie je správny ani údaj o výške RPMN
uvedený v zmluve, ktorého nesprávnosť má rovnaké dôsledky, ako keby tento údaj v zmluve absentoval
úplne.

27. Nedôvodne žalovaná namieta, že poistné do celkových nákladov zahrnuté byť nemuselo (následne
ani použité pre výpočet RPMN) tvrdiac, že bolo dobrovoľné. Faktom je, vychádzajúc z platnej právnej
úpravy, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za
doplnkové, či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom, pričom tomu tak nemusí byť iba v

prípade, ak ide o doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského
úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. O tento prípad v okolnostiach posudzovanej
veci však zjavne nešlo. Z dokazovania totiž nevyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver v
prípade žalobcov by bolo dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorú by si títo zvolili dobrovoľne, ale
službou, ktorá bola podmienkou získania úveru žalobcami, z ktorého dôvodu nemožno pochybovať,

že povinnosťou veriteľa bolo, aby aj náklady na úhradu poistného zahrnul do údaju o celkovej sume,
ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom a samozrejme ju premietol následne
aj do premenných na výpočet RPMN. V danom prípade predovšetkým je zjavné, že text o poistení
je zakomponovaný do predformulovaného textu samotnej zmluvy a teda niet dôvod mať vážnejšie
pochybnosti o tom, že táto konkrétna zmluva uzatvorená so žalobcami, by vôbec predpokladala

odmietnutie poistenia ako takého. Je to práve dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný preto
postupovať s odbornou starostlivosťou a nesie plnú zodpovednosť za to, že spotrebiteľská zmluva
obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie
spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Žalobcovia tvrdili, že museli zmluvu o
úvere podpísať aj s ustanoveniami upravujúcimi poistenie schopnosti splácať úver, z čoho im vyplývala

povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver a faktom je, že žalovanou zvolená
konštrukcia zmluvy je taká, že z nej nevyplýva reálna možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť
poistný právny vzťah, pretože tento je do úverovej zmluvy priamo včlenený a ich tvrdeniu o tom, že
nemalimožnosťodmietnuťtentopoistnýprávnyvzťahzatýchtookolnostízodpovedájednoznačneajtext
zmluvy, ktorý bol vopred naformulovaný žalovanou ako dodávateľom, keď zmluva samotná, vychádzajúc

z jej predformulovaného textu, vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia schopnosti splácať úver,
príkladmo zaškrtnutím políčka „odmietam poistenie“. Nemožno preto bez ďalšieho prijať záver, že
žalobcovia reálne mohli ovplyvniť obsah tohto zmluvného ustanovenia, ale obsahu zmluvy zodpovedá
len taká interpretácia, že žalobcovia mohli úverovú zmluvu vrátane naoktrojovaného poistenia len
prijať, alebo ju nepodpísať. Žalovaná svoje tvrdenie, že poistenie úveru nepredstavovalo podmienku

poskytnutia úveru zodpovedajúcim spôsobom nepreukázala. V prospech jej tvrdenia, že sa jednalo
o fakultatívne poistenie, nesvedčí tak obsah samotnej zmluvy, ako ani obchodných podmienok, na
ktoré sa odvoláva a v konečnom dôsledku ani štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere, podľa ktorých, ako v odvolacom konaní tvrdí, na získanie spotrebiteľského úveru nemuselo byť
uzatvorené poistenie ani doplnková služba, a tzv. informáciu finančného sprostredkovateľa na ktoré

sa tiež v odvolaní odvoláva. Nebolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o úvere žalovaná ako
dodávateľ napriek obsahu sprievodných dokumentov od žalobcov uzavretie ďalšej doplnkovej (poistnej)
zmluvy nevyžadovala. Súd prvej inštancie správne uvádza, že ide o otázku skutkovú, ktorú je potrebné
skúmať spolu s okolnosťami, za ktorých bola zmluva uzavretá so žalobcami ako spotrebiteľom (ktorí
na rozdiel od dodávateľa sú v postavení slabšej strany), od ktorého dodávateľa jednoznačne zákon

vyžaduje odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z výsluchu žalobcov jednoznačne vyplynulo,
že títo poistenie nežiadali, o toto záujem nemali, žalobca nepreukázal, že by pred uzavretím úverovej
zmluvy boli príslušným zamestnancom banky poučení o tom, že úver môže byť poskytnutý aj bez
poistenia, neboli poučení o práve odmietnuť poistenie úveru, v samotnom texte zmluvy takáto možnosťvoľby nebola, bolo možné si vybrať len medzi ponúkanými produktami poistenia, a teda nemožno
prijať iný záver ako ten, že žalovaná bez náležitého vysvetlenia z jej strany žalobcom predložila na
podpis zmluvu o úvere, ktorá obsahovala poistenie úveru s povinnosťou žalobcov platiť aj mesačný

poplatok za poistenie, ktoré museli prijať v rámci zmluvy o úvere s naoktrojovaným poistným vzťahom,
pričom samotná žalovaná v priebehu konania nenavrhla vykonať dôkaz, ktorým by takto žalobcami
tvrdené okolnosti bolo možné udržateľne spochybniť, a preto súd prvej inštancie a v zhode s ním ani
odvolací súd nemali dôvod pochybovať o tom, že žalobcovia, tak ako tvrdili, museli podpísať zmluvu o
úvere, obsahujúcu pristúpenie k poisteniu preto, aby im vôbec tento úver mohol byť zo strany žalovanej

poskytnutý. Z uvedeného dôvodu teda jednoznačne bolo povinnosťou žalovanej splátky poistného do
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť zahrnúť, rovnako ju premietnuť aj do vstupných údajov
potrebných pre výpočet RPMN a pokiaľ tak neurobila, vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie, že
dôsledkom toho je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový nemožno nič vytknúť.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu, zvolená konštrukcia zmluvy vo vzťahu k podstatnému

údaju, ktorý je obligatórnou náležitosťou zmluvy, namiesto jednoznačného a správneho údaju o tom,
koľko v skutočnosti spotrebiteľ na úver zaplatí, nielen neindikuje v prospech odlišného záveru, ktorý
vyvodil súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto náležitosti, ale je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, ktorou sa môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k takto poskytovanej službe. Vychádzajúc z tohto skutkového zistenia, podľa názoru odvolacieho

súdu žalovaná náležite a so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od nej ako poskytovateľa úverového
produktu spravodlivo očakávať, neposkytla spotrebiteľovi podstatné informácie obsiahnuté v zmluve
tak, aby boli pre neho pravdivé a zrozumiteľné, v dôsledku čoho jeho sankcionovanie v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je v posudzovanej veci aj z tohto dôvodu namieste. Pokiaľ
by úmyslom žalovanej ako poskytovateľa daného úverového produktu, bolo skutočne informovať

spotrebiteľaorozsahujehozáväzkutak,abymalmožnosťzvážiťvhodnosťtakéhotoúverovéhoproduktu
vrátane vnúteného poistenia a porovnať ho s inými úverovými produktmi dostupnými na trhu v danom
čase, niet racionálneho, ani zákonného dôvodu pre to, aby do údaju o celkových nákladoch nebola
zakomponovaná aj čiastka rovnajúca sa poistnému, pokiaľ mu zároveň neposkytla náležité vysvetlenie,
či nepredložila varianty zmluvy (s poistením a bez poistenia). Významom ust. § 9 ods. 2 písm. j/ bolo,

aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal jednoznačnú vedomosť o tom, aká bude výška jeho finančného
zaťaženia v súvislosti s poskytnutým úverom a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými
ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva,
ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, ktorý jasne a pravdivo stanovuje, aká

je celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť.

29. Bez právneho významu a dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je poukaz na zatiaľ
neprávoplatné rozhodnutie OS Trenčín pod sp. zn. 21Csp/19/2019, s odkazom na ktoré v odvolaní
žalovaná namieta, že pri identickom bankovom produkte súd prvej inštancie dospel k záveru, že

dohodnuté poistenie nebolo v prípade zmluvy 1 a 2 podmienkou poskytnutia úveru, ale išlo o individuálne
dohodnutú dodatkovú službu. Je zjavné, že žalovaná pri konštruovaní svojho odvolania a poukazu na
uvedené rozhodnutie nepostrehla, že vyššie uvedené závery súdu v ňou identifikovanej veci, nie sú na
podmienky danej veci aplikovateľné, keďže na rozdiel od okolností v uvedenej veci, žalobcom neboli
pracovníčkou banky, teda žalovanou, predložené dve zmluvy ako v danej veci, konkrétne jedna so

zakomponovaným poistením a druhá bez zakomponovaného poistenia, aby tak mohli slobodne zvoliť, o
ktorýprodukt(tedačispoistenímalebobezneho)majúzáujem.Rovnakoneobstojíanipoukazžalovanej
na iné rozhodnutia odvolacích súdov, keďže týmito, ako správne uviedol tiež súd prvej inštancie, nie je
viazaný a naviac, na podmienky posudzovanej veci, vzhľadom na ich individualitu, nie sú aplikovateľné
vôbec.

30. V konečnom dôsledku ako plne nedôvodnú a vzhľadom k okolnostiam veci za neudržateľnú považuje
odvolací súd poslednú námietku žalovanej o tom, že žalobcom ako spotrebiteľom nemožno priznať
ochranu, pretože ak by aj na ich strane nedošlo k informovanosti zo strany žalovanej, bolo to len v
dôsledku ich nevšímavosti, prípadne neobozretnosti, keď ako sami uvádzali, zmluvu nečítali a spoľahli

sa na pracovníčku banky. Podľa jej názoru tak neboli priemerne všímavými a obozretnými v dôsledku
svojej ľahostajnosti, pričom žalovaná zastáva názor, že je v súlade s jej legitímnym očakávaním ako
poskytovateľa produktu, ak si spotrebiteľ predloženú zmluvu minimálne prečíta a v prípade, ak takneurobí, nesie za to zodpovednosť. Účelom ochrany spotrebiteľa podľa nej nemôže byť zbavenie
spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.

31. Služby finančných inštitúcií využíva prakticky každý spotrebiteľ, pričom zložitosť finančných trhov
je pre neho nereálne zvládnuť. Pre správne rozhodnutie musí tak mať dostatok informácií, aby bol
spôsobilý posúdiť správnosť výberu a rozhodnutia, čo znamená, že musí byť gramotný v oblasti financií.
Európska komisia venuje pozornosť oblasti ochrany spotrebiteľa aj vo finančných vzťahoch, keďže
tieto služby sú oblasťou, kde je potrebný vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu je však

v praxi časté, že spotrebiteľ je cieľom nečestných obchodných praktík, predovšetkým pri úverovej
politike. Dokumenty EÚ sú sústredené na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, ktorý pojem sa premietol
do právneho poriadku členských krajín. V trhových vzťahoch je zraniteľným spotrebiteľom v podstate
každý spotrebiteľ. Spotrebiteľ je zraniteľný, ak je obmedzený či už vlastným zdravotným stavom, alebo
psychikou, ale tiež aj v prípade externej situácie, ako je prístup obchodníka poskytovateľa služieb, ktorý
sa spreneverí svojej informačnej povinnosti voči spotrebiteľovi. Za nekalú obchodnú praktiku sa v zmysle

zákona považuje najmä klamlivé konanie a opomenutie konania, a tiež agresívna obchodná praktika.
Za nečestnú, nekalú sa považuje obchodná praktika vtedy, ak je v zásadnom rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k tovarom
a službe. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu potrebnú
pre priemerného spotrebiteľa, aby sa rozhodol o obchodnej transakcií. Za klamlivé opomenutie sa

tiež považuje, ak dodávateľ skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, či viacvýznamovým
spôsobom už spomenuté podstatné informácie alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky,
odborná starostlivosť sa vymedzuje ako úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Za

priemerného spotrebiteľa sa považuje spotrebiteľ bežne informovaný okrem iného tiež aj o doplnkovej
službe poistnom, keďže jeho fakultatívna možnosť ovplyvňuje to, či bude premietnutý poplatok zaň či
už do celkových nákladov, alebo do údaju o RPMN. Pokiaľ dodávateľ tak ako v podmienkach tejto
veci, si túto svoju rozumnú informačnú povinnosť nesplní, a to bez ohľadu na to, či žalobcovia ako
priemerní spotrebitelia mu dávali akékoľvek doplňujúce otázky, či konali pri podpise zmluvy v dôveru

v tento subjekt, ktorú opomenutím informačnej povinnosti žalovaná spreneverila, rozhodne to nemôže
ísť vo výsledku na ťarchu žalobcov ako spotrebiteľov. To, že žalobcovia konali pri podpise zmluvy v
dôveru v tento bankový subjekt, o to viac z hľadiska čestnosti obchodných praktík, malo pracovníčku
banku viesť k tomu, aby im podrobne a zrozumiteľne vysvetlila možnosti týkajúce sa poistného a nie
taký postup, aký bol zvolený, že sa nenamáhala žalobcov napriek zjavnej nerovnováhe medzi ňou

ako zamestnankyňou žalovaného s predpokladom jej odborných znalostí pri poskytovaní finančných
služieb so všetkými možnosťami týchto oboznámiť, aby vôbec žalobcovia mali vedomosť o tom, že
voľba poistného je len doplnkovou službou, nie obligatórnou náležitosťou, ale fakultatívnou možnosťou,
čo však zjavne neurobila. Za týchto okolností sa potom udržateľne nemôže žalovaná odvolávať na
ľahkomyseľnosť žalobcov, keďže to je v prvom rade ona, ktorú zaťažuje nekalá praktika v podobe

spreneverenia dôvery žalobcov ako spotrebiteľov v túto bankovú inštitúciu.

32. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcami a žalovanou neobsahuje pre priemerného spotrebiteľa
pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť tak, ako to vyžaduje citované

ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, (ktoré závery korešpondujú so závermi rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Bíroovej), čo má v
konečnom dôsledku jednoznačný dopad tiež na správne uvedenie RPMN, ktorá je pod vplyvom vyššie

uvedenej vady, jednoznačne uvedená nesprávne, naviac v neprospech spotrebiteľa.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobcovia na úver spolu
čerpali sumu 10.770,- eur a zaplatili žalovanej sumu 14.806,88 eur, čo žalovaná nespochybnila, a čo
pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a pri započítaní na istinu znamená, že došlo nielen

k úhrade všetkých splátok istiny, ale že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na ťarchu žalobcov vo výške rozdielu medzi čerpaním a úhradami (4.036,88 eur) z ktorého dôvodu
žalobe na jeho vydanie dôvodne vyhovel a priznal žalobcom spolu s príslušným nárokovaným úrokom zomeškania (s výnimkou jedného dňa) ako plne úspešným tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, ktoré rozhodnutie považuje aj tejto jeho časti odvolací súd za plne správny.

34. Odvolacie námietky žalovanej tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

35. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia
aj v časti o náhrade trov konania - výrok III.), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na ich náhradu vzhľadom k ich plnému úspechu
v odvolacom konaní v rozsahu 100%.

37. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).