Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119210375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119210375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
navrhovateľky: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XXX, zastúpená JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom N., J. P. XX, proti odporcovi: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., T. G. P.
XXXX/XX, korešpondenčná adresa: X., Q. XXX/XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, Žilina, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46Pc/21/2019-289 zo dňa 24.2.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že odporca S. X. je otcom mal. P. I., zároveň dieťa
zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o dieťa starať a spravovať jeho
majetok. Ohľadom úpravy výživného zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu mal. P. za obdobie
od 6.9.2017 do 29.2.2020 výživné sumou 120,- eur mesačne a od 1.3.2020 výživné sumou 70,- eur
mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za

obdobie od 6.9.2017 do 24.2.2021 vo výške 3.170,- eur a otcovi určil povinnosť tento zaplatiť do 31.12.
2021 k rukám matky. Vo zvyšnej časti súd návrh na určenie výživného zamietol. Styk otca s maloletým
P. neupravil. O trovách štátu rozhodol tak, že Slovenská republika má voči S. X. nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k účastníkom konania rozhodol, že žiaden nemá právo na náhradu
trov konania.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 36, § 62, § 75, §
84, § 94, keď konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku č. 13/2020

z odboru genetika mal jednoznačne preukázané, že S. X. je biologickým otcom mal. P. I.. Súd následne
maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke, ktorá sa o dieťa od narodenia riadnym spôsobom
starala. Pri výške výživného do úvahy bral odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti
a schopnosti rodičov. Trovy konania štátu predstavujú náklady spojené so znaleckým dokazovaním. O
týchto rozhodol súd podľa § 253 ods. 1 CSP a o trovách účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie S. X., ktorý uviedol, že akceptuje

skutočnosť, že je biologickým otcom maloletého P., ako aj to, že dieťa bolo zverené matke. Odvolal
sa voči stanovenej výške výživného, keď uviedol, že za obdobie od 6.9.2017 do 29.2.2020 by mal
prispievať výživné sumou 120,- eur. Jeho zárobok bol v tej dobe na hranici prežitia, takúto sumu nevládal
platiť, nakoľko má vyživovaciu povinnosť aj voči svojím dvom deťom a bývalej manželke plus spätnévýživné. Pokiaľ by si súd preštudoval pozorne všetky podklady, nemôže byť určená taká suma na tak
malé dieťa a rodičovi v tak ťaživej finančnej situácii. Ďalej uviedol, že jeho rodičia posielali stanovené
výživné, preto chce vedieť, z čoho je vypočítaný nedoplatok 3.170,- eur. Uviedol, že sa odvoláva voči

celému rozhodnutiu, teda aj voči výživnému vo výške 70,- eur vzhľadom na jeho finančnú situáciu,
nakoľko pandémia zasiahla všetky životné sféry a v tejto ťažkej dobe je priam nemožné nájsť si prácu.
Vzhľadom na jeho kritickú životnú situáciu namietal aj výrok o náhrade trov konania v rozsahu 100 %.
Následne svoje odvolanie doplnil, pričom uviedol, že smeruje proti výške výživného, pričom poukazoval
najednotlivéplatby,ktoréakovýživnézasielalmatkemaloletéhodieťaťaon,prípadneuviedol,ževýživné

platili aj jeho rodičia, avšak doklad o tom žiadal, aby predložila navrhovateľka. Súd tak podľa neho
nevzal do úvahy plnené výživné. Čo sa týka výživného určené od 1.3.2020 sumou 70,- eur mesačne,
toto považuje za vysoké z dôvodu, že už má voči dcére S., nar. XX.X.XXXX, určené výživné sumou 50,-
eur mesačne, ako aj voči synovi X., nar. XX.XX.XXXX, výživné sumou 80,- eur mesačne. Opakovane je
evidovaný úradom práce a hľadá si zamestnanie. Je na hranici chudoby, odkázaný na svojich rodičov
a výživné, ktoré mu určil súd je likvidačné a doslova kriminalizujúce. Žiadal, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil na prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zástupcu, ako aj
opatrovník maloletého dieťaťa. Tento navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdil.

Matka maloletého dieťaťa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, a to v časti
skutkovej aj právnej. Uviedla, že otec dieťaťa sa od počiatku vyhýbal súdnemu konaniu, alibisticky toto
predlžoval, hoci si bol vedomý svojho otcovstva. Mimosúdne sa odmietal dohodnúť, pričom uvedené
postoje a správanie otca sťažili skutkovú aj procesnú situáciu matky, čo do rozsahu určovania výšky
výživného na maloletého, nakoľko otcovi sa pomery počas doby trvania konania rôznym spôsobom

menili,čonakoniecmalovplyvajnavýškuvýživného.Nákladynavýživumaloletéhosúvtakejvýške,ako
ich matka vyčíslila na poslednom pojednávaní, a to 360,- eur mesačne. Matka navyše sa o dieťa osobne
stará a zabezpečuje mu bývanie. Čo sa týka jednotlivých platieb, matka tieto nespochybnila a všetky
prijaté, ktoré žiadal započítať otec na výživné, boli uznané a ustálené na pojednávaní dňa 24.2.2021.
Ak otec dieťaťa tvrdí, že vykonal platby výživného nad tento rámec, je na ňom, aby tieto skutočnosti

preukázal, pretože matka maloletého dieťaťa o tomto vedomosť nemá. Čo sa týka výšky výživného,
otec dieťaťa mal vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, resp. neskôr mu vznikla
vyživovacia povinnosť aj voči mal. S. a tieto skutočnosti musí reflektovať aj pri svojom spôsobe života
a nesmie ostať odkázaný, ako sám uvádza na sociálny systém a život na hranici biedy. Aktívne sa má
pričiniť o zvýšenie svojej životnej úrovne a platobnej schopnosti, pretože výživné má prednosť pred

všetkými ostatnými výdavkami. Pri výživnom súd bral do úvahy skutočnosť, že otec pôvodne pracoval
v Rakúsku, pričom sa súd nezaoberal tým, či sa nezbavil svojho výhodnejšieho zamestnania práve
preto, aby účelovo ponížil svoje príjmy. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu ukončil pracovný pomer v
spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o. Tvrdenie otca o tom, že je zasiahnutý pandémiou koronavírus v
generálnom rozsahu, nepostačuje, je to len jeho ničím nepreukázané tvrdenie, ako aj jeho tvrdenie o

finančnej podpore a závislosti od jeho rodičov. Z tohto dôvodu žiadala, aby rozsudok odvolací súd ako
vecne správny potvrdil a priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahom odvolania
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým

a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia
rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

6. K jednotlivým výrokom rozsudku, ktorých správnosť odporca najmä spochybňuje, odvolací súd
uvádza, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu vyplýva zo zákona a vznikla dňom
narodenia dieťaťa. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či v uvedenom období je schopný otec
prispievať na výživné a v akom rozsahu. Počas jeho práce v Rakúsku, ale aj neskôr pri poberaní dávkyv nezamestnanosti je zrejmé, že dosahoval čistý mesačný príjem minimálne 1.000,- eur. Za uvedené
obdobie potom súd dospel k záveru, že výživné v sume 120,- eur na mal. P. je primerané. Neskôr
otec pracoval v spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o., kde zarobil v mesiaci október 2019 1.450,- eur.

U tohto zamestnávateľa otec pracoval do 29.2.2020. Týmto obdobím potom súd ohraničil výživné na
mal. P. sumou 120,- eur, následne od 1.3.2020 stanovil výšku výživného sumou 70,- eur mesačne
(pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec dieťaťa od 1.3.2020 bol nezamestnaný). Od 11.8.2020 do
13.11.2020 pracoval v spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o., kde bol jeho príjem za mesiace august až
október v rozmedzí od 586,- do 1.269,44 eur. Súd tiež zobral do úvahy, že od marca 2020 začala

matka maloletého po rodičovskej dovolenke opäť pracovať, pričom jej príjem sa postupne zvyšoval.
S takýmito závermi súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a tiež má za to, že otec maloletého P. v
uvedených obdobiach bol schopný zabezpečovať pre syna výživné vo výške stanovenej súdom prvého
stupňa. Pokiaľ namietal nesprávne započítanie poukázaného výživného, súd prvej inštancie zohľadnil
všetky predložené doklady, ktoré takúto skutočnosť preukazovali a zohľadnil za celé obdobie zaplatené
výživné za rok 2018 sumou 100,- eur, za rok 2019 sumou 700,- eur, za rok 2020 sumou 470,- eur.

Z celkovej sumy výživného, ktoré mal otec dieťaťa zaplatiť do rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j.
do 24.2.2020, predstavovalo sumu 4.440,- eur. Po odpočítaní plneného výživného vo výške 1.270,-
eur, tak ostala suma nesplateného výživného vo výške 3.170,- eur. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa
v odvolaní tvrdil, že na výživné bola poskytnutá vyššia suma, takéto skutočnosti nijakým spôsobom
nepreukázal. Čo sa týka rozhodovania o trovách konania, aj tu postupoval súd prvej inštancie správne,

keď vo vzťahu k účastníkom aplikoval ust. § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Ohľadom trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku, pričom náklady boli hradené zo štátnych prostriedkov, rozhodol súd podľa § 253 ods. 1
CSP a Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Konštatoval pritom, že
k znaleckému dokazovaniu došlo na návrh označeného otca dieťaťa a trovy vznikli jeho zavinením,

keďže neuznal otcovstvo dobrovoľne pred orgánom matriky či súdom a iba z dôvodu jeho neistoty bolo
vykonané znalecké dokazovanie, keď matka dieťaťa od počiatku tvrdila, že otcom dieťaťa môže byť
len on. Štát, ktorý preddavkoval trovy dôkazu, mal v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný
subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli, a preto súd prvej inštancie rozhodol
správnespoukazomajnaust.§255CSP.Pretoževosvojomodvolaníotecmaloletéhodieťaťaneuviedol

žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. iné dôvody,
s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).