Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202220
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720202220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej
veci posudzovanej: W. K., nar. 3. januára XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX Y., právne zastúpená Mgr.
Zuzanou Klúzovou, advokátkou, so sídlom AK Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, v konaní zastúpená
procesným opatrovníkom Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľa: A.. W.. K. K., nar. XX. mája XXXX, bytom Y.
XX, XXX XX I., o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa, posudzovanej a
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 5Ps/9/2020-170 zo dňa 27. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. m e n í nasledovne:

Súd W. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y., M. X. XX, o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne úkony
a to tak, že nie je oprávnená samostatne:
- rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej liečby,
- vykonávania právnych úkonov vo vzťahu k nakladaniu s majetkom a správou financií v sume
prevyšujúcej 1.000,-Eur a uzatváraniu zmlúv a akýchkoľvek iných právnych úkonov, ktorých hodnota

plnenia predstavuje sumu prevyšujúcu 1.000,-Eur, z ktorých by W. K. nadobúdala povinnosti.

Opatrovník je oprávnený a povinný rozhodovať o liečbe W. K., vrátane potreby ústavnej liečby a je
oprávnený a povinný za W. K., vykonávať právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom a správou
financií v sume prevyšujúcej 1.000,-Eur a uzatvárania zmlúv a akýchkoľvek iných právnych úkonov,
ktorých hodnota plnenia predstavuje sumu prevyšujúpcu 1.000,-Eur, z ktorých by W. K. nadobúdala
povinnosti.

Opatrovník je povinný zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave W. K., o prípadnej realizácii
ústavnej liečby a o nakladaní s jej majetkom a správou financií a o uzavretých zmluvách alebo iných
právnych úkonoch, ktoré uzavrie za W. K., všetko v sume prevyšujúcej 1.000,-Eur a z ktorých by W. K.
nadobúdala povinnosti.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. m e n í tak, že návrh navrhovateľa na obmedzenie
spôsobilosti W. K. na právne úkony v oblasti styku s orgánmi verejnej moci z a m i e t a.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o ustanovení opatrovníka a vo výroku VI. o trovách štátu
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
5Ps/9/2020-170 zo dňa 27. apríla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol nasledovne:

I/ Súd W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., M. X. XX obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony
a to tak, že nie je oprávnená samostatne:
- rozhodovať o svojom zdravotnom stave a svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej liečby.
II/ Za opatrovníka pre W. K., nar. XX.XX.XXXX sa ustanovuje jej syn A.. W.. K. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., Y. XX.

III/ Opatrovník je oprávnený a povinný rozhodovať o liečbe W. K. vrátane potreby ústavnej liečby.
IV/ Opatrovník je povinný zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave W. K. a prípadnej realizácii
ústavnej liečby vždy k 31.12. každého kalendárneho roka.
V/ V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
VI/ Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v konaní žiadal, aby súd o
posudzovanej, ktorá je jeho matka, rozhodol, že táto nie je samostatne schopná rozhodovať o svojom
zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti, ani nakladať s majetkovými hodnotami a finančnými
prostriedkami prevyšujúcimi sumu 500,-Eur. V návrhu navrhovateľ uviedol, že už v minulosti ako
maloletý bol zverený do starostlivosti otca; jedným z dôvodov bol psychický stav jeho matky, ktorá

je psychiatrickou pacientkou s diagnózou schizofrénia. Až do roku 2020 bol stav posudzovanej
stabilizovaný, jej vnímanie sveta bolo obmedzené, základné činnosti ako stravovanie, hygiena, nákupy
zvládala samostatne, prípadne za pomoci svojej matky. Jej stav sa však zhoršil po nešťastnej smrti brata
navrhovateľa v auguste 2020, vynechala niekoľko sedení u psychiatričky, jej stav bol veľmi nepriaznivý.
Navrhovateľ tvrdil, že posudzovaná si neuvedomuje dôsledky svojho konania, je zmätená a má bludy.

Už v marci 2020 mu lekárka navrhovala upraviť spôsobilosť na právne úkony u matky; v tom čase
to nepovažoval za akútne. V súčasnosti je však presvedčený, že matka potrebuje špecializovanú
starostlivosť v zariadení; on a ani jeho babka nie sú schopní to zabezpečovať. Uviedol tiež, že
posudzovaná je naďalej schopná disponovať financiami do výšky jej invalidného dôchodku, má možnosť
samostatne cestovať; nemôže ďalej rozhodovať o svojom zdravotnom stave, vzhľadom na svoju

diagnózu nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Posudzovaná s návrhom nesúhlasila, žiadala, aby súd
konanie zastavil, nakoľko mala zato, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie jej spôsobilosti. Aj
keď je psychiatrickou pacientkou, ambulantná forma liečby je pre ňu postačujúca, má dlhodobo priaznivý
účinok. Uviedla, že sa cíti v poriadku, netrpí žiadnymi bludmi, ani zmätenosťou, je schopná rozhodovať
o zdravotnom stave. K lekárom chodí sama, sama sa objednáva, sama sleduje termíny, je schopná sa

o seba riadne postarať, urobiť si nákup, variť, prať, žehliť, upratovať. Žije v 3-izbovom byte v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, svojim konaním posudzovaná neohrozuje svoj život, nie je nebezpečná
pre spoločnosť, nebola priestupkovo, ani trestne postihnutá. Návrh syna posudzovaná považovala za
neúprimný, jeho cieľom je umiestniť ju do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia iba preto, že ona
sama s tým nesúhlasí. Žiadala, aby pri rozhodovaní bolo vzaté do úvahy rešpektovanie jej súkromia a

ľudskej dôstojnosti; v medziach ústavného významu práv človeka pri obmedzení sa primárne sleduje
záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Procesný opatrovník súhlasil
s návrhom navrhovateľa, do konania vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 10 ods.1, § 27 ods.2 Občianskeho zákonníka,

ustanovenia § 231 písm. a), § 248 ods.1, § 274 ods.2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“); taktiež aplikoval článok 14, článok 16 ods.1, článok 19 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky a zároveň aplikoval článok 6 ods.1, článok 8, článok 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Napokon aplikoval článok 12 ods.1, 2 a 3 Dohovoru OSN o
právach osôb so zdravotným postihnutím. Vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom

posudzovanej, výsluchom svedkyne G. A. (matka posudzovanej), listinnými dokladmi obsiahnutými
v súdnom spise, najmä pokiaľ ide o správu Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku,
lekárskych správ MUDr. Gašparovej, vykonal dokazovanie tiež prepúšťacou správou Psychiatrickej
nemocnice Kremnica. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca MUDr. Bahledovú
za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej (znalecký posudok č. 3/2021). Na

pojednávaní k podanému znaleckému posudku vyslúchol znalkyňu.

1.3 Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že Civilný mimosporový poriadok
umožňuje súdu vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony rozhodnúť len o obmedzujúcim spôsobom.Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že posudzovaná trpí duševnou poruchou, a
to závažným duševným ochorením paranoidná schizofrénia s post pychotickým defektom osobnosti.
Stav posudzovanej je trvalý, ide o celoživotné ochorenie, liečbou len čiastočne ovplyvniteľné. Liečba

je len symptomatická a udržujúca. Prognóza ochorenia je neistá, nedá sa úplne vyliečiť. Je veľmi
dôležité, aby sa posudzovaná liečbe podrobovala, inak by u nej narastal post psychotický defekt
osobnosti, dochádzalo by k úpadku po stránke dušenej i telesnej. Ak posudzovaná tvrdila, že sa riadne
podrobuje predpísanej liečbe, toto tvrdenie bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním. Posudzovaná
sa psychiatricky lieči od roku 1992, od roku 2001 je poberateľkou plného invalidného dôchodku.

Už v roku 2007 boli vykonané záznamy o post psychotickom defekte osobnosti, o kritickosti a
nozognózii len parciálnej. Už v minulosti posudzovaná nedostatočne spolupracovala pri svojej liečbe,
dochádzalo opakovane k zmene psychiatrov. U posudzovanej volil ošetrujúci psychiater depotnú liečbu
- podávanie injekcií, a to z dôvodu, že posudzovaná nepravidelne užívala predpísané lieky. Z lekárskeho
potvrdenia MUDr. Gašparovej vyplynulo, že práve pre nedostatočnú spoluprácu a vynechávanie liečby
bola posudzovaná opakovane hospitalizovaná pre zhoršenie zdravotného stavu; od roku 2012 je jej

predpísaná injekčná forma lieku. K vynechaniu kontroly došlo od 18.06. do 18.10.2019; od februára
2020 posudzovaná opätovne vynechala kontroly a až na apel psychiatra a navrhovateľa sa dostavila
na kontrolu dňa 07.05.2020. Posudzovaná síce argumentovala nepriaznivou pandemickou situáciou, o
tomto svojom pohľade na vec ošetrujúceho lekára neinformovala. Došlo k situácii, kedy bez oznámenia
odišla z domu, musela byť vyhľadaná políciou a odmietla svojim blízkym uviesť, kde a z akého

dôvodu sa zdržiavala. Hospitalizovaná bola od 12.05. do 25.06.2020. Prijatá bola pre dekompenzáciu
psychického stavu, až po nasadení zodpovedajúcej liečby sa jej stav postupne upravil, stabilizoval,
v stabilizovanom stave bola prepustená do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti s doporučením
vhodného dohľadu nad užívaním liekov. Z výpovede matky posudzovanej vyplynulo, že liečbu si reguluje
posudzovaná sama. Ošetrujúca lekárka a aj znalci konštatovali u posudzovanej vplyv diagnózy na

jej celkový zdravotný stav, vplyv na neschopnosť hodnotenia svojho zdravotného stavu a potrebu
zdravotnej starostlivosti v tom smere, že posudzovaná nie je spôsobilá samostatne zhodnotiť svoj
zdravotnýstavarozhodnúťozdravotnejstarostlivosti.Jejaktuálnynáhľadnaochoreniejenedostatočný;
nie je jednoznačne presvedčená o tom, že je psychicky chorá. Nedá sa zaručiť, že pri liečbe bude
dostatočne spolupracovať. Práve nedostatočná spolupráca pri liečbe mala za následok, že jej ochorenie

prešlo do chronického štádia, jej zdravotný stav bol konštatovaný ako trvalý, podľa súčasných možností
liečbou výrazne neovplyvniteľný. Bol konštatovaný ťažký post psychotický defekt osobnosti, nekritičnosť
a nedostatočný náhľad na svoje ochorenie. Znalkyňa ustálila, že liečba je nevyhnutná, je nevyhnutné
pravidelné dodržiavanie predpísanej liečby. Aj keď súd zistil, že posudzovaná väčšinou si rieši liečbu
samostatne, v tejto liečbe nie vždy dodržiava pokyny lekára a predpísanú liečbu, čo malo za následok

dekompenzáciu jej stavu do potreby hospitalizácie za účelom stabilizácie stavu. Postoj posudzovanej
viedol až k chronickosti ochorenia. Z uvedených dôvodov okresný súd mal za preukázané, že pod
vplyvom duševnej choroby je posudzovaná nespôsobilá na rozhodovanie o zdravotnom stave a o
zdravotnejstarostlivosti.Vtomtosmereobmedzilspôsobilosťposudzovanejnaprávneúkony,konkrétne,
že nie je oprávnená samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a svojej liečbe, vrátane potreby

ústavnej starostlivosti.

1.4 Pre oblasť, na ktorú bola posudzovaná obmedzená spôsobilosti na právne úkony, jej súd prvej
inštancie ustanovil za opatrovníka navrhovateľa - jej syna, ktorý je spôsobilý vykonávať funkciu
opatrovníka.Navrhovateľmávovzťahuksvojejmatkezodpovednýarozumnýpostoj,jehoargumentácia

smerovala k ochrane posudzovanej a okresný súd nezistil, že by konal v rozpore s jej záujmami. V
rozsahu, v akom bola posudzovaná obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je opatrovník oprávnený
aj povinný konať v jej mene, pričom mu okresný súd uložil povinnosť zasielať súdu pravidelné písomné
správy o jej zdravotnom stave a prípadnej realizácii ústavnej liečby.

1.5 Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a prokurátora, aby sa obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony u posudzovanej rozšírilo aj na ďalšie oblasti, najmä na právne úkony pri nakladaní s finančnými
prostriedkami presahujúcimi sumu 1.000,-Eur, prípadne zmluvnými záväzkami, ktorých predmetom
plnenia by bolo zaplatenie uvedenej sumy v celkovej výške. Nestotožnil sa s návrhom prokurátora
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaných v styku s orgánmi verejnej moci. Zo

znaleckého posudzovania okresný súd zistil, že súčasný zdravotný stav ovplyvňuje posudzovanú aj v
spôsobilosti uzatvárať zmluvy, či už o pôžičke, úvere alebo zmluvy, ktorými by na seba vzala povinnosť
uspokojiť pohľadávku za dlžníka, a to z dôvodu, že u posudzovanej je podstatne narušený úsudok a
kritickosť. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že posudzovaná nedokáže reálne hodnotiť rôzne životnésituácie, primerane vyhodnotiť dôsledky svojho konania, najmä domyslenie následkov právnych úkonov
a mohla by byť ovplyvnená inými ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospech. V tomto smere však
okresný súd konštatoval, že nebolo zistené, že by došlo k zneužitiu stavu posudzovanej v jej neprospech

a rovnako nezistil, že by sa posudzovaná správala takým spôsobom, že by vstupovala do záväzkových
vzťahov, ktoré by boli na jej neprospech. Okresný súd nezistil, že by posudzovaná samostatne alebo
pod vplyvom tretích osôb vykonávala akékoľvek právne úkony, ktorými by sa neprimerane zaväzovala
na finančné, či iné plnenie. Nezistil tak dôvody, prečo by musel pristúpiť k závažnému zásahu do
právnej spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, aby ju obmedzil v spôsobilosti na záväzkovo-

právne konanie. Posudzovaná totiž žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, samostatne si
zabezpečujú veci bežnej potreby, spoločne sa starajú o domácnosť a vedia si zabezpečiť základné
životné potreby. Posudzovaná je schopná samostatne hospodáriť so svojim dôchodkom, i keď si od
svojej matky niekedy pýta menší finančný obnos. Takýto spôsob hospodárenia sa realizuje už dlhodobo,
nesvedčí to o zlom finančnom hospodárení posudzovanej. Posudzovaná si vie zabezpečiť samostatne
aj bežné záväzkovo-právne úkony, cestuje po Slovensku samostatne, chodieva navštevovať syna do

Bratislavy. Okresný súd zvažoval, či prípadné obmedzenie by neprimerane nezasiahlo do základných
práv a slobôd posudzovanej. Ustálil, že znalecké dokazovanie nebolo v podrobnostiach vedené aj na
posúdenie tejto oblasti (spôsobilosti na záväzkovo-právne vzťahy). Hoci závery znalca naznačili, že
zdravotný stav posudzovanej má vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony aj v záväzkovo-právnej
oblasti, zo žiadneho iného dôkazu nevyplynula potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony aj v

oblasti záväzkovo-právnych vzťahov. Pokiaľ v tomto smere okresný súd spôsobilosť posudzovanej na
právne úkony neobmedzil, primárne sledoval záujem posudzovanej a až následne verejný záujem, či
záujem tretích osôb.

1.6 Prokurátor žiadal rozšíriť obmedzenie spôsobilosti aj na právne úkony styku s orgánmi verejnej moci.

Súd prvej inštancie s poukazom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že vychádza nielen
zo znaleckého posudku znalca, ale vo vzájomných súvislostiach súvislosti aj z ostatných výsledkov
dokazovania, posudzuje schopnosť posudzovaného robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky
individuálne pomery tejto osoby. Súd pritom musí mať vždy na zreteli aj ústavný rozmer obmedzovania
spôsobilostinaprávneúkony,ktorýmjerešpektovanieľudskejdôstojnosti.Znaleckýposudokjelenjeden

z dôkazov, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že doposiaľ všetky úkony, ktoré posudzovaná
mala robiť, si vybavila samostatne. Aj v konaní sa samostatne obrátila na Centrum právnej pomoci a
zabezpečila si právne zastupovanie v konaní. Posudzovaná sa na predvolanie súdu riadne dostavila,
pred súdom vypovedala. Z jej výpovede nevyplynulo, že by nebola vôbec spôsobilá komunikácie pred
orgánmi verejnej moci. Nemusí síce v celom rozsahu byť schopná posúdiť každý jednotlivý úkon vo

vzťahu k orgánom verejnej moci, jednoduché úkony však schopná robiť je. Ustálil tak, že posudzovaná
je schopná obrátiť sa na pomoc či už na svoju matku, na navrhovateľa, preukázala, že v prípade potreby
je schopná zabezpečiť si aj právne poradenstvo. Uvedená schopnosť je dostatočná na ochranu jej
oprávnených záujmov vo sfére procesnej spôsobilosti na právne úkony. Existujú pritom aj miernejšie
prostriedky ochrany práv posudzovanej vo forme možnosti ustanovenia procesného opatrovníka v

súdnom konaní. Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že nezistil také skutkové okolnosti, z ktorých
byvyplynulapotrebaobmedziťposudzovanúajvprocesnejspôsobilostiprikonanípredorgánmiverejnej
moci.

1.7 Pokiaľ okresný súd návrhu vyhovel len v časti spôsobilosti rozhodovať o svojom zdravotnom stave

a svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej starostlivosti, poukázal na to, že Civilný mimosporový poriadok
umožňuje vydaný rozsudok zmeniť, prípadne aj zrušiť, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony.

1.8 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 57 C.m.p., nárok štátu

na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil také okolnosti prípadu, kedy by uložil ktorémukoľvek
účastníkovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

2.ProtirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolanieprokurátorOkresnejprokuratúry
Zvolen a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že posudzovanú

obmedzí v spôsobilosti na právne úkony aj vo vzťahu k nakladaniu s majetkom a správou financií v
sumeprevyšujúcej1000,-Eurauzatváraniazmlúvaakýchkoľvekprávnychúkonovvsumeprevyšujúcich
1000,-Eur, z ktorých by posudzovaná nadobúdala povinnosti a zodpovedajúcim spôsobom zmenil aj
oprávnenia opatrovníka. Namietol odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) zákonač.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Prokurátor tvrdil, že súd prvej inštancie oproti znaleckému posudku zistenia a závery znalkyne
interpretoval reštriktívne. Znalec totiž v znaleckom posudku konštatoval, že posudzovaná má v dôsledku
zníženej frustračnej tolerancie a zvýšenej ovplyvnenosti inými osobami aj zníženú schopnosť reagovať
na bežné fungovanie, pri svojom výsluchu znalkyňa uviedla, že zdravotný stav posudzovanej má vplyv

aj na jej spôsobilosť rozhodovať sa o financiách, je ľahko ovplyvniteľná, najmä pokiaľ by išlo o väčší
obnos peňazí, uzatváranie zmlúv, pôžičiek. Uvedené je u posudzovanej rizikové, môže ju ovplyvňovať
jej okolie. Uvedené závery súd prvej inštancie vzal do úvahy len čiastkovo, nakoľko nebolo zistené, že
by posudzovaná či už samostatne alebo pod vplyvom tretích osôb vykonávala akékoľvek právne úkony,
ktorými by sa neprimerane zaväzovala na finančné plnenie. Znalkyňa pritom vychádzala z uznesenia o
ustanovení znalca, jej úlohou bolo uviesť aj ďalšie zistenia potrebné pre posúdenie stavu posudzovanej.

Práve z uvedeného dôvodu znalkyňa dospela k záverom o potrebe obmedzenia aj v oblasti majetkovo-
právnej, závery súdu prvej inštancie boli potom prekvapivé a nepresvedčivé, pokiaľ okresný súd ustálil,
že predmetom znaleckého dokazovania bola iná oblasť. Súd prvej inštancie potom nelogicky v rozpore
s uplatneným postupom vyhodnotil dôkazy inak a produkoval z nich závery nekorešpondujúce so
skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci. Nie je zistiteľné, z akých dôvodov súd prvej inštancie

neprihliadal rovnakou mierou na rovnako závažné zistenia a závery znalkyne o potrebe obmedzenia
aj na právne úkony v majetkovej oblasti; potreba tohto obmedzenia evidentne zo znaleckého posudku
vyplýva, je opodstatnená rovnakým zdravotným stavom posudzovanej. Hrozia následky nielen vo
vzťahu k liečbe, ale aj v majetkovo-právnej oblasti z dôvodu ľahkej ovplyvniteľnosti posudzovanej. Pri
dekompenzácii zdravotného stavu totiž môže rovnako dôjsť nielen k zanedbaniu liečebného režimu,

ale v rovnakej miere hrozí aj nehospodárne nakladanie s financiami. Vyplýva to nielen z výpovede
navrhovateľa, jeho písomného rozšírenia návrhu, ale aj lekárskej správy ošetrujúcej psychiatričky.

2.2 Prokurátor tvrdil, že takéto obmedzenie by nebolo neprimeraným zásahom do základných práv
posudzovanej; suma prevyšujúca 1000,-Eur umožňuje posudzovanej aj naďalej hospodáriť s jej

dôchodkom ako doposiaľ, súdne rozhodnutie by ju nijak neobmedzilo. Takéto obmedzenie by nebolo
zjavne nedôvodné, ani neprimerané, odôvodňuje to zdravotný stav posudzovanej; prípadné zhoršenie
zdravotného stavu rovnakou mierou vyvoláva hrozbu aj vo vzťahu k následkom majetkovo-právnych
úkonov. Ak okresný súd ustálil, že doposiaľ nedošlo k zneužitiu, resp. k inému excesu v tejto oblasti,
vyplýva to z konštantnej judikatúry súdov. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má totiž

okrem iného preventívny charakter, cieľom je ochrana záujmov dotknutej osoby aj pred hrozbou
zneužitia, pokiaľ takúto hrozbu odôvodňujú iné, v konaní nepreukázané skutočnosti.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom navrhol,
abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutieokresnéhosúduzmenilarozhodoloobmedzeníspôsobilostina

právne úkony aj vo vzťahu k nakladaniu s finančnými prostriedkami, ktoré by kumulatívne presahovalo
sumu 1000,-Eur. Rovnako namietal odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p..

3.1 V konkrétnostiach tvrdil, že nielen vo vzťahu k zdravotnému stavu a liečby, ale aj vo vzťahu
k nakladaniu s finančnými prostriedkami existujú konkrétne situácie, kedy došlo k nepochopiteľným

úkonom posudzovanej v oblasti záväzkovej. Poukázal pritom aj na závery znaleckého posudku.
Navrhovateľďalejtvrdil,žepokiaľsúduznalnedostatočnúspôsobilosťposudzovanúvoblastizdravotnej,
je s tým v priamej korelácii aj nedostatočná spôsobilosť v ďalších oblastiach, kde sa jej úkony priamo
spájajú so zdravotným stavom, posudzovaná je ťažkou psychiatrickou pacientkou. Navrhovateľ uviedol,
žeposudzovanámápravidelnéplányakosizaložiťreštauráciu,vyštudujeďalšiuvysokúškolu,odsťahuje

sa od svojej matky a bude fungovať sama. Z. však samostatne viac ako 20 rokov nefunguje, navrhovateľ
nevie, ako posudzovaná hospodári, nikto nevie, čo robí so svojim dôchodkom, nemusí plniť takmer
žiadne finančné záväzky. Aj s jedinou platbou - platbou za telefón má problém, navrhovateľa neraz
žiadala, aby jej vyplatil faktúru, resp. aby jej dobil kredit. Posudzovaná mala za posledných 5 rokov
asi desať telefónnych čísel, ktoré si z neznámych dôvodov mení a kupuje nové, navrhovateľ nemá

vedomosť, koľké z nich sú viazané paušálom, čo z porušenia zmlúv vyplýva alebo vyplynie.

3.2 Odvolateľ uviedol, že už v minulosti, keď bol v starostlivosti matky (posudzovanej), stala sa obeťou
pyramídovej hry, neskôr obeťou sekty. Sekte odovzdávala „desiatok“ v podobe financií alebo inýchhodnotných vecí, nebola schopná posúdiť vážnosť situácie. V tom čase nebola schopná platiť za
byt, všetko čo malo hodnotu, sa predalo, rástol dlh na nájomnom, bolo to asi v roku 1998. Situáciu
posudzovaná neriešila, dostala sa do exekúcie, tento záväzok po čase uhradila jej matka. Posudzovaná

pritom nemusí samostatne hospodáriť, platiť platby za byt, na jedlo jej často prispieva stará matka,
existujú znaky, ktoré môžu byť výstražným signálom. Navrhovateľ vyslovil názor, že hospodárenie s
finančnými prostriedkami môže byť časovaná bomba, môže spôsobiť problémy nielen posudzovanej, ale
aj širšej rodine. Posudzovaná pritom za posledné roky nepotrebovala nakladať s finančným obnosom
väčším ako 1000,-Eur.

3.3 Navrhovateľ napokon uviedol, že nebolo cieľom jeho návrhu, ani jeho doplnenia spôsobiť
posudzovanej „právnu smrť“; zmyslom jeho návrhu bolo obmedziť vystupovanie v právnych vzťahoch do
výšky trojnásobku dôchodku posudzovanej. Mal zato, že pokiaľ okresný súd v tejto časti návrh zamietol,
bolo to výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

4. Posudzovaná v odvolaní podanom prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla, aby odvolací súd
konanie zastavil, nakoľko neboli splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti. Namietla odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p..

4.1 V konkrétnostiach uviedla, že nepopiera, že je psychiatrickou pacientkou, avšak na dohodnuté

prehliadky sa dostavuje pravidelne, plní si pokyny lekárky. Bola ustálená ambulantná forma liečby, táto
je pre posudzovanú postačujúca, má na ňu dlhodobo priaznivý účinok, dokazovaním nebol preukázaný
opak. Je schopná samostatného života, o domácnosť sa stará so svojou matkou, dokáže si nakúpiť,
upratať,oprať,ožehliťanavariť.Klekáromchodísama,bezpotreby,abyjejniektozabezpečovaltermíny.
Mala zato, že v konaní riadne vysvetlila skutočnosť, z akých dôvodov sa v roku 2020 nedostavila na

pravidelnú liečbu, z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie a choroby jej matky. Od uvedeného času
sa takáto situácia neopakovala.

4.2 Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, tieto posudzovaná zobrala na vedomie, nešlo však o
jediný vykonaný dôkaz, dôkazy je potrebné hodnotiť samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

Z výpovede jej matky možno ustáliť, že sa posudzovaná o seba dokáže postarať sama a dokáže
rozhodovať aj o svojom zdravotnom stave. Je potrebné brať do úvahy rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby, k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak
sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky. Takéto skutočnosti neboli vôbec pred súdom prvej
inštancie skúmané, existujú aj miernejšie opatrenia alebo obmedzenia, ktoré v prípade posudzovanej

možno použiť bez toho, aby bolo nutné ju obmedzovať v spôsobilosti na právne úkony.

5. Posudzovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, že v rámci vykonaného
dokazovanianebolazistenápotrebanevyhnutnejuobmedziťnaspôsobilostinaprávneúkonyajvoblasti
nakladania s finančnou hotovosťou. Pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, na

základe ktorého by boli zistené skutočnosti, že zo strany tretích osôb by malo dôjsť k zneužitiu jej osoby
v dôsledku jej choroby alebo by sama na seba brala neprimerané záväzky. V trestnom konaní nikdy
nevystupovala ako osoba poškodená, podozrivá alebo obvinená. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
býva v byte svojej matky, nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty a jediný príjem predstavuje jej
dôchodok.

5.1 Obdobné skutočnosti uviedla posudzovaná aj k odvolaniu navrhovateľa, k tvrdeniam ktorého
uviedla, že tento poukazuje na udalosti, z ktorých sa niektoré stali pred viacerými rokmi, je primárne
potrebné zaoberať sa súčasnosťou. Navrhovateľ s posudzovanou spoločnú domácnosť netvorí, nevie
sa relevantne vyjadriť k hospodáreniu domácnosti a ani k výdavkom posudzovanej.

6. Procesný opatrovník sa v písomnom vyjadrení stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie, jeho výrokom i obsahom a odôvodnením a mal zato, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

7. K odvolaniu navrhovateľa a vyjadreniu posudzovanej sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý sa s
odvolaním navrhovateľa v celom rozsahu stotožnil a odvolanie posudzovanej považoval za nedôvodné.
Ak posudzovaná tvrdila, že nateraz sa podrobuje liečbe a jej zdravotný stav je kompenzovaný, uvedenú
skutočnosť možno vyhodnotiť pozitívne. Pri dekompenzácii zdravotného stavu však hrozí a v minulostiaj došlo k porušeniu liečebného režimu s následkom na zdravotnom stave posudzovanej. Súdne
rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má aj preventívny charakter a umožňuje
navrhovateľovi (opatrovníkovi) včas a efektívne riešiť prípadné odmietnutie liečby posudzovanou. Vo

vzťahu k svojmu odvolaniu okresný prokurátor zotrval na dôvodoch v ňom uvedených a zdôraznil, že
navrhované opatrenia posudzovanú neobmedzia na jej bežnom živote a fungovaní; potreba obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony vyplýva z ochrany záujmov dotknutej osoby, pokiaľ takúto hrozbu
odôvodňujú aj iné v konaní preukázané skutočnosti. Ak nedôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, nie je
predpoklad, že súdne rozhodnutie už bude mať dopad na doterajší bežný život posudzovanej.

8. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu
ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. postupom

podľa § 388 C.s.p. zmenil a vo výroku o ustanovení opatrovníka (výrok II.) a v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania štátu (výrok VI.) ako vecne správny potvrdil.

9.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.2 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9.3 Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, vykonané dokazovanie považoval za
dostatočné a zistený stav ustálený a z vecného hľadiska správny. Pokiaľ odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil, mal zato, že súd prvej inštancie správne zistený skutkový stav v časti napadnutého
rozhodnutia nesprávne právne posúdil.

10. Z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal a
rozhodoval vo veci spôsobilosti na právne úkony posudzovanej W. K., túto v rozsahu uvedenom vo
výroku rozsudku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej v rozsahu obmedzenia
ustanovil navrhovateľa, syna posudzovanej osoby. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie

precízne vysporiadal s právnou úpravou spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, možnosťou
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyplývajúcou z ustanovení právnych predpisov ako aj s
predpokladmi, ktoré musia byť naplnené pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

10.1 Hmotné právo, tu ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka, rozlišuje pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony (§ 10 ods.1 OZ) a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods.2 OZ). Procesné
právo (tu Civilný mimosporový poriadok) však už neumožňuje pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na
právne úkony v celom rozsahu; ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozhodnutia vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť na právne úkony obmedzil. Z ustanovenia § 10 ods.2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktoré nie je len prechodná

alebo pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná
robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia
určí v rozhodnutí.

10.2 Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 248 definuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka podľa § 272 až § 277
C.m.p.. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v
akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí
rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Jedná

sa o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby,
o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený opatrovník je povinný vykonávať svoje práva
a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd.
Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tomsmere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je
uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý nemá spätnú účinnosť.

10.3 Predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je tak existencia duševnej poruchy,
skutočnosť, že táto duševná porucha nie je len prechodného charakteru a v dôsledku práve tejto
duševnej poruchy fyzická osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony. Uvedené predpoklady
mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané; preukázané ich má aj odvolací

súd. Okresný súd sa neuspokojil len s tvrdeniami navrhovateľa, vykonal dokazovanie v prítomnosti
posudzovanej osoby, ktorú na pojednávaní vyslúchol a ako svedkyňu vyslúchol osobu, ktorá s
posudzovanou žije v spoločnej domácnosti (matka posudzovanej). Okresný súd zároveň s poukazom
na ustanovenie § 244 C.m.p. v konaní ustanovil znalca, neuspokojil sa iba s podaním písomného
znaleckého posudku ale znalca vyslúchol na pojednávaní, za prítomnosti zástupkyne posudzovanej;
účastníci konania mali možnosť klásť znalcovi otázky k záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku.

Aj keď posudzovaná osoba má v konaní o spôsobilosti na právne úkony spôsobilosť konať pred
súdom v plnom rozsahu, súd prvej inštancie jej v súlade s ustanovením § 240 ods.1 C.m.p. ustanovil
procesného opatrovníka. Okresným súdom ustanovená znalkyňa mala pri vypracovaní znaleckého
posudku k dispozícii rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu posudzovanej, vykonala znalecké vyšetrenie
posudzovanej; znalecký posudok dal odpoveď na otázku existencie duševnej poruchy u posudzovanej

a zároveň na otázku, či táto porucha je alebo nie je prechodného charakteru. Z obsahu záverov
znaleckého posudku vyplýva, že „posudzovaná W. K. trpí závažným duševným ochorením Paranoidnou
schizofréniou a postpsychotickým defektom osobnosti, t.j. narušením pôvodnej osobnosti. Tento stav
je trvalý, nejedná sa o poruchu prechodnú, jedná sa o celoživotné ochorenie, liečbou len čiastočne
ovplyvniteľné. Nie je možné ovplyvniť post psychotický defekt osobnosti. Liečba je symptomatická,

udržujúca. Za súčasných medicínskych možností je prognóza ochorenia neistá, nedá sa úplne vyliečiť“.
Zákonná podmienka pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a teda, že posudzovaná trpí
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, je splnená.

10.4 Ústavný rozmer interpretácie ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka spočíva v rešpektovaní

ľudskej dôstojnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná; vyplýva okrem iného z Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), z jej čl. 19 ods.1 (každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena); spôsobilosť na právne úkony a otázky
z nej vyplývajúce upravuje aj čl. 14 Ústavy (každý má spôsobilosť na práva), čl. 16 ods.2 Ústavy
(nedotknuteľnosťosobyajejsúkromiajezaručená.Obmedzenámôžebyťlenvprípadochustanovených

zákonom), ako aj čl. 19 ods.2 Ústavy (každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života). Súd prvej inštancie okrem ústavného rozmeru posudzovania
spôsobilostinaprávneúkonysprávnepoukázalajnaúpravuvymedzenúvDohovoreoochraneľudských
práv a základných slobôd a v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

10.5 Správnosť záveru súdu prvej inštancie pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti posudzovanej
rozhodovať o svojom zdravotnom stave a svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej starostlivosti, bola
splnená aj podľa názoru odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie vyplývajúcim z napadnutého rozsudku, že práve v dôsledku zistenej duševnej poruchy
posudzovaná je schopná robiť len niektoré právne úkony; jej zdravotný stav ju robí nespôsobilou práve

v oblasti rozhodovania o svojom zdravotnou stave a o svojej liečbe. Zo znaleckého posudku vyplýva,
že aj keď je posudzovaná v súčasnosti v sociálne únosnej remisii, pretrváva u nej postpsychotický
defekt osobnosti, a teda chorobná zmena osobnosti, nedostatočný náhľad na jej ochorenie. Práve
uvedený záver, ktorý potvrdzujú aj skutkové okolnosti zistené z ďalších vykonaných dôkazov (najmä
výsluch navrhovateľa, zdravotná dokumentácia), dostatočne odôvodňujú záver o tom, že práve v

dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie len prechodného charakteru, posudzovaná nie je schopná
samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe, vrátane prípadne potreby ústavnej
starostlivosti. Uvedené odôvodňujú aj ďalšie závery, ktoré znalec zistil zo zdravotnej dokumentácie, a
to, že posudzovaná nedodržiavala vždy samostatne predpísanú liečbu, nespolupracovala dostatočne s
lekárom a v obdobiach, keď mala posudzovaná dojem, že sa cíti dobre, liečbu vynechávala, čo malo za

následok zhoršenie zdravotného stavu.

10.6 Pokiaľ súd prvej inštancie posudzovanú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony a to v práve
samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe vrátane potreby ústavnejstarostlivosti, je jeho rozhodnutie vecne správne vrátane ustanovenia opatrovníkovi posudzovanej v
rozsahu, v akom táto bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd tiež správne
ustanovenému opatrovníkovi uložil povinnosť zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave

posudzovanej a prípadnej realizácii ústavnej liečby tak, aby mohol byť dohľad súdu na spôsobe výkonu
funkcie opatrovníka dodržaný.

11. Odvolanie posudzovanej nie je dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že neboli splnené podmienky pre obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posudzovaná trpí duševnou poruchou,
ktoré nie je len prechodného charakteru (bod 10.3 tohto rozsudku) a zároveň, že práve táto duševná
porucha ju robí nespôsobilou rozhodovať o svojom zdravotnom stave (bod 10.5 tohto rozsudku). Nebol
tak dôvod na zastavenie konania podľa ustanovenia § 247 ods.1 C.m.p..

11.1 Ak posudzovaná v odvolaní tvrdila, že na dohodnuté prehliadky sa dostavuje pravidelne, plní

pokyny lekárky a vysvetlila skutočnosť, prečo sa nedostavila na pravidelnú liečbu v roku 2020, toto
tvrdeniejevrozporesobsahomspisu,najmäpokiaľideozdravotnúdokumentáciuposudzovanej.Ajkeď
posudzovaná bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v sociálne únosnej remisii, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že nedodržiavala vždy predpísanú liečbu a nespolupracovala dostatočne s
lekárom; došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pri vynechaní liečby (liekov). Uvedené sa neprejavilo len

vo výpadku liečby v jarných mesiacoch v roku 2020 (čo malo za následok hospitalizáciu posudzovanej);
od roku 1992 vyplýva opakovaná hospitalizácia na psychiatrických oddeleniach pre zhoršenie stavu;
je preukázaná opakovaná zmena psychiatrov; už od roku 2007 platí konštatovanie, že kritickosť a
nozoagnózia je len parciálna; posudzovaná je tak len čiastočne kritická k vlastnému ochoreniu a len
čiastočne vlastné ochorenie vníma (chápe).

11.2 Tvrdenie posudzovanej, že ambulantná liečba je postačujúca, je súladné s vykonaným
dokazovaním, opak preukázaný nebol. Súd v konaní o obmedzení spôsobilosti nerozhodoval o ústavnej
formeliečby,posudzovalspôsobilosťposudzovanejrozhodovaťsamostatneosvojomzdravotnomstave.
Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nemá za následok zmenu ambulantnej formy

liečby, má iba za následok, že vo vymedzenom rozsahu robí právne úkony za posudzovanú súdom
ustanovený opatrovník. Ak v minulosti dochádzalo k viacerým excesom pri dodržiavaní liečebných
procesov a nespolupráci s ošetrujúcim psychiatrom, práve v osobe opatrovníka a plnení opatrovníckych
povinností je daná záruka, že na prospech posudzovanej k takýmto excesom dochádzať nebude, resp.
bude možné prípadnej nespolupráci (ktorá by mohla mať za následok práve ústavnú formu liečby)

predchádzať.

11.3 Na samostatný život, okrem obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, a teda na samostatnú
starostlivosť o domácnosť a domáce zručnosti posudzovanej nemá napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie žiaden dopad; a naopak, ani preukazované domáce zručnosti posudzovanej (starostlivosť

o domácnosť, schopnosť navariť, oprať, žehliť a navariť) nemajú dostatočnú relevanciu k záveru o
(ne)spôsobilosti samostatne rozhodovať v otázkach zdravotného stavu.

11.4 Odvolací súd poukazujúc na vykonané dokazovanie a hodnotenie vykonaných dôkazov okresným
súdom je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia

dôkazov, hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Neobstojí tvrdenie, že súd
prvej inštancie nekriticky vychádzal len z jedného vykonaného dôkazu, a to zo záverov znaleckého
posudku a z výsluchu znalca. Ak posudzovaná tvrdila, že z výpovede svedkyne - matky posudzovanej
vyplýva, že posudzovaná sa o seba dokáže postarať sama a dokáže samostatne rozhodovať o svojom
zdravotnomstave,tietotvrdeniasúvrozporesozisteniamivyplývajúcimizvýsluchusvedkyne.Svedkyňa

naopak uviedla, že posudzovaná „predtým brala lieky, ale niekedy ich zobrala, niekedy nie, tak jej
predpísali injekciu, na ktorú chodí každých 5 týždňov; injekcie sa predpisujú tým ktorí nechcú brať
lieky“. Už z uvedeného vyplýva nielen nedodržiavanie predpísanej liečby, ale aj následok, ktorý takéto
nedodržanie má, a to zmena medikamenóznej liečby na injekčnú. Samostatnosť v rozhodovaní o liečbe
nevyplýva ani z tvrdení, že matka posudzovanej nielenže zapisuje termíny vyšetrenia ale dodržiavanie

návštevy lekára matka posudzovanej aj kontroluje; určitý dohľad nad posudzovanou a jej liečbou tak už
dlhodobo vykonáva jej matka. Tvrdenie svedkyne, že si vie predstaviť, že posudzovaná bude fungovať
sama, je podmienené práve tým, že bude riadne brať lieky a dcéra vie, kedy ich má brať je rozporné s
tvrdením, že práve kvôli vynechávaniu liekov bola liečba v minulosti zmenená na injekčnú formu.11.5 Posudzovaná napokon tvrdila, že pri posudzovaní spôsobilosti na právne úkony je potrebné brať do
úvahy rešpektovanie súkromia a ľudskej dôvodnosti, odvolanie však mlčí o tom, v čom rozhodnutie súdu

prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súkromie a ľudskú dôstojnosť nerešpektuje.
Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania túto zásadu citlivo vnímal a aplikoval, čo vyplýva
z jeho odôvodnenia. Odvolaciemu súdu nie je ani zrejmé, aké menej represívne prostriedky pred
obmedzením spôsobilosti na právne úkony mala posudzovaná na mysli, mierny rozsah obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony okresným súdom výlučne na rozhodovanie o zdravotnom stave aplikáciu

iných prostriedkov neumožňuje.

11.6 Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ
posudzovanú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k rozhodovaniu o svojom zdravotnom
stave, o svojej liečbe vrátane potreby ústavnej starostlivosti; v tomto rozsahu jej ustanovil opatrovníka
a zaviazal ho k predkladaniu písomných správ jedenkrát ročne, za vecne správne.

12. Odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa a prokurátora za dôvodné.
Navrhovateľ a prokurátor v odvolaniach obdobne navrhli, aby odvolací súd posudzovanú obmedzil aj v
spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k nakladaniu s majetkom a správou financií v sume prevyšujúcej
sumu 1000,-Eur a uzatvárania zmlúv a akýchkoľvek právnych úkonov v sume prevyšujúcej 1000,-Eur,

z ktorých by posudzovaná nadobúdala povinnosti.

12.1 Súd prvej inštancie sa uvedenou otázkou v napadnutom rozhodnutí zaoberal a ustálil, že napriek
tomu, že zdravotný stav v tejto oblasti posudzovanú ovplyvňuje, nezistil, že by došlo k zneužitiu
posudzovanej v jej neprospech, resp. žeby posudzovaná vstupovala do záväzkových vzťahov, ktoré by

boli v jej neprospech. Okresný súd zvýraznil na ústavný rozmer práv fyzickej osoby, kedy sa primárne
sleduje záujem posudzovanej osoby a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb.

12.2 S uvedenými závermi súdu prvej inštancie možno súhlasiť len čiastočne. Pokiaľ ide o posudzovanie
spôsobilosti na právne úkony, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, predmet znaleckého

dokazovania vymedzil nielen konkrétnou otázkou (či s prihliadnutím na zdravotnú dokumentáciu
posudzovanej a jej súčasný duševný stav je možné dospieť k záveru, že duševný stav posudzovanej
ju činí nespôsobilou na rozhodovanie o jej zdravotnom stave a zdravotnej spôsobilosti), znalcovi uložil
uviesť aj ďalšie zistenia, ktoré považuje za potrebné uviesť pre posúdenie stavu posudzovanej.

12.3 Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že „...priebeh ochorenia posudzovanej je nepriaznivý,
narastá postpsychotický defekt, s oslabením nakladania s financiami..., ...posudzovaná je sugestibilná,
ľahko ovplyvniteľná inými ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospechu, nie je spôsobilá robiť
právne úkony majetkového alebo finančného charakteru, ktoré by ju zaväzovali k majetkovým alebo
finančným plneniam; tiež nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy o pôžičke, úvere, obchodné zmluvy, zmluvy,

ktorými by na seba voči veriteľovi vzala povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník..., ...
posudzovaná je schopná nakladať s finančnými prostriedkami do výšky svojho dôchodku...“.

12.4 Uvedené závery nie sú s prihliadnutím ostatné skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania
ojedinelé. Už z návrhu vyplýva tvrdenie navrhovateľa o tom, že „posudzovaná by mala byť schopná

disponovať s financiami do výšky jej invalidného dôchodku“. Z vyjadrenia MUDr. Gašparovej,
psychiatričky (čl.2 spisu) vyplýva oslabenie nakladania s peniazmi. Navrhovateľ v doplnení návrhu (čl.18
spisu) navrhol obmedziť spôsobilosť posudzovanej v oblasti nakladania s majetkovými alebo finančnými
prostriedkami prevyšujúcimi sumu 500 Eur. Výška invalidného dôchodku posudzovanej predstavuje
340,90 Eur (čl.32 spisu). Z výsluchu posudzovanej vyplýva len hospodárenie s finančnými prostriedkami

v bežnom rozsahu (na nákupy chodíme spolu ale idem aj sama. Tak isto ja kupujem oblečenie aj pre
mamu, zabezpečujem lieky). Uvedené vyplýva aj z výsluchu svedkyne, matky posudzovanej (spoločne
si kupujeme všetko, čo potrebujeme, viac menej nákupy robí dcéra aj do domácnosti, aj mne na
oblečenie, lebo ja chodím nerada do mesta). Je tak zrejmé, že posudzovaná dlhodobo, zrejme už
od priznania invalidného dôchodku, vyššími finančnými prostriedkami nedisponuje, podľa vlastného

vyjadrenia uvedeného vo vyjadrení k odvolaniam prokurátora a navrhovateľa, posudzovaná nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok, nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty a jediný príjem predstavuje
jej dôchodok.12.5 Uvedené skutkové zistenia dávajú dostatočný podklad k vysloveniu záveru, že pri ľahkej
ovplyvniteľnosti posudzovanej, určitej formy kontroly hospodárenia posudzovanej zo strany jej matky,
nedostatku skúseností posudzovanej s dispozíciou s finančnými prostriedkami (nemajetnosť, poberanie

invalidného dôchodku), je významné potenciálne riziko, že posudzovaná bez dostatočnej kritickosti
na seba vezme záväzky, ktoré nie sú súladné s jej majetkovou situáciou. Obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony aj v tomto smere nie je otázkou ochrany tretích osôb ale predovšetkým ochrany
posudzovanej pred nepriaznivými následkami vlastných právnych úkonov, ktorých podstatu v dôsledku
psychickej poruchy nie je schopná samostatne posúdiť.

12.6 Iba skutočnosť, že súd prvej inštancie nezistil, že by zo strany posudzovanej nedochádzalo
ku konaniu, ktorým by na seba brala neprimerané záväzky a nezistil, že by posudzovaná bola
ovplyvnená inými ľuďmi, nevylučuje obmedzenie spôsobilosti aj vo vzťahu k hospodáreniu s finančnými
prostriedkami; najmä ak obmedzenie spôsobilosti nie je iba reakciou na už vykonané právne úkony ale
pôsobí aj preventívne, ako ochrana posudzovanej osoby pred možnými nepriaznivými následkami.

12.7 Obmedzenie spôsobilosti v naznačenom rozsahu navyše prakticky neovplyvní spôsob súčasného
hospodárenia posudzovanej; navrhovaný limit pre dispozíciu s majetkom (1.000,-Eur) dosahuje
predstavuje prakticky trojnásobok jej mesačného príjmu.

12.8Zuvedenýchdôvodovsaodvolacísúdstotožnilsargumentáciouprokurátoraanavrhovateľa,pokiaľ
ide o potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vo finančnej a záväzkovej oblasti. Napadnutý
rozsudok tak v naznačenom rozsahu zmenil vo výroku I. o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
a posudzovanú obmedzil aj v oblasti nakladania s majetkom a správou financií v sume prevyšujúcej
1.000,-Eur a uzatvárania zmlúv a akýchkoľvek právnych úkonov v sume prevyšujúcich 1.000,-Eur,

z ktorých by posudzovaná nadobúdala povinnosti. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia v otázke
spôsobilosti na právne úkony odvolací súd zodpovedajúcim spôsobom zmenil aj oprávnenia opatrovníka
a povinnosť opatrovníka vo vzťahu k informačnej povinnosti, na základe ktorej súd dohliada na výkon
funkcie opatrovníka.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu v prvej, tretej a štvrtej
výrokovej vete zmenil reagujúc na skutočnosť, že zistil dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony aj vo vzťahu k nakladaniu s majetkom a vo vzťahu k záväzkovým vzťahom v sume prevyšujúcej
1.000,-Eur; rozsudok súdu prvej inštancie zmenil aj vo výroku V., ktorým vzhľadom na zmenu vo
výrokoch I., III. a IV. presne špecifikoval, v ktorej oblasti spôsobilosti na právne úkony návrh navrhovateľa

zamietol. Odvolací súd potvrdil výrok o ustanovení opatrovníka (výrok II.), síce odvolaním osobitne
nenapadnutý; konanie o ustanovenie opatrovníka je spojené s konaním o spôsobilosti na právne úkony;
ak by došlo k zmene rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, že by
nebol daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti posudzovanej, logicky by nebol ani dôvod na ustanovenie
opatrovníka. Napokon odvolací súd ako vecne správny potvrdil závislý výrok o trovách štátu (výrok VI.),

keď súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 57 C.m.p..

14. O trovách účastníkov konania súd prvej inštancie nerozhodoval z dôvodu, že návrh na náhradu trov
konania nebol podaný žiadnym z účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu o náhrade trov odvolacieho
konania nerozhodoval ani odvolací súd, v odvolacom konaní náhrada trov konania nebola žiadaná.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jehoodovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).