Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208207868
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7208207868.12

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: I.. B. B., T. XXX/X, Ž.,
zast.: Vojčík & Partners, s .r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému:
EUROCOM Z, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Paulínyho 4, IČO: 31 688 675, zast.: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie

15.620,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2018,
sp.zn. 37Cb/97/2008-639 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 91,96 %. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.4.2008 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 470.585,50 Sk (15.620,58 eura) spolu s príslušenstvom (úroky z

omeškania) vrátane náhrady trov konania.

3. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 29.6.2015, č.k. 37Cb/97/2008-439, právoplatným dňa
22.3.2018, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 629,22 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 629,22 eura od 6.4.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu o zaplatenie sumy 14.991,36 eura a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol

s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku č.k. zo dňa 29.6.2015, č.k. 37Cb/97/2008-439 dňa 14.7.2015.

5.KrajskýsúdvKošiciachoodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIzodňa29.6.2015,
č.k. 37Cb/97/2008-439 rozhodol rozsudkom zo dňa 22.2.2018, č.k. 2Cob/17/2018 - 579, právoplatným

dňa 22.3.2018, a to tak, že potvrdzuje rozsudok, vo výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie sumy
14.991,36 eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.7. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania v pomere 91,96 %. Súd pri určení pomeru úspechu žalovaného v tomto konaní vychádzal zo
zásady úspechu, ktorá závisí od vzťahu obsahu meritórneho rozhodnutia k obsahu žalobného petitu,
ktorý bol vo veci samej urobený naposledy. V dôsledku tej skutočnosti, že súd rozsudkom zo dňa
29.6.2015, č.k. 37Cb/97/2008-439 právoplatným dňa 22.2.2018 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu istiny vo výške 629,22 eur s príslušenstvom, úspech žalovaného v tomto konaní
predstavuje 95,98 % (pomer sumy súdom priznanej vo výške 629,22 eur vo vzťahu k sume uplatňovanej
žalobou vo výške 15.620,58 Eur), pričom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a jeho neúspech
resp. úspech žalobcu v tomto konaní predstavuje 4,02 %, v dôsledku čoho čistý úspech žalovaného
predstavuje v tomto konaní 91,96 % (95,98 % - 4,02% ).

9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

10. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok zo dňa 29.6.2015, č.k.
37Cb/97/2008-439, t.j. žalobca bol v konaní neúspešný. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný bol v

odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na plnú náhradu trov konania.

11. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V prvom rade je v predmetnom konaní potrebné poukázať na dôvody zamietnutia žaloby v
prevyšujúcej časti, čo zapríčinilo čiastočný neúspech žalobkyne v tomto konaní. Žalovaná si v konaní

prostredníctvom kompenzačnej námietky uplatnila titulom ušlého zisku, skutočnej škody a vynaložených
nákladov sumu, spolu vo výške 14.991,36 eur, ktorú súd prvej inštancie v konaní žalovanej uznal.

14. Kompenzačnú námietku pozostávajúcu zo samotného nároku titulom vzniku škody, nie je možné
ponímať rovnako, ako je to v prípade jednostranného započítania pohľadávok vzniknutých pred začatím

súdneho sporu, o ktoré na základe dôvodne vznesenej kompenzačnej námietky, súd zníži nárok druhej
strany sporu v tomto konaní uplatnený.

15. Súd mal v predmetnom prípade, na základe skutočností samotného prípadu vysloviť neexistenciu
práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p., cit.: „Ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo“.

16. Žalobkyňa dôvodne obhajovala svoje porušené práva a tieto by jej bol býval súd v konaní priznal v
plnom rozsahu, a rovnako by bol býval súd priznal žalobkyni v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, tzn. vo výške 100%. Čiastočný neúspech žalobkyne v
konaní bol dôsledkom uplatnenia kompenzačnej námietky žalovanej uplatnenej až v súdnom konaní, a
to titulom škody, pričom ak by si žalovaná tento nárok zo vzniknutej škody uplatňovala v samostatnom
konaní, a tento by jej bol súdom priznaný v rozsahu totožnom s rozsahom kompenzačnej námietky
priznaným v tomto konaní, súd by rovnako rozhodol, že má žalovaná v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, tzn. vo výške 100%.

17. V samostatných sporoch by tak boli obe strany konania úspešné v podaných žalobách a bolo by
im priznané právo na náhradu trov konania v plnej výške, pričom výška pohľadávky žalobkyne voči
žalovanej prevyšuje výšku pohľadávky žalovanej voči žalobkyni. Strany v konaní by tým pádom mali

priznané právo na úplnú úhradu trov konania a je absolútne v rozpore s ochrannou funkciou civilného
procesného práva, aby žalobkyňa znášala trovy konania v pomere 91,96%, čo je zjavným porušením
práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, a to nesprávnou aplikáciou noriem procesného práva.18. Žalobkyňa považuje na základe vyššie uvedeného za preukázané, že náhrada trov konania nemala
byť priznaná žiadnej zo strán sporu.

19. Na základe uvedeného preto žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd uznesenie zmenil, a to tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. aby uznesenie vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

21. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že odvolanie žalobkyne považujeme za účelové a jej úvahy o tom,
že ak by obe strany spolu videli samostatné konania, boli by úspešné v podaných žalobách a bolo by
im priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorými odôvodňuje aplikáciu § 255 ods.
2 C.s.p. (druhá časť vety), len za hypotetické.

22. Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa s cieľom odôvodniť aplikáciu § 255 ods. 2 C.s.p. (druhá
časť vety), je hypotetická, nesprávna a nemá oporu v zákone. Preto navrhli odvolaciemu súdu, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 6.6.2018 sp. zn. 37Cb/97/2008 - 639 v celom rozsahu potvrdil a
priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu viazaný
rozsahom a dôvodmi bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým kritériom miery úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok). Miera
úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy

urobený vo veci samej. Rozsah, v ktorom vyhovel súd žalobnému návrhu žalobcu zodpovedá miere
úspechu žalobcu v konaní a naopak rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol zodpovedá miere úspechu
u žalovaného. Z toho vyplýva, že plný úspech bude mať žalobca vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, - ak sa žalobe
vyhovelo v celom rozsahu, O plnom úspechu žalovaného vo veci možno hovoriť vtedy, ak bola žaloba v

celom rozsahu zamietnutá. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov, ktoré potrebovala na uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala. Úspešná strana má preto nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov,
ak mala vo veci úspech, aj vtedy, ak v priebehu konania bola čiastkovo neúspešná, resp. bola čiastkovo
úspešná protistrana.

26. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. je vždy určujúci výsledok konania
vo veci samej, vzhľadom na výsledok sporu - zamietnutie žaloby v celom rozsahu - možno konštatovať,
že žalovaný mal v konaní plný úspech. bolo preto dôvodným priznať mu nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania tak, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

27. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262

ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).