Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719203791.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Y.. M. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D. D., proti žalovaným: 1/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B. XXX, 2/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, o zdržanie sa konania, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24C/62/2019-176 zo dňa 05.11.2020, čo

do výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania tak, že:

„ Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 50 %.“

Nedotknutým z o s t á v a rozsudok v odvolaním nenapadnutom výroku I. o zamietnutí žaloby.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) zamietol žalobu
(výrok I.). Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok

II.).

2. Potom ako uznesením zo dňa 07.04.2020 č. k. 24C/62/2019-60 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 09.07.2020 (na č. l. 129 spisu) konanie v časti o odstránenie a uskutočnenie stavby žumpy a
požiarneho múru okresný súd zastavil a zároveň v tejto časti postúpil vec obci Ďanová, predmetom
meritórneho posúdenia sa stala zvyšná časť žalobného nároku - o zdržanie sa „nelegálneho vypúšťania

žumpy a znečisťovania pôdy a spodnej vody“ žalovanými. Túto časť žalobného nároku žalobca dôvodil
tým,žežalovanívypúšťajúžumpunasvojdvor,akoajnajehodvoraverejnúkomunikáciu,čímdochádza
k poškodzovaniu susednej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Okresný súd posudzoval tento zostávajúci
žalobný nárok z pohľadu kritérií ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Považoval za
nesporné, že žalovaní 1/, 2/ v čase vyhlásenia rozsudku uskutočnili stavbu novej žumpy a tým upustili
od takého konania, ktoré viedlo žalobcu k podaniu žaloby, teda upustili od takého vypúšťania pôvodnej

žumpy, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu a takéto konanie žalovaných žalobca účinne nepoprel. Súd
nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ nepreukážu svoje tvrdenia o upustení od
namietaného konania po uskutočnení stavby novej žumpy, je potrebné považovať za preukázané, že k
tomuto konaniu dochádza naďalej. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu podľa názoru súdu tvrdiť
a preukázať, že zostávajúci žalobou uplatnený nárok trvá v čase vyhlásenia rozsudku, avšak všetky
prostriedky procesného útoku žalobcom uplatnené v priebehu konania sa vzťahovali na obdobie pred

uskutočnením stavby. Vzhľadom na konštatované súvislosti okresný súd uzavrel, že žalobca neuniesolbremeno tvrdenia a dôkazu o trvaní uplatneného nároku v čase vyhlásenia rozhodnutia a tento záver
viedol k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej.

3. Náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd riešil podľa zásady úspechu/neúspechu strán v
spore a aplikáciou ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) priznal žalovaným
1/, 2/, plne úspešným proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Dodal zároveň, že o výške
náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku, čo do výroku o náhrade trov konania sa odvolal žalobca, domáhal sa v tejto odvolaním
napadnutej časti ( výroku ) zmeny, v rámci nej nepriznať žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania,
alternatívne, nepriznať náhradu trov konania stranám sporu.

5. Odvolateľ prvotne dôvodí, že sa domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zdržania sa protiprávneho konania
spočívajúcehovnelegálnomvypúšťanížumpyavznečisťovaníspodnejvodyapôdy. Tvrdí,že dôkazmi,

ktoré so žalobou predložil súdu preukázal, že pôvodná žumpa je netesná a je páchané nelegálne
vypúšťanie žumpy - o čom svedčia laboratórne protokoly, aj listy jeho starej matky, taktiež záznam o
kontrole žumpy, čestné prehlásenie o nelegálnom vypúšťaní žumpy a fotografie nelegálneho vypúšťania
žumpy. Žalovaní 1/, 2/ až po podanej žalobe (13.09.2019) rýchlo začali budovať novú žumpu - údajne
08.10.2019, stalo sa tak až po začatí súdneho konania. Vybudovaním novej žumpy žalovaní zmarili

možnosť vyriešenia občianskoprávnej veci a bola to aj ich snaha o zmarenie konania viacerých
správnych orgánov, ktoré túto vec riešili. Žalobca považuje za preukázanú skutočnosť, že nová žumpa
je tesná a tak nebude presakovať do okolitého prostredia, avšak ani vybudovaním novej žumpy nie je
preukázané, že už nedochádza k nelegálnemu vypúšťaniu žumpy, či už novej alebo starej. Vybudovaním
novej žumpy došlo k odstráneniu protiprávneho konania na stavebnej úrovni, teda v tej časti ktorá bola

vylúčená na správny orgán, avšak nedošlo automaticky k odstráneniu protiprávneho konania na úrovni
občianskoprávnej.Pokiaľalesúdmalzato,žepominulidôvodyžalobyajeupustenéžalovanými1/,2/od
protiprávneho konania, on/ odvolateľ tento súdom konštatovaný záver v rozsudku nespochybňuje, keď
to súd takto uznal za správne. Z tohto dôvodu rozhodnutie nenapadá vo výroku I. o zamietnutí žaloby.

6. Odvolateľ sa ohradzuje voči rozhodnutiu súdu v otázke náhrady trov prvoinštančného konania.
Pokladá za nesprávne a neprijateľné, aby zaplatil on trovy žalovaným 1/, 2/ súd konštatujúc ich úspech
v spore. Vybudovaním novej žumpy žalovanými 1, 2 v priebehu sporu došlo k zmareniu konania, čo
čestný a seriózny úspech žalovaných nemôže založiť. Skutočnosť zamietnutia žaloby na základe súdom
konštatovaných dôvodov v rozsudku nepokladá odvolateľ za absolútne víťazstvo žalovaných v spore.

V prípade čiastočného úspechu považuje za možné, aby súd uplatnením ustanovenia § 255 ods. 2
CSP nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Skutočnosť, že súd stavebné veci
zo žalobného návrhu vylúčil na obec hodnotí odvolateľ/žalobca za svoj čiastočný úspech tvrdiac, že
na tento podnet stavebný úrad Ďanová môže konať. Za svoj čiastočný úspech v spore vyhodnocuje
aj vybudovanie novej žumpy po podaní žaloby, jeho žaloba tak mohla „ priniesť určitý osoh“ pre

zlepšenie protiprávneho konania zo strany žalovaných 1/, 2/. V ďalšej argumentácii poukazuje aj na
to, že súd môže výnimočne a to na základe § 257 CSP nepriznať náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, v súdenej veci takýmto dôvodom podľa názoru odvolateľa je aj,
že protiprávne konania žalovaných 1/, 2/ pretrvávajú od roku 1994. Vo výslednom efekte občiansky súd
nevyriešil nič (okrem vylúčenia stavebných vecí na konanie pre obec). Protiprávne konanie žalovaných

1/, 2/ existovalo už v čase podania žaloby ale v čase vyhlásenia rozsudku podľa súdu neexistovalo.
Uplatnenie ustanovenia § 217 ods. 1 CSP súdom má v spore za následok legalizáciu protiprávneho
konania a nemožnosť ho vyriešiť, čo podľa názoru odvolateľa v súdenej veci je kontraproduktívne o to
viac, keď súd má poslanie hľadania pravdy, má rozhodovať spravodlivo. Podľa žalobcu nie je správne,
aby platil náhradu trov žalovaných 1/, 2/, ktorí svojim protiprávnym konaním spor zavinili.

7. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazujú najmä na to, že je žalobca voči nim zaujatý
pretože mu neodpredali nehnuteľnosť o ktorú záujem mal a od tej doby im strpčuje život nezmyselnými
žalobami a spochybneniami, pričom na jeho pozemku sa páchajú horšie priestupky ako uvádza, že
spáchali oni. Napríklad je napojený na miestny vodovod, kde odoberal vodu, ale nevyvážal odpad, nemá

totiž vybudovanú žiadnu žumpu a WC má len suché vonku. Má vybudovanú stavbu, ktorú stavebný
úrad označil ako čiernu a od tej doby prestal preberať zásielky stavebného úradu, čo charakterizuje jeho
osobu. Je zainteresovaný aj v iných sporoch, dokonca aj so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi.
Veria, že odvolaniu žalobcu vyhovené nebude.8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na
to oprávnená strana sporu proti rozhodnutiu - jeho výroku, voči ktorému je odvolanie prípustné, odvolací

súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil. Odvolaním nenapadnutého
výroku I. o zamietnutí žaloby sa nedotýkal.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu k zamietnutiu žaloby o „uloženie povinnosti

žalovaným zdržať sa nelegálneho vypúšťania žumpy a znečisťovania pôdy a spodnej vody“ viedla
okolnosť odstránenia rušivého stavu žalovanými 1/, 2/, ktorí ako to uvádza okresný súd, v čase
vyhlásenia rozsudku uskutočnili stavbu novej žumpy a upustili od takého konania, ktoré žalobcu viedlo
k podaniu žaloby. Hoc formálne z procesného hľadiska možno žalobcu považovať za neúspešnú stranu
sporu a aplikáciou zásady úspechu/neúspechu strán pretavenú do ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
konštatovať nárok žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov konania voči žalobcovi, v súdenej veci ale existovali

okolnosti takej povahy, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu umožnili aplikáciou ustanovenia § 257 ods.
1 CSP z dôvodov osobitného zreteľa spravodlivejší princíp usporiadania náhrady trov prvoinštančného
konania medzi stranami sporu. Tieto dôvody vzhliadol odvolací súd najmä v tom, že rušivý stav existujúci
v dobe podania žaloby pre ktorý sa žalobca dovolal ochrany svojho práva ( ide o žalobný nárok v
zamietnutej časti žaloby) bol odstránený ku dňu vydania rozsudku okresného súdu, žalovaní totiž

v dôsledku vybudovania novej žumpy v čase už po podaní žaloby odstránili rušivý stav žalobcom
v žalobe namietaný a práve takéto správanie sa žalovaných viedol k zamietnutiu žaloby ohľadne
žalobného nároku, ktorý zostal predmetom rozhodovania súdu. Na základe týchto konštatovaných
súvislostí odvolací súd riadiac sa princípom spravodlivého usporiadania pomerov v otázke náhrady trov
konania znížil nárok žalovaných v rade 1,2 voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného konania na

50 %. Pre úplnosť je nutné dodať, že pri rozhodovaní odvolací súd musel prihliadnuť aj na tú procesnú
situáciu, že o časti žalobou uplatneného nároku bolo konanie pre nedostatok právomoci súdu zastavené
a následne v tejto zastavenej časti bola vec postúpená na konanie stavebnému úradu - čo neznamená
úspech žalobcu ako sa mylne žalobca domnieva, ale jeho procesné zavinenie a zodpovednosť ( viď aj
ust. § 256 ods. l CSP ) voči druhej procesnej strane pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu

k tejto zastavenej a postúpenej časti žaloby a práve pre túto okolnosť odvolaniu žalobcu odvolací súd
v celom rozsahu vyhovieť nemohol.

10. Odvolací súd dodáva zároveň, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne okresný
súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Krajský súd odvolaním nenapadnutého meritórneho výroku (I.) o zamietnutí žaloby sa nedotýkal.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu odvolací súd nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže obidve strany sporu mali v odvolacom konaní iba

čiastočný úspech.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .