Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208207868
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7208207868.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I.. B. B. - B., so sídlom v S., Y. XXXX/XX, I.: XX XXX XXX,
zast. prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc, advokát, so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, proti žalovanému :
V. Z, s.r.o., so sídlom v B., U. 4, I.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Klaudia Azariová, advokátka, so sídlom v
Košiciach, Kmeťova 26, v konaní o zaplatenie 15.620,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2011, č.k. 37Cb/97/2008-296 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 15.620,38 eur s úrokom z omeškania
vo výške 14,25% ročne zo sumy 15.620,38 eura od 4.2.2008 do zaplatenia zamietol. Žalobkyňa je
povinnánahradiťžalovanejtrovykonaniakrukámprávnejzástupkynežalovanej,JUDr.KlaudiiAzariovej,
advokátke, so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26, vo výške 8.913,05 eura, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 15.620,58 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V rámci príslušenstva si žalobkyňa
uplatnila právo na úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 4.2.2008 do zaplatenia. Žalobkyňa si
zároveň uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

Medzi účastníkmi neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti, a síce že žalobkyňa si objednávkou zo
dňa 5.10.2007 objednala u žalovanej digitálne tlačové zariadenie Ultra 720 - 12 H za cenu 790.900,-Sk
bez DPH s tým, že žalovaná sa zaviazala dodať predmetné zariadenie do 8 - 10 týždňov od objednania a
zaplatenia zálohy vo výške 50 % kúpnej ceny, pričom k zaplateniu zálohy zo strany žalobkyne došlo dňa
11.10.2007. Žalovaná dňa 7.12.2007, teda ešte pred uplynutím lehoty 10 týždňov, oznámila žalobkyni

emailovou správou, že tlačiareň bude na sklade v Európe v polovici januára 2008. Dňa 18.12.2007 si
žalobkyňa objednala ďalšie komponenty k tlačovému zariadeniu. Žalovaná emailom zo dňa 25.1.2008
oznámila žalobkyni možnosť dodania tlačiarne a zároveň vyzvala žalobkyňu na úhradu zvyšku kúpnej
ceny, na čo žalobkyňa reagovala emailom zo dňa 28.1.2008, v ktorom žiadala vypracovanie písomnej
kúpnej zmluvy s tým, že zostatok kúpnej ceny uhradí v dvoch splátkach. Žalovaná uzavretie písomnej
kúpnej zmluvy a možnosť úhrady zostatku kúpnej ceny v splátkach v liste zo dňa 29.1.2008 odmietla,

na čo žalobkyňa v liste zo dňa 4.2.2008 oznámila žalovanej, že odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu
omeškania s dodaním objednaného zariadenia.

Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka posúdenia platnosti odstúpenia žalobkyne od kúpnej
zmluvy, sporná bola aj dohoda o platobných podmienkach, ako aj skutočnosť, či priestorové problémy
žalobkyne s umiestnením tlačového zariadenia do podnikateľských priestorov, mali za následok

omeškanie žalobkyne s prevzatím objednaného zariadenia, pričom samotná skutočnosť, že žalobkyňa
mala priestorové problémy sporná nebola.Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúce
skutočnosti.

Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 30.3.2009 súd zistil, že ešte pred samotnou
objednávkou sa so žalovanou dohodli, že najprv uhradí 50 % z kúpnej ceny. Žalobkyňa nikdy žalovanú
nežiadala o zrušenie dodávky, alebo odloženie dodávky z dôvodu priestorových problémov. Mala
záujem na čo najrýchlejšom dodaní zariadenia, nakoľko mala v tom čase už dohodnuté zákazky na ktoré

bola viazaná a takisto aj v záujme zachovania dobrého mena jej spoločnosti. Priestorové problémy s
umiestnením zariadenia sa žalobkyňa snažila riešiť a neboli dôvodom na nedodanie zariadenia, nakoľko
prenajímateľ priestorov, v ktorých má jej spoločnosť sídlo jej vyšiel v ústrety a mala možnosť uvedené
zariadenie vniesť do priestoru cez okno.

Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 10.10.2011 súd zistil, že žalovaná oznámila

žalobkyni ešte pred uplynutím dodacej lehoty, že nebude môcť dodať objednané zariadenie v
dohodnutom termíne. A práve dohoda o novom termíne mala byť, okrem iného, cieľom stretnutia
žalobkyne so žalovanou v sídle spoločnosti žalovanej dňa 18.12.2007. Žalobkyňa sa v uvedený deň
stretla so zamestnankyňou žalovanej a zároveň si objednala materiál do tlačiarne. Žalobkyňa nevedela
uviesť, či poskytla žalovanej dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti. O uzavretie písomnej

kúpnej zmluvy požiadala žalovanú v januári 2008.

Z výsluchu štatutárnej zástupkyni žalovanej na pojednávaní konanom dňa 30.3.2009 súd zistil, že
obchodnou zvyklosťou pri dodávkach finančne náročných a veľkých zariadení ako v danom prípade je,
že záujemca musí najprv zaplatiť zálohu a tovar je dodaný až po úhrade celej kúpnej ceny. Štatutárna

zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobkyňa vedela, že kúpnu cenu musí uhradiť ešte pred dodaním
zariadenia v čase, keď sa zariadenie už malo nakladať v Európe. Ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že
v cenovej ponuke nie je uvedené, že tovar bude dodaný až po uhradení celej kúpnej ceny, žalobkyňa
bola oboznámená s tým, že tovar jej bude dodaný až po zaplatení celej kúpnej ceny. Poukázala na
to, že zaplatenie celej kúpnej ceny sa vyžaduje hlavne z toho dôvodu, že ide o zariadenie, ktoré je

nadrozmerné, ťažké a nemôže byť umiestnené vonku, preto musí byť dodávka zabezpečená včas a
takisto aj vyloženie uvedeného zariadenia sa musí vykonať ihneď po dodaní na miesto, pretože inak
by mohlo dôjsť k jeho poškodeniu, čím by mohli vzniknúť ďalšie náklady. Uviedla tiež, že na začiatku
obchodného jednania so žalobkyňou nebola ňou prednesená žiadosť o uzavretie kúpnej zmluvy. O
uzavretie kúpnej zmluvy žalobkyňa žiadala až vtedy, keď bola vyzvaná na úhradu zostatku kúpnej ceny.

Z výsluchu štatutárnej zástupkyni žalovanej na pojednávaní konanom dňa 10.10.2011 súd zistil, že na
začiatku štatutárna zástupkyňa jednala so zástupkyňou žalobkyne pani U., ktorá v septembri XXXX
prišla do sídla spoločnosti žalovanej v B. s tým, že si chcela overiť výstupy tlačiarne. V tom čase boli
osobne prítomní v spoločnosti zamestnanci p. P. a p.B.. U. U. boli poskytnuté informácie o platových

podmienkach, a síce že 50% kúpnej ceny je potrebné zaplatiť dopredu, ako zálohu a zostatok kúpnej
ceny najneskôr v deň nakládky. Zaplatenie kúpnej ceny v splátkach nie je bežnou praxou, dohoduje sa
len individuálne s konkrétnymi zákazníkmi, pričom pri tomto spôsobe platenia kúpnej ceny sa vyhotovuje
písomná kúpna zmluva. Žalobkyňa žiadala telefonicky koncom decembra 2007 štatutárnu zástupkyňu
žalovanej o možnosť uhradiť kúpnu cenu do konca roka 2007, na čo žalovaná ju vyzvala, aby o to

požiadala písomne.

Z výsluchu svedkyne L. B., bývalej zamestnankyni žalovanej, ktorá mala na starosti agendu záväzkov
a pohľadávok, súd zistil, že dňa 18.12.2007 sa v sídle spoločnosti žalovanej stretla so žalobkyňou,
ktorú sprevádzala p. U.. Svedkyňa na tomto stretnutí prezentovala materiály týkajúce sa tlačiarenského

zariadenia, výtlačky a vzorky tohto zariadenia. Po prezentácii sa spísala objednávka na dodanie
atramentov, riedidla a materiálov na tlač. Žalobkyňa od začiatku obchodných jednaní v septembri 2007
do 25.1.2008 nežiadala o zaplatenie kúpnej ceny v splátkach.

Z objednávky žalobkyne zo dňa 5.10.2007 súd zistil, že žalobkyňa si objednala u žalovanej Solventné

tlačiarenské zariadenie Ultra 720 8211, 12 H za kúpnu cenu 790.900,- Sk a ako spôsob úhrady je v
objednávke uvedené „PP" (prevodným príkazom).Z emailu žalobkyne zo dňa 28.1.2008 vyplýva, že žalobkyňa oznámila žalovanej, okrem iného, že
priestorové problémy s umiestnením zariadenia vyriešila tak, že zaradenie dostane do svojich priestorov
cez okno.

Žalovaná na preukázanie obchodnej praxe predložila súdu objednávku firmy PH B. zo dňa 2.5.2001 (č.
l. 246), Kúpnu zmluvu č. X/XXXX zo dňa 4.5.2001 (č. l. 248), objednávku spoločnosti G. - U. P., s.r.o.,
zo dňa 24.10.2007 (č. l. 250) a Kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.2007 a Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve zo
dňa 24.10.2007 č. l. 251 a č. l. 252). Z predložených listín vyplýva, že kupujúci už v objednávke žiadali

o možnosť úhrady v splátkach, pričom následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v písomnej forme.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec ( tovar ) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

Podľa ust. § 410 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa
považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane
podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať

doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa ust. § 450 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže
tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú
kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom
platenia kúpnej ceny.

Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva, alebo tento, alebo iný zákon.

Podľa ust. § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka, alebo veriteľa znamená

nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá."

Podľa ust. § 377 ods.1 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá

s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k vzniku záväzkového vzťahu titulom
uzavretia kúpnej zmluvy ústnou formou. Medzi účastníkmi boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 Obchodného zákonníka. Bolo zrejmé kto sú zmluvné strany, čoje predmetom kúpy, v akom množstve, kedy bude tovar dodaný a je nesporné, že žalobkyňa sa
zaviazalauhradiťkúpnucenu.Pokiaľideoplatobnépodmienky,vkonaní žalobkyňanepreukázala,žeby
medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo forme splátok. Žalobkyňa

nežiadala o zaplatenie kúpnej ceny v splátkach ani vo svojej objednávke zo dňa 5.10.2007, v ktorej ako
spôsob platby uviedla „PP", teda prevodným príkazom. Skutočnosť, že by žalobkyňa žiadala o možnosť
úhrady kúpnej ceny v splátkach, nepotvrdila ani svedkyňa L. B., bývala zamestnankyňa žalovanej, ktorá
v spoločnosti žalovanej mala na starosti agendu záväzkov a pohľadávok. Výpoveď svedka Alexandra
P. v časti, v ktorej sa vyjadroval k dohode o platobných podmienkach, súd považuje za nedôveryhodnú,

keďže svedok ani nebol osobne prítomný pri rokovaniach, nachádzal sa vo vedľajšej kancelárii.
Štatutárna zástupkyňa žalovanej vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa ju telefonicky žiadala
koncom decembra 2007 o možnosť uhradiť kúpnu cenu do konca roka 2007. Žalobkyňa, prítomná
na pojednávaní, toto tvrdenie štatutárnej zástupkyne žalovanej žiadnym spôsobnom nenamietala.
Žalovaná preukázala, že v obchodnej praxi spoločnosti žalovanej sa stalo, že kupujúcemu, ktorý už
v objednávke požiadal o možnosť uhradiť kúpnu cenu formou splátok, bolo umožnené zaplatiť kúpnu

cenu v splátkach, avšak v týchto prípadoch sa vyhotovovala kúpna zmluva v písomnej forme. Možnosť
žiadať zaplatenie kúpnej ceny ešte pred dodaním tovaru poskytuje predávajúcemu Obchodný zákonník
v citovanom ustanovení § 450 ods. 1 a 2, ktoré ma dispozitívny charakter, a ktoré platí v prípade, že sa
zmluvné strany nedohodli inak. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná neporušila
svoje zmluvné povinnosti, keď vyzvala žalobkyňu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny ešte pred dodaním

tovaru, nakoľko v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bolo dohodnuté
zaplatenie zostatku kúpnej ceny v splátkach.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobkyňa odstúpila od zmluvy bolo, okrem platobných podmienok, aj
omeškanie žalovanej s dodaním objednaného zariadenia. Žalovaná argumentovala tým, že svoje

zmluvné povinnosti neporušila, keďže včas si splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 377 ods.1
Obchodného zákonníka, so žalobkyňou dohodla nový termín dodania tovaru, pričom práve žalobkyňa
bola v omeškaní s riadnym prevzatím zariadenia. Žalovaná sa zaviazala dodať tovar do 8 až 10
týždňov. Podmienkami začatia plynutia dodacej doby boli objednanie tovaru a zaplatenie 50% kúpnej
ceny. Žalobkyňa si objednala u žalovanej digitálne tlačové zariadenie objednávkou zo dňa 5.10.2007

a následne dňa 11.10.2007 uhradila zálohu vo výške 50 % z kúpnej ceny, t.j. vo výške 15.620,57
eura (470.585,50 Sk). Dodacia lehota teda začala plynúť od 11.10.2007 a mala uplynúť v období
od 6.12.2007 do 20.12.2007 (vzhľadom na dodaciu lehotu 8 až 10 týždňov). Žalovaná v zmysle ust.
§ 377 ods.1 Obchodného zákonníka splnila oznamovaciu povinnosť, keď dňa 7.12.2007 emailom
oznámila žalobkyni, že dodanie objednaného tovaru nebude môcť zrealizovať v dohodnutom termíne,

pričom zároveň žalobkyni oznámila aj povahu prekážky, ktorá jej bránila v splnení povinnosti a nový
termín dodania tovaru. Potom ako sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaná nedodá objednaný
tovar v dohodnutom termíne, neodstúpila od zmluvy, nový termín dodania akceptovala. Z emailovej
komunikácie ako aj z konania žalobkyne (dňa 18.12.2007 si žalobkyňa v sídle spoločnosti žalovanej
objednala atramenty, riedidlá a materiály pre tlač) je zrejmé, že žalobkyňa nestratila záujem na plnení

kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o priestorové problémy žalobkyne, v konaní nebolo preukázané, že by
žalobkyňa žiadala o odklad dodania zariadenia pre priestorové problémy, a teda že by bola v omeškaní
s prevzatím objednaného zariadenia. V emaili zo dňa 28.1.2008 žalobkyňa oznámila žalovanej, že
priestorové problémy s umiestnením zariadenia vyriešila. Za týchto okolností, keď žalobkyňa nevyužila
svoje právo odstúpiť od zmluvy ihneď, mohla odstúpiť od zmluvy v režime nepodstatného porušenia

zmluvy v zmysle ust. § 346 Obchodného zákonníka. Odstúpenie v tomto režime však predpokladá
súčasne splnenie dvoch podmienok, a to poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie oprávnenou stranou
a nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto dodatočnej lehote. Žalobkyňa žalovanej neposkytla
žiadnu dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy potom, ako žalovaná
nevyhovela jej žiadosti o zaplatenie zostatku kúpnej ceny v splátkach. Na základe uvedeného súd má

za to, že odstúpenie žalobkyne od ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy je neplatné, a preto ani žalovanej
nevznikla v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosť vrátiť žalobkyni prijatú zálohu.

V písomnom podaní zo dňa 21.11.2011 si žalovaná v rámci procesnej obrany uplatnila voči žalobkyni vo
forme kompenzačnej námietky sumu 8.447,32 eura titulom ušlého zisku, ktorý vznikol tým, že nedošlo

k predaju zariadenia objednaného žalobkyňou, sumu 2.494,04 eura, ktorá predstavuje DPH, ktoré bolo
žalobkyniakoplatiteľkeDPHvrátené,keďžežalobkyňazaplatilazálohukúpnejcenysDPHasumu4.095
eur titulom zaplatenia skladného a nákladov, ktoré vznikli žalovanej s predajom zariadenia, teda spolusumu 15.036,36 eura. Vzhľadom na nedôvodnosť žaloby čo do právneho základu, súd sa nezaoberal
kompenzačnou námietkou žalovanej ohľadne započítania sumy 15.036,36 eura.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa.

Odvolanie odôvodnila tým, že v predmetnej veci bolo preukázané a je nesporné, že žalobkyňa si dňa
5.10.2007 objednala od žalovaného digitálne tlačové zariadenie Ultra 720 - 12H za cenu vo výške
790.900,- Sk bez DPH. Žalovaný sa zaviazal dodať predmetný tovar v lehote 8 - 10 týždňov odo dňa
uhradenia zálohy vo výške 50 % kúpnej ceny. K zaplateniu zálohy došlo zo strany žalobkyne dňa
11.10.2007. Momentom uhradenia zálohy začala plynúť dohodnutá dodacia lehota a tovar mal byť

dodaný v období od 6.12.2007 a najneskôr do 20.12.2007.

Žalovaný emailom dňa 7.12.2007 oznámil žalobkyni, že predmetný tovar bude dodaný až v polovici
mesiaca január 2008. V zmysle ust. § 122 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov sa polovicou mesiaca rozumie pätnásť dní, t.j. žalovaný uviedol, že predmetný

tovar dodá do 15.1.2008.

Je možné konštatovať, že žalovaný určil lehotu, ktorú považoval za primeranú. Žalobkyňa s dátumom
dodania tovaru v polovici mesiaca január 2008 súhlasila. Túto skutočnosť však nie je možné vykladať
ako zmenu pôvodnej kúpnej zmluvy, ale ako poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie si

zmluvných povinností, a to aj s poukazom na ust. § 266 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov, t.j. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Žalobkyňa poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty na plnenie nestratila svoje právo na odstúpenie

od uzavretej zmluvy, ale len právo odstúpiť od zmluvy ihneď.

Žalovaný vyzval žalobkyňu k uhradeniu zvyšnej časti kúpnej ceny emailom dňa 25.1.2008, t.j. 10 dní po
uplynutí poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie. Nakoľko žalovaný aj napriek poskytnutej dodatočnej
lehote predmetný tovar nedodal, žalobkyňa na základe týchto skutočností dňa 4.2.2008 odstúpila od

uzatvorenejkúpnejzmluvy.Akbyžalobkyňaajbezodkladneuhradilazvyšnúčasťkúpnejcenyplatobným
príkazom, žalovaný by zabezpečil len naloženie a odoslanie tovaru z A. na P. do sídla žalobkyne.
Predpokladá, že tovar by bol reálne dodaný žalobkyni až začiatkom mesiaca február 2008.

Skutočnosti týkajúce objednania spotrebného materiálu zo dňa 18.12.2007 považuje za irelevantné a

žiadnym spôsobom nesúvisiace s nesplnením povinnosti žalovaného dodať predmetný tovar včas.

Taktiež spôsob úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny považuje za bezpredmetný a nestotožňuje sa so
záverom uvedeným v rozsudku, že „žalobkyňa nežiadala o zaplatenie kúpnej ceny v splátkach ani vo
svojejobjednávkezodňa5.10.2007,vktorejakospôsobplatbyuviedla„PP“,tedaprevodnýmpríkazom“.

Spôsob platby označený „PP“, t.j. prevodný príkaz, ešte sám o sebe neznamená, že kúpna cena nemôže
byť uhradená v splátkach. Platba prevodným príkazom je len spôsobom uhradenia kúpnej ceny ako aj
napríklad uhradenie kúpnej ceny v hotovosti.Nestotožňuje sa so záverom uvedeným v rozsudku na strane číslo 6, kde súd konštatuje, že žalovaný
dňa 7.12.2007 oznámil žalobkyni, že dodanie tovaru nebude môcť zrealizovať v dohodnutom termíne,
pričom zároveň oznámil aj povahu prekážky, ktorá bránila v splnení povinnosti.

V zmysle ust. § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá
s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti,
a o jej dôsledkoch.

Žalobkyňa má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu povinnosti uvedenej v ust. § 377 ods.
1 Obchodného zákonníka, keďže email zo dňa 7.12.2007 neobsahuje označenie prekážky, ktorá bráni v
plnení jeho povinnosti. V emaili žalovaný len konštatoval, že predmetný tovar je na ceste do Európy a že
žalovanýnemážiadenvplyvnajehovykládku.Vykládkasamalauskutočniťažnáslednepotomakotovar
vôbec dorazí do Európy. Skutočnosť, že žalovaný nemá žiaden vplyv na vykládku tovaru je irelevantná,

nakoľko v predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný obchoduje najmä s takýmto druhom tovaru
a je bežnou praxou, že ho objednáva z mimoeurópskych krajín a spôsob vykládky tovaru v prístavoch
a taktiež doba trvania vykládky sú mu známe. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný túto skutočnosť
zohľadnil aj v dohodnutej dobe dodania tovaru. Ak by aj žalovaný mal akýkoľvek vplyv na vykládku
tovaru, tovar by nebolo možné dodať žalobkyni do 20.12.2007, t.j. posledný deň zmluvne dohodnutej

dodacej lehoty.

Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobkyňa právoplatne odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa
5.10.2007, keďže žalovaný nedodržal svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť dodať tovar riadne a včas,
a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 8.2.2012 navrhla rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania.

Na základe výzvy odvolacieho súdu žalovaná súdu oznámila, že tlačiarenské zariadenie sa podarilo

predať inému zákazníkovi dňa 27.10.2008. Následne žalovaný postupoval podľa § 468 Obchodného
zákonníka: „Strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu
zodpovedajúcu primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa § 462 až 464 a s predajom
tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného odkladu uhradiť.“

Predajom tlačiarne dňa 27.10.2008 teda vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni zostatok
zaplatenej zálohy po odrátaní nákladov, ktoré žalovanému vznikli.

Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil ušlý zisk, ktorý vznikol tým, že nedošlo k predaju tlačiarne objednanej
žalobcom. Ide o rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú mal zaplatiť žalobca vo výške 790.900,- Sk bez DPH

a cenou, za ktorú tlačiareň kúpil žalovaný vo výške 536.416,- Sk, t.j. vo výške 254.484,- Sk.

Taktiež z „nároku žalobcu“ musí byť odrátaná uplatnená DPH o výške 75.135,50 Sk, ktorá bola žalobcovi
vrátená. Keďže obaja účastníci konania sú platcami DPH a preto pokiaľ žalobca uhradil zálohu spolu
s DPH (470.585,50 Sk, t.j. 15.620,56 eur), predmetné DPH (75.135,50 Sk, t.j. 2.494,04 eur) žalovaný

odviedol a žalobcovi bolo žalované DPH vrátené podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo
forme vratky DPH. Z toho vyplýva, že žalovaný sa o sumu DPH nemohol obohatiť z dôvodu jej odvedenia
štátu a naopak, predmetné DPH bolo žalobcovi vrátené a tým, že si sumu DPH uplatňuje aj vo svojom
návrhu, priznaním tejto sumy žalobcovi by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Na
preukázanie tejto skutočnosti bolo súdu predložené daňové priznanie za rok 2007, z ktorého vyplýva, že

žalobca uhradil zálohu aj vrátane DPH. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že „v konaní sa uplatňuje
celá uhradená suma, t.zn. aj vrátane DPH“ je nesprávne.

Ďalej si žalovaný uplatnil voči nároku žalobcu skladné a náklady s predajom tlačiarne ku dňu 24.10.2008,
ktoré mu boli vyfakturované vo výške 123.365,97 Sk (4.095,- eur pri konverznom kurze 1EUR=30,126

SKK).

Žalovaný si preto zo zaplatenej zálohy vo výške 470.585,50 Sk odpočítava položky ušlý zisk, DPH a
skladné a iné náklady nasledovne:470.585,50 Sk - (254.484,- Sk + 123.365,97 Sk + 75.135,50 Sk) = 17.600,03 Sk.

Suma 17.600,03 Sk po prevode na eurá pri konverznom kurze 1EUR = 30,126 SKK, t.j je 584,21 eur a
predstavuje sumu, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Uvedené pravidlo platí aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, aj tu je teda rozhodujúci čas vyhlásenia
rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa by bolo vecne správne pokiaľ by dňa 27.10.2008 nedošlo k odpredaju

tlačiarenského zariadenia inému zákazníkovi.

Súd prvého stupňa preto pochybil, keď v konaní nezistil, že tlačiarenské zariadenie bolo žalovanému
dňa 27.10.2008 odpredané inému zákazníkovi.

Podľa § 468 Obchodného zákonníka, strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku
predaja sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa § 462 až
464 a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného odkladu
uhradiť.

Ako to správne uviedol samotný žalovaný v podaní zo dňa 15.3.2013, žalovanému vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi zostatok zaplatenej zálohy po odpočítaní nákladov, ktoré žalovanému vznikli.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil,
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods.
2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa zistí výšku primeraných nákladov žalovanej spojených s predajom
tlačiarenského zariadenia v intenciách podľa § 462 až § 464 Obchodného zákonníka a rozhodne o
povinnosti vrátiť žalobkyni zostatok zaplatený žalobkyňou, po odrátaní horeuvedených nákladov.

V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.