Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11Csp/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202843
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1217202843.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátomsosídlomKaradžičova8,Bratislava,protižalovanému:M.Z.G.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, N., občan SR, o zaplatenie 2.181,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.994,84 eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 20.03.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,84 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
2.181,98 eur s príslušenstvom titulom náhrady nezaplatených splátok pôžičky. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2013 zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 3.742,80 eur. Podľa
zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 62,38 eur. Ku

dňu podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 131 eur. Vzhľadom na porušenie
záväzku žalovaného uhrádzať pravidelné mesačné splátky pôžičky neplnil riadne a včas, žalobca dňa
26.02.2014 listom - výzvou pred vyhlásením splatnosti úveru, vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok zo strany žalovaného nedošlo, žalobca dňa 19.03.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh
žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.181,98 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu
mal žalovaný uhradiť sumu 2.312,98 eur. Žalovaný uhradil 131 eur, preto suma 2.181,98 eur predstavuje

rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný uhradiť a sumou, ktorú uhradil (2.312,98 - 131 = 2.181,98
eur). Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 302,88 eur, uplatňuje si však zákonné úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2181,98 eur od 20.03.2014 do zaplatenia a domáhal sa aj
náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručovaná na adresu evidovaného trvalého pobytu ako aj
zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 116 ods. 2 CSP dňa 06.09.2017,

nevyjadril.

3. Rozsudkom č.k. 11Csp/28/2017-77 zo dňa 23.11.2017 tunajší súd žalobu žalobcu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.4. Voči uvedenému rozsudku doručil súdu dňa 27.12.2017 odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie

zamietolžalobuzdôvoduuplynutia3-ročnejpremlčacejdobyauplatňovanýnárokposúdilakopremlčaný
aplikáciou ust. § 103 druhá veta OZ. Pre tento prípad počiatok behu premlčacej doby celého žalobcom
uplatneného nároku súd prvej inštancie aplikoval od splátky splatnej dňa 20.11.2013, t.j. prvej riadne
a včas neuhradenej úverovej splátky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žalobca považuje za
nesprávne.

5. Na podklade odvolania žalobcu, Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 14Co/43/2018-119
zo dňa 28.05.2020, právoplatným dňa 08.07.2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.
11Csp/28/2017-77 zo dňa 23.11.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodoval na

základe platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v čase vyhlásenia rozsudku
(22.03.2016). Vzhľadom na to, že následne na to (07.02.2018) bol Ústavným súdom Slovenskej
republiky vyslovený nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky, musela byť táto
skutočnosť zohľadnená v rámci odvolacieho konania. Uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého

ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj
ústavou. Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore
s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu

na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pre protiústavnosť ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré v súdenej veci aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací
súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie po zistení premlčania uplatneného nároku sa jeho vecnou, hmotnoprávnou dôvodnosťou
nezaoberal, resp. v tomto rozsahu nevyhodnotil vykonané dôkazy, nebolo možné vytýkaný nedostatok

napraviť v odvolacom konaní zmenou napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie
vyhodnotí dôkazy vo vzťahu k hmotnoprávnej dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výške a opätovne
vo veci rozhodne. Keďže odvolací súd rozhodnutie vo veci samej zrušil, zrušil zároveň aj závislý výrok
o trovách konania.

7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 07.10.2021. Predvolanie na uvedený termín bolo úspešne
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.08.2021, žalovanému bolo doručované na adresu
evidovaného trvalého pobytu podľa REGOB.

8. Súd na pojednávaní v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán, ktoré sa na termín pojednávania
nedostavili (právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil), vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.08.2013, výzvou pred vyhlásením splatnosti zo dňa 26.02.2014, prehľadom splátok a úhrad,
a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. Na základe vykonaného dokazovania zistil

nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 23.08.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu s označením "zmluva
o poskytnutí najľahšej pôžičky" č. XXXXXXXXXX, a to prostredníctvom finančného domu Quatro.
Zo zmluvy, ktorej súčasťou sú zmluvné podmienky, vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému pôžičku vo výške 2 000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 60. mesačných splátkach bez
uvedenia konkrétneho dátumu jednotlivých splátok s konečnou splatnosťou úveru v auguste 2018 s
tým, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu (bod 6.2) je splátka splatná do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Celková suma pôžičky, ktorá mala byť splatená spotrebiteľom,
predstavovala sumu 3742,80 eur, výška jednotlivých splátok bola dohodnutá sumou 62,38 eur, ročná

percentuálna miera nákladov 32 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,83 % a
spôsob úhrady splátok bol dohodnutý poštovou poukážkou.10. Z listu - výzvy pred vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že v dôsledku omeškania
žalovaného so splácaním úveru bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu k zaplateniu
dlžných splátok v sume 261,37 eur, a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžných

splátok dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru.

11. Z bodu 12.4 zmluvných podmienok vyplýva, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej
splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

12. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že splatnosť prvej splátky vo výške 62,38 eur bola dňa
20.09.2013. Žalovaný uhradil dňa 12.11.2013 sumu vo výške 131 eur (čo systém priradil ako splátku vo
výšku 62,38 eur za mesiac september, splátku vo výške 62,38 eur za mesiac október, splátku vo výške
6,24 eur za mesiac november). Za mesiac november 2013 pri splatnosti splátky 20.11.2013 sa žalovaný
dostal dňa 21.11.2013 do omeškania so splátkou vo výške 56,14 eur (62,38 - 6,24 = 56,14 eur). Žalovaný

ďalšie splátky neuhrádzal. Právny predchodca pristúpil k zosplatneniu pôžičky dňa 19.03.2014.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Žalobca dňa 27.12.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 187,14
eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu prišlo po prvom pojednávaní, súd v zmysle
ustanovenia § 146 CSP zisťoval súhlas žalovaného. Vo výzve bol žalovaný poučený, že ak sa nevyjadrí,

súd bude mať za to, že vyjadril so späťvzatím súhlas. Žalovanému bola dňa 05.02.2018 doručená výzva,
ku ktorej sa nevyjadril. Vzhľadom na uvedené, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 187,14 eur s
príslušenstvom zastavil.

17. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z.
ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom
riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

31. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom
čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 187,14 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu, že žalobca
dňa 27.12.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby.

35. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo

veci samej, uviedol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvého stupňa,
nie je v súlade s Ústavou SR, a to na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
98/2018 uverejneného dňa 27.09.2018 v Zbierke zákonov, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR. V odvolacom konaní bolo preto potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný)
procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie po zistení

premlčania uplatneného nároku sa jeho vecnou, hmotnoprávnou dôvodnosťou nezaoberal, resp. v
tomto rozsahu nevyhodnotil vykonané dôkazy, nebolo možné vytýkaný nedostatok napraviť v odvolacom
konaní zmenou napadnutého rozsudku. Preto krajský súd postupoval podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP a napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. V zmysle záverov krajského súdu súd prvej inštancie po právnej stránke preskúmal žalobu žalobcu
a dospel k záveru, že je vo zvyšnom rozsahu dôvodná.

37. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 3.742,80 eur, ktorú sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach. Nakoľko si žalovaný neplnil svoju povinnosť

splácať úver riadne a včas a ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 131 eur, vyzval žalobca
žalovaného k úhrade pohľadávky a jej príslušenstva vo výške jej nesplatenej časti. Nakoľko žalovaný
svoj dlh neuhradil, vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru.

38. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke obsahujú na jednej strane povinnosť veriteľa poskytnúť

dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej povinnosť dlžníka v dohodnutej
dobe uvedené peňažné prostriedky splatiť. Žalobca ako veriteľ v danom prípade svoj záväzok splnil,
keďže peňažné prostriedky v dohodnutej sume žalovanému poskytol. Žalovaný však splátky úveru v
zmysle dohodnutých podmienok poskytnutia úveru nesplácal a žalobca mal tak právo domáhať sa proti
žalovanému zaplatenia dlžnej sumy. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1.994,84 eur s príslušenstvom.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. Nakoľko žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 82,84 %.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).