Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200063
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818200063.6

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ G. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX B., 2/ I. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B.,
3/ I.. I. V., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., 4/ G. J., nar. XX.XX,XXXX, trvale
bytom X. XXX/XX. XXX XX B., žalobcovia 1/ - 4/ zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan
Serek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 258 781, so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, proti

žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci, IČO: 00 000 647, so sídlom Lokca 507, 029
51 Lokca, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava 215, v konaní
o vypratanie pozemku a odstránenie stavby,

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu zamieta.

II/ Žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú

vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9. 1. 2018 žalobcovia 1/ až 3/ žiadali, aby súd uložil žalovanému, aby z
pozemkov E KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 1391 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. B., E KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 2965 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. B. a E KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 1324 m2, ktorý je evidovaný na LV

č. XXXX pre obec a k.ú. B. vypratal objekt železného hangáru - skladu, vrátane betónových panelov, na
ktorých je tento objekt položený a aby z týchto pozemkov odstránil betónové oplotenie a to v tej časti tak,
ako je znázornená v zameraní ohradového plotu v areáli PD Lokca zo dňa 12. 5. 2017, vyhotovenom W..
I. Y. medzi bodmi označenými červenou farbou č. 13 až 15, 18 a 19. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, opísaných vyššie. Na týchto pozemkoch má žalovaný
vybudovaný objekt hangáru, ktorý využíva ako sklad. Objekt hangáru predstavuje plechom zakrytú

železnú konštrukciu, ktorá je položená na dvoch železných obručiach, ktoré sú položené na betónových
platniach umiestnených na predmetných pozemkoch. Predmetný objekt nepredstavuje stavbu podľa §
119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je so zemou spojený pevným základom. Žalovaný má
ďalej na predmetných pozemkoch vybudované oplotenie tvorené betónovými panelmi, ktoré je pevne
betónovým základom zapustené do zeme. Zameraním geometrickým plánom, ktorý si dali žalobcovia
vyhotoviť bolo zistené, že toto oplotenie je umiestnené na pozemkoch v ich vlastníctve. Žalovaný má

na predmetných pozemkoch objekt skladu a betónové oplotenie umiestnené neoprávnene, bez toho,
aby mal zmluvný alebo zákonný titul, ktorý by ho oprávňoval pozemky užívať. Keďže žalovaný pozemky
užíval a užíva neoprávnene, žalobca 1/ ho vyzval na vrátenie pozemkov, rovnako tak ho vyzvali aj právni
predchodcovia žalobcov 2/ a 3/.

2. Uznesením č.k. 7C/1/2018-179 zo dňa 2. 10. 2018 v spojení s opravným uznesením č.k.

7C/1/2018-182 zo dňa 12. 10. 2018 súd pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný 4/.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

4. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 135c Občianskeho zákonníka:

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").

(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia 1/ až 4/ sa voči žalovanému domáhajú odstránenia
stavby betónového oplotenia a vypratania objektu skladu a betónových panelov, ktoré sa nachádzajú na
ichpozemkoch,ktorésúšpecifikovanévžalobe.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žežalobcovia
1/ až 4/ sú vlastníkmi pozemkov, špecifikovaných v žalobe a že na týchto pozemkoch sa nachádza
objekt skladu a betónové panely, na ktorých je objekt skladu položený a že na týchto pozemkoch

je umiestnené aj betónové oplotenie. Nebolo tiež sporné, že charakter stavby podľa § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka má len betónové oplotenie, pretože je spojené so zemou pevnými základmi,
zatiaľ čo betónové panely a objekt skladu sú hnuteľné veci. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že
betónové oplotenie, betónové panely aj objekt skladu na tieto pozemky umiestnil žalovaný v roku 1988.
Medzi stranami bolo sporné, či stavba betónového oplotenia je stavbou neoprávnenou a či objekt skladu

a betónové panely umiestnil žalovaný na pozemky oprávnene, alebo nie, pretože žalobcovia 1/ až 4/
tvrdili, že tak urobil bez toho, aby mal akýkoľvek právny titul na umiestnenie týchto vecí, no žalovaný
tvrdil, že má k pozemkom právo, aby na ne tieto veci umiestnil. Žalovaný proti žalobe argumentoval
tým, že na pozemok, na ktorom sa nachádza betónové oplotenie, objekt skladu a betónové panely, sa
vzťahuje špeciálna úprava zákona č. 504/2003 Z.z., pretože ide o poľnohospodárske pozemky, ktoré sú

od vzniku JRD v obci Lokca v užívaní žalovaného. V roku 1988 došlo k výstavbe betónového oplotenia,
umiestneniu betónových panelov a oceľového hangáru. V tom čase vzniklo žalovanému k pozemku
právo družstevného užívania , stavba oplotenia je teda podľa žalovaného oprávnená. Ďalej žalovaný
uviedol, že stavba oplotenia uzatvára ucelený areál žalovaného a hangárový prístrešok a žalobcovia
obišli špeciálnu úpravu zákona č. 504/2003 Z.z., pričom mali postupovať podľa § 12 a 12a tohto

zákona, pretože sa jedná o pozemok, ktorý nie je prístupný a nemožno ho racionálne využívať. Podľa
žalovaného žalobcovia obišli aj úpravu stavebného zákona ohľadne odstránenia stavieb. Žalovaný
ešte argumentoval, že zakladajúci členovia Poľnohospodárskeho družstva Lokca, medzi ktorými boli aj
právni predchodcovia žalobcov, súhlasili s výstavbou stavby oplotenia aj s umiestnením hangáru. Podľa
žalovaného je podstatné, či bola stavba neoprávnená od začiatku alebo nie.

6. S touto argumentáciou sa stotožnil aj súd. Žalobcovia žiadajú od žalovaného, aby stavbu oplotenia
z ich pozemkov odstránil z dôvodu, že k pozemkom nemá žiadny právny vzťah, ktorý by ho na to
oprávňoval. Ako už bolo uvedené, stavbu betónového oplotenia realizoval v roku 1988 žalovaný, ktorý
je poľnohospodárskym družstvom. Súd dospel k záveru, že v čase, keď žalovaný realizoval stavbu

oplotenia, bol oprávnený tak urobiť. Oprávnenosť stavby treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá
platila v čase jej vzniku. Pre posúdenie, či stavba je neoprávnená nie je rozhodujúce, či stavebník
mal, alebo nemal stavebné povolenie, a bez ďalšieho nie je rozhodujúce ani vydanie kolaudačného
rozhodnutia. ( napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2223/2013 ). Ak stavebník zriadil stavbu na
cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného práva, ktoré neskôr zaniklo, nie je vlastník

pozemku oprávnený domáhať sa jej odstránenia, a to ani od právneho nástupcu stavebníka ( napr.
rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo/746/2007 ).

Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve1/ K pozemkom združeným na spoločné družstevné hospodárenie, prípadne k pozemkom daným za ne
do náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len "združené

pozemky"), má družstvo právo družstevného užívania.

(2) Právo družstevného užívania je bezodplatné a časovo neobmedzené; oprávňuje družstvo na to, aby
so starostlivosťou riadneho hospodára užívalo združené pozemky pre plnenie všetkých úloh.

(3) Družstvo môže najmä

a) vykonávať na združených pozemkoch úpravy potrebné na zabezpečenie alebo zvýšenie
poľnohospodárskej výroby,

b) meniť podstatu združených pozemkov a čerpať z nej,

c) zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva včítane obytných domov.

7. Totožné ustanovenie obsahoval § 37 zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,
ktorý bol účinný do 30. 6. 1988. Žalobcovia 1/ až 4/ nerozporovali tvrdenie žalovaného, že pozemky, vo

vzťahu ku ktorým sa domáhajú odstránenia stavby, boli združené na spoločné družstevné hospodárenie.
Z uvedeného vyplýva, že v roku 1988 ( keďže nebolo konkrétnejšie špecifikované obdobie realizácie
oplotenia ) platila právna úprava, podľa ktorej mal žalovaný k pozemku, na ktorom postavil oplotenie,
právo družstevného užívania, ktoré ho oprávňovalo aj zriadiť stavbu. Hoci toto právo zrušením zákona
č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve zaniklo, nič to nemení na tom, že stavba bola

realizovaná ako oprávnená a ani zánikom práva družstevného užívania sa nestala neoprávnenou
stavbou. Súd preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali odstránenia stavby, zamietol.

8. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktorých vypratania sa žalobcovia 1/ až 4/ voči žalovanému domáhajú,
tieto sa nachádzajú v areáli žalovaného, ktorý je oplotený vyššie spomenutým oplotením. Ako už

bolo uvedené, toto oplotenie je oprávnenou stavbou. Účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vznikol k pozemkom, ku ktorým
existovalo právo družstevného užívania, nájomný vzťah, ktorý je možné vypovedať k 1. októbru bežného
roka. Žalovaný síce tvrdil, že k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú hnuteľné veci, má platné nájomné
zmluvy, uzatvorené s vlastníkmi pozemkov , no žalobcovia 1/ až 4/ listinnými dôkazmi ( výzva na

vrátenie a prevzatie pozemkov, vyjadrenie k výpovedi nájomnej zmluvy, výzva na vypratanie objektov )
preukázali, že žalobcovia 1/ až 4/, resp. ich právni predchodcovia nájomné zmluvy so žalovaným
vypovedali.Súdvšaknapriektomudospelkzáveru,žežalobeanivtejtočastinemožnovyhovieť,pretože
pozemky, ktorých vypratania sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhajú, sú poľnohospodárskymi pozemkami,
nachádzajú sa v areáli žalovaného, ktorý je oplotený betónovým oplotením, ktoré žalovaný nemá

povinnosť odstrániť a teda tieto pozemky kvôli existencii oplotenia nie sú prístupné. Súd potom súhlasí s
argumentomžalovaného,ževtomtoprípademaližalobcovia1/až4/postupovaťpodľaust.§12azákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov a teda mali vyzvať žalovaného na uzatvorenie podnájomnej
zmluvy. Toto napokon uvádza aj žalobca 1/ vo výzve na vrátenie a prevzatie pozemkov zo dňa 25.

4. 2016, ktorú adresoval žalovanému - v nej uviedol, že v prípade, ak niektoré z uvedených parciel
( užívaných žalovaným ) nie sú prístupné, resp. ich nemožno racionálne využívať, súhlasí, aby mu
za takéto parcely vydelili náhradnú poľnohospodársku pôdu, zodpovedajúcu ich výmere a to formou
podnájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia nepostupovali spôsobom, ktorý stanovuje zákon, nemôže to byť
na ujmu žalovaného. Aj zo samotného zmyslu a účelu ustanovení § 12 a 12a zákona č. 504/2003 Z.z.

je zrejmé, že skončenie platnosti nájomnej zmluvy na pozemky, ktoré nie sú prístupné resp. nemožno
ich racionálne využívať, nie je dôvodom pre záver, že žalovaný ich nemôže využívať, ale je pre vlastníka
pozemku dôvodom na uplatnenie postupu podľa § 12a cit. zákona.

9. Súd zamietol návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania, ktoré predniesli na pojednávaní

dňa 14. 1. 2019 ako nadbytočné. Čo sa týka návrhu žalobcov na výsluch žalobcov 1/ a 2/ na otázku,
či žalovaný nevyhnutnej potrebuje objekt skladu na svoju činnosť, keď ho v minulosti prenajímal
iným osobám a v súčasnosti je prenajatý nájomcovi, zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol,
že objekt skladu je síce prenajatý, ale len z menšej časti a z väčšej časti ho využíva žalobca napoľnohospodárske účely. Nie je podstatné, ako ho žalovaný využíval v minulosti, pre súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku. Tiež súd považuje za nadbytočné pripojenie spisu sp.zn. 11C/50/2018,
pretože z tohto spisu súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté ( len ) o návrhu žalobcov na

nariadenie neodkladného opatrenia. Otázka vlastníctva pozemkov napokon medzi stranami nie je
sporná - žalobcovia sú evidovaní ako vlastníci pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú vypratania
vecíaodstráneniastavbyažalovanýtentozápisnerozporuje.Ajnávrhyžalovanéhobolineopodstatnené
- pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné zistenie, či prípadným vyhovením žalobe by žalovanému
vznikli vysoké škody a bola ochromená jeho činnosť. Ani návrh na výsluch zamestnankyne žalovaného

C. L. nie je dôvodný, pretože žalovaný ho odôvodnil tým, že uvedená zamestnankyňa má prehľad v
nájomných zmluvách a v tom, komu boli aké náhradné pozemky pridelené, čo súd považuje za príliš
všeobecné odôvodnenie, bez uvedenia konkrétnych súvislostí, pre ktoré by tento dôkaz mohol prispieť
k objasneniu veci.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich priznal

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.