Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201950
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7818201950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu L. P., O.. XX.X.XXXX, V. X. Š.,
G. XXX, zastúpeného VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4,
proti žalovanému: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tallerova 4, IČO: 47 243 368,
zastúpeného JUDr. Danielou Ježovou, LL.L., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Javorinská 13,
o zaplatenie 173,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
04.12.2020 č.k. 5Csp/45/2018-385 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie")zamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalvoči
žalovanému zaplatenia 173,88 eur s prísl. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vzal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX, uzavretou medzi stranami sporu dňa 09.05.2016 žalovaný
poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazal žalobca žalovanému s prísl. vo
výške 512,70 eur najneskôr zaplatiť nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích podmienok, teda
do 19.06.2016. Ide o bezúročný úver, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 34,40 % a odplatou
vo výške 30 %. V ten istý deň bola medzi účastníkmi uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

26.05.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa
zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 922,86 eur najneskôr nasledujúci pracovný
deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 26.06.2016. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna
miera nákladov je 34,40 % a odplata vo výške 30 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá
aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.06.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver
vo výške 900,00 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 919,76

eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 10.07.2016. Ide
o bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,10 % a odplata vo výške 30 %. V ten istý
deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2016 vyplýva, že žalovanýposkytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver
s príslušenstvom vo výške 919,76 eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích
podmienok, teda do 07.08.2016. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,10 % a

odplata vo výške 25,85 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
10.08.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa
zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 919,76 eur najneskôr nasledujúci pracovný
deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 10.09.2016. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna

miera nákladov je 29,10 % a odplata vo výške 25,85 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj
Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 12.09.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver vo
výške 900,00 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 919,76
eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 13.10.2016. Ide o
bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,10 % a odplata vo výške 25,85 %. V ten istý

deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.10.2016 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver
s príslušenstvom vo výške 919,76 eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích
podmienok, teda do 10.11.2016. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,10 % a

odplata vo výške 25,85 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
10.11.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa
zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 919,76 eur najneskôr nasledujúci pracovný
deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 10.12.2016. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna

miera nákladov je 29,10 % a odplata vo výške 25,85 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá
aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.12.2016 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúročný úver
vo výške 900 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver s príslušenstvom vo výške 919,76
eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích podmienok, teda do 08.01.2017. Ide o

bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,10 % a odplata vo výške 25,85 %. V ten istý
deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XXXXXX-XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.01.2017 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi bezúročný úver vo výške 900 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému úver
s príslušenstvom vo výške 913,39 eur najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích

podmienok, teda do 30.01.2017. Ide o bezúročný úver, ročná percentuálna miera nákladov je 29,30 %
a odplata vo výške 25,66 %. V ten istý deň medzi účastníkmi bola uzavretá aj Rámcová zmluva.

3. Právne súd danú vec posúdil v zmysle ust. § 2 ods. 3, § 53 ods. 1, 6 a 10, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2,
§ 451 ods. 1. 2 a § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 a ods. 4, § 1a ods. 1 nar. vlády č.

87/1995 Z.z. a berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa
28.01.2020 dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca v danom prípade domáha voči žalovanému plnenia
titulom bezdôvodného obohatenia, jeho žaloba nie je opodstatnená, preto ju zamietol.

4. Pokiaľ ide o rámcové zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov, uzavreté medzi

stranami sporu, tieto majú povahu formulára, žalovaný v nich vystupoval v postavení dodávateľa,
keď konal v rámci predmetu svojej obchodnej - podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako
spotrebiteľ. Vzhľadom na obsah zmlúv súd vylúčil aplikáciu zák. č. 129/2010 Z.z. na daný prípad.
Po preskúmaní obsahu zmlúv nezistil, že by tieto obsahovali neprijateľné podmienky, resp. aby ich
obsah bol v rozpore so zásadou dobrých mravov a to v súvislosti s výškou odplaty, ktorej vrátenia

sa žalobca v tomto konaní domáhal. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi vo všetkých prípadoch
krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver, pričom zmluvné stany si dojednali za poskytnutie týchto úverov
poplatok, ktorý dohodli ako odplatu za poskytnutie úveru. Výška poplatku bola v každom prípade,
pri všetkých uzavretých zmluvách individuálne určená, žalobca s jej výškou bol vždy vopred pred
uzavretím zmluvy upovedomený - mal možnosť zvážiť a rozhodnúť sa, či za daných podmienok zmluvy

uzavrie. Po vyhodnotení obsahu dohody o dojednaní odplaty za poskytnutie úveru v spomínaných
zmluvách, súd dospel k záveru, že toto dojednanie nie je neplatné, nakoľko zaplatením týchto
poplatkov žalobca splnil záväzok, ku ktorému sa zaviazal zo zmlúv, preto nemožno konštatovať, že
žalovaný sa prijatím tohto plnenia bezdôvodne obohatil. Súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúcevyhláseniepreskúmavanýchúrokovzabezúročnéabezpoplatkov.Pretopokiaľsažalobcadomáhalvoči
žalovanému zaplatenia sumy 173,88 eur titulom vrátenia zaplatených poplatkov (odplaty za poskytnutie
úveru) titulom bezdôvodného obohatenia súd uzavrel, že takýto nárok nie je preukázaný, preto žalobu

zamietol.

5. Pokiaľ žalobca tvrdil, že odplata - poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou, je
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, odplata pri peňažnej
pôžičke môže byť dojednaná len vo forme úrokov, pričom v jednotlivých zmluvách je uvedené, že úvery

sú bezúročné, súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade k dojednaniu úrokov pri jednotlivých
zmluvách, nedošlo.

6. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že sporové strany neuzatvárali zmluvy o pôžičke v zmysle
§ 657 a § 658 Občianskeho zákonníka a pokiaľ by aj také zmluvy uzavreli, niet pochýb o tom, že
v jednotlivých zmluvách dojednali úhradu poplatkov za poskytnutie pôžičky. Takéto dojednanie zákon

nezakazuje a ani dojednanie odplaty za poskytnutie pôžičky vo forme pevne určenej sumy určeného
poplatku, neodporuje zákonu. Výška jednotlivých poplatkov bola dojednaná v každej jednotlivej zmluve
individuálne v závislosti od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto takéto dojednanie nie je uzavreté
v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádza.

7. Pokiaľ žalobca vytýkal, že v zmluve nie je uvedený úver o ročnej úrokovej sadzbe aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) k tomu súd uviedol, že úvery boli dojednané ako
bezúročné, preto v zmluvách nemôže byť uvedený ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Navyše žalovaný v
rámcovej zmluve v článku VI. uviedol spôsob a všetky predpoklady výpočtu RPMN. RPMN v skúmaných
zmluvách nepresahuje dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov

zverejneného MF SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
veriteľmi za príslušné obdobie. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie je súčasne možné uzavrieť,
že RPMN je primerané a podstatne neprevyšuje odplaty na finančnom trhu a preto ani nie je zmluva v
rozpore s požiadavkou dobrých mravov.

8. Podporne sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Objektívna
premlčacia doba podľa názoru súdu začala plynúť v každom jednotlivom prípade vždy odo dňa, kedy
žalobca plnenie, ktoré má za bezdôvodné obohatenie, t.j. poplatok za poskytnutie úveru žalovanému mu
uhradil. V danom prípade neprichádza do úvahy 10 ročná objektívna premlčacia doba, nakoľko nebolo
preukázané, že by žalovaný mal získať bezdôvodné obohatenie úmyselne.

9. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 255 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. Nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p. Výrok o náhrade trov odvolacieho
konania oprel o ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol,
aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania
vrátane tohto odvolacieho konania. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je

nepreskúmateľné a tiež, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom
na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca
za to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť

je absolútna. V rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne
spotrebiteľ. V zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Žalobca má za to, že v skutočnosti zmluvy
uzavreté medzi účastníkmi konania nie sú zmluvami o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poukazom
na § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko v daných prípadoch došlo k poskytnutiu peňažnýchprostriedkov na dobu 1 mesiaca. To neznamená, že táto skutočnosť oprávňuje veriteľa v ľubovôli
pri uvedených zmluvných podmienkach, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru

žalobcu, žalovaný nemá nárok na ním zmätočne uvádzané sumy poplatkov v jednotlivých zmluvách,
keď v nich vyjadruje, že jeho celkové náklady sú vyjadrené percentuálne, avšak následne odporujúce
ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú jednoznačne
v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú

a sú v rozpore so zákonom, keď odporujúco je vyjadrená aj RPMN, ktorá je neprípustná a neprimeraná
a nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Žalobca ako
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy. Treba si tiež uvedomiť, akú výšku
by odplata predstavovala pri dobe jedného roka a to tak hodnotovo, ako aj výškou RPMN. Súd
mal pouvažovať a zaoberať aj skutočnosťou, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka mal súd skúmať, či zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednanie, ktoré by bolo v neprospech
spotrebiteľa, prípadne by odporovalo zákonu. Bolo potrebné skúmať, či suma, ktorú žalobca požadoval
ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je v súlade so zákonom. Podľa
zákona do nákladov by mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré má
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Žalovaný síce v rámcovej zmluve uviedol,

že úver je bezúročný, avšak celkové náklady spotrebiteľa v jednotlivých zmluvách sú vyčíslené na
sumu a podľa zmluvy sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou. Takéto
dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a zároveň neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Výška odplaty je dojednaná v rozpore so zákonom, a to v rozpore s ust. § 53
ods.6Občianskehozákonníka.Podľanázoružalobcupoplatokzaposkytnutieúveruvlastnepredstavuje

úroky, ktoré je povinný žalobca uhradiť z poskytnutého úveru. Z absolútne neplatného právneho úkonu
aj v prípade, pokiaľ by išlo o zmluvu o pôžičke, nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna povinnosť, preto
prijatie tohto plnenia je bezdôvodným obohatením.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že neexistuje žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré by zakazovalo účastníkom dohodnúť si ako vedľajšie plnenie pri zmluve o pôžičke
poplatok, resp. poplatky za jej poskytnutie. Výšku poplatku účastníci zmluvy výslovne v konkrétnej výške
dojednali v každej jednotlivej zmluve. Žalovaný bol povinný v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. h) zák.
č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú sumu, ktorú spotrebiteľ je povinný za poskytnutie úveru uhradiť, preto

určil aj výšku poplatku. Splnil si tak len zákonom stanovené povinnosti. Zmluvy neobsahujú žiadnu z
neprijateľných zmluvných podmienok uvedenú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Hranica RPMN
a ani odplata neprekračujú zákonom stanovenú hranicu, boli jasne, určito a zrozumiteľne uvedené vo
všetkýchzmluvách.Stotožnilsasnázoromsúduprvejinštancie,žesubjektívnapremlčacialehotazačala
plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej splátky, t.j. od 30.05.2007 a najneskôr uplynula

dňa 30.05.2010. Návrh bol podaný až 02.05.2014.

12. Žalobca v replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

13. Žalovaný v duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

15.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. 11. 2021 o 10.05 hod. v
poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené

dňa 04. 11. 2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 3 C.s.p.17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 12 C.s.p.). Odôvodnenie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty
uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku.

18. Právo na odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
(úver)upravuje§499Obchodnéhozákonníka.Možnosalenstotožniťsnázoromsúduprvejinštancie,že
v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako má na mysli § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

rovnako však ide o úverový právny vzťah a absolútny obchod a z tohto dôvodu na prejednávanú vec
dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka.

19. V ust. § 499 Obchodného zákonníka je normované pravidlo, podľa ktorého „za dojednanie záväzku
veriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedkymožnodojednaťodplatu,akposkytovanieúveruje
predmetom podnikania veriteľa“. V danom prípade žalovaný má v predmete podnikania aj poskytovanie

spotrebiteľských úverov, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalovaného. Vyššie uvedené
ust. § 499 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením a tým zákonodarca zreteľne vymedzil
zákonom garantované právo mať možnosť dojednať odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
úver. Inštitút odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver zákon vyslovene pozná a jeho používanie
predpokladá, čo potvrdila aj súdna prax najvyšších súdnych autorít (viď rozsudok NS SR zo dňa

01.05.2001 sp. zn. 4Obo/86/99, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.08.2003 sp. zn.
29Odo/813/2001). Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je tak premietnutím zákonnej úpravy
§ 499 Obchodného zákonníka a predstavuje zrejmú výluku zo spotrebiteľského prieskumu. Navyše v
danom prípade je daná aj výluka z prieskumu neprijateľnosti ohľadom dojednania odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, zakotvená v ust. § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, keďže ide o

zmluvné dojednanie týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny v prípade, ak zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je súčasťou hlavného predmetu plnenia. Je
síce možné takúto odplatu nedohodnúť, no pokiaľ je do zmluvy zahrnutá, predstavuje rovnako dôležitú
zložku ako napr. dojednanie úrokov. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver vykazuje relevantný

parameter hlavného predmetu, preto jej zakotvenie je vylúčené z prieskumu neprijateľnosti. Ako vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie posúdil odplatu aj z hľadiska dojednanej jej
výšky za primeranú, dostatočne jasnú, určitú a zrozumiteľnú, preto sa nemožno stotožniť s názorom
žalobcuotom,žebyžalovanémunevznikolnároknataktodojednanúodplatuzaposkytnutiejednotlivých
úverov.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej vrátane výrokov o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).