Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212213203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212213203.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pajštúnska5,IČO:36613843,protipovinnému:C.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.,V.XXXX/
XX, o vymoženie 187,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno, zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 5Er/993/2012-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
60, zo dňa 27.06.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/993/2012
(EX 12397/12). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok"),
§ 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods.
1, 4 , § 54 ods. 1, 2, § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na
základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je dôvodne
podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Rajská 15/A, sp. zn. II/2011-3995 zo

dňa 18.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2012 a vykonateľnosť dňa 20.05.2012. Za
preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinný uzatvorili
dňa 24. 03. 2003 zmluvu o bežnom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné
podmienky. Preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok súd prvého stupňa zistil, že v bode 4.9
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa banka a klient sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované

s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom asociácie bánk v
Bratislave, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku s tým, že banka je oprávnená vo všetkých sporoch,
ktorévzniklialebovzniknúprivykonávaníbankovýchobchodovavsúvislostisnimi,obrátiťsanavecnea
miestnepríslušnýsúdvSlovenskejrepublikeavtakomtoprípadesabankaaklientpodriaďujúprávomoci
všeobecného súdu. Podľa názoru súdu prvého stupňa formuláciu predmetnej rozhodcovskej doložky
nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. V tomto

smere poukázal na to, že Všeobecné obchodné podmienky platné ku dňu podpisu vôbec neobsahovali
rozhodcovskú doložku/rozhodcovskú zmluvu. Podľa bodu 5.7. Všeobecných obchodných podmienok je
banka oprávnená v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky
alebo na základe rozhodnutia vedenia banky zmeniť alebo úplne nahradiť tieto VOP. Rozhodcovská
doložka bola napokon obsiahnutá vo VOP účinných odo dňa 15.2.2004. Súd prvého stupňa takto prijatú
rozhodcovskúdoložkunepovažovalzaindividuálnedojednanú.Dôvodilajtým,žerozhodcovskádoložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenavôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o

individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré
by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo
je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého
stupňa konštatoval, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa

náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať a preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. §
159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je

právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Oprávnený mal za to, že príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.
Záverom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Sudcasúduprvéhostupňasapodľa§374ods.4 druhejvetyOSPvyjadril,ženemieniodvolaniuvyhovieť
a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym

predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným bola dňa 23.03.2003 uzavretá zmluva o
bežnom účte. V článku 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. sa banka a klient sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s
nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom asociácie bánk v Bratislave, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku s tým, že banka je

oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v
súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike a v takomto prípade
sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní

ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal .

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa

predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
trebapovažovaťzaneplatnédojednanie,pretožeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nepovažovalza

potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní . Súd
prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.