Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8515200148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A.. X.. P. XX/A, XXX XX X. S., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o., Zdravotnícka
4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XXX,
XXX XX X. S., právne zastúpenému advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, M. Rázusa 14, 010 01
Žilina, v konaní o nahradenie prejavu vôle a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 3C/5/2015-456 zo dňa 02.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a II.

II. Rozsudok vo výroku III. sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd nahrádza prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca uzatvára so žalobcom ako
kupujúcim Dodatok č. 1 zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá dňa 11.12.2013 a
ktorá je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor, pod číslom
konania V 1483/2014, a to v písomnom znení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

II. Súd určuje, že právny úkon žalovanej P. Q. ako predávajúcej zo dňa 30.04.2015 nazvaný ako
odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.12.2013, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra v konaní vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa pod č.k. V
1483/2014 je neplatný.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie rozsiahlo a úplne odôvodnil najmä tým, že predmetom tohto
konania po naposledy pripustenej zmene žaloby je nahradenie vôle žalovanej na uzavretia Dodatku č. 1
zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2013, ktorú uzatvorili strany sporu a zároveň určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013, ktoré žalovaná vyhotovila dňa 30.4.2015.
Pre rozhodnutie tohto sporu o prvom žalobnom návrhu je potrebné vyriešiť viaceré právne otázky, a
to prejudiciálnu otázku platnosti kúpnej zmluvy, otázku charakteru opravovaných náležitostí zmluvy a s
tým súvisiacu otázku, či je možné upraviť zmluvu aj v prípadnej neplatnej časti (ak by bola čiastočne

neplatná), otázku hmotnoprávneho základu žaloby a s tým súvisiacu možnosť žalobcu uplatniť si svoj
nárok, teda jeho aktívnu legitimáciu a otázku premlčania. Zároveň v rámci vysporiadania sa uvedenými
právnymiotázkami,naktorémalistranyrozdielneprávnenázory,sasúdzaoberalskutkovýmitvrdeniami,
ktoré ostali medzi stranami sporné aj po vykonanom dokazovaní, čiže či sa žalovaná mala možnosť ačas oboznámiť s kúpnou zmluvou, či žalovanej bol doručený dodatok ku kúpnej zmluve pred podaním
žaloby a ich dopadom na právne posúdenie veci.

3. Platnosť kúpnej zmluvy. Žalovaná sa v priebehu celého konania namietala neplatnosť celej kúpnej
zmluvy z dôvodov podľa § 37 ods. 1 OZ a neskôr aj podľa § 37 ods. 2 OZ. K § 37 ods. 1 OZ uvádzala,
že zmluvu podpísala v časovej tiesni, syn využil moment, keď bola pracovne zaťažená pred Vianocami
a až po podpise zmluvy, ktorú predtým nemala možnosť čítať a oboznámiť sa s jej obsahom zistila, čo je
predmetom prevodu a akú zmluvu podpísala. Myslela si, že podpisuje zmluvu k iným nehnuteľnostiam.

K § 37 ods. 2 OZ poukazovala na uzavretie zmluvy en bloc, pri ktorej čiastočná nemožnosť plnenia
spôsobuje neplatnosť celej zmluvy.

4. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet zmluvy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, a to návrh zmluvy a akceptáciu

návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet zmluvy a kúpna cena. Proces
vzniku kúpnej zmluvy možno považovať za dvojfázový, teda návrh na budúci právny úkon môže učiniť
ktorákoľvek zo zmluvných strán a rozhodujúce je, aby ho akceptovala druhá strana, teda prijatie takého
návrhu druhou stranou sa považuje za akceptáciu návrhu (konsens), ak ku obsahu nemá výhrady a
prejaví vôľu so znením, ako bola takáto zmluva pripravená. V prejednávanej veci návrh kúpnej zmluvy

pripravil právny zástupca žalobcu a žalovaná ako prejav svojej vôle s obsahom takto pripravenej zmluvy
vyjadrila svojim podpisom dňa 11.12.2013. Predmet kúpy v spornej zmluve je dostatočne jasne a určito
identifikovaný v súlade s údajmi vyžadovanými podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona a ten
obsahuje kúpna zmluva v bode 1.1., kde sú obsiahnuté všetky nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
zmluvy. Tieto sú uvedené hneď na prvej strane zmluvy, pričom každá nehnuteľnosť je uvedená v

osobitnom riadku. Za tohto stavu sa javí ako dosť nepravdepodobné, že by aj pri zbežnom pohľade
do kúpnej zmluvy žalovaná nezistila, čo je predmetom kúpnej zmluvy. Uvedené platí o to viac, že išlo
o prevod nehnuteľností, v ktorých podniká, teda minimálne hneď pri 1. stavbe jej muselo byť zrejmé,
že ide o budovu, kde podniká. Navyše žalovaná evidentne podniká dlhší čas a nepochybne počas
tohto obdobia uzatvárala viacero zmlúv, teda je predpoklad, že pri podpise zmlúv sa s týmito oboznámi

minimálne v rozsahu, aby mala vedomosť, čo je predmetom tej ktorej zmluvy. Tomuto záveru súdu
(teda o oboznámení sa so zmluvou minimálne v rozsahu potrebnom pre podpis zmluvy) nasvedčuje aj
tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že sa nemala čas „podrobne“ sa oboznámiť so zmluvou. Je
teda zrejmé, že určitý čas na oboznámenie mala, pričom minimálne predmet zmluvy uvedený v zmluve
vyššie uvedeným spôsobom sa nedal prehliadnuť. Za tohto stavu súd ako hodnovernejšie považoval

tvrdenia žalobcu o okolnostiam týkajúcich sa oboznámenia žalovanej s kúpnou zmluvou. Ak žalovaná
podpísala kúpnu zmluvu, čím vyjadrila súhlas s jej znením, prípadné nedostatočné oboznámenie sa
so zmluvou nemôže byť dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy. Podobne námietku, že žalovaná sa
nezúčastnila na formulovaní práv a povinností zakotvených v kúpnej zmluve a tento nedostatok by
mal spôsobiť neplatnosť zmluvy ako takej, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa

postupu pri uzatváraní zmlúv považuje za bezpredmetnú a z tohto dôvodu nevyhodnotil kúpnu zmluvu
ako neplatnú. Nemožno súhlasiť s právnym zástupcom žalovanej, že len taká zmluva je platná, ktorú
tvoria obaja účastníci zmluvy. Rozhodujúce je, aby s obsahom zmluvy boli stotožnené obe zmluvné
strany, bez ohľadu na to, či zmluvu pripravila iba 1 strana alebo sa na znení zmluvy podieľali obe
strany. Navyše je potrebné uviesť, že aj samotná žalovaná v žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

uvádzala,žeponávratežalobcuzUSAhovoriliotom,žebybolopotrebnévysporiadaťinvestíciežalobcu
do nehnuteľnosti, pričom sa podľa jej tvrdení rozprávali o pomere 60 % v prospech žalobcu a 40 % v
prospech žalovanej. Aj keď rokovania o uzavretí zmluvy nemuseli byť medzi stranami nejaké intenzívne
a mohlo ísť len o pár rozhovorov (možno aj krátkych) v priebehu dlhšieho časového obdobia, je zrejmé,
že obe strany si boli vedomé potreby uzavretia kúpnej zmluvy a vysporiadania investícií žalobcu a o tejto

určitým spôsobom aj komunikovali. Navyše z bodu 1.9 kúpnej zmluvy sa súdu skôr javí, že minimálne
v tomto bode sa žalovaná zúčastnila na tvorbe kúpnej zmluvy, pretože v opačnom prípade by nebol
dôvod na uzatváranie osobitnej dohody o užívaní nehnuteľností v pomere podľa ich reálneho využívania,
keďže strany by užívali predmet kúpy podľa výšky spoluvlastníckych podielov. V tomto smere preto
súd za hodnovernejšiu považoval výpoveď žalobcu, ktorý tvrdil, že jedinou námietkou žalovanej bolo,

či pri menšom pomere jej podielového spoluvlastníctva bude môcť užívať nehnuteľnosti v doterajšom
rozsahu. Podobne žalovaná tvrdila, že konala v omyle, pretože so synom uzatvárala v tom čase viacero
zmlúv a myslela si, že predmetom sú iné nehnuteľnosti. Z LV č. XXXX v k.ú. Stará Ľubovňa z rôznych
časových období je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 neuzatvárala žiadneiné zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností so žalobcom. Ani táto námietka preto podľa názoru súdu
neobstojí a z tohto dôvodu kúpna zmluva zo dňa 11.12.2013 nie je neplatná.

5. Vo vzťahu k hodnovernosti výpovede žalovanej a jej tvrdení o nesúhlase so zmluvou (keď podľa jej
vyjadrení sa po zistení, čo bolo predmetom zmluvy, mala skoro zblázniť, teda pri takom intenzívnom
prežívaní nesúhlasu by bolo možné očakávať nejaké kroky proti takejto zmluve) súd poukazuje na
správanie žalovanej po podpise kúpnej zmluvy, ktorú podpísali jej účastníci dňa 11.12.2013. Od tej doby
žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala obsah zmluvy, nebránila sa, nepodala žiadnu žalobu na súde,

ani nijakým iným spôsobom nenamietala, že to, čo podpísala, nebolo v súlade s jej vôľou. Nevyužila teda
žiadnu zákonnú možnosť svojej obrany. Návrh na vklad tejto zmluvy bol pritom podaný až s odstupom
1 roku. Za celé toto obdobie teda žalovaná nemala potrebu odstrániť nezrovnalosti, ktoré sa podľa jej
tvrdení údajne do zmluvy dostali. Ešte aj po prerušení vkladového konania a výzve správy katastra na
odstránenie vád sa žalovaná nebránila, teda neprejavila vôľu nezavkladovať zmluvu v takej podobe,
ako ju sporné strany uzatvorili. Navyše spolu so žalobcom podpísala žiadosť na predĺženie lehoty na

odstránenie zistených vád. Na pojednávaniach síce najprv uviedla, že žiadnu žiadosť o predĺženie
lehoty nepodpisovala, po nahliadnutí do originálu tejto žiadosti však uznala, že túto podpísala. Podobne
žalovaná namietala výšku kúpnej ceny, ktorá je uvedená bez DPH, ktorá daň mala byť pripočítaná v
prípade neoslobodenia prevodu nehnuteľností od DPH. Oslobodenie od DPH, ktoré si zmluvné strany
dohodli, je upravené v ust. § 38 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty, ak je dodanie stavby

uskutočnené do 5 rokov od prvej kolaudácie stavby. Aj keď uvedenie kúpnej ceny s uvedením slovného
spojenia „bez DPH“ nie je úplne bežné, z kúpnej zmluvy je jasné, aká je výška kúpnej ceny a že táto
sa môže navýšiť o DPH v prípade neoslobodenia prevodu od DPH. Takto určenú cenu preto nemožno
považovať na neurčitú, pretože je z nej jasné, aká je kúpna cena. Takáto úprava v kúpnej zmluve takisto
potvrdzuje tvrdenie žalobcu, prečo bol návrh na vklad kúpnej zmluvy podaný až po takmer roku od jej

podpisu,t.j.žetýmtodôvodombolouplynutiečasu,kedybyužprevodboloslobodenýodDPH.Ajvtomto
smere považoval súd tvrdenia žalobcu za hodnovernejšie. Vychádzajúc z tohto správania žalovanej,
ako aj z tvrdení žalovanej uvádzaných v predchádzajúcom odseku, ktoré súd nemal preukázané, súd
vyhodnotil ako hodnovernejšiu výpoveď žalobcu aj pokiaľ ide o ostatné tvrdené okolnosti uzatvárania
kúpnej zmluvy.

6. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je absolútne neplatný právny úkon v
zmysle § 37 ods. 1 OZ z dôvodu, že trpí vadami neurčitosti, vadami vôle alebo vadami prejavu vôle.
Naopak z vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia v zmysle vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že
jednak je v kúpnej zmluve určito a zrozumiteľne vyjadrená vôľa účastníkov tejto zmluvy uzavrieť spornú

kúpnu zmluvu (aj keď táto obsahovala určité nedostatky) a jednak že žalovaná vedela, čo je predmetom
spornej kúpnej zmluvy, t.j. že ide o nehnuteľnosti v areáli, kde tak žalobca ako aj žalovaná vykonávajú
svoju podnikateľskú činnosť a že ide o vyrovnanie sa vo vzťahu k finančným prostriedkom, za ktoré
bolo nadobudnuté vlastnícke právo žalovanej k týmto nehnuteľnostiam a za ktoré bola vykonaná ich
rekonštrukcia nehnuteľností. Následkom prípadných chýb, zrejmých nesprávností alebo vád zmluvy sa

súd zaoberá nižšie.

7. Ďalšou námietkou týkajúcou sa neplatnosti kúpnej zmluvy bola nemožnosť plnenia, ktorá podľa
žalovanej a jej právneho zástupcu spôsobuje absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Naopak žalobca a jeho
právny zástupca zastávali názor, že ide iba o čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy. V danom prípade

bolo medzi stranami nesporné, že v kúpnej zmluve bola ako predmet predaja uvedená aj budova
vrátnice súp. č. XXXX, ktorá v čase podpisu zmluvy už reálne neexistovala, o čom mali vedomosť obe
zmluvné strany. K uvedenému rozporu došlo z dôvodu zbúrania vrátnice medzi časom prípravy zmluvy
a jej reálnym podpísaním. Pri absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa predpokladá, že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia, a to buď právnu alebo

fyzickú. V danom prípade pri stavbe vrátnice súpisné č. XXXX boli tieto predpoklady naplnené. Pri
posúdení vplyvu tejto skutočnosti na právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd v zmysle cit. §
41 OZ dospel k záveru, že neexistencia vrátnice spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy.
Občiansky zákonník zásadu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v tomto ustanovení vyjadruje tak,
že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, neplatnou je len táto časť právneho

úkonu, ak ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu. Podmienkou
samozrejme je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť
a zostať tak v platnosti. Možnosť resp. nemožnosť oddelenia neplatnej časti právneho úkonu od jeho
ostatnej časti možno vyvodiť výkladom prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právnehoúkonu, príp. z okolností, za ktorých k nemu došlo, príp. aj z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom
sledoval. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že strany sporu vedeli, čo bolo účelom tejto kúpnej
zmluvy (vysporiadanie vzájomných podielov podľa výšky investícií do nehnuteľností tvoriacich areál,

v ktorom obidvaja vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť), pričom obe strany vedeli, že vrátnica už
neexistuje, teda že táto nemôže byť predmetom prevodu a táto v čase prevodu už potom nemá ani
žiadnu hodnotu. Žalobca pritom nežiada ani si neuplatňuje žiadne nároky vo vzťahu ku kúpnej cene z
dôvodu, že predmetom prevodu nie je aj budova vrátnice, teda že by kúpna zmluva mala byť nižšia,
keďžetátobolaurčenápodľavýškyinvestíciížalobcu.Zatohtostavusúdustálil,žedojednanieoprevode

budovy vrátnice je oddeliteľnou časťou kúpnej zmluvy a nemožnosť plnenia v tejto časti kúpnej zmluvy
spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa budovy vrátnice. Rovnaký názor
pritom zaujal aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí.

8. Pokiaľ právny zástupca žalovanej poukazoval na predaj nehnuteľností en bloc a z tohto odvodzoval
neplatnosť celej kúpnej zmluvy, vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval túto námietku za

dôvodnú. Ak právny zástupca vychádzal napr. z rozhodnutí NS ČR (napr. 22Cdo/2127/2000), pri
zohľadnení kritérií potrebných pre posúdenie čiastočnej alebo celkovej neplatnosti právneho úkonu
(najmä posúdenia obsahovej oddeliteľnosti neplatnej časti zmluvy, výkladu právneho úkonu v zmysle §
35 ods. 2 OZ a pri rešpektovaní vôle strán zmluvy) súd s poukazom na vyššie uvedený cieľ strán zmluvy
a stanovení kúpnej ceny nemeniacej sa podľa hodnoty neexistujúcej stavby dospel k vyššie uvedenému

záveru o možnosti oddeliť neplatnú časť zmluvy od zvyšku zmluvy.

9. Námietku právneho zástupcu žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti navrhovaného dodatku
vzhľadom na to, že obsahuje budovu vrátnice, teda nemožné plnenie, považuje súd vzhľadom na
pripustené zmeny žaloby, po ktorých v dodatku zo dňa 19.11.2019 je uvedené, že budova vrátnice sa

z kúpnej zmluvy vypúšťa, za nedôvodnú. Ak by boli preukázané podmienky na vyhovenie žaloby, tak
takýto dodatok nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že obsahu neplatné ustanovenie.

10. Súd sa ďalej zaoberal otázkou charakteru opravovaných náležitostí zmluvy a s tým súvisiacu otázku,
či je možné upraviť zmluvu aj v prípadnej neplatnej časti (vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd

dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy). V tejto súvislosti právny zástupca žalovanej v
priebehu konania okrem rozsiahleho vyjadrenia k tomu, čo treba rozumieť chybami v písaní, počítaní a
inými zrejmými nesprávnosťami v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona namietal aj neurčitosť kúpnej
zmluvy s uvedením toho, čoho sa môže neurčitosť týkať s tým, že nemožno konvalidovať absolútne
neplatný právny úkon. Naopak právny zástupca žalobcu považovať vady zmluvy za zrejmé nesprávnosti

a po rozhodnutí odvolacieho súdu argumentoval čiastočnou neplatnosťou zmluvy s tým, že dodatkom
sa neplatné ustanovenie zmluvy neopravuje, iba vypúšťa, čo nie je zákonom zakázané.

11. Hlavnou námietkou týkajúcou sa určitosti právneho úkonu a nemožnosti opravy nedostatkov kúpnej
zmluvy spôsobujúcich absolútnu neplatnosť bol predmet zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd

preukázané,žeprivýmere3parciel,ktorénesúhlasilisostavomvkatastrinehnuteľností, došlokrozdielu
v dôsledku toho, že v čase medzi prípravou zmluvy a jej podpisom došlo k zmene ich výmer, ale iba v
rámci týchto parciel, teda celková výmera, ako ani ich poloha, sa nezmenila. Označenie týchto parciel
zodpovedá požiadavkám katastrálneho zákona, a to § 42 ods. 2 písm. c) tohto zákona, pričom pri nich
bola uvedená aj výmera, aj keď už neaktuálna. Za tohto stavu dospel k záveru, že pri výmere 3 parciel

ide o zrejmú nesprávnosť, keď nešlo o chybu v písaní (t.j. nejaký preklep pri určení výmery v zmysle,
že došlo k preklepu jednej číslice a pod.), ale o uvedenie údajov, ktoré boli v čase podpisu zmluvy už
neaktuálne.

12. Najpodstatnejším rozporom medzi stranami sporu však bola budova vrátnice a otázka, o aký typ

chyby či vady ide a či možno opraviť neplatné dojednanie. Je nepochybné, že uvedenie vrátnice do
predmetu kúpnej zmluvy bolo vadou tejto zmluvy, ktorá spôsobila jej čiastočnú neplatnosť (ako vyplýva
z vyššie uvedenej argumentácie súdu 1. inštancie, k rovnakému názoru dospel aj odvolací súd). Za
tohto stavu nie je potrebné sa bližšie zaoberať, o aký typ chyby či vady ide, keďže súd 1. inštancie
je viazaný názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého oprava neplatného dojednania nie je možná.

V tomto smere v súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu vyvstáva otázka, či možno
neplatné dojednanie zo zmluvy vypustiť, či takýto postup strán zmluvy je vylúčený, resp. zakázaný a či
je ho možné považovať za opravu zmluvy.13. Vo vzťahu k riešeniu otázok nastolených v predošlom odseku súd udáva, že v súkromnom práve
nepochybne platí zásada, že fyzické osoby môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje. Strany zmluvy
si teda môžu upraviť svoje práva akokoľvek, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi. V bode

1.16 kúpnej zmluvy si strany dohodli, že sa zaväzujú poskytnúť súčinnosť na odstránenie prípadných
vád kúpnej zmluvy alebo vád návrh na vklad vlastníckeho práva. Toto ustanovenie považoval právny
zástupca za neurčité a nezrozumiteľné, keďže jednak nie je možné zistiť, čo sa rozumie „poskytnutím
súčinnosti“, ani čo sa rozumie „vadami kúpnej zmluvy“. Uvedené namietal aj v súvislosti s absenciou
hmotnoprávneho základu, ktorý by oprávňoval žalobcu na podanie žaloby. Slovo súčinnosť znamená

spolupráca, spolupôsobenie, čiže je zrejmé, že ak ide o súčinnosť v súvislosti s vadami zmluvy, ide o
spolupôsobenie na tom, aby zmluva takéto vady neobsahovala, čo zahŕňa aj prípadný podpis nejakého
dodatku k zmluve. Slovo vada v právnom zmysle zase znamená nedostatok. Obdobné ustanovenia
sa bežne používajú v podobných zmluvách a bežne je ľuďmi akceptované ako ustanovenie, ktoré ich
zaväzuje vykonať úkony potrebné na to, aby určitá zmluva nemala nedostatky. Vada je pritom podľa
názoru súdu širším pojmom ako chyby v písaní, počítaní alebo zrejmé nesprávnosti v zmysle § 42 ods. 4

katastrálneho zákona, keďže okrem chýb uvádzaných v § 42 ods. 4 katastrálneho zákona zahŕňa aj iné
pochybenia v zmluvách, ktoré môžu napr. spôsobovať aj neplatnosť uzavretej zmluvy. Bod 1.16 kúpnej
zmluvy preto súd považoval za dostatočne určité, a teda platné a námietku neurčitosti tohto ustanovenia
za nedôvodnú. Ak pritom na dosiahnutie účelu dohodnutého v bode 1.16 kúpnej zmluvy je potrebné
uzavrieť nejaký dodatok, je to plne v súlade aj s bodom 1.20 kúpnej zmluvy. Ak existuje povinnosť jednej

strany takýto dodatok uzavrieť, je možné sa ho domáhať aj prostredníctvom žaloby podanej na súde.

14. Pokiaľ ide o otázku vypustenia neplatného dojednania súd dospel k záveru, že jednak nejde o
postup medzi stranami zmluvy, ktorý by bol zakázaný zákonom a jednak že nejde o opravu v pravom,
či užšom zmysle slova. Ak si strany platne dohodli povinnosť spolupôsobiť pri odstraňovaní vád zmluvy

(čiže nielen chýb a nesprávností podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona), môžu podľa názoru súdu
vypustiť aj čiastočne neplatné ustanovenie, ktoré by napr. bránilo zápisu do katastra nehnuteľností za
účelom dosiahnutia účelu zmluvy. Súd pritom vychádzal jednak z zmluvnej voľnosti strán zmluvy, ktoré
môžu konať všetko, čo zákon nezakazuje a tiež z toho, že bez takejto možnosti by v zásade nemali inú
možnosť, ako uzavretie novej zmluvy.

15. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 1Cdo 109/2014, na ktorý poukázal vo svojom rozhodnutí
odvolací súd, súd 1. inštancie len poznamenáva, že súhlasí s názorom uvedenom v tomto rozhodnutí, že
súd nemôže pri rozhodnutí nahradením prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy
meniť, dopĺňať či upresňovať a prípadné neurčité alebo chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti

napravovať výkladom účastníkov zmluvy. Odvolací súd použil závery z tohto rozhodnutia vo vzťahu
k určitosti prejavu vôle k budove vrátnice vzhľadom na závery v prvom rozhodnutí súdu 1. inštancie.
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd 1. inštancie dospel k záverom uvedeným v tomto novom rozhodnutí
(kedy súd dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, teda už nenahrádza prejavom
vôle čiastočnú neplatnosť zmluvy) a vzhľadom na skutočnosť, že súd nič nemení na navrhovanom

žalobnomnávrhu,sútietozáverypredanúvecneaplikovateľné.Navyšejepotrebnépoukázaťnaznačný
rozdiel skutkového stavu v uvedenom rozhodnutí NS SR, kedy nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
zmluvy o budúcej zmluve neboli nijako bližšie špecifikované údajmi podľa katastra nehnuteľností, oproti
skutkovému stavu v tomto konaní, kedy v zmluve boli nehnuteľnosti riadne označené.

16. Následne sa súd zaoberal otázkou hmotnoprávneho základu žaloby a s tým súvisiacou možnosťou
žalobcu uplatniť si svoj nárok, teda jeho aktívnou legitimáciou. Vo vzťahu k tejto otázke súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že hmotnoprávnym základom, ktorý oprávňuje žalobcu na
podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle je bod 1.16 kúpnej zmluvy, ktoré z vyššie uvedených dôvodov
súd považoval za dostatočne určité, zrozumiteľné a teda platné dojednanie. Predovšetkým o toto

ustanovenie opieral žalobca svoje právo na nahradenie prejavu vôle žalovanej. Možnosť domáhať sa
nahradenia vôle pritom pri analogickom použití § 50a ods. 2 OZ v spojení § 853 ods. 1 OZ a pri platnej
dohode bodu 1.16 kúpnej zmluvy vyplýva aj z tohto zákonného ustanovenia. Z § 50 a ods. 2 OZ pritom
súd aplikoval iba úpravu možnosti domáhať sa nahradenia prejavu vôle na súde, keďže táto úprava je
obsahom aj účelom najbližšia úprave zmluvných vzťahov ako v tomto prípade, ktorá sa týka prípadného

dodatku ohľadne odstránenia vád zmluvy (keďže strany neuzavreli zmluvu o budúcej zmluve, logicky
nemožnoskúmaťanalogickypodmienkypreuzavretiezmluvyobudúcejzmluve).Aksažalovanáplatnou
kúpnou zmluvou (okrem budovy vrátnice) zaviazala previesť spoluvlastnícky podiel na žalobcu, tak je
viazanásvojímprejavomvôleavzmyslebodu1.16kúpnejzmluvypotomjepovinnáposkytnúťsúčinnosťnanápravuvádzmluvy.Zatohtostavusúduzavrel,žežalobcajeaktívnelegitimovanýnapodaniežaloby
o nahradenie prejavu vôle.

17.Žalovanáajejprávnyzástupcavsúvislostispodmienkaminapodaniežalobynamietaliajskutočnosť,
že žalovanej neboli doručené jednotlivé dodatky, či už pred podaním žaloby alebo dodatky, ktoré boli
postupne v priebehu konania menené a bola navrhnutá zmena žaloby v súvislosti s ich zmenami. V
tejto súvislosti súd udáva, že je pravdou, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenie,
že pred podaním žaloby doručil žalovanej dodatok ku kúpnej zmluve. Táto skutočnosť ostala medzi

stranami sporná. Pokiaľ však ide o dodatky predkladané v priebehu konania, tieto boli postupne
právnemu zástupcovi žalovanej doručené. Z námietky žalovanej možno vyvodiť, že namietala v podstate
skutočnosť,ženemalamožnosťdobrovoľnepodpísaťdodatokkukúpnejzmluveažalobcasauždomáha
nahradenia prejavu jej vôle. Žalovaná však svoj postoj k uzavretiu dodatkov vyjadrovala počas celého
konania a aj na poslednom pojednávaní sa právny zástupca žalovanej vyjadril, že posledný dodatok
zo dňa 19.11.2019 nie je ochotná podpísať, lebo nemôže byť naplnené, čo strany od kúpnej zmluvy

očakávali (vzhľadom na právne závery žalovanej strany). Konanie v danej veci teda trvá už značnú dobu
a počas celej tejto doby žalovaná nárok žalobcu popierala, navyše v priebehu konania aj odstúpila od
kúpnej zmluvy, preto má súd za to, že aj prípadná predčasnosť žaloby sa po prvom vyjadrení žalovanej,
že so žalobou nesúhlasí (teda že nemá záujem dodatok podpísať), odstránila. Ak by žalovaná mala
skutočne vôľu dodatok podpísať, mohla tak urobiť po doručení žaloby a predčasnosť žaloby by potom

mala vplyv na skutočnosť, kto komu má nahradiť trovy konania.

18. K námietke právneho zástupcu žalovanej, že rozhodnutie súdu o nahradení prejavu vôle by bolo
nevykonateľné, lebo žalobca sa nedomáhal aj odstránenia vád návrhu na vklad, obsahom ktorého je aj
neexistujúca nehnuteľnosť súd poznamenáva, že návrh na vklad podľa bodu 1.14 podá žalobca a tento

aj sám podal, čiže tento môže opraviť aj sám žalobca bez potreby podpisu žalovanej. Za tohto stavu táto
okolnosť nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle.

19. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovanej, právny zástupca túto
odôvodňovaltým,žepopripusteníkaždejzmenyžalobyvsúvislostisnahradenímprejavuvôležalovanej

išlo o uplatnenie nového práva, ktoré má nové procesné a hmotnoprávne účinky. Žalobca a jeho právny
zástupca s týmto názorom nesúhlasili. Je nesporné, že žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu
vôle v lehote 1 roka odo dňa, 15.1.2015, do kedy žiadal od žalovanej podpísať dodatok ku kúpnej
zmluve (podľa názoru súdu v danom prípade je potrebné túto lehotu počítať od určenia lehoty na
podpis niektorou zmluvnou stranou, keďže v zmluve nebol určený nejaký termín, v akom je potrebné

vady zmluvy odstrániť). Vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným zmenám žaloby v súvislosti so zmenami
v jednotlivých dodatkoch súd poznamenáva, že žalobca sa stále domáhal nahradenia prejavu vôle
žalovanej, v ktorých sa dodatok absolútne nemenil pokiaľ ide o opravu nesprávnej výmery 3 parciel,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. K zmenám v dodatkoch dochádzalo len vo vzťahu k budove
vrátnice, ktorá v dodatku zo dňa 15.1.2015 bola uvedená, v dodatku zo dňa 12.1.2016 (uplatnený až na

pojednávaní dňa 13.3.2018) už uvedená nebola a v dodatku zo dňa 19.11.2019 je v súvislosti s vrátnicou
uvedené znenie, že táto sa z predmetu zmluvy vypúšťa. Hlavný rozdiel je teda medzi dodatkom zo dňa
15.01.2015 a zo dňa 12.01.2016, keďže zmena z 19.11.2019 je len výslovným deklarovaním toho, že
budova vrátnice sa vypúšťa. Zmena žaloby je inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi ako pánovi sporu upraviť
žalobu, pričom táto zmena môže spočívať v rôznych úpravách, od drobných úprav až uplatňovanie iného

nároku. Z procesného hľadiska pre pripustenie zmeny žaloby je podstatné, či výsledky doterajšieho
konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, čo v danom prípade nepochybne mohli
byť. Z hmotnoprávneho hľadiska je pre súd podstatné uplatnenie práva v premlčacej lehote, čo podaním
žaloby do 1 roka od márneho uplynutia lehoty na podpis dodatku, bolo splnené. Súd sa nestotožnil
s názorom právneho zástupcu žalobcu, že požiadaním zmeny žaloby v súvislosti s predložením toho

ktorého zmeneného dodatku, ide o uplatnenie nového nároku. Ak aj došlo k zmene dodatku spôsobom
uplatneným žalobcom, ide stále o nahradenie prejavu vôle žalovanej ku dodatku ku kúpnej zmluve a
práve zmena žaloby slúži na podobnú úpravu žaloby. Za tohto stavu súd považoval námietku premlčania
za nedôvodnú.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ku ktorým dospel súd, teda že kúpna zmluva je len
čiastočne neplatná v časti týkajúcej sa prevodu neexistujúcej vrátnice a vo zvyšnej časti je platným
právnym úkonom, že chyby vo výmerách sú zrejmou nesprávnosťou zmluvy, ktorú je možné odstrániť
v zmysle bodu 1.16 kúpnej zmluvy, že nie je zakázané uzavrieť dohodu ako uzavreli strany v bode1.16 kúpnej zmluvy, na základe ktorej môžu strany vypustiť aj neplatné ustanovenie zmluvy, že uvedený
bod zmluvy je hmotnoprávnym základom podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle a že nárok nie je
premlčaný, súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť dodatok

č. 1 zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

21. Neplatnosť odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy bola hlavnou námietkou žalovanej a jej právneho zástupcu absencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rozšírenie žaloby o túto časť žalobného návrhu bolo súdu doručené

dňa 18.5.2015, teda ešte za účinnosti OSP, a to potom, ako bolo žalobcovi doručené odstúpenie
žalovanej od kúpnej zmluvy a po rozhodnutí Správy katastra v Starej Ľubovni. Je pravdou, že podľa
súčasného znenia § 137 CSP by v takom prípade išlo o určenie právnej skutočnosti, pri ktorej CSP
vymedzuje podmienku, že možnosť domáhať sa určenia takejto skutočnosti musí vyplývať priamo
zo zákona. Za účinnosti OSP však súdna prax akceptovala podobné žaloby (teda ako napr. určenie
neplatnosti nejakého právneho úkonu) ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie (§ 80 písm. c OSP).

Predpokladom takejto žaloby bolo však preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení,
čiže kvalifikovaného záujmu, ktorý mal za následok odstránenie neistoty strany sporu.

22. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil už pred prvým rozhodnutím súdu 1. inštancie a po
rozhodnutí odvolacieho súdu znova uviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem. Súd mal z pripojeného

spisu správy katastra č. V 1483/2014 jednoznačne preukázané, že v prípade, ak by sa žalobca
podobnéhonárokunedomáhalnasúdu,správakatastrabytomohlapovažovaťzakonkludentnýsúhlass
odstúpením od kúpnej zmluvy a vkladové konanie zastaviť. V prípade zastavenia vkladového konania by
potom pre žalobcu nemal zmysel ani prvý žalobný návrh na nahradenie prejavu vôle, keďže tento prejav
vôle by nemohol slúžiť k pokračovaniu vo vkladovom konaní. Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca

má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že za
účinnosti CSP sa obdobné otázky riešia ako prejudiciálne otázky, keďže za pôvodnej právnej úpravy
boli podobné žaloby akceptované.

23. Žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 až písomným podaním zo dňa 30.04.2015,

a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Teda žalovaná až po podaní žaloby sa týmto právnym úkonom
začala brániť vo vzťahu ku uzavretej zmluve.

24. Podmienkou platnosti odstúpenia od zmluvy je, aby to bolo upravené v zákone alebo dohodnuté
zmluvnými stranami. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy skôr výnimočne, a to najmä v

prípadochporušeniapovinnostítejktorejstrany.Podobnevprípadedohodyzmluvnýchstránoodstúpení
od zmluvy je jej dôvodom porušenie niektorej zmluvnej povinností protistrany. V kúpnej zmluve podľa
OZ (§ 588 a nasl.) je možnosť odstúpenia od zmluvy upravená iba pre prípad vád kúpenej veci, teda v
rámci zodpovednosti za vady predanej veci. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by si strany dohodli možnosť
odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy teda bolo vykonané v rozpore so zákonom (cit. § 48 ods.

1 OZ) a už len z tohto dôvodu je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Navyše,
ako vyplýva z vyjadrenia pôvodného právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 26.09.2017,
odstúpenie od zmluvy považuje za právny úkon, ktorý nenadobudol žiadne právne účinky a odstúpenie
od zmluvy bolo ľudovo povedané „len pre natiahnutie času“. Z tohto vyjadrenia je evidentne zrejmé, že
odstúpenie od zmluvy ani nemalo spôsobiť účinky zamýšľané zákonom, teda zánik zmluvy, čo by bol

takisto dôvod pre neplatnosť takéhoto odstúpenia od zmluvy.

25. K námietke právneho zástupcu žalovanej ohľadne toho, že vo vzťahu k druhému žalobnému
návrhu bol súdom pripustený nepreskúmateľný výrok, keďže podanie právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 11.05.2018 doručené súdu dňa 18.05.2018 nie je súčasťou spisu, súd len poznamenáva, že pri

pripustení rozšírenia žaloby na pojednávaní došlo k zrejmej nesprávnosti pri uvedení roku, kedy bolo
vyhotovené a súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu s návrhom na rozšírenie žaloby, keď
správne mal byť uvedený rok 2015 (t.j dátumy 11.05.205, resp. 18.05.2015) a nie uvedené dátumy
s uvedením roka 2018. Vzhľadom na túto zrejmú nesprávnosť ju súd opravil opravným uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 04.09.2020 s tým, že predmetom sporu pokiaľ ide o druhý žalobný

návrh je určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej zo dňa 30.04.2015 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa
11.12.2013.26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok na určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy bol uplatnený spôsobom, ktorý v čase jeho uplatnenia zákon a súdna prax pripúšťala,
súd mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a odstúpenie od zmluvy

bolo vykonané v rozpore so zákonom, teda že toto odstúpenie od zmluvy je neplatné.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné a zmluvné ustanovenia a právne úvahy súdu,
súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

29. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odvolaní odvolateľka poukázala na to, že Dodatkom č. 1 zo dňa 19.01.2015 došlo
k zmene obsahu v určení nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 16.03.2018 žalobca navrhol, aby súd prvej

inštancie pripustil zmenu žalobného petitu, uzavretím Dodatku č. 1 zo dňa 16.01.2016 bola predmetná
vrátnica z textu v plnom rozsahu vypustená. Podaním zo dňa 19.11.2019 bola opätovne pripustená
zmena petitu, uzavretím Dodatku č. 1 z 19.11.2019 sa mal obsah kúpnej zmluvy zmeniť tak, ako je to
uvedené v odvolaní a uzavretím tohto dodatku by potom bezprostredne došlo k obsahu kúpnej zmluvy,
k zmene určení nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva a ktoré sú evidované na

LV č. XXXX, k.ú. Stará Ľubovňa. V tomto prípade predmet konania je definovaný obsahom Dodatku č.
1 zo dňa 19.11.2019, presnejšie obsahom týchto dojednaní, ktoré by po jeho uzavretí spôsobili zmenu v
obsahu kúpnej zmluvy. Preto obsah týchto dojednaní treba riadne vyhodnotiť a zodpovedať na otázky, či
účastnícikúpnejzmluvytakézmenyvrámcisvojejzmluvnejvoľnostimôžuvkúpnejzmluvecezuzavretie
dodatku dojednať, alebo nemôžu. Žalovaná zastáva názor, že základom pre spravodlivé rozhodnutie

veci o nahradenie prejavu vôle žalovanej rozhodnutím súdu je ustálenie otázky platnosti, či neplatnosti
jednak kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013, nemenej dôležité je riešenie otázky, či uzavretím Dodatku č.
1 zo dňa 19.11.2019, jeho obsahom vzniká platný právny úkon alebo ide tiež o úplne alebo čiastočne
neplatný právny úkon. Odvolací súd v zrušovacom uznesení sa s názorom žalovanej strany nestotožnil
a vyslovil právny názor, že kúpna zmluva zo dňa 11.12.2013 je čiastočne platným a čiastočne neplatným

právnym úkonom.

30. Podstatným pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej je odvolacím súdom vyslovený právny názor,
že dodatkom v zmluve môže byť opravená chyba v písaní, alebo zjavná nesprávnosť, ale nemôže
byť opravené neplatné dojednanie. Žalovaná strana si to vysvetľuje tak, že neplatné dojednanie v

kúpnej zmluve znamená takú právnu skutočnosť, ktorú účastníci kúpnej zmluvy nemôžu konvalidovať
žiadnym všeobecne používaným, či už využívaným spôsobom výkonu nápravy v existujúcom písomnom
obsahu zmluvného dojednania. Inak tiež povedané, to prakticky znamená, že neplatné dojednanie
zostáva neoddeliteľným a nemenným obsahom kúpnej zmluvy v znení, v akom ho účastníci do zmluvy
naformulovali, a účastníci tejto zmluvy nemajú žiadnu zákonnú možnosť neplatné dojednanie napraviť,

vylúčiť z obsahu zmluvy vyhotovenej v písomnej forme. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom
zmluvy je prevod spoluvlastníckeho podielu k stavbe súpisné č. XXXX - vrátnica postavená na pozemku
C-KN parcela č. XXXX/XX. Táto stavba v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovala, čo je nesporné.
Podľa názoru odvolateľky absolútne neplatný právny úkon je neplatným úkonom od svojho počiatku, a
preto k nemu nemožno uzavrieť akékoľvek dodatky. Odvolateľka zároveň poukázala na to, že Dodatok

č. 1 zo dňa 19.11.2019 v rozpore so zákonom napravuje absolútne neplatné dojednanie, čo je podľa
zákona neprípustné a v rozpore so zákonom. Ďalej zastávala názor, že po tom, čo žalobca podal návrh
na začatie konania o nahradenie vôle žalovanej, je podanie návrhu na určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy výrokovom vo veci samej zbytočné a nadbytočné. Predovšetkým ide o podanie úplne svojvoľné,
pretože sám žalobca už pri podaní návrhu na určenie chápe a správe vyhodnotí, že rozhodovanie o

otázke neplatnosti odstúpenia v celkovom kontexte skutkového a právneho vzťahu konanej sporovej
veci je a bude prejudiciálnym posúdením právneho úkonu odstúpenia. Podľa názoru odvolateľky je
konanie o nahradení prejavu vôle rozhodnutím súdu prekážkou litispendencie. V ustálenej rozhodovacej
praxi všeobecných súdov i dovolacieho súdu konanie na plnenie (ktorým v tomto prípade je konanie
o nahradení vôle), je určovacia žaloba kladná, či záporná (prekážkou litispendencie), aj keď táto je

založená na rovnakom právnom vzťahu alebo práve a žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre
určovaciu žalobu bude vždy, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo
a je žalované na plnenie povinností. Namietala existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určeníneplatnostiodstúpeniažalovanejodkúpnejzmluvy.Ďalejpoukázalanato,žezopatrnostivznieslanámietku premlčania práva žalobcu domáhať sa na príslušnom súde nahradenia prejavu vôle žalovanej
rozhodnutím súdu pri uzavretí dodatku z 19.01.2019. Podľa jej názoru právo žalobcu je premlčané,
pričom lehota začala plynúť prvým dňom po podpise kúpnej zmluvy, t.j. dňom 12.12.2013. Z toho možno

urobiťzáver,žezuplatnenéhoprávananahradenieprejavuvôležalovanejpriuzavretíDodatkuč.1došlo
k premlčaniu všetkých práv, ktoré neboli uplatnené na súde v lehote do 12.12.2016. V tejto súvislosti
poukázal na to, že vypustenie neplatného dojednania z obsahu kúpnej zmluvy je novo uplatnené právo
podaným návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu po uplynutí premlčacej lehoty.

31. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania a tieto považoval za
neopodstatnené. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalejlen„CSP“),beznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejedôvodné.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

34. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Aj keď toto konanie je sporové (nahradenie prejavu vôle), je nepochybná aj existencia rodinnoprávneho
aspektu.

35. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu

má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané

jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

37. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedliúčastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo204/2009).

38. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

39. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

40. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

42. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu.

43. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovanej, nemá automaticky za
následok, že je nesprávne.

44. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskehosúdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

Nemožno rozumne pochybovať o účele, ktorý zákonodarca sledoval citovanými ustanoveniami. Určitosť
právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a jej považovaná za náležitosť prejavu vôle.
Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je
jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu

právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím
interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a
3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie
naopak. Z tohto dôvodu preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké
nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný.

Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť
právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho a
aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť
právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014).
Súd prvej inštancie pokryl argumentačne rozsiahlo a správne všetky námietky odvolateľky vrátane

námietkypremlčaniaapretodošlokzachovaniuprávanaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťou
je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).
Okresný súd tieto kritériá naplnil a nie je mu možné v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením rozsudku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

Pokiaľ všetky ostatné časti predmetu prevodu existujú, niet žiadneho rozumného dôvodu zneplatňovať
celý právny úkon, , resp. znemožniť naplnenie vôle zmluvných strán. Navyše neuvedenie nesprávnej
výmery alebo iných zrejmých nesprávností, so zreteľom na nepochybný zámer účastníkov kontraktu
prostredníctvom interpretačného pravidla stanoveného v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nebolo
možné zneplatniť ostatné časti skúmanej zmluvy (jej dodatku), preto námietky žalovanej v odvolaní sú

neopodstatnené a záver súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe je vecne správny.
Pokiaľ zmluvné strany z neznámych dôvodov zahrnuli do kúpnej zmluvy aj neexistujúci predmet (v tejto
veci vrátnica) alebo uviedli nesprávnu výmeru a druh pozemkov, to bez ďalšieho nemá za následok
zneplatnenie celej tejto zmluvy aj v časti ostatných vecí, zároveň to aj neznamená definitívne zmarenie
účinkov prevodnej zmluvy.

45. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Toto konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (19.01.2015) a v súlade s doktrínou
legitímneho očakávania v platné právo, možno konštatovať existenciu naliehavého právneho záujmu na
určení, tak ako to posúdil okresný súd (pozri bod 65 až 70 rozsudku).
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania) za stavu neunesenia dôkazného bremena zo strany

žalovanej vo vzťahu k vadnosti právneho úkonu je vyhovenie žalobe.

46. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej
inštanciezrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,prektoréžalobevyhovel;jehorozhodnutienemožnopovažovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné. Navyše v konaní súdu prvej
inštancie neboli zistené také vady konania, na základe ktorých by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
o veci.

47. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

48. Za daného stavu odvolací súd so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, rozsudok vo
výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

49. Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku o trovách konania (výrok III.) odvolací súd uvádza,

že tento pre nečinnosť okresného súdu v súvislosti s ex offo skúmaním dôvodov hodných osobitného
zreteľa tak ako ich má na mysli ustanovenie § 257 CSP je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepresvedčivé.

50. V prejednávanej veci strany sporu sú v rodinnom postavení mama a syn, odvolací súd zastáva

názor že už samotný blízky príbuzenský vzťah indikuje pravdepodobnosť aj ďalších dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktorým sa okresný súd nesústredeným postupom vyhol.

51. Pokiaľ vlastný syn úspešne žaluje svoju mamu z majetníckych dôvodov to neznamená len otrocké
uplatňovanie zásady úspešnosti podľa § 257 CSP, ale využitie všetkých ponúknutých zákonných

možností pre naplnenie spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami sporu. Z týchto dôvodov
odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

52.Úlohousúduprvejinštanciebudevďalšomkonanískúmaťdôvodyhodnéosobitnéhozreteľavotázke

náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP, tak aby jeho rozhodnutie
bolo presvedčivé.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).