Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820010112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8820010112.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.11.2021, v trestnej
veci obžalovaného A. L., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k §
155ods.1Tr.zákonaainé,oodvolaníobžalovanéhoaokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/16/2020 zo dňa 11.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. L. a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. L. vinným zo zločinu ublíženia na
zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- dňa 05.06.2019 v čase okolo 22.35 hod. v G. E. J. E. Q. Z. Š., F.. K. E. J., pred vchodom do
obytného domu č. XXX/X, pod vplyvom alkoholu udrel kovovou časťou kladiva do oblasti čela a koreňa
nosa poškodeného Z. G., nar. XX.XX.XXXX, čím svojím konaním spôsobil poškodenému Z. G. trieštivú
zlomeninu prednej steny čelovej kosti so zakrvácaním čelovej a čeľustnej dutiny vpravo a zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa s dobou liečenia a práceneschopnosti od 28
- 30 dní.

Zatomusúdpodľa§155ods.1Tr.zákonazapoužitia§38ods.2,3Tr.zákonapriprevahepoľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.

poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Z.C. G. a škodu vo výške 1.114,- eur.

ProtitomutorozsudkupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolanietakobžalovanýA.L.,akoajokresný
prokurátor, avšak len proti výroku o treste.

Obžalovaný A. L. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajkyne uviedol, že sa

ku skutku priznal ešte pred vznesením obvinenia a svoj čin veľmi oľutoval, s orgánmi činnými v trestnom
konaní spolupracoval a opísal všetky dôležité skutočnosti a celý priebeh skutku, ako aj prejavil záujem o
uzavretie dohody o vine a treste. Taktiež v konaní pred súdom obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, teda
rozhodnutie súdu o uznaní viny považuje za správne a zákonné. Obžalovaný však mal za to, že okresný
súd nedostatočne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a obžalovanému uložil neprimerane prísny trest.
Namietal, že okresný súd v písomnom rozhodnutí uvádza, že podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona súd musel

obžalovanému uložiť trest odňatia slobody. Podľa odvolateľa však v ustanovení § 34 ods. 6 veta druhá
Tr. zákona sa uvádza, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobodyustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento
zákon neustanovuje inak. Trestný zákon ustanovuje v ustanovení § 53 ods. 2 Tr. zákona, že súd môže
uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa ods. 1 za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej
sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom. Trestná sadzba v prípade najprísnejšieho
trestného činu, ktorým je zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155
ods. 1 Tr. zákona, je 4 - 10 rokov. Z toho je, podľa názoru odvolateľa, zrejmé, že okresný súd mohol uložiť
obžalovanému aj alternatívny trest k trestu odňatia slobody, a to trest domáceho väzenia. Poukázal na

ustanovenie § 53 ods. 1 Tr. zákona podľa ktorého, trest domáceho väzenia až na 4 roky môže súd uložiť
páchateľovi trestného činu, ak a) vzhľadom na povahu trestného činu uvedeného v odseku 2, osobu
a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu, b) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom
čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, c)
sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 78/2015 Z.
z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých

zákonov kontrolu technickými prostriedkami možno vykonať, ak sú technické prostriedky k dispozícii a
ak sú splnené materiálno-technické podmienky ich použitia. Materiálno-technické podmienky použitia
technických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa §
12 ods. 2 zák. č. 78/2015 Z. z., okrem splnenia podmienok podľa odseku 1 možno kontrolu technickými
prostriedkami podľa a) § 11 ods. 2 vykonať len s písomným súhlasom chránenej osoby, ktorá je plnoletá;

ak bol tento súhlas vzatý späť, nemožno ho znovu udeliť, b) § 11 ods. 1 a 4 vykonať len s písomným
súhlasomplnoletejosoby,ktorážijeskontrolovanouosobouvspoločnejdomácnostivčaseobstarávania
tohto súhlasu podľa § 13; udelený súhlas nemožno vziať späť. Podľa § 2 vyhlášky MS SR č. 178/2015
Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov materiálno-technickými
podmienkami použitia osobného identifikačného zariadenia sú a) podmienky, ktoré nebránia vzájomnej

elektronickej komunikácii osobného identifikačného zariadenia s iným technickým prostriedkom najmä
z dôvodu elektromagnetického rušenia alebo tienenia elektronického signálu, ktorého zdrojom je
osobné identifikačné zariadenie, b) upevnenie na telo, spravidla na končatinu kontrolovanej osoby tak,
aby neprišlo k jeho neoprávnenému sňatiu. Podľa § 3 vyhlášky MS SR 178/2015 Z. z. materiálno-
technickými podmienkami použitia zariadenia na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia

sú a) dostupnosť a funkčnosť elektrickej prípojky, b) dostupnosť verejnej elektronickej komunikačnej
služby alebo možnosť jej zavedenia, c) dostupnosť vhodného miesta na umiestnenie technických
prostriedkov v obydlí kontrolovanej osoby, d) konektivita s osobným identifikačným zariadením, e)
umiestnenie v obydlí kontrolovanej osoby na mieste, ktoré umožňuje prevádzku tohto zariadenia v
súlade s prevádzkovými pokynmi používania technických prostriedkov. Z vyššie uvedených ustanovení

vyplýva, že kontrola výkonu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami je viazaná, okrem
iného, na splnenie materiálno-technických podmienok. Splnenie materiálno-technických podmienok je
vymedzené v zákone č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vo vyhláške MS SR č. 178/2015 Z. z. o materiálno-
technických podmienkach použitia technických prostriedkov. Ďalšie zákonné, ani podzákonné právne

predpisy, ktoré by určovali ďalšie materiálno-technické podmienky, nie sú vydané. Predbežným šetrením
Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.10.2020 (ďalej len „Správa“) bolo zistené, že u obžalovaného
sú splnené „formálne“ materiálno-technické podmienky na výkon trestu domáceho väzenia a bol daný
súhlas dotknutých osôb bývajúcich na adrese terajšieho pobytu obžalovaného, t. j. E. XXXX/XX, S., a
to O. D.W., A. G., E. D. W. O. D.. Súčasne sa v Správe uvádza, že sa jedná o byt v rómskej osade,

na bytovom dome nie sú vchodové dvere a na vstupe do bytu sú staré dvere opatrené tzv. dózickým
zámkom, a z týchto dôvodov probačný a mediačný úradník neodporučil uloženie trestu domáceho
väzenia. Súd bez ďalšieho odkázal na Správu a bližšie sa dôvodmi neuloženia trestu domáceho väzenia
nezaoberal, hoci na návrh obžalovaného nariadil miestne zisťovanie na preverenie možnosti jeho
uloženia. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že na kontrolu výkonu rozhodnutia technickými

prostriedkami nemá vplyv, či sa kontrola bude vykonávať v dome alebo v byte, v rómskej osade alebo
v luxusnej štvrti, či sú vchodové dvere nové alebo staré. Je nepochybné, že materiálno-technické
podmienky nemožno meniť a už vôbec nie svojvoľne dopĺňať. Žiadny zákon, ani vyhláška nevymedzujú
pojem „formálne“ splnenie materiálno-technických podmienok tak, ako sa to uvádza vo vyššie uvedenej
Správe probačného a mediačného úradníka. Okrem toho, v Správe a ani v samotnom odôvodnení

písomného rozhodnutia súdu nie je uvedené, akým spôsobom a či vôbec, majú skutočnosti ako byt v
rómskej osade a staré dvere vplyv na samotnú kontrolu technickými prostriedkami. Druh trestu, ako
aj podmienky jeho uloženia musia byť zákonné, a teda aj predvídateľné, čo v tomto prípade nebolo
splnené. Odvolateľ mal za to, že ide o svojvoľné vytvorenie ďalších podmienok, ktoré nemajú vplyv nasamotnú kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia a ktoré nemajú žiadny právny základ a nemožno
na ne prihliadať. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého má
trest postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke

osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru odvolateľa,
nemožno opomínať skutočnosť, že konanie obžalovaného, pri ktorom napadol poškodeného, bolo
náhle a impulzívne, vykonané pod vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaný tak urobil z dôvodu,

aby sa zastal a ochránil mladšieho brata, ktorého poškodený fyzicky napadol. Rovnako obžalovaný
svojím konaním nespôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ani iné trvalé následky, ktoré by
akokoľvek obmedzovali spôsob života poškodeného, pričom podľa znaleckého posudku znalca A.. A.
D. č. 475/2019 vzhľadom na intenzitu útoku nedošlo ani k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, čo
potvrdzuje tvrdenie obžalovaného, že poškodeného neudrel celou silou a ani ho nechcel udrieť do
tváre, ale do hrude, či pleca. Ďalej v podanom odvolaní dôvodili, že obžalovanému sa dňa XX.XX.XXXX

narodilo prvorodené dieťa, dcéra C., o ktorú sa osobne stará spolu so svojou družkou, E. D., t. č.
nezamestnanou, s ktorou spoločne bývajú u jej rodičov na adrese E. XXXX/XX, S.. Je nepochybné,
že nepodmienečný trest odňatia slobody výrazne zasiahne do ich rodinného života a rodinný rozpočet
bude výrazne obmedzený, pričom ani matka, ani otec maloletého dieťaťa nebudú mať príjem, ktorý
bude zabezpečovať základné potreby rodiny. Poukázal aj na Dohovor o právach dieťaťa, ktorého je

Slovenská republika signatárom, a to na článok 3 bod 1., v zmysle ktorého pri všetkých činnostiach
týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, musia zabezpečiť, aby dieťa
nemohlo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podľa

platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa. Výbor
pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených
osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o
maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody
namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy

k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných
dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa. Obžalovaný sa taktiež niekoľkokrát vyjadril, že
poškodenému chce nahradiť v plnom rozsahu škodu, ktorú mu svojím konaním spôsobil, ale vo výkone
trestu odňatia slobody nebude mať príjem, ktorý by mu to umožnil. Preto navrhol, aby súd obžalovanému
poskytol primeraný čas na zaplatenie škody a uložil mu povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške

1.114,- eur do skončenia výkonu trestu domáceho väzenia. Zo Správy probačného a mediačného
úradníkajednoznačnevyplýva,ževšetkymateriálno-technicképodmienky,ktorésúpotrebnénakontrolu
výkonu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami a ktoré vyžaduje zákon č. 78/2015 Z.
z. a vyhláška MS SR č. 178/2015 Z. z., v mieste súčasného pobytu obžalovaného, t. j. E. XXXX/
XX, S., sú splnené. Súčasne má odvolateľ za to, že trest domáceho väzenia za súčasného uloženia

obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, keďže obžalovaný sa dopustil
protiprávneho konania pod vplyvom alkoholických nápojov, a povinností nahradiť do skončenia výkonu
trestu spôsobenú škodu a počas výkonu trestu sa zamestnať alebo preukázateľne sa uchádzať o
zamestnanie, zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a iba taký trest obžalovanému
vytvorí podmienky, aby viedol riadny život s čo najmenším vplyvom na jeho blízke osoby, predovšetkým

maloleté dieťa a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Nemožno opomínať, že súd pri
ukladaní trestu aplikoval ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, z čoho vyplýva,
že aj sám súd sa odvoláva na mimoriadne okolnosti prípadu a aj preto má odvolateľ za to, že účel
trestu možno dosiahnuť aj alternatívnym trestom k trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody má
byť prostriedkom ultima ratio, keď iné tresty by neboli dostatočné na dosiahnutie účelu trestu. Navrhol

preto, aby Krajský súd Prešov predmetný rozsudok v napadnutých výrokoch o treste a o náhrade škody
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zákona zrušil a aby sám vo veci rozhodol a uložil obžalovanému trest
domáceho väzenia s obmedzeniami a povinnosťami uvedenými vyššie, prípadne, aby vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v podanom odvolaní dôvodil tak, že v prípravnom konaní bolo s obvineným začaté
konanie o dohode o vine a treste v zmysle § 232 Tr. poriadku, avšak obvinený urobil vyhlásenie o vine,
no nesúhlasil s návrhom trestu, preto na obvineného bola podaná obžaloba na okresný súd. Na hlavnom
pojednávaní obžalovaný A. L. urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a súd jehovyhlásenie prijal. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, taktiež k jeho rodinným, osobným a sociálnym pomerom.
Obžalovaný spáchal trestný čin krátko nato, čo bol odsúdený trestným rozkazom taktiež za ublíženie na

zdraví a spôsobenie ťažkej ujmy podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Protiprávneho konania
dňa 05.06.2019 sa dopustil so zbraňou - kladivom a kovovou časťou zaútočil na hlavu - čelovú časť.
Znalec síce v znaleckom posudku z odvetvia zdravotníctva uviedol, že vzhľadom na intenzitu úderu
nebol ohrozený životne dôležitý orgán, ale bezpochyby možno konštatovať, že zaútočil na tú časť tela,
kde je uložený životne dôležitý orgán. Majúc na zreteli spôsob útoku i okolnosti za akých k nemu došlo,

nepochybne prihliadajúc na osobu obvineného na jeho predchádzajúci život, sa prokurátor domnieva,
že nebol dôvod obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je v
tomto konkrétnom prípade 4 roky. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a rozhodol o treste u obžalovaného A. L..

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou obžalovaný vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu a okresný súd toto jeho vyhlásenie prijal. Ďalej bolo
vykonané dokazovanie len k výroku o treste a k výroku o náhrade škody. Okresný súd sa zaoberal aj
možnosťou uloženia trestu domáceho väzenia a za tým účelom bola vypracovaná aj správa probačného

a mediačného úradníka, z ktorej plynulo, že v mieste bydliska Hanušovce nad Topľou nie sú splnené
podmienky pre uloženie tohto trestu, avšak v mieste bydliska družky obžalovaného tieto podmienky
splnené sú, napriek tomu vyšší súdny úradník Okresného súdu Trebišov, tento trest, napriek tomu, že
formálne boli splnené materiálno-technické podmienky na výkon trestu domáceho väzenia, neodporučil
uložiť, pretože sa jedná o byt v rómskej osade, kde na bytovom dome nie sú vchodové dvere, na vstupe

do bytu sú staré dvere v zlom stave, opatrené len tzv. dózickým zámkom.

Na základe podaných odvolaní krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o treste, pričom
zistil, že obžalovaný bol v minulosti, ako to vyplýva z odpisu registra trestov Slovenskej republiky, päťkrát
súdne trestaný, v roku 2015 pre trestný čin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, v roku

2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, následne opäť v roku 2012 pre prečin
porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, v roku
2017 pre prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre

mladistvých, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 13.12.2017, a to uznesením Okresného
súdu Martin sp. zn. 3PP/115/2017 so skúšobnou dobou 3 roky, pričom zvyšok trestu bol 11 dní. Dňa
27.09.2019 bol nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý obžalovaný vykonal 12.09.2020. Naposledy bol
obžalovaný L.Ľ. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/117/2018
zo dňa 07.03.2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce
v trvaní 300 hodín, ktorý trest vykonal a hľadí sa naňho, ako keby nebol odsúdený.

Krajský súd, poukazujúc na odpis registra trestov konštatuje, že stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V evidencii

priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má odsúdený štyri záznamy, okrem iného sa
v jednom prípade (dňa 06.03.2020) dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že
sa vyhrážal ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku
schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Vkonanípredodvolacímsúdombolapredloženádohodaopracovnejčinnostizodňa05.11.2021,zktorej
vyplýva, že obžalovaný A. L. uzavrel so zamestnávateľom dohodu o zamestnaní - pomocné stavebné
práce na dobu určitú do 28.02.2022.Správne súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovenia
§ 34 ods. 4, ods. 1, ods. 3, ods. 6, ods. 5 písm. c) Tr. zákona. Pokiaľ ide o druh trestu, je potrebné
sa stotožniť s argumentmi uvedenými v odvolaní obžalovaného, keď nie je zrejmé, z akých dôvodov

okresný súd neuložil trest domáceho väzenia. Súd prvého stupňa poukázal na správy o výsledku IPŠ
bez toho, aby zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu neukladal trest domáceho väzenia.
Krajský súd konštatuje, že probačný a mediačný úradník uzavrel šetrenie tak, že formálne boli splnené
podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Pokiaľ úradník neodporučil uložiť takýto trest, krajský
súd konštatuje, že takýmto vyjadrením sudca nie je v žiadnom prípade viazaný. Pre takýto druh trestu

boli, podľa názoru krajského súdu, splnené formálne zákonné podmienky, na druhej strane však krajský
súd nemohol neprihliadať na okolnosti tohto prípadu, ku ktorému došlo pod vplyvom alkoholu, za situácie
a aj následkov, ktoré boli spôsobené a takisto aj na možných následkoch na zdraví u poškodeného,
keď z nie veľkého konfliktu obžalovaný zaútočil zjavne neprimeraným spôsobom voči poškodenému.
Správne okresný súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže
obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, sa ku spáchaniu skutku priznal a tento

úprimne oľutoval, pričom aj všetci prítomní svedkovia, vrátane brata obžalovaného, ako aj jeho priateľov,
obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali. Na druhej strane však nesprávne súd prvého stupňa
priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že napomáhal orgánom
činným v trestnom konaní, pričom však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom takúto poľahčujúcu
okolnosť neodôvodnil.

Krajský súd opakovane uvádza, že nie je možné priznanie sa obžalovaného tomuto pričítať dvakrát
ako poľahčujúcu okolnosť, a to raz podľa § 36 písm. l) a druhýkrát podľa § 36 písm. n) Tr. zákona.
Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zákona je potrebné, aby obžalovaný
vykonal niečo naviac ako je priznanie, napríklad túto poľahčujúcu okolnosť možno priznať páchateľovi,

ktorý usvedčil spolupáchateľov alebo iným aktívnym spôsobom pomohol odhaliť, kde sa nachádzajú
predmety pochádzajúce z trestnej činnosti a podobne. Žiadna takáto aktivita, ktorá presahuje rámec
priznania, však zo strany obžalovaného v tomto prípade nebola zistená. Naopak, obžalovanému bolo
namieste priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zákona, teda, že sa dopustil skutku vo
veku blízkom veku mladistvých. Správne súd prvého stupňa u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že spáchal viac trestných činov. Keďže pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností bol okresným súdom určený správne, krajský súd už samostatným rozsudkom
tento výrok neopravoval. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že chce spôsobenú škodu uhradiť, krajský súd
konštatuje, že od spáchania skutku uplynuli 2 roky a 5 mesiacov, za ktorú dobu obžalovaný nenahradil
škodu ani len sčasti.

Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd konštatuje, že v prípade, ak by obžalovaný v minulosti nebol
opakovane súdne trestaný, bolo by možné uvažovať o uložení aj trestu domáceho väzenia vzhľadom na
postoj obžalovaného k trestnej činnosti a snahe viesť riadny život s tým, že sa mu narodilo maloleté dieťa
a že má snahu pracovať. Na druhej strane však ide o opakované porušenie zákona, či už Trestného

zákona alebo priestupkového zákona, pričom od páchania trestnej činnosti obžalovaného neodradilo
ani to, že bol v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia
slobody. Početnosť predchádzajúcich odsúdení, ako aj skutočnosť, že predtým bol rovnako odsúdený
pre trestný čin ublíženia na zdraví, boli potom tým rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý krajský súd
konštatuje, že bolo namieste a súd prvého stupňa správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody

nepodmienečný, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Na druhej strane sa krajský súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní okresného prokurátora,
keď tento nesúhlasil s mimoriadnym znížením trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. V tomto smere

správne súd prvého stupňa poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R44/2017,
keď obžalovaný už od prvého kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní sa ku spáchaniu skutku
priznal,tentoľutovalatakýtopostojmalpočasceléhotrestnéhostíhania.Nadruhejstranejetrebauviesť,
že išlo o vývinové štádium trestného činu v štádiu pokusu, nešlo o dokonaný trestný čin a skutočnosť, že
išlo o skratové konanie, potom bola tou skutočnosťou, ktorá odôvodňovala práve uloženie trestu odňatia

slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá bola v tomto prípade 4 roky.

Z týchto dôvodov, keďže neboli zistené dôvody pre zmenu rozsudku, tento bol zákonný a vecne správny,
krajský súd odvolanie obžalovaného a krajského prokurátora ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.