Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206147
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118206147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: P., proti žalovanej: E., o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
24. júna 2021, č.k. 15Csp/107/2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu žalobcu
zamieta a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.948,66 eur s úrokom z
omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od 02.04.2018 do zaplatenia. Dôvodil, že so žalovanou ako
veriteľom uzatvoril dňa 07.01.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe predmetnej
zmluvy žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 15.000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť
v 120 mesačných splátkach po 217,86 eur, z toho suma na poistené predstavuje výšku 12,15 eur,
pri úrokovej sadzbe 10,9% ročne, RPMN 11,45%, priemerná hodnota RPMN 13,88%. Celková čiastka

splatná spotrebiteľom je 24.686,18 eur, z toho istinu predstavuje suma 15.000,- eur a výška celkových
nákladov dlžníka 9.686,18 eur. Dátum prvej anuitnej splátky bol dohodnutý ku dňu 06.02.2014 a
poslednej splátky ku dňu 06.01.2024. V zmluve v bode 1.1 je zakotvená voliteľná služba, ktorej
uplatnenie predstavuje benefity v podobe napr. zľavy z úrokovej sadzby. Ďalej sa uvádza, v bode 7
uvedenej úverovej zmluvy, poplatok za predčasné splatenie úveru. Zo znenia zmluvy vyplynulo, že
dlžník požadoval základný balík poistenia v prípade práceneschopnosti, invalidity a smrti, podľa bodu
8 Typ zabezpečenia. Žalobca svoj záväzok riadne a včas plnil, v 35 splátkach uhradil spolu 7.625,10

eur. Žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru, mimoriadnou splátkou spolu s poplatkom žalobca
uhradil 12.323,56 eur, spolu zaplatil 19.948,66 eur a poskytnutú istinu nad rámec úveru preplatil
o 4.948,66 eur. Žalobca tvrdil, že zostatková suma k predčasnému splateniu bola zle vypočítaná,
pretože ak úroková sadzba bola 10,9 % ročne, tak by mal zaplatiť len 4.632 eur, avšak on zaplatil
na splátkach 7.625,10 eur, čo zodpovedá úroku 18,5% ročne. Žalobca dôvodil, že ako spotrebiteľ
uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžičku“, ktorá však trpí vadami, neobsahuje
všetky náležitosti zmluvy predpísané ust. § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

napr. vnútorné členenie splátky, nesprávne vypočítaná RPMN a iné, a z týchto dôvodov je poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov. Domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia tým, že poistenie
nebolo individuálne dohodnuté a bolo podmienkou poskytnutia úveru. Zmluvné podmienky týkajúce sa
hlavného plnenia a primeranosti ceny neboli jasné, určité a zrozumiteľné. Zmluva obsahovala podľaneho neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na komunikáciu
so žalobcom prostredníctvom mailovej schránky, z ktorej jasno vyplynulo, že ide o dlhoročného klienta
so zriadenými účtami. Zo znenia vyplynulo, že mal záujem o poskytnutie úveru v požadovanej výške

15.000- eur spolu s požiadavkou nižšej úrokovej sadzby (žalobcovi sa pravidelne zasielal príjem na účet
vedený v banke) a poistenie úveru. Žalobca zjavne nesúhlasil s úrokovou sadzbou vo výške 12,9%, po
schválení výnimky s prihliadnutím na dlhoročnú minulosť s klientom, súhlasil s maximálnou úrokovou
sadzbouvovýške10,9%.Podľavšeobecnýchobchodnýchpodmienoksprihliadnutímnaobsahúverovej
zmluvy bližšie zakotvujú články o poistení ako voliteľnej služby. Poistenie spotrebného úveru nebolo

povinné. Požiadavkou klienta vyplývajúc z formulára je zabezpečiť splácanie úveru základným balíkom
poistenia. Žalovaná dostatočne skúmala bonitu žalobcu, vychádzajúc zo žiadosti, kde boli okrem
osobných údajov žalobcu, uvedené údaje o rodinnom stave, údaje o bývaní, o zamestnaní a finančnej
situácii. Žalobca na podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe o tom, že zmluva neobsahovala
výšku počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a poplatkov, a že zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, predložil list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 07.09.2017. Výškou úrokovej

sadzby sa zaoberala aj NBS, vo svojom stanovisku konštatovala, správnosť výšky úrokovej sadzby
10,9% ročne. V závere treba uviesť odborné vyjadrenie č.XX/XXXX spracované znalkyňou z oboru
ekonomiky a manažmentu. Podľa jej znaleckého skúmania, záväzok žalobcu, spočívajúc na vyčíslení
výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru z dôvodu mimoriadnej hotovosti na podklade výzvy
smerovanej žalovanej, bola vypočítaná v správnej výške a k pochybeniu nedošlo. Znalkyňa na podporu

svojich tvrdení dodatočne podala písomné vyjadrenie, pripojila tabuľku, podľa ktorej po zaplatení 35
mesačných splátok, výška istiny, ktorú bolo nutné ešte doplatiť, predstavovala sumu 12.152,81 eur.
Nespochybnila, že suma 12.202,09 eur predstavuje správne vyčíslený zostatok dlhu k predčasného
splateniu za použitia úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve. Nemožno súhlasiť s uvádzanou
úrokovou sadzbou žalobcu vo výške 18,9% ročne a s výpočtom, ktorý nepodporil žiadnymi bližšími

skutočnosťami.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu aplikoval ust. §§ 1, 2, 7, 9, 11 ods.1 a 2,
§ 16 ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, §52 ods.1, § 53 ods.1, 6, § 107 ods.1,2,

§ 788, § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, vo svetle ktorých posúdiac skutkový stav dospel k
záveru o potrebe zamietnutia žaloby. Ustálil, že medzi žalovanou (ako veriteľom) a žalobcom (ako
dlžníkom) vznikla zmluva o spotrebiteľskom úvere ako dvojstranný záväzkovo právny vzťah, podľa
ktorej veriteľovi vznikla povinnosť poskytnúť dlžníkovi úver v sume 15.000,- eur, s povinnosťou vrátiť
ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o úvere má spotrebiteľský

charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalobca
ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalovaná vystupovala
ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je sporné, že
dňa 12.12.2016 požiadal žalobca o predčasné splatenie úveru a 20.12.2016 mu žalovaná zaslala
oznámenie o výške pohľadávky k predčasnému splateniu v sume 12.202,09 eur. Primárne námietku

premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil ako neúčinnú. Z predložených dôkazov a ich následným
preskúmaním a vyhodnotením dospel k záveru, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky
a to poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Mal za preukázané, že poistenie

schopnosti splácať úver nebolo v okolnostiach danej veci povinnou službou. Nesúhlasil s tvrdením, že
poistenie bolo žalobcovi nanútené, nakoľko zo skutočnosti preukázaných vyplynulo, že žalobca sám
požiadal o poistenie v rámci požiadavky a následnej ponuky nižšej úrokovej sadzby, ktorú si vyjednal, o
čom svedčí aj dokumentácia o predzmluvných rokovaniach, z ktorej bezpochyby vyplýva, že nesúhlasil
s pôvodnou úrokovou sadzbou. Následne si sám z vlastnej vôle zvolil dobrovoľne doplnkové služby. Za

týchto okolností nebolo možné spochybniť dobrovoľnosť poistného vzťahu s následkom, že náklad naň
sa nemusel premietnuť do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani do RPMN. Správnosť
výpočtu v sadzbe 11,45% RPMN nespochybnila ani NBS, ktorá nevyvrátila tvrdenie súdu a podľa jej
názoru nebolo potrebné do RPMN zahrnúť poistenie. Dohodnutú výšku úrokovej sadzby (10,9%) posúdil
súd ako nespornú, podloženú kontrolným výpočtom NBS a odborným vyjadrením znalkyne vychádzajúc

z parametrov úveru dojednaných v zmluve, výškou mesačnej splátky aj s číselným
zostatkom na predčasné splatenie úveru. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že žalovaná sa dostatočne
s odbornou starostlivosťou zaoberala bonitou žalobcu. Disponovala informáciami o osobnom stave,
rodinnom stave (údaje o manželskom stave, vyživovacia povinnosť), o príjmoch žalobcu (zamestnanie,mesačné príjmy, daňové priznanie), zo žiadosti vyplývajú výdavky a iné záväzky žalobcu. Žalovaná
svoju povinnosť skúmať schopnosť žalobcu splácať úver hrubo nezanedbala, preto ani z tohto dôvodu
nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V súdnom konaní nebolo preukázané

žiadne z tvrdení žalobcu, a preto žalovanej nebola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 4.948,66
eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 02.04.2018 do zaplatenia z titulu bezdôvodného
obohatenia (plnenia poskytnutého žalobcom nad rámec istiny). Súd teda žalobe v plnom rozsahu
nevyhovel a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanej náhradu
trov konania voči žalobcovi, ako plne úspešnej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady,
nevykonanienavrhovanýchdôkazov,nesprávneskutkovéaprávnezáverynaktorýchsúdprvejinštancie

založil svoje rozhodnutie, existencia ďalších prostriedkov procesnej obrany a útoku, ktoré doposiaľ
neboli použité) navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvé inštancie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S vydaným rozhodnutím nesúhlasí, považuje
ho za vecne nesprávne. Tvrdí porušenie svojich práv na spravodlivý súdny proces, nekonkretizuje
prostredníctvom akého procesného postupu malo dôjsť k jeho naplneniu. Súd prvej inštancie podľa

žalobcu vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pri rozhodovaní sa nedostatočne
vysporiadal s ochranou jeho práva, konanie žalovanej považuje za klamlivé a nekalé, na úkor ochrany
slabšejstranyvspore. Posúdeniejehonámietkyobezúročnostiúveru,absenciiobligatórnychnáležitostí
stanovenýchvzákonečibonitežalobcu,nepovažujezasprávne. Súdprvejinštanciemuneposkytol ako
spotrebiteľovi náležitú ochranu ex lege, ktorá mu podľa práva prináleží. Pri rozhodovaní postupoval v

rozpore s platnou právnou úpravou, nepridržiaval sa zákonných ustanovení. Fázu dokazovania hodnotil
ako nedostatočnú. Poukaz na názor Najvyššieho súdu SR o rozklade splátok je nedostačujúci. Zmluvy
boli formulárové, predpripravené, obsah nemohol za žiadnych okolností ovplyvniť. Žalobca má za to, že
pod zámienkou uzavretia poistenia vynútila žalovaná od žalobcu uzavretie údajne dobrovoľnej služby.
Žalobca následne pristúpil k poisteniu. Považoval všetky formuláre žalovanej za nejasné a zmätočné

pre bežného spotrebiteľa. Ak by tvrdenie žalovanej o dobrovoľnej službe poistenia a správnosti výpočtu
RPMN bolo správne, mala by žalovaná oddeliť splátky úveru od splátky poistného. RPMN bolo v zmluve
uvedené v nesprávnej výške. Na základe uvedeného zmluva obsahuje vady, ktoré musí
odvolací súd odstrániť v odvolacom konaní.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správne. Dôvody
odvolania považuje za nedôvodné. Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, založené na správnej
interpretácii ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere. Je toho názoru, že nebolo potrebné, aby
zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

Žalobca si musel byť vedomý, že otázka obligatórnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. i)
je vyriešená rozhodovacou praxou odvolacích aj vyšších súdov. Žalobca nebol povinný pristúpiť
k poisteniu, bolo to jeho právo. Z dôvodu dobrovoľného charakteru poistného, uvedená položka
nevstupovali do výpočtu RPMN ani nákladov úveru. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v odvolaní,
že súd sa nedostatočne zaoberal spotrebiteľskou problematikou.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nevyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia po
zistení, že v úverovej zmluve v ktorej má pôvod uplatnený nárok, neabsentujú (resp. nie sú uvedené
nesprávne) obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy a to pod písm. j) údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, tiež k/ výška, termín a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, za súčasného zistenia o
dostatku skúmania bonity žalobcu žalovanou pred vstupom do úverového vzťahu, v dôsledku čoho (pri
zistení absencie i ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy predpísaných zákonom), mal za to, že nie sú

prítomné také vady zmluvy, ktoré by z hľadiska žalobcom produkovaných námietok, tiež vo svetle ex offo
prieskumu opodstatnene indikovali k záveru, že je úver bez úrokov a bez poplatkov, keď z okolností veci
zistil, že žalovaná dôvodne do celkovej čiastky a RPMN nezahrnula tiež poistné, pretože bolo službou
fakultatívnou, ktorú si žalobca dobrovoľne zvolil.

9. Žalobca odvolaním namieta nesprávnosť skutkových a právnych záverov na ktorých súd prvej

inštancie založil svoje rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), tvrdí porušenie práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d/,
príp. / CSP) a v konečnom dôsledku tiež v ust. 365 ods. 1, písm. e/ a g/ CSP (nevykonanie navrhovaných
dôkazov, existencia ďalších prostriedkov procesnej obrany, či útoku, ktoré doposiaľ neboli použité).

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP a ich existenciu tiež odvolateľ ani netvrdil.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca ťažiskovo namietal nesprávne skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie, na ktorých súd tento založil svoje zamietajúce rozhodnutie, čím uplatnil vo svojom
odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) CSP).

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

14.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkového
stavu vyvodil správny právny záver predovšetkým o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu,
v ktorom má pôvod uplatnený nárok na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva a obligatórne

(tiež vo vzťahu k námietkam žalobcu) skúmajúc povinné náležitosti zmluvy o úvere vo svetle ust. §
9 ods. 2 ZoSpÚ, dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby v plnom rozsahu. Za správny
odvolací súd považuje tiež jeho záver o absencii takých vád zmluvy, ktoré by indikovali k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľskýchúveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 07.01.2014, ďalej len „ZoSpÚ“) pre správne uvedenie
obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSpÚ - správna výška RPMN a údaju o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) pre dôvodné nezahrnutie poistného, ako fakultatívnej doplnkovej

služby do týchto povinných údajov obsiahnutých v zmluve, tiež dostatku náležitosti uvedenej pod písm.
k/ výška, termín a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, za súčasného správneho záveru
o dostatku skúmania bonity žalobcu žalovanou pred vstupom do úverového vzťahu, v dôsledku čoho
pokiaľ aj žalobca na úver zaplatil viac ako istinu, pri zistení, že žalovanou vyčíslený nedoplatok ku
dňu predčasného splatenia úveru a ktorý žalobca aj uhradil bol správny, súladný s podmienkami

zmluvy a dohodnutou úrokovou sadzbou, nevzniklo na strane žalovanej na ťarchu žalobcu bezdôvodné
obohatenie s povinnosťou jeho vydania (§ 451 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka), čo nemohlo
indikovať k inému, ako zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rovnako správne je jeho
rozhodnutie v časti trov konania, keď žalovanej ako plne úspešnej súd prvej inštancie priznal nárok voči
žalobcovi na ich náhradu v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
tiež obsiahlo, podrobne a precízne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2

CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie
uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní,
pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuvplnomrozsahu a konštatujesprávnosťjehodôvodov(§387ods.
2 CSP) a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne neopakoval všetky skutkové a právne

závery v rozhodnutí obsiahnuté a stranám z neho známe.

15. Predovšetkým vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že toto je síce rozsahom
obsiahle, avšak ťažiskovo všeobecné a v konkrétnostiach argumentačne nespôsobilé k odlišným
záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, naviac so všetkými ťažiskovými

námietkami žalobcu sa dostatočne a správne vysporiadal už súd prvej inštancie. Nad rámec toho vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, dodáva odvolací súd nasledovné:

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami sporu
došlo dňa 07.01.2014 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predchádzala žiadosť o

flexipôžičku zo dňa 31.12.2013. Žalobca(dlžník) bol v postavení spotrebiteľa a žalovaná v právnom
postavení veriteľa, ktorý pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Z predloženej zmluvy vyplývajú nasledovné parametre úveru: poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 15.000,- eur, mesačná splátka vo výške 217,86 eur vrátane poistenia vo výške 12,15 eur,
počet splátok 120, prvá splátka splatná dňa 06.02.2014 a posledná dňa 06.01.2024. Ďalšie podmienky:

RPMN 11,45%, celkové náklady dlžníka 9.686,18 eur, úroková sadzba 10,9% ročne, celková čiastka
splatná spotrebiteľom 24.686,18 eur, z toho 15.000,- eur istina a 9.686,18 eur celkové náklady dlžníka,
priemerná hodnota bola RPMN 13,88%. V čl. 7 zmluvy sa uvádza, že poplatok za predčasné splatenie
úveru je 1% z predčasne splatenej čiastky, resp. 0,5% v prípade, ak je predčasné splatenie realizované
v období posledného roka pred termínom konečnej splatnosti úveru. Podľa bodu 8 Typ zabezpečenia

je zaškrtnuté políčko zrážky zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti a tiež pristúpenie dlžníka
k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku s tým, že sa uvádza, že dlžník požaduje základný
balík poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti. Dňa 12.12.2016 požiadal žalobca
o predčasné splatenie úveru a 20.12.2016 mu žalovaná zaslala oznámenie o výške pohľadávky k
predčasnému splateniu v sume 12.202,09 eur, ktorú aj uhradil. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca

sám požiadal o poistenie v rámci požiadavky a následnej ponuky nižšej úrokovej sadzby, ktorú si
vyjednal, o čom svedčí aj dokumentácia o predzmluvných rokovaniach, z ktorej bezpochyby vyplýva, že
nesúhlasil s pôvodnou úrokovou sadzbou. Následne si sám z vlastnej vôle zvolil dobrovoľne doplnkové
služby. Správnosť výpočtu v sadzbe 11,45% RPMN (bez zahrnutia poistného) nespochybnila ani
NBS. Dohodnutá výška úrokovej sadzby (10,9%) je podložená kontrolným výpočtom NBS a odborným

vyjadrením znalkyne vychádzajúc z parametrov úveru dojednaných v zmluve, výškou mesačnej splátky
aj s číselným zostatkom na predčasné splatenie úveru. Žalovaná v predkontraktačnej fáze disponovala
informáciami o osobnom stave, rodinnom stave (údaje o manželskom stave, vyživovacia povinnosť),
o príjmoch žalobcu (zamestnanie, mesačné príjmy, daňové priznanie), v žiadosti požadovala uviesť
výdavky a iné záväzky žalobcu, k naplneniu čoho aj reálne došlo.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti:
pod písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
pod písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
20. Nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. OZ založeného medzi stranami sporu
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v
ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu

zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo prieskumu obsah
zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia
zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie
zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu

uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po
prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.), vo vzťahu k § 9 zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v
zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru,
nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere patrí tiež údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaj o správnej výške RPMN, tiež
výške, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z vyššie uvedenej dôvodovej správy
k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa

o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu -
do znenia zákona.

21. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 07.01.2014, preto sa na ňu vzťahovali
ustanovenia zákona č. 129/2010 z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 30. 04.

20124. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až k), r) a y) obligatórne
náležitosti,ktorékaždázmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovať,okremvšeobecnýchnáležitostí
(§ 43 Občianskeho zákonníka), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným
právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ cit. zákona stanovuje sankciu pre veriteľa vo
forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a tiež ak je v zmluve uvedená nesprávna
RPMN v neprospech spotrebiteľa podľa § 11 ods. 1 písm. b/. Takouto obligatórnou náležitosťou v zmysle
písm. j/, je tiež neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ktorej absenciu resp. jej
nesprávnu výšku ťažiskovo namieta odvolateľ), ako podstatnej náležitosti v dotknutej zmluve o úvere
a ktorú posúdil súd za správnu a na ňu tiež v nadväznosti správne uvedenú RPMN pre záver o tom,

že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nemožno pochybovať, že sankcionovanie
povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru vyplývajúcej mu zo zákona 129/2010 Z.z. pri absencii
tejto náležitosti, je primerané vzhľadom k závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou
sa zabezpečí cieľ, t.j. ochrana spotrebiteľa a tento následok odradí poskytovateľa úveru od konania,
ktoré nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu,

do ktorého vstupuje a rozsahu povinnosti plniť (rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo
veci C-42/15). Aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu, a je naplnená prvá podmienka
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSpÚ, z dôvodu, ak by zmluva neobsahovala ktorúkoľvek z náležitostí podľa
§ 9 ods. 2, považoval by sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.22. Za správny odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého údaje obsiahnuté v
úverovej zmluve zodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere

v rámci uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy a okolností, ktoré predchádzali jej uzavretiu je zrejmé, že
predmetná zmluva obsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej
nazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere,čímnadväznejesprávny

aj údajovýškeRPMNuvedenývzmluveatonapriektomu,žepoistnédovýpočtutýchtoúdajovzahrnuté
nebolo.

24. Nedôvodne žalobca namieta, že poistné do celkových nákladov zahrnuté muselo byť (následne
aj použité pre výpočet RPMN) tvrdiac, že nebolo dobrovoľné. Je totiž faktom, vychádzajúc z platnej
právnej úpravy, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj

poplatky za doplnkové, či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom len v prípade, ak ide o
doplnkovéčivedľajšieslužby,ktorýminiejepodmienenézískaniespotrebiteľskéhoúveru. Otentoprípad
v okolnostiach posudzovanej veci však nešlo. Z dokazovania totiž vyplynulo, že poistenie schopnosti
splácať úver v prípade žalobcu bolo dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorú si tento zvolil dobrovoľne,
v rámci predkontraktačného procesu a v rámci riešenia jeho požiadavky na zvýhodnený úrok, keďže s

pôvodne navrhovanou jeho výškou nesúhlasil. Súd prvej inštancie preto dôvodne uzavrel, že poistenie
nebolo žalobcovi nanútené, keďže oň sám požiadal v rámci požiadavky a následnej ponuky nižšej
úrokovej sadzby, ktorú si vyjednal, o čom svedčí aj dokumentácia o predzmluvných rokovaniach, z ktorej
bezpochyby vyplýva, že nesúhlasil s pôvodnou úrokovou sadzbou. Následne si sám z vlastnej vôle
zvolil dobrovoľne doplnkové služby a v rámci nich poistenie. Za týchto okolností nebolo možné dôvodne

spochybniť dobrovoľnosť poistného vzťahu a povinnosťou veriteľa tak nebolo, aby náklady na úhradu
poistného zahrnul jednak do údaju o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s
poskytnutým úverom a následne aj do premenných na výpočet RPMN. Nešlo teda o prípad predloženia
prvotnéhoajedinéhopredformulovanéhotextuzmluvy,ktorýnemoholžalobcaovplyvniť,keďžeskutočne
po vyslovení jeho nesúhlasu s výškou úroku, došlo k zmene podmienok zmluvy a individuálnemu

vyjednania úroku ako aj poistenia, pričom nemožno opomenúť, že v rámci predkontraktačnej fázy mal
vytvorený reálne časový priestor na zváženie svojho celkového zaťaženia, ako aj priebežne menených
navrhovaných podmienok zmluvy. Žalobca mal reálne možnosť túto doplnkovú službu v druhej fáze
odmietnuť a sa možno identifikovať so súdom prvej inštancie, že z hľadiska náležitostí údajov o RPMN
a celkovej čiastke, úver za bezúročný a bez poplatkov pokladať nemožno.

25. V tomto smere odvolateľom vyžadovaný záver, nemožno vyvodiť ani vo vzťahu k ďalšej ním
namietanej vade náležitosti uvedenej pod písm. k/ výška, termín a počet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet
a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa názoru opakovane
vysloveného NS SR (o.i. aj v uznesení zo dňa 17.4.2018 pod sp.zn. 3Cdo 56/2018, tiež pod sp.zn. Cdo
146/2017,naktorévodôvodneníodkazujetiežsúdprvejinštancie)zohľadňujúcajúčelzákonavyjadrený

v dôvodovej správe, § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od
toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, preto predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Keďže na identických záveroch založil
svoje rozhodnutie tiež súd prvej inštancie, nemožno mu z hľadiska vecnej správnosti rovnako nič ani vo

vzťahu k tejto námietke vytknúť.

26. K priaznivejšiemu rozhodnutiu v prospech žalobcu nie je spôsobilá ani jeho námietka o jeho
nedostatočnej bonite pred uzatvorením zmluvy. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná
pred uzatvorením zmluvy mala k dispozícii prehľad o osobných majetkových pomeroch žalobcu, jeho

osobnom stave, vyživovacích povinnostiach, možných dlhoch, rozsah čoho neindikuje dôvodne k
záveru, ako správne konštatuje tiež súd prvej inštancie, že by si svoju povinnosť v tomto smere nesplnila,
v prospech správnosti ktorého záveru ( o potrebnej bonite žalobcu pre posúdenie možnosti splatiť úver)
nakoniec svedčia aj poznatky praktického života, keď žalobca bol schopný z vlastnej vôle predčasneúver splatiť, čo nebolo v konaní sporné. Odvolateľ nakoniec nad rámec všeobecného tvrdenia o tomto
nedostatku, ani nekonkretizuje aké ďalšie zistenia pre záver o jeho bonite mal dodávateľ z hľadiska
získania potrebného obrazu v tomto smere vykonať.

27. Žalobca tiež namieta, že súd prvej inštancie mu ako spotrebiteľovi neposkytol potrebnú zákonnú
ochranu. S týmto sa stotožniť nemožno. Súd prvej inštancie si v plnom rozsahu splnil svoju úradnú
povinnosťskúmaťmožnúabsenciuobligatórnychnáležitostízmluvyaskutočnosť,žesasjehozisteniami
a z nich plynúcimi závermi odvolateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru, že mu nebola

poskytnutá zákonná ochrana. Je potrebné si totiž uvedomiť, že aj táto nie je bezbrehá a má svoje
zákonné limity, ktoré nie je možné v prípade objektívneho nezistenia vád umožňujúcich úver posúdiť ako
bezúročný a bez poplatkov, preklenúť pomocou všeobecnej formuly o ochrane spotrebiteľa.

28. V ďalšom vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca tvrdí, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), z obsahu odvolania však

okrem námietky o nedostatočne odôvodnenom rozsudku nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorú by bolo
možné subsumovať pod uvedený odvolací dôvod, tiež v spojitosti s uplatňovaním dôvodu na odvolanie
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (existencia inej vady). Odvolací súd preto námietku
o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia podrobil preskúmaniu z hľadiska vyššie uvedených dvoch
odvolacích dôvodov.

29. Nemožno pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je nesporne súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a
článku46ods.1 Ústavy SR. Avšaklenvsituácii,keďzodôvodneniarozhodnutianemožnozistiťdôvody,
pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto

rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť,
akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná
nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R

111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého
teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci
v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom)

uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v
súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí
účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať
otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej
miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na

spravodlivý proces.

31. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol
dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že
„celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia

nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z
hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutiarovnakonetrpíanitakýminedostatkami, ktorébyboli spôsobilékzáveruoexistenciitzv.inej

vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).32. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal dostatočnú odpoveď
na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych

záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

33. Všeobecný súd totiž ani nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva
(napr.Georgidiasv.Gréckoz29.mája1997,RecueilIII/1997).Európskysúdpreľudsképrávapripomína,
že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument

prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda,
aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho

v posudzovanej veci došlo.

34. V konečnom dôsledku nespôsobilé nielen privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, ale ani k odvolaciemu prieskumu sú tiež ním s odkazom na paragrafové znenie produkované
odvolacie dôvody uvedené v ust. 365 ods. 1, písm. e/ a g/ CSP (nevykonanie navrhovaných dôkazov,

existencia ďalších prostriedkov procesnej obrany, či útoku, ktoré doposiaľ neboli použité), keďže ich
naplnenie žiadnym spôsobom nekonkretizoval. V odvolaní neuviedol, ktoré ním navrhnuté dôkazy
nemali byť vykonané, ani nekonkretizoval prostriedky procesného útoku, či obrany, ktoré by mali byť
(doposiaľ neboli) použité a tiež ich prípustnosť vo svetle § 366 CSP.

35. Všetky odvolacie námietky žalobcu tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

36. Pokiaľ teda vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie zistil, že to čo žalobca na úver
spolu zaplatil žalovanej má oporu v dojednaných zmluvných podmienkach, pri nemožnosti posúdiť
úver ako bez úrokov a poplatkov, z ktorého dôvodu jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol, za súčasného

priznania žalovanej nároku na náhradu trov konania, jeho rozhodnutie považuje aj odvolací súd za
správne.

37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania),

preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na ich náhradu vzhľadom k jej plnému úspechu v
odvolacom konaní v rozsahu 100%.

39. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).