Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200160
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620200160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: T. U., nar. XX.X.XXXX,

bytom J., D. XXX/., právne zast. JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, Košice, Pri jazdiarni 1,
IČO: 42 230 691, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o žalobe na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 750,- Eur a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 9.1.2020 domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 1.000,- Eur
titulom primeraného finančného zadosťučinenia a plnej náhrady trov konania.

2. Konštatoval, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.
zn.5Er/550/2007 úspešne domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv, najmä pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj vo vzťahu pred samotným vymožením
plnenia zo Zmluvy o úvere zo dňa 02.08.2006. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
25.09.2017, sp. zn. 5Er/550/2007-37, v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu Košice zo
dňa 29.11.2018, sp. zn. 17CoE/60/2018, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 01.02.2019, bolo súdom
rozhodnuté o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Poukázal na odôvodnenie
súdu 1. inštancie uvedené v uznesení, ako aj na stanovisko odvolacieho súdu, ktorý sa so závermi
prvostupňovéhosúdustotožnil.Pohľadávka,ktorejvymoženiasažalovanýakooprávnenývočižalobcovi

ako povinnému v exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX3851/07, (ďalej len "exekúcia") domáhal,
mala vyplývať zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.08.2006, uzatvorenej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo
výške 30.000,-Sk, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške
28.200,-Sk,tedaspolu58.200,-Sk(1.931,89Eur),atov12posebenasledujúcichmesačnýchsplátkach,
pričomzostatoknesplatenejpohľadávkyveriteľabolnáslednejudikovanýStálymrozhodcovskýmsúdom

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., a to rozsudkom sp. zn. SR3010/07, ktorý zaviazal dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 48.333,-Sk (1.604,36 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania
denne zo sumy 39.200,-Sk od 12.04.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 9.860,-
Sk a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku), a ktorý predstavoval exekučný titul vpredmetnej exekúcii. Žalovaný sa ako oprávnený a zároveň dodávateľ spotrebiteľského úveru voči
žalobcovi ako povinnému a zároveň spotrebiteľovi domáhal v exekúcii vymoženia pohľadávky spolu
vo výške 3.920,79 Eur (špecifikácia vymáhanej pohľadávky vyplýva z listu Exekútorského úradu JUDr.

Rudolfa Krutého, súdneho exekútora, zo dňa 21.11.2017), pričom do začatia exekúcie bola zo strany
žalobcu zaplatená suma 1.463,85 Eur. Poukázal na ust. § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa ako spotrebiteľ voči
žalovanému úspešne domohol svojich spotrebiteľských práv, o čom svedčia vyššie uvedené rozhodnutia
súdov, vzniklo mu právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie má

mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a
rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, pričom primerané finančné zadosťučinenie
má poskytnúť satisfakciu žalobcovi i ako spotrebiteľovi a zároveň odradiť žalovaného ako dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Zdôraznil, že žalovaný nielenže v zmluve o spotrebiteľskom úvere
používal neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za

nekalé obchodné praktiky a/alebo v rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa o sumu viac ako
4tis. Eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2020 konštatoval, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného

finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní
o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen
úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané
finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú
v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých

prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Mal
za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca majú dostatočný sankčný charakter v
zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného

prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú
na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. V tomto kontexte je dôležitý gramatický výklad slova
"primerane". Krátky slovník slovenského jazyka (štvrté, doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J.
Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. Bratislava: Veda 2003) príslovku primerane spája so slovom
vhodne. Takisto synonymický slovník slovenčiny (tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004) spája slovo

primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom.
Slovník slovenského jazyka z rokov 1959-1968 (hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc. Bratislava:
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 - 1968) vykladal pojem prídavného mena "primeraný"
ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý. Ako bolo
uvedené vyššie priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých

prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Porušenie práve by nebolo možné
napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo premlčané. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu. Žalobca má za to, že opätovné sankcionovanie by

bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Bol toho názoru, že žalobcovi žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto
jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami
veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané

finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje
náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie požadovaných
finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné
napraviť inak. Žalobca bol vo svojich konaniach úspešný, a preto už raz došlo k náprave porušeného
práva. Žiadal, aby súd pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti

týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý
sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného
postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.Žalobca svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca mal možnosť si zmluvu pred
jej podpisom prečítať. Žalovaný teda poskytol žalobcovi úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné

dojednania. Za spornú považoval aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobca
nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené),
ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého musia byť predpoklady priznania finančného zadosťučinenia
naplnené kumulatívne, t.j. nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale musia byť naplnené

všetky súčasne. Vágnosť pojmu "primeranosť" umožňuje subjektívny výklad a v praxi spôsobuje
aplikačné problémy. V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať,
či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom predmetného ustanovenia je často
deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania
silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa,

ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti
plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa (v danom prípade
žalovaný žalobcu) nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine
prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ (žalobca)
neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich

obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút
súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú
funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne
sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za
protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť odporcu alebo akúkoľvek

tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Sankčná
funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu
preventívnu. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže
byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia

primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych
vzťahov, t.j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia každému subjektu, t.j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade
nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej
praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej

ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na
vlastný úsudok. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva
kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo
žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Žalobca
považuje finančné zadosťučinenie, uplatnené žalobcom (vo výške 1.000,- Eur) za poskytujúce ochranu a

ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať
za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenie a
priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii
všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá
stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne

odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo vnútroštátnom prostredí
môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby bola možná náprava
súladná s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
29Odo 652/2001 zo dňa 18.9.2002 ako aj sp.zn. 32Cdo 139/2008 zo dňa 29.4.2008 a sp.zn. 30Cdo
1747/2014. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.2.2020 uviedol, že žalobca súhlasí s tvrdením žalovaného, pokiaľ
tvrdí, že ustanovenie §3 ods.5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov v platnom znení je
ustanovením s tzv." relatívne neurčitou hypotézou", pričom toto ustanovenie výslovne neupravuje kritéria
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, najmä pre určenie jeho výšky, snáď s výnimkou

kritéria primeranosti. Predmetné ustanovenie priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie
spotrebiteľovi, ktorý úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej nielen zákonom
č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľovvplatnomznení,aleajosobitnýmipredpismi,pričomzaosobitné
predpisy je bez pochyby potrebné považovať nielen Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverocha o iných úveroch a pôžičkách, tiež aj ustanovenia Zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka,
najmä ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, čo je zrejmé napr. z § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Podľajehonázoru,nemôžebyťžiadnejpochybnostiotom,ževkonanívedenomnatunajšom

súde pod sp. zn.15Er/550/2007, bol žalobcovi v procesnej pozícii povinného úspešný pri domáhaní
sa ochrany pred konaním postupom žalovaného ako oprávneného, najmä porušovania povinnosti
používať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 odsa.1.,ods. 4 a nasl.
Občianskeho zákonníka), teda ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, prostredníctvom
ktorých žalovaný inkasoval od žalobcu ako spotrebiteľa plnenia, na ktoré nemal žiaden nárok (§ 3 ods.

3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov v platnom znení). Proces úspešného uplatnenia
spotrebiteľských práv a uplatnenia porušenia práv a povinností vychádzajúcich z predpisov o ochrane
spotrebiteľa bol v prípade žalobcu nepochybne zavŕšený právoplatnosťou rozhodnutí súdu v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 5Er/550/2007 a na Krajskom súde
Košice pod sp.zn. 17CoE/60/2018. Poukázal ďalej aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.04.2019, sp.zn. 25Co/107/2018. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané bez toho, aby

porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa
akúkoľvek ujmu, nakoľko postačuje už samotná spôsobilosť ujmu spôsobiť, teda postačuje samotná
spôsobilosť porušenia práv alebo povinností viesť k ujme. Poukázal napr. na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, sp.zn. 6Cdo/127/2017 aj na názor vyjadrený v publikácii:
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník

I. § 1-450. Komentár. Praha: C.H. Beck,2015,512s. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný naďalej
pokračuje vo svojich nekalých praktikách, najmä pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok z neexistujúcich,
resp. neplatných titulov, ktorými tiež porušuje spotrebiteľské práva, čo tunajšiemu súdu je nepochybne
známe z jeho rozhodovacej činnosti. Preto pokiaľ žalovaný tvrdí, že už samotné rozhodnutie tunajšieho
súdu v tzv. základnom konaní sp. zn.5Er/55/2007-37 bolo pre neho z hľadiska prevencie dostatočné

a tiež sankčné, tak toto tvrdenie považoval za absolútne nepravdivé a výslovne účelové. Dôkazom
je množstvo existujúcich súdnych sporov, tiež neskončených exekučných konaní, kde v mnohých
prípadoch spotrebitelia neboli aktívni alebo rezignovali na uplatňovanie svojich zákonných práv. Keďže
primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú ako aj sankčnú, vzhľadom na okolnosti
porušeniaprávžalobcuapovinnostížalovaného,tiežnamasovýcharakterporušovaniaspotrebiteľských

práv a povinností zo strany žalovaného, považujeme výšku finančného zadosťučinenia, ktorého sa
podanou žalobou žalobkyňa domáha, za primeranú. Čo sa ľahostajnosti žalobcu ako spotrebiteľa týka,
poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.12.2011, sp.zn. 16Co/71/2011 ako aj
rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6MCdo/9/2012).

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 11.6.2020, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca a jeho
právny zástupca. Žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto v súlade s ust. § 180 C.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to

uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Er/550/2007-37 zo dňa 25.09.2017, uznesením
Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/60/2018 zo dňa 29.11.2018, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 3010/07 zo dňa 18.5.2007,
odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD, ako i obsahom celého spisu a zistil tento
skutkový stav:

7. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že si od žalovaného vzal dve pôžičky, pričom pôžičku, ktorá je
predmetom konania si vzal vo výške 20.000,- Sk. Takmer celú ju splatil, s výnimkou asi jednej splátky
na ktorú zabudol. Žalovaný ho začal atakovať telefonátmi, listami, dal návrh na vykonanie exekúcie.
Požadoval od neho sumu 4.600,- Eur, pričom vymožená bola čiastka od 2.800,- do 3.000,- Eur. Žalovaný

mu dal zablokovať rodinné prídavky, majetok, byt, pričom táto situácia trvala takmer 7 rokov. Ešte i
v súčasnosti ho atakujú zamestnanci žalovaného s tým, že nemá vyplatené úroky, pričom ataky sú
telefonické, písomné i formou osobných návštev. Neváhajú osloviť i jeho príbuzných, sestru. Podal
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn.
8Csp/401/2017 a rozhodnuté bolo v jeho prospech. Rozhodnutie nie je právoplatné. Konštatoval, že mal

peniaze požičané i od iných nebankových subjektov, mal 3 zmluvy so spoločnosťou Proficredit, jednu
so spoločnosťou Profident, všetky spory však vyhral.8. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5Er/550/2007-37 zo dňa 25.09.2017,
potvrdeného uznesením Krajského súdu Košice sp.zn. 17CoE/60/2018 zo dňa 29.11.2018, bola
exekúciavyhlásenázaneprípustnúazastavená.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa01.02.2019.

9. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.zn.
SR 3010/07 zo dňa 18.5.2007 súd zistil, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 48.333,- Sk
s 0,25 %-tným úrokom z omeškania denne zo sumy 39.200,- Sk od 12.4.2007 a trovy konania.

10. Z odpovede súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. adresovanej Združeniu na ochranu
spotrebiteľa HOOS, Prešov bolo zistené, že na návrh žalovaného ako oprávnenej osoby bola proti
žalobcovi ako povinnej osobe vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky 791,11 Eur s prísl., pričom
celková výška pohľadávky oprávneného činila 3.920,79 Eur, z toho povinný uhradil sumu 1.594,08 Eur
a zostatok ku dňu 21.11.2017 činil 2.326,74 Eur.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu 8Csp/401/2017-62 zo dňa 3.5.2018 súd zistil, že súd určil, že zmluvná
podmienka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX M. dňa 2.8.2006 uvedená v bode 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.142,71 Eur.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Predmetom tohto sporu bol nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 1.000,- Eur, vzhľadom k úspešnému uplatneniu svojho spotrebiteľského práva vo vzťahu
k žalovanému. Žalobca argumentoval, že mu v dôsledku nekalého konania žalovaného vznikla
nemajetková ujma a to najmä psychická trauma vzniknutá v dôsledku stresu spojeného s vedenou

exekúciou, sústavným neoprávneným zvyšovaním jeho záväzku zo strany žalovaného, blokáciou
majetku, bytu, rodinných prídavkov a tým znižovania jeho životnej úrovne pomerne dlhé časové obdobie
a to počas obdobia siedmych rokov. Poukázal na závažnosť a rozsah jeho porušených práv, charakter
konania a správania sa žalovaného, atakovania jeho osoby i jeho príbuzných, ako i skutočnosť, že
žalovaný sa takto správal k veľkému počtu spotrebiteľov.

14. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je ochrana spotrebiteľa proti
porušeniu povinností vyplývajúcich z citovaného zákona i osobitných právnych predpisov. Oprávnenou
osobou je spotrebiteľ, ktorý si úspešne uplatnil svoje práva a má preto právo na primerané finančné
zadosťučinenieodtoho, kto spôsobilporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejZákonomoochrane

spotrebiteľa a osobitnými predpismi a ktoré sú spôsobilé privodiť mu ujmu.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie podmienok predpokladaných
ustanovením § 3 ods. 5 poslednej vety Zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej
právo na primerané zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi vtedy, keď si tento porušenie práva resp.

povinnosti ustanovené zákonom úspešne uplatní na súde. Na súde v rámci exekúcie vedenej proti
žalobcovi bol úspešne (právoplatne) uplatnený jeho nárok, na základe ktorého bola uznesením
tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/550/2007-37 zo dňa 25.09.2017 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
zastavená. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
17CoE/60/2018 zo dňa 29.11.2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2019. Žalobca tak preukázal

porušenie svojho práva spotrebiteľa v exekučnom konaní, čím mu vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Je pravdou, že rozsudkom tunajšieho súdu 8Csp/401/2017-62 zo dňa 3.5.2018 súd
rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky i o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.142,71 Eur, rozhodnutie však nie je právoplatné. Vyššie uvedené rozhodnutia súdpovažuje v danej veci za satisfakciu vo vzťahu k žalobcovi, avšak iba za satisfakciu čiastočnú. Zo strany
žalovaného došlo totiž k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo samé o sebe spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky. Vzhľadom na konštatované

porušenie práva žalobcu v súdnom konaní v ktorom sa tohto rozhodnutia domohol súd uvádza, že
finančné zadosťučinenie má okrem satisfakčnej funkcie ešte aj funkciu sankčnú, lebo porušiteľovi práva,
t.j. žalovanému spôsobuje i finančnú ujmu nielen ujmu morálnu a je považovaný za nástroj odstránenia
ujmy nemateriálnej povahy a nie náhrady za spôsobenú materiálnu škodu. Žalobcom uplatnený nárok
teda súd považoval za dôvodný, ale nie do plnej ním uplatnenej výšky. Pri rozhodovaní o výške

zadosťučineniaokrempsychickejujmyžalobcuspôsobenejnekalýmkonanímžalovanéhotrvajúcimdlhé
obdobie, zohľadnil na strane žalobcu však i fakt, že napriek zlej skúsenosti s nebankovými subjektmi,
poznajúc ich úžernícke praktiky, tento opakovane nezodpovedne vstupoval do takýchto úverových
vzťahov, čo konštatoval priamo vo svojej výpovedi a čo súd zistil i v rámci šetrení v príslušných registrov
tunajšieho súdu (C, Csp, Er). Samotný žalobca potvrdil, že s žalovaným vstúpil do zmluvného vzťahu
dvakrát, tri úverové zmluvy uzavrel so spoločnosťou Proficredit, jednu so spoločnosťou Profident.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že nárok žalobcu je dôvodný, ale keďže pri
rozhodovaní zohľadnil i ľahkomyseľný postoj samotného žalobcu k uzatváraniu úverových zmlúv, priznal
mu nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 750,- Eur, ktorý považoval za adekvátny.

17. V prevyšujúcej časti uplatneného finančného zadosťučinenia a to čo do jednej štvrtiny (250,- Eur),

tak žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aplikujúc článok 4 ods. 2 základných princípov
C.s.p., ako aj ustanovenie § 255 C.s.p., tak že svedčí plne úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %
(zo súdom priznanej sumy 750,- Eur), pretože stanovenie výšky náhrady finančného zadosťučinenia

záviselo od úvahy súdu. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za (ne)predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov bolo potrebné ustáliť, že základom bolo
konštatovanie zásahu a vznik ujmy žalobcu (nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 170/99 a tiež na komentár
k Civilnému sporovému poriadku (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,
Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 926).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.