Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520010659
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520010659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Y. J., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č. k. 2T/66/2020-138 z 19. januára 2021, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 13. apríla 2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

Y. J., nar. XX.XX.XXXX v X., bytom X. - L., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od
20.10.2020

u k l a d á

podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 2T/66/2020-138 z 19.01.2021 bol obžalovaný Y. J. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že

dňa 20.10.2020 v čase asi o 16.00 hod. v Bratislave na Y. ceste č. XX v predajni Kaufland počas riadnych
otváracích hodín odcudzil tovar a to 1 ks Amundsen 0,7 1 v hodnote 8,99,- Eur, a to tým spôsobom, že si
tovar po vstupe do predajne Kaufland zobral z priestoru predajne, skryl si ho do bundy a následne prešiel
bez zaplatenia cez pokladničnú zónu predajne, kde bol za pokladničnou zónou zadržaný pracovníkom
SBS, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v. o. s., so sídlom
Trnavská cesta 41/A Bratislava, N.: XX XXX XXX, spôsobil škodu v celkovej výške 8,99,- Eur, pričom
tovar bol následne vrátený nepoškodený do predajne. Uvedeného konania sa Y. J. dopustil hoci bol už

za obdobný skutok v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, nakoľko sa dňa 09.04.2020
v čase o 15:30 hod. dopustil obdobného skutku v predajni Delia na ul. Švabinského Bratislava V, kedy
odcudzil tovar v celkovej hodnote 19,44,- Eur, za čo mu bola rozhodnutím zo dňa 09.04.2020 uloženábloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 10,- Eur, číslo pokutového bloku J0752630, za spáchanie
priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Za to mu bol postupom podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37

písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal obžalovaný po
porade s obhajcom odvolanie, ktoré písomne zdôvodnil v jeho mene obhajca, toto bolo súdu doručené
dňa 25.01.2021 a v tomto prioritne poukázal na fakt, že “...súd pochybil pri ukladaní trestu, a to z
dôvodu, že prevyšoval počet poľahčujúcich okolností, a teda súd mal najskôr upraviť trestnú sadzbu
znížením hornej hranice o 1/3 a ukladať tak trest v sadzbe 0-16 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené

navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok, vo veci rozhodol sám tak, že
obžalovanému uloží primeraný trest odňatia slobody.“

Samostatným písomným podaním odvolanie zdôvodnil aj obžalovaný Y. J. (čl.150) a toto bolo súdu
doručené dňa 23.02.2021, v ktorom argumentoval totožne ako obhajca a konštatoval, že mu bol

uložený vyšší trest ako bolo určené rozmedzie trestnej sadzby. Požiadal o zrušenie rozsudku a uloženie
správneho a zákonného trestu.

Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 26.02.2021.

Podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
g)bolzaobdobnýčinvpredchádzajúcichdvanástichmesiacochpostihnutý,potrestásaodňatímslobody
až na dva roky.
Podľa § 36 písm. l/ a písm. n/ Trestného zákona platí:
Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

l/ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
n/ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo ...
Podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona platí
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
m/ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto

okolnosť neprihliadať,
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona: Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona: Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona vyplýva:
(2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku
1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v

odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
(3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi

vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného pridržiavajúc sa písomne
zdôvodneného odvolania, navrhol zníženie treste a teda uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu vyhovieť a uložiť trest v upravenej zákonnej sadzbe.

Obžalovaný odkázal na písomné dôvody odvolania ako aj na prednes obhajcu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.
Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len
zo strany obžalovaného a to výlučne voči výroku o treste v prospech obžalovaného, čím odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:
Okresná prokuratúra Bratislava V podala pod č. k. 1Pv 357/20/1105, dňa 21.12.2020, obžalobu na

obžalovaného Y. J. pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 4 písm.
c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, avšak na
hlavnom pojednávaní prokurátor modifikoval podanú obžalobu a upravil právne posúdenie ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona.

Vo vzťahu k žalovanému skutku a prokurátorom modifikovanej právnej kvalifikácii obžalovaný Y. J. na
hlavnom pojednávaní, po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že
ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a
rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v

tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol:
„sa cítim byť vinný“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal
a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané

a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného Y. J. vinným a krajský súd
dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá
neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu

kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,
vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g/ Trestného zákona a takto uznal obžalovaného Y. J. vinným.

S poukazom na vyššie uvádzané potom zákonne a vecne správne okresný súd rozhodol o vykonaní
dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a oboznámil obsah predloženého spisového materiálu a posudky
na obžalovaného.

Prioritne krajský súd konštatuje, že úvahy obžalovaného predostreté cestou obhajcu týkajúce sa faktu,
že uložený trest je neprimerane prísny najmä z dôvodu, že je uložený mimo zákonom určenej upravenej
trestnej sadzby, je nutné považovať za správne.

Totiž ohľadne obžalovaného Y. J. súd prvého stupňa zistil dve poľahčujúce okolnosti a jednu

priťažujúcu okolnosť, ktoré obžalovanému priznal a preto bolo nutné v jeho prípade konštatovať prevahu
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcou a tým aj pri ukladaní trestu zákonom stanovenú trestnú sadzbu
pre prečin, pre ktorý bol uznaný vinným (0 až dva roky) postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
upraviť, teda znížiť jej hornú hranicu o jednu tretinu, a potom ukladať trest v rámci rozpätia 0 mesiacov až16 mesiacov, čo okresný súd neaplikoval keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov, jednoznačne prekročiac hornú hranicu trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného
Y. J., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom
rade pri prevahe poľahčujúcich okolností nad ustálenou jednou priťažujúcou okolnosťou, vychádzal
odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k

spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabráneniuvtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)
a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí

vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Prihliadnuc na vyššie uvedené, berúc do úvahy skutočnosť, že v osobe obžalovaného Y. J. sa jedná
o 23 krát súdne trestaného, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pričom ostatný raz bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/107/2018, právoplatným 21.11.2018 pre

trestný čin podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie pre prečin krádeže, ktorý trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
vykonal dňa 24.03.2020.

Krajský súd, na podklade odvolania obžalovaného Juraja J. pristúpil k zmene rozsudku vo výroku o

treste v prospech obžalovaného ukladajúc trest v zákonom upravenej trestnej sadzbe a zohľadniac
všetky vyššie rozvedené skutočnosti, tomuto uložil trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov,
na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2
písm. b/ Trestného zákona), pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, je trestom,

ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale
aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným
kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona. Uložený trest je trestom
primeraným, zákonným a predovšetkým takým, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti tým,
že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.