Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210763
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217210763.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová , v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa
D., L. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Gejza Sidó, so sídlom Dunajská Streda, Malá 13, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176,
zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája

173/11, adresa pre doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1.837,26-
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5C/22/2017-74 zo dňa 5.6.2018, v znení opravného uznesenia č. k. 5C/22/2017-109 zo dňa 11.7.2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 1.837,26 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

2.Rozhodnutieodôvodnilprávneaplikáciouust.§100ods.1zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
(ďalej len „OZ“), § 107 ods. 1 a 2 OZ, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 OZ a vecne tým, že žalobca
sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vzhľadom na to, že rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015 bol zamietnutý nárok žalovaného voči
žalobcovi na zaplatenie nedoplatku na úvere poskytnutého žalovaným podľa zmluvy zo dňa 11.9.2003,
a to pre absenciu zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods.

2 písm. i) a § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že z
poskytnutého úveru 3.858,88 Eur žalobca uhradil 5.696,14 eur, teda rozdiel 1.837,26 eur predstavuje
majetkový prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom vydaním vo veci sp. zn. 10C/25/2015, právoplatným
dňa 11.8.2015, ktorého záver je pre súd v tejto veci právne záväzný, bol zamietnutý nárok žalovaného
voči žalobcovi na zaplatenie úrokov a poplatkov ako neopodstatnený, pričom žalovaný poskytnutú

istinu 3.858,88 eur preplatil, keď na splátkach uhradil sumu až 5.696,14 eur, teda rozdiel v sume
1.837,26 eur predstavuje plnenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania, aplikoval súd prvej inštancie na daný prípad ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ.
Uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v dvojročnej subjektívnej,
ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť
skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani
subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený
dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho

vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností
uvedených v § 107 ods. 1 OZ. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu,
ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je
tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Súd mal za to, že žalobca sa

dozvedel o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie až právoplatnosťou rozsudku vo veci sp. zn.
10C/25/2015, teda dňom 11.8.2015. Žalobu podal na súd dňa 16.5.2017, teda pred uplynutím dvojročnej
subjektívnej doby, ktorá uplynula ku dňu 11.8.2017 a počas plynutia trojročnej objektívnej doby, ktorá
nemohla začať plynúť skôr než ako dvojročná subjektívna doba. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
uzavrel, že nárok žalobcu premlčaný nie je, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho

zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie arozhodnutie,
prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania. Uviedol, že
nesúhlasí s vyhodnotením prvoinštančného súdu o nepremlčaní žalovaného nároku. Dôvodil, že ako
nebankový subjekt má v predmete činnosti poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zák. č. 258/2001

Z. z. patria úroky. Je preto neopodstatnené považovať konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce
k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade absentuje preukázanie úmyslu žalovaného
bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý
požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 17Co/847/2014-104 zo dňa 16.9.2015, podľa ktorého: „Úmysel (či už priamy

alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto
sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom
práve. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi odporcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale aby bolo nutné v každom

jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase
uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený
s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Navrhovateľ žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie
odporcu za účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačil. Úmysel odporcu bezdôvodne sa
obohatiť na úkor navrhovateľa nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že odporca neuviedol do úverovej

zmluvy náležitosti, ktoré podľa zákona v nej mali byť.“ Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 17Co/376/2015 zo dňa 22.6.2016, z ktorého zdôraznil, že žalovaný skutočne chcel
získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať
bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že ak nie sú splnené podmienky pre desaťročnú premlčaciu dobu,
platí trojročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k

reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že objektívna doba vždy začne plynúť
skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolností. Zároveň subjektívna premlčacia doba musí
plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť. Nie je možné domáhať sa svojho nároku
po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu. V
tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/30/2016 zo dňa

9.6.2017. Uviedol, že pri úverovej zmluve č. 5307123171 žalobca uhrádzal splátky od 24.2.2004 do
3.4.2013. Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný
vychádzal zo žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 16.5.2017. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu
v zmysle § 107 ods. 2 OZ, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č.
5307123171, ktorý si uplatňuje pred lehotou 16.5.2014 je premlčaný. Žalovaný sa podporne bráni voči

priznanému nároku aj námietkou premlčania v zmysle subjektívnej premlčacej doby. Ohľadne plynutia
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, treba za jej začiatok považovať práve deň, kedy sa vykonali
prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobcovi známe.
Žalobca vedel, že plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko plní a komu plní, keďže pri posudzovanísubjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových
okolností vzťahu z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať (obdobne rozsudok NS SR, sp.
zn. 1 Cdo 67/2011 a uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 z 10.1.2018). Žalobca uhradil sumu

požičanej istiny splátkou splatnou dňa 30.8.2010. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
je v zmysle subjektívnej premlčacej doby po dátume 30.8.2013 premlčaný. Zmluva medzi žalobcom a
žalovaným bola uzatvorená v roku 2003, kedy judikatúra vo veciach spotrebiteľských sporov nebola
natoľko obsiahla a rôznorodá ako v súčasnosti. Je nedôvodné a nepreukázané zastávať názor, že
žalovaný mal záujem úmyselne neuvádzať do zmluvy náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001

Z. z., pretože táto skutočnosť by pre neho znamenala len sankciu v podobe bezúročnosti a bez
poplatkovosti poskytnutého úveru. Úmyselné bezdôvodné obohacovanie sa pri subjekte poskytujúcom
úvery je preto vylúčené. Súd sa tiež nevysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou nedostatku
pasívnejlegitimácievtomtokonaní.Žalovanýsvojupasívnulegitimáciuvtomtokonanínamietazdôvodu
postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. 5307123171 na postupníka, ku ktorej došlo v zmysle ust. §
526 OZ, ktorá skutočnosť bola žalobcovi oznámená Oznámením o postúpení pohľadávky z 17.11.2014.

Tu žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012, sp. zn. 6 Cdo/214/2011. Dôvodil,
že pohľadávka, ktorá vyplýva zo zmluvy č. 5307123171 zo dňa 11.9.2013, z ktorej žalobca požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.837,26 eur s príslušenstvom v tomto konaní, bola
postúpená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na
spoločnosť AB 2 B.V., reg. č.: 57279667, súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založená

podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, ktorá je súčasným veriteľom pohľadávky. Nositeľom pasívnej legitimácie
je ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Podľa § 524 ods. 1 a 2
OZ, sa namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou
pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Veriteľom a osobou oprávnenou z

ďalších práv spojených s touto pohľadávkou sa stáva postupník. Postupník sa stáva subjektom, voči
ktorému možno uplatniť všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda aj zaplatenie sumy 1.837,26
eur s prísl. Nakoľko žalovaný postúpil svoju pohľadávku voči žalobcovi na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok na spol. AB 2 B.V., nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Tu žalovaný
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/245/2016 zo dňa 19.4.2018, ktorý vo

svojom rozhodnutí uzavrel, že na spoločnosť AB 2 B.V. ako na postupníka prešli postúpením pohľadávky
všetky práva spojené s pohľadávkou a len voči nej možno po postúpení pohľadávky uplatniť všetky
námietky, ktoré s pohľadávkou súvisia.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného podal prostredníctvom svojho

právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, pričom vychádzal z ustanovení OZ o premlčaní vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré ustanovenia o subjektívnej a objektívnej lehote premlčania v predmetnom konaní
aplikoval správne a riadne, keď vyslovil, že vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie
je. Začiatok plynutia nie je možné spojiť s uhradením jednotlivých splátok žalobcom, pretože k

týmto úkonom žalobcu neboli dané skutočnosti určujúce vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, teda ani dôvody plynutia premlčacej doby, totižto tie vznikli až vyslovením časti úverovej
zmluvyzaneplatnúsúdom.Žalobcatiežnemávedomosťotom,žežalovanývpriebehukonanianamietal
svoju vecnú legitimáciu. Skúmanie vecnej legitimácie je pritom základom každého súdneho konania
a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania

nenamieta. Súd sa teda s otázkou vecnej legitimácie strán vysporiadal bez ohľadu na to, či žalovaný
vznášal námietku nedostatku pasívnej legitimácie, alebo nie, pričom žalovaným podaná argumentácia o
dôvodoch jeho nedostatku vecnej legitimácie - postúpenie pohľadávky žalovaným na postupníka - nemá
vplyv na vecnú legitimáciu žalovaného, pretože v predmetnej veci sa jedná o nárok žalobcu, ktorý je
žalobca oprávnený uplatňovať práve voči žalovanej strane, a to nezávisle od skutočnosti, že prípadnou

postúpenou pohľadávkou žalovaného, prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na
postupníka. Preto žalobca považuje tvrdenia žalovaného o námietke nedostatku pasívnej legitimácie za
zmätok, ktoré tvrdenia sú v nesúlade s doterajšími prostriedkami procesnej obrany žalovaného, pričom
žalobca poukazuje na ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania. Preto žalobca navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanéhojedôvodné,vdôsledkučohojenevyhnutnéspoužitím§389ods.1písm.b)vspojení s§391
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom odôvodnenie preskúmavaného rozsudku

a uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel dôvodiac, že vzhľadom na judikovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, je žalovaný povinný preplatok istiny úveru žalobcovi vydať, pričom toto
bezdôvodného obohatenie nie je premlčané ani v subjektívnej dvojročnej ani v objektívnej trojročnej

premlčacej dobe. Žalovaný v odvolaní namieta predovšetkým nesprávne posúdenie premlčania nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho pasívnej vecnej legitimácie.

9. Prvoinštančný súd dospel v danej veci k záveru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až
na základe právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/25/2015, teda dňom

11.8.2015, preto vzhľadom na to, že žalobu podal dňa 16.5.2017, dvojročná subjektívna premlčacia
doba v danom prípade neuplynula. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby uviedol
len toľko, že táto nemohla začať plynúť skôr ako dvojročná subjektívna doba. Otázkou pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v spore sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal vôbec. Z
obsahu spisu je pritom zrejmé, že už v písomnom podaní žalovaného zo dňa 4.6.2018, doučenom

súdu prvej inštancie dňa 4.6.2018, žalovaný nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie vzhľadom
na postúpenie pohľadávky namieta. Tiež z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je žiadnym spôsobom
zrejmé, na základe čoho súd ustálil, že k získaniu subjektívnej vedomosti žalobcu o tom, že došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil, došlo práve až právoplatnosťou
rozsudku vo veci sp. zn. 10C/25/2015, keď súd prvej inštancie vôbec neuvádza, prečo žalobca nemohol

túto vedomosť získať už skôr. Rovnako nie je zrejmé, prečo ak súd v rámci právneho posúdenia veci
uvádza, že subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna premlčacia doba,
pričom k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza okamihom
poskytnutia plnenia, čím je určený začiatok objektívnej premlčacej doby, potom v rámci skutkového
posúdenia danej veci stroho uzavrel, že v danom prípade objektívna trojročná premlčacia doba nemohla

začať plynúť skôr ako dvojročná subjektívna premlčacia doba, preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
Súd vôbec neuvádza svoj záver, odkedy teda ustálil, že objektívna premlčacia doba začala v danom
prípade plynúť, ani bližšie neodôvodnil svoj záver, prečo mala objektívna premlčacia doba začať plynúť
až spolu so subjektívnou premlčacou dobou, prípadne neskôr.

10. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom jednou zo súčastí základného
právanaspravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej
súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo

právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

11. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Z uvedeného vyplýva, že súd je najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť
dôkaznú situáciu. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké zistenia vyvodil
z jednotlivých vykonaných dôkazov, prípadne z akého dôvodu niektoré navrhované alebo predložené
dôkazynevykonal.Pritommedziskutkovýmizisteniamisúduzískanýmivprocesedokazovania,úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

Hodnotiaca úvaha súdu pritom nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v
konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich
vzájomný vzťah.

13. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na
rozhodnutie. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so

zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za
prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp.
zn. II. ÚS 410/2006).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej

inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 CSP a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil,
výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje skutkové a právne závery dostatočne
neodôvodnil.

15. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vysporiadanie sa s námietkou

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, poukazujúceho na to, že svoju pohľadávku z úveru
postúpil na spoločnosť AB 2 B.V. Príslušné listiny preukazujúce postúpenie predmetnej pohľadávky
obsahom spisu dosiaľ nie sú. Odvolaciemu súdu sa však žiada dodať, že v zmysle ust. § 524 ods. 2
OZ, prechádza s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, avšak z
toho vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne

právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe
cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka
vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením
dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva naďalej postupca (pozri Veľký komentár
Občiansky zákonník II, vydavateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 1805). Tiež je potrebné zdôrazniť, že

podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ je, že niekto získal majetkové hodnoty (došlo k

zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), a to na úkor toho, ktorého majetkový stav sa tým znížil, prípadne
nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia je spájaný so súčasným
vznikom záväzku, na základe ktorého je povinný ten, kto sa obohatil, vydať predmet obohatenia a
zároveň ten, na koho úkor sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný
obohatil. Bude preto potrebné, aby vzhľadom na tieto právno-teoretické východiská súd prvej inštancie

v ďalšom konaní preskúmal, či a kedy došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
na postupníka AB 2 B. V. a ktorý z týchto subjektov (postupca - postupník) predmet bezdôvodného
obohatenia od žalobcu získal.

16. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odôvodnenie začiatku plynutia objektívnej

premlčacej doby v tejto konkrétnej veci. Závery súdu v jeho skutkovom a právnom posúdení sa pritom
líšia, nakoľko v rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie v ods. 15 uvádza, že začiatok
objektívnej premlčacej doby je určený okamihom poskytnutia plnenia, následne však v ods. 16. bez
ďalšieho konštatuje, že objektívna doba nemohla začať plynúť skôr ako subjektívna premlčacia doba.
Ďalej súd prvej inštancie neodôvodňuje ani svoj záver, prečo mala subjektívna premlčacia doba začať

plynúť práve okamihom právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 10C/25/2015, hoci predtým uvádza, že
rozhodujúca je skutočná, nie predpokladaná znalosť oprávneného subjektu o tom, že došlo na jeho úkor
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Tieto svoje závery o nepremlčaní nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, čo máza následok, že jeho rozhodnutie je predčasné a arbitrárne, pretože neobsahuje dostatočné dôvody, na
ktorých svoje závery založil.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

20. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

21. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

22. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne
nevyhodnotil. Z rozhodnutia súdu ani jednoznačne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej,
odôvodnenie neposkytuje dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a aplikovaného právneho posúdenia veci.

23.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

24. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických

a systematických dôvodov do úvahy. Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu
umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň
vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo
157/2011).

25. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý skutkový stav

náležite nevyhodnotil, pričom zistené nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prijatých
skutkových záveroch sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitímust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou vykonať stranami
navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, zistený skutkový stav potom opätovne komplexne z hľadiska
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a námietky premlčania nároku žalobcu vyhodnotiť, na zistený
skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, potom vo veci opätovne rozhodnúť,

pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť, t. j.
vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, riadne vyhodnotiť v konaní vykonané dôkazy
v ich vzájomných súvislostiach, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne
vysvetliť nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, čiže logicky kompaktným spôsobom a bez vnútorných
rozporov vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval

a ako ju interpretoval.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov konania, včítane náhrady
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).