Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119317577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119317577.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému W. A.ć,
narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom X. armády XX, XXX XX E. Bystrica, právne zastúpenému
Lexpert s.r.o., so sídlom Horná ul. č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, o zaplatenie

374,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/38/2019-68 z 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 12. 2019 konanie v časti o zaplatenie 213,44 Eur
zastavil (prvý výrok) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi
nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktoréjepovinnýzaplatiťžalobcadotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

úhrady vo výške 4,64 Eur mesačne v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
aj ,,zákon č. 340/2012 Z. z.“) za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 01. 2019 vrátane pokuty vo výške 17,-
Eur.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania.
Žalobca vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania vzal žalobu v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť.

Trval na svojej žalobe vo výške istiny 143,84 Eur, pokuty vo výške 17,- Eur, náhrady trov konania a
úhrady poštových služieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 písm. a), § 6 ods.1 prvá veta, § 7 ods.1 a 2, § 10 ods.3
zákona č. 340/2012 Z. z., § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je verejno-právnou inštitúciou zriadenou na základe
zákona č. 532/2010 Z. z., bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby a domáhať sa zaplatenia úhrady

za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.
Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nemal jednoznačným spôsobom za preukázanú okolnosť o
tom, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny v odbernom mieste v obci Kordíky, na adrese
Kordíky 116, zo strany dodávateľa elektriny. Takýmto potvrdením, ani preukázaním tejto skutočnosti
nemôže byť listina, ktorú žalobca v konaní predložil ako prílohu k svojmu vyjadreniu zo dňa 03. 09. 2019.
Údaje o odbernom mieste nie sú nijakým spôsobom verifikované, nie je zrejmé, kto takéto potvrdenie

alebo takéto vyjadrenie vydal. Podľa názoru prvoinštančného súdu takáto listina nemôže osvedčovaťtvrdenéskutočnostiotom,žeodbernémiestoelektrinynaadreseKordíky116existujeajetamdodávaná
elektrická energia, čím by vznikla povinnosť žalovanému na úhradu za služby verejnosti.
Žalobca zobral v priebehu konania svoju žalobu v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť a domáhal sa

zastavenia konania v tejto časti z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Vzhľadom k tomu, že žalobca
nešpecifikoval obdobie, za ktoré zobral svoju žalobu späť a táto má tvoriť práve časť žalovanej sumy vo
výške 213,44 Eur späť, pričom žalovaný správne na takýto nedostatok vo svojom písomnom vyjadrení
poukazoval, súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby špecifikoval, za ktoré zo žalovaného obdobia
zobral svoju žalobu čiastočne späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca na takúto výzvu

nijakým spôsobom nereagoval, pojednávania sa nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil. Súd prvej inštancie vzhľadom na takýto postoj žalobcu v konaní považoval za rozumné
aplikovať aj výkladový princíp, na ktorý poukázal žalovaný. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu je
nejasné a neurčité, nemožno takéto vyjadrenie a najmä jeho neurčitosť a nejasnosť prikladať na ťarchu
protistrany, ba práve naopak takéto nejasné či neurčité vyjadrenie je možné vykladať na ťarchu žalobcu.
Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 213,44 Eur zastavil za

obdobie 46 mesiacov od apríla 2015 do januára 2019.
Súd prvej inštancie konštatoval, že premlčacia doba je trojročná, pokiaľ v ďalších ustanoveniach
Občianskeho zákonníka nie je uvedené inak a plynie odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané po
prvýkrát (§ 101 OZ). Pokiaľ žalobca si uplatnil svoj nárok za obdobie od septembra roku 2012 do
marca 2015, premlčacia doba uplynula a pohľadávka v tejto časti uplatnená žalobou je premlčaná. Z

uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie nárok žalobcovi z podanej žaloby nemohol priznať a žalobu
zamietol v časti istiny 143,84 Eur spolu s pokutou vo výške 17,- Eur.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaný bol voči žalobcovi v plnom rozsahu úspešný, a teda žalobca je povinný mu zaplatiť
náhradu trov konania vo výške tak, ako o nej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 160,84 Eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1,45 Eur a priznal mu právo na náhradu trov konania,
eventuálne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom
mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
On je v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný viesť evidenciu platiteľov

úhrad.Údajeoplatiteľochdotejtoevidenciemuposkytujúsubjekty,ktorýmtátopovinnosťvyplývapriamo
z § 9 zákona č. 340/2012 Z. z., a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a
Sociálna poisťovňa. Nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva
iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať.
Evidencia platiteľov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. je vzhľadom na enormný počet platiteľov

(cca 1,37 mil. platiteľov) vedená v elektronickej podobe. Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľov
elektrickej energie prebieha tak, že požiada dodávateľa elektrickej energie o poskytnutie databázy
fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu
v byte alebo v rodinnom dome.
Uviedol, že vzhľadom na enormný počet údajov v databáze, ako aj na ochranu osobných údajov

odberateľov, nie je možné súdu poskytnúť databázu v celom rozsahu, preto predložil extrakciu z
databázy získanej od Stredoslovenskej energetiky, a. s., z ktorej vyplýva, že žalovaný je evidovaný
ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste Kordíky 116, 976 34 Kordíky, a teda na tomto
odbernom mieste mu vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované ním v zmysle
zákona č. 340/2012 Z. z.

O tom, že uvedený výpis je nesporný dôkaz, disponuje žalobca viacerými rozhodnutia slovenských
súdov (viď rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 12Csp/128/2018).
Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že nešpecifikoval obdobie, za ktoré zobral
svoju žalobu späť vo výške 213,44 Eur.
Vo vyjadrení zo dňa 03. 09. 2019 uviedol, že žalovaný uplatnil námietku premlčania, preto berie žalobu

v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť a domáha zaplatenia: istiny vo výške 143,84 Eur, pokuty vo výške
17,- Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaní vo výške 1,45 Eur a náhrady trov konania
Vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 213,44 Eur vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil námietku
premlčania. Jeho jednoznačným úmyslom bolo urobiť späťvzatie za obdobie, za ktoré žalovaný uplatnilnámietku premlčania, t.j. tri roky pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k
tomu, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný v júli 2019 a on si svoj nárok na úhradu za
služby verejnosti uplatňoval od 30. 08. 2012, z čoho nie je možné logickým výkladom dospieť k inému

záveru ako tomu, že mal úmysel zobrať žalobu späť v časti skutočne premlčanej pohľadávky.
Výkladovým princípom contra proferentem sa zaoberal ústavný súd vo svojom rozhodnutí I.US 243/07
zo dňa 19. 06.2 008 podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom
tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový

výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej
zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje
neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere
že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame.
Slovným spojením „vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uplatnil námietku premlčania, žalobca berie
žalobu v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť“ nie je pojem, ktorý je možné vykladať rozdielne a to z

dôvodu, že uviedol obdobie, za ktoré prejavil vôľu vziať žalobu späť (tým obdobím je obdobie, na ktoré
sa vzťahuje námietku premlčania), a teda prejavil súhlasne vôľu stotožniť sa so vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, preto logickým výkladom nie je možné prísť k záveru, že by prejavil
vôľu čiastočného späťvzatia žaloby v časti svojho nepremlčaného nároku.
Všeobecný súd má prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy prichádzajúcich argumentov

a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy a nie tieto kritéria
iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne
nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie
vyargumentovanú odpoveď, na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.
Mal za to, že v danej veci sa rozhodlo celkom formalisticky, svojvoľne bez toho, aby mal jeho výrok

rozumný základ v obsahu spisu, pretože z obsahu spisu ako aj z formulácie čiastočného späťvzatia
je zrejmé, za aké obdobie zobral žalobu späť.
Princíp contra proferentem slovenský právny poriadok upravuje ako špeciálne výkladové pravidlo a
jeho použitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť výklad prejavu vôle podľa tých
výkladových pravidiel, ktoré majú z hľadiska systematiky právnej úpravy prednosť. Jazykový výklad má

prioritne prednosť, keďže predstavuje prvotné priblíženie sa k samotnému obsahu vôle, ktorú chcela
druhá strana vyjadriť.
Pri použití jazykového výkladu mal za to, že slovné spojenie „vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
uplatnil námietku premlčania, žalobca berie žalobu v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť,“ je zrejmé, že
zobral žalobu späť len v časti skutočne premlčaného nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázalnato,ževzniesolnámietkupremlčaniavočicelémunárokuuplatnenémužalobcom.Zasituácie
ak žalobca v odvolaní uvádza, že čiastočné späťvzatie bolo viazané na tú časť nároku, voči ktorej

žalovaný vzniesol námietku premlčania, tak týmto tvrdením nedochádza k spresneniu čiastočného
späťvzatia zo dňa 03. 09. 2019.
V čiastočnom späťvzatí žalobca jednoznačne nekonkretizoval nárok, za ktoré obdobie berie späť. V
odvolaní sa snaží toto obdobie bližšie konkretizovať, keď uviedol: „...urobil späťvzatie za obdobie, za
ktoré žalovaný uplatnil námietku premlčania, t.j. tri roky pred podaním návrhu na vydanie platobného

rozkazu.“ Žalobca teda sám uviedol, že jeho čiastočné späťvzatie sa týkalo najnovšieho obdobia, t.j. tri
roky pred podaním žaloby. Postup žalobcu je zmätočný.
K tomu, ako on chápe čiastočné späťvzatie zo dňa 03. 09. 2019, sa vyjadril v podaní zo dňa 11. 10.
2019. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalobca
jeho vyjadrenie zo dňa 11. 10. 2019 nijako nespochybnil, toto ostalo nesporné. Ak teda žalobca mienil

svojím podaním zo dňa 03. 09. 2019 žalobu zobrať späť v inej časti, ako on uviedol vo vyjadrení zo
dňa 11. 10. 2019, tak to mohol a mal uviesť v minulosti. Ak tak žalobca robí až v odvolacom konaní,
tak ide o zneužívanie práva, postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní s nízkou hodnotou sporu
a zbytočné zaťažovanie súdov a jeho.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcasažaloboudomáhalzaplateniasumy357,28Eur(koncesionárske
poplatky za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 01. 2019), pokuty vo výške 17,- Eur, úhrady poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur.

7. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania vzniesol námietku premlčania, a to v odpore proti

platobnému rozkazu (č.l.17-18 spisu).

8. Žalobca v podaní označenom ako: ,,Vyjadrenie žalobcu“ zo dňa 03. 09. 2019 vzal žalobu späť sčasti
o zaplatenie 213,44 Eur, pričom ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol uplatnenie námietky premlčania
žalovaným. Zároveň sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 143,84 Eur, pokuty vo výške 17,-

Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur (č.l. 32-33 spisu).

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 10. 2019 (č.l. 44-45 spisu) uviedol: ,,Z podania žalobcu nie je celkom
zrejmé, ktorú časť žalovanej istiny zobral späť. Aj s ohľadom na výkladový princíp contra proferentem
je žalovaný názoru, že pri nejednoznačnosti podania strany by sa mal úkon vykladať v prospech druhej

strany. V tomto prípade by sa teda nejednoznačný úkon žalobcu mal vykladať v prospech žalovaného.
Výklad v prospech žalovaného je taký, že žalobca zobral žalobu späť za najnovšie obdobie, ktoré je
predmetom sporu (t.j. za január 2019 až apríl 2015). V uvedenej časti by malo byť konanie zastavené
na základe späťvzatia žalobcu.“

10. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva: ,,...žalobca zobral v priebehu konania svoju
žalobu v časti o zaplatenie 213,44 Eur späť a domáhal sa zastavenia konania v tejto časti z dôvodu
vznesenej námietky premlčania. Vzhľadom k tomu, že žalobca nešpecifikoval obdobie, za ktoré zobral
svoju žalobu späť a táto má tvoriť práve časť žalovanej sumy vo výške 213,44 Eur späť, pričom žalovaný
správne na takýto nedostatok vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval, súd prvej inštancie vyzval

žalobcu, aby špecifikoval, za ktoré zo žalovaného obdobia zobral svoju žalobu čiastočne späť a žiada
konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca na takúto výzvu nijakým spôsobom nereagoval, pojednávania
sa nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. V tejto súvislosti súd vzhľadom na
takýto postoj žalobcu v konaní považuje za rozumné aplikovať aj výkladový princíp, na ktorý poukázal
žalovaný. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu je nejasné a neurčité, nemožno takéto vyjadrenie a

najmä jeho neurčitosť a nejasnosť prikladať na ťarchu protistrany, ba práve naopak takéto nejasné či
neurčité vyjadrenie je možné vykladať na ťarchu žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie
konanie v časti o zaplatenie 213,44 Eur zastavil, a to za obdobie 46 mesiacov od apríla 2015 do januára
2019.“

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného zo dňa zo dňa
11. 10. 2019 (č.l. 44 - 45 spisu) doručil žalobcovi s výzvou, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v
lehote 10 dní. Súd prvej inštancie ale nevyzval žalobcu, aby špecifikoval, ohľadne ktorých konkrétne ním
uplatnených žalobných nárokov a za ktoré konkrétne obdobie berie žalobu sčasti späť a žiada konanie
v tejto časti zastaviť, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o
späťvzatí žaloby sčasti a za účelom ustálenia predmetu sporu bolo potrebné, aby žalobca špecifikoval,
ohľadne ktorých konkrétne ním uplatnených žalobných nárokov, za ktoré konkrétne obdobie (s
uvedenímkonkrétnychmesiacovtoho-ktoréhoroka)beriespäťžalobusčastiazároveň,aby špecifikoval

sumu 143,84 Eur s uvedením, z ktorých konkrétnych žalobcom uplatnených žalobných nárokov
pozostáva a za ktoré obdobie si žalobný nárok uplatňuje.13. Odvolací súd poukazuje na to, že späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom, ktorý
patrí výlučne žalobcovi a jeho obsah je potrebné vykladať jedine v súlade s vôľou žalobcu, preto nie
je daný priestor na použitie výkladového princípu contra proferentem, ako to nesprávne uviedol súd

prvej inštancie.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že výkladový princíp ,,contra proferentem“ (lat. tiež contra
stipulatorem, ang. against the offeror alebo against the party who proffers) je princíp zmluvnej
interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní

zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz,
resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy.
15. V posudzovanej veci sa nejednalo o hmotnoprávny úkon, ale o procesnoprávny úkon žalobcu. Ak
súdu prvej inštancie nebola známa vôľa žalobcu vzhľadom na obsah späťvzatia žaloby sčasti, mal
súd prvej inštancie pred tým, než rozhodol o zastavení konania sčasti, vyzvať žalobcu, aby špecifikoval
späťvzatie žaloby sčasti.

16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Výzvu na zaplatenie
nedoplatku zo dňa 10. 01. 2019 (č.l. 3-4 spisu), Prehľad platieb Variabilný symbol: XXXXXXXXXX (č.l.
5-6 spisu), doručenku (č.l. 7 spisu), Potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 27. 10. 2016
(č.l. 8 spisu) a v priebehu prvoinštančného konania žalobca predložil Oznámenie o kontrole platenia

úhrady zo dňa 18. 06. 2018, Údaje o odberateľovi elektriny od dodávateľa elektriny zo dňa 03. 09. 2019
(č.l. 34 spisu).

17. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne
prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre

rozhodnutie sporu. Ustanovenie § 185 CSP zaviedlo princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa
rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu

a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo
ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú
vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku),
podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak,
aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu

uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite

veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.

18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu
úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov.

19. Z extrakcie z evidencie platiteľov vyplýva, že dodávateľom elektriny na adrese Kordíky 116,
na odbernom mieste COM:XXXXXXX, v období od 30. 08. 2012 do júla 2019, bola Stredoslovenská
energetika, a.s. a odberateľom elektriny v domácnosti u Stredoslovenskej energetiky, a.s. na adrese
Kordíky 116, na odbernom mieste COM:1043474, bol evidovaný žalovaný.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a ani nepredložil
žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že na odbernom mieste na adrese Kordíky 116, nebola od 30.
08. 2012 dodávaná elektrická energia dodávateľom elektriny Stredoslovenská energetika a že nie je
odberateľom elektriny.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania spochybňoval
či potvrdzoval správnosť úvahy okresného súdu o neoprávnenosti uplatneného žalobného nároku
žalobcu, považuje tento záver za predčasný.22. Odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu, aby špecifikoval, ohľadne ktorých konkrétne ním
uplatnených žalobných nárokov, za ktoré konkrétne obdobie (s uvedením konkrétnych mesiacov toho-
ktorého roka) berie späť žalobu sčasti a zároveň, aby špecifikoval sumu 143,84 Eur s uvedením, z
ktorých konkrétnych žalobcom uplatnených žalobných nárokov a za ktoré obdobie pozostáva, následne

súd prvej inštancie rozhodne o zastavení konania, vysporiada sa s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným a rozhodne o žalobcom uplatňovanom žalobnom nároku.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

25. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).