Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217463
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1711217463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr.

IvanyJahnovejaJUDr.NadeždyWallnerovejvprávnejvecižalobcu:W.T.,narodenýXX.X.XXXX,bytom:
V.Í. XXX/XX, D., zastúpený JUDr. Mikulášom Pinnelom, bytom: D. XX, D., proti žalovanej: T. T., narodená
X.XX.XXXX, bytom: X. XXX/XX, E. J., zastúpená JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom so sídlom:
Sabinovská 8, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach
žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 8C/318/2011-551, zo dňa 9.1.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 8C/318/2011-551 zo dňa 9.1.2019 p o t v r

d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 8C/318/2011-551, zo dňa 9.1.2019 vyporiadal rozvodom
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj BSM) žalobcu a žalovanej tak, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal v podiele 1/1
nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XX vedeným Okresným úradom D. katastrálny odbor, pre
okres D., obec E. J., k. ú. C. J., ako stavba rodinného domu so súpisným č. 969 postavená na pozemku

parc. č. 117/7; v oddiele 1/1 stavbu garáže so súpisným č. XXXX postavenú na pozemku parc. č. XXX/X
v k. ú. C. J., neevidovanú v katastri nehnuteľností; hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Hyundai
i30, jedálenský nábytok, obývačkový nábytok, spálňový nábytok, kúpeľňový nábytok, kuchynskú linku,
elektrickú teplovzdušnú rúru, plynovú varnú dosku, chladničku s mrazničkou, mikrovlnnú rúru, ženský
zlatý prsteň, vitrínu, zrkadlo, zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej, zostatkovú
hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: rotavátor, prívesný vozík, akumulátorový skrutkovač, rebrík,

bicykel,mužskýzlatýprsteň,parapetyakovania,počítač,satelitnúsúpravu,kosačkunatrávnik,zostatok
peňažných prostriedkov na bankovom účte žalobcu, zostatkovú hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho určil, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi
hnuteľné veci: počítač, satelitnú súprava, kosačku na trávnik, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
a z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 24.580,12 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná a žalobca sú zároveň
povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, každý vo výške 2.424,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.2. Z vykonaného dokazovania a zhodných skutkových tvrdení strán, ustálil súd prvej inštancie skutkový
stav tak, že do masy BSM patrili ku dňu zániku BSM predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom a garáž)
a ďalej hnuteľné veci. Poukázal na to, že strany sa na pojednávaniach dokázali pri väčšine hnuteľných

vecí zhodnúť aj na ich zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM, ako aj na tom, komu majú pripadnúť
pri vyporiadaní BSM do vlastníctva. Pri niektorých hnuteľných veciach súd prvej inštancie zistil, že tieto
ku dňu zániku BSM síce existovali, ale ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM už neexistujú,
nakoľko zanikli. Hnuteľné veci mali ku dňu zániku BSM hodnotu vo výške 18.662,40 eur. Z hnuteľných
vecí prikázal súd prvej inštancie do vlastníctva žalobcu veci a majetkové hodnoty v celkovej hodnote

950,68 eur a do vlastníctva žalovanej prikázal veci v celkovej hodnote 17.711,72 eur. Súd prvej inštancie
rozhodol, že podiely manželov na týchto veciach sú rovnaké a titulom ich vyrovnania žalovanej uložil
povinnosť vyplatiť žalobcovi 8.380,52 eur. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania a zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že na obstaranie motorového vozidla zn. Dacia
Logan, ktoré bolo nadobudnuté formou leasingu, a teda v čase do zániku manželstva nepatrilo do
masy BSM ani do výlučného vlastníctva jedného z manželov, bola zo spoločného majetku manželov

vynaložená suma vo výške 1.000,- eur ako tzv. šrotovné a na mesačných splátkach leasingu spolu
suma vo výške 3.546,25 eur, na úhradu povinného zmluvného poistenia vozidla suma vo výške 168,-
eur a na úhradu havarijnej poistky suma vo výške 116,- eur. Uvedené vozidlo je v držbe žalobcu. Na
ostatný majetok žalobcu bola teda vynaložená suma vo výške 4.830,25 eur, a teda žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej sumu vo výške 2.415,13 eur. Rodinný dom s garážou patrí do masy BSM aj napriek

tomu, že žalovaná bola jediným stavebníkom a len žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako
výlučný vlastník rodinného domu s garážou, nakoľko dokazovanie preukázalo, že rodinný dom s garážou
nebol postavený výlučne z jej finančných prostriedkov. Pri vyporiadaní týchto nehnuteľností vychádzal
súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalovaná kúpila od svojho strýka
pozemok, na ktorom bol neskôr postavený rodinný dom s garážou, kúpnu cenu vyplatila zo svojich

úspor, pričom žalobca ako manžel výslovne písomne potvrdil, že žalovaná kúpila nehnuteľnosť do jej
výlučného vlastníctva z úspor, ktoré nadobudla pred manželstvom. Z dokazovania vyplynulo, že časť
týchto pozemkov žalovaná predala, určitú sumu dostala od brata ako vyporiadanie dedičstva a tiež
spolu so žalobcom predali ich spoločný byt. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v BSM
(rodinný dom s garážou) na sumu vo výške 143.000,- eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná

vynaložila zo svojich peňazí na výstavbu rodinného domu a garáže sumu vo výške 106.220,54 eur
(1.500.000 Sk + 1.400.000 Sk + 300.000 Sk). Zostávajúca suma na výstavbu a zariadenie rodinného
domu a garáže bola vynaložená z prostriedkov v BSM. Keďže predmetné nehnuteľnosti boli prikázané
do výlučného vlastníctva žalovanej, je titulom vyporiadania BSM ohľadom predmetných nehnuteľností
žalovanápovinnázaplatiťžalobcovisumuvovýške18.389,73eur,čopredstavujepolovicuzprostriedkov

z BSM vynaložených na výstavbu a zariadenie rodinného domu s garážou [(143.000-106.220,54)/2].
TitulomúplnéhovyporiadaniaBSMježalovanátedapovinnázaplatiťžalobcovisumuvovýške24.580,12
eur (18.389,73+8.450,32- 2.415,13). Pokiaľ žalovaná namietala, že sumu vo výške 900.000,- Sk, ktorú
získal žalobca z predaja spoločného bytu a mal si ju ponechať pre svoje potreby, je žalobca povinný do
BSM nahradiť, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia neobstojí v konfrontácii s vykonaným

dokazovaním, najmä z výpisov z účtu vedeného na meno žalobcu. Mal za to, že ak žalovaná vynaložila
zo svojho majetku na majetok v BSM sumu vo výške 106.220,54 eur, je nutné prijať ten záver, že na
zostávajúcu časť vecí z celkovej masy BSM (ktorá predstavuje celkovo sumu 161.662,40 eur) museli byť
vynakladané prostriedky zo spoločného majetku a teda aj z príjmu z predaja spoločného bytu, pričom
časť kúpnej ceny dostala každá zo strán na svoj účet. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno, a

nepreukázala, že celá suma vo výške 900.000,- Sk z príjmu z predaja spoločného bytu bola použitá na
ostatnýmajetokžalobcu,prípadnežebysavčaseprávoplatnostirozvodunachádzalanabankovomúčte
žalobcu. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovanej, že zo spoločného majetku
bolo zaplatené výživné pre nemanželské dieťa žalobcu, náhrada škody za žalobcom spáchaný trestný
čin a vynaložené trovy právneho zastúpenia pri jeho obhajobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

záväzky žalobcu vzniknuté pre plnenie výživného alebo odmien a náhrad v trestnom konaní nie je možné
zaradiť pod znenie dispozície právnej normy uvedenej v § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka,
ktorej nesplnenie spočíva v tom, že uvedené nie je možné identifikovať ako tzv. samostatný majetok
žalobcu. K námietkam žalovanej, že žalobcovi by nemal byť priznaný žiadny podiel pri vyporiadaní
BSM, nakoľko tento počas manželstva udržiaval mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou mal

dieťa, správal sa násilnícky k manželke a synovi, bol súdne trestaný za násilnosti, na domácnosť
finančne málokedy prispieval, súd prvej inštancie uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné, nakoľko sa
čiastočne nezakladajú na skutkovom stave zistenom v tomto spore a v časti, v ktorej aj korešpondujú so
zisteným skutkovým stavom sú skôr etického charakteru než právneho charakteru. Žalovaná v konanínepredložila súdu žiadne dôkazy o tom, že by bol žalobca počas trvania manželstva (a teda aj existencie
BSM) čo i len obvinený z nejakého trestného činu spáchaného voči nej alebo dieťaťu, a preto v tomto
smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Ohľadom dlhov a príjmu žalobcu uviedol, že žiadne dlhy

žalobcu na sociálnom a zdravotnom poistení sa vykonaním dokazovaním nepreukázali, žalobca mal
príjem, bol zamestnaný. Súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosti, na ktoré poukázala žalovaná, za
natoľko závažné, že by bolo potrebné prelomiť zásadu rovnosti podielov vyjadrenú v § 150 Občianskeho
zákonníka v prospech žalovanej.

3. O poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodol súd prvej inštancie na základe zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (položka 6b/) a
každej zo strán uložil povinnosť zaplatiť štátu sumu 2.424,50 eur, na účet konajúceho Okresného súdu
Pezinok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal z toho, že tak ako žalobca nebol so svojím návrhom

na vyporiadanie BSM v časti, v ktorej sa od žalovanej domáhal vyplatenia sumy 47.600,- eur úspešný,
ani žalovaná, ktorá požadovala, aby súd nepriznal žalobcovi žiadny nárok na podiel z BSM, úspešná
v spore nebola.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť

žalobcovi istinu 24.580,12 eur, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka,
že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nepožadoval napriek
opakovaným návrhom žalobcu od žalovanej predloženie listinných dôkazov o preinvestovaní finančných
prostriedkov aspoň v minimálnej sume, pričom jej uznal podiel na stavbe rodinného domu v sume
cca 100.000,- eur), a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Uviedol, že v konaní sa domáhal spravodlivého rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva, pričom v priebehu sporu boli konajúcemu súdu predkladané a zdôvodnené
listinné dôkazy, ktoré preukazovali podiel, ako aj investície do rodinného domu, ktorý bol ťažiskovým
predmetom celého konania. Boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí potvrdili to, že žalobca mimo investícií,
ktoré do rodinného domu vložil, taktiež vykonával ako živnostník práce pre dodávateľov niektorých

prác vykonaných zhotoviteľmi na rodinnom dome, t. j. že za práce bolo zaplatené jeho prácou, čo
konajúci súd nebral do úvahy. Po vypracovaní znaleckého posudku na rodinný dom, si žalobou uplatnil
žalobca primeranú sumu k preukázaným investíciám počas trvania manželstva do rodinného domu,
ktorý bol rozsudkom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej t. j. 1/3 zo sumy stanovenej znalcom
v znaleckom posudku. Žalovaná napriek výzvam žalobcu predneseným na pojednávaniach až do

ukončenia dokazovania nepredložila súdu ani jeden dôkaz o preinvestovaní finančných prostriedkov, o
ktorých vyhlásila, že ich vložila do stavby rodinného domu. To, že niekto získa finančné prostriedky ešte
neznamená, že ich aj investoval do rodinného domu. V danom prípade podľa názoru žalobcu boli jeho
práva rozhodnutím porušené a to najmä preto, že hodnota podielu, ktorou sa on pričinil na nadobudnutí
rodinného domu, bola zo strany súdu nesprávne vyhodnotená. Súd v rozsudku konštatoval, že do

masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci ako aj nehnuteľnosti v celkovej
cene 161.662,40 eur. Je toho názoru, že požadovaná suma vo výške 47.600 eur, čo je 29,44 % z
celkovej hodnoty BSM (161.662,40 eur) je objektívnym ohodnotením podielu, ktorý by mal byť prisúdený
žalobcovi z celkovej masy BSM, pri zohľadnení argumentácie žalovanej, že disponovala vlastnými
finančnými prostriedkami, ktoré mala vložiť do stavby rodinného domu. Žalobca odvolaciemu súdu

navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zmenil, a z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 47.600,- eur.

5. Rozsudok v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
24.580,12 eur a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania a povinnosti zaplatiť za konanie

súdny poplatok, napadla odvolaním aj žalovaná. Domáhala sa zmeny rozhodnutia tak, že súd neprizná
žalobcovi finančnú kompenzáciu a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania. Argumentovala
tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo bolo nadobudnuté takmer výlučne z finančných prostriedkov,
ktoré patrili do jej osobného vlastníctva, preto žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
disproporčne, nepriznal žalobcovi žiadnu časť a žiadala vziať do úvahy z podmienok, ktoré Občiansky

zákonník uvádza v ustanovení § 150 aj to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, na obstarávanie spoločnej domácnosti, starostlivosť o
deti a správanie sa k druhému manželovi. Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy
námietku, ktorou sa domáhala, aby vyporiadal aj sumu 900.000 Sk (28.214,27 eur) ako zostávajúcučasť kúpnej ceny za byt, ktorý žalobca a žalovaná predali, a z ktorej bolo použitých na spoločný majetok
len 21.576,60 eur (zariadenie domu), z ktorej dostal každý od kupujúcich po jednej polovici. Žalobca
tieto finančné prostriedky nepoužil na spoločný majetok a do dnešného dňa ich drží alebo ich minul

bez vedomia žalovanej pre svoje osobné potreby mimo potrieb spoločnej domácnosti. Žalovaná tvrdí,
že suma 28.214,27 eur je príliš vysoká na to, aby disponovanie s touto sumou bolo považované za
bežnú vec. Má za to, že by jej mala patriť jedna polovica z tejto sumy, keďže nebolo preukázané,
že bola použitá na spoločný majetok. Zároveň je toho názoru, že prostriedky poskytnuté na výživu
osôb mimo manželstva nemôžu v žiadnom prípade pochádzať zo spoločných prostriedkov a ak sú, tak

pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musia byť z tohto oddelené. Žalovaná poukázala na
rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 8C/250/2010, zo dňa 28.10.2010 o rozvode manželstva
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/208/2011, zo dňa 16.6.2011 ako aj
na spis Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 10C 116/2010 o určenie otcovstva, z ktorých je zrejmé,
že žalobca už počas manželstva udržiaval mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou mal dieťa.
Judikatúra vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov majetku je namieste

iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku
značnej hodnoty. V tomto konaní bolo podľa žalovanej preukázané, že najväčšiu zásluhu na získaní
vecí do bezpodielového spoluvlastníctva má žalovaná, pretože rodinný dom bol postavený z peňažných
prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaná má za to, že všetky predpoklady k tomu, aby bolo
bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané disproporčne, sú v danej veci naplnené. Súd prvej inštancie

mal vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca nepoužil na spoločný majetok žiadnu čiastku zo sumy
28.214,27 eur z predaja bytu v D., z ktorej by mu za existujúcich okolností patrila len jedna polovica
a keďže si ponechal celú sumu, mal súd prvej inštancie jeho podiel znížiť o sumu 14.107,35 eur, čím
by mu mala byť vyplatená kompenzácia len v sume 10.472,98 eur a táto suma by mala byť rozdelená
disproporčne teda nemalo by mu byť vyplatená žiadna čiastka, pretože sú k tomu splnené všetky

predpoklady.

6. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že v konaní bolo preukázané a taktiež aj samotnou žalovanou
priznané, že majetok, ktorý nadobudla počas trvania manželstva (dom a pozemok), odpredala za sumu
1.500.000,- Sk, pričom do zmluvy o prevode vlastníckych práv bola uvedená suma len 750.000,00 Sk.

V danom prípade ničím nepreukázala, že by predmetné peniaze počas trvania manželstva akýmkoľvek
spôsobompreinvestovaladostavbyrodinnéhodomu.ZpredajabytuvD.bolonastavburodinnéhodomu
použitých celkom 900.000,- Sk, a to na zakúpenie a vybudovanie oplotenia, zimnú záhradu, prístavbu
za garážou, zateplenie fasády. Z nákupov materiálu má žalovaná v držbe všetky faktúry a účty, ktoré
odmietla predložiť súdu, nakoľko na týchto je uvedené meno žalobcu. Zo sumy z predaja bytu v D.

vo výške 380.000,- Sk bola poskytnutá pôžička pánovi Š., ktorý peniaze vrátil na účet žalovanej, čo v
priebehu konania ani nebolo rozporované. Tvrdenie, že od brata mala vyplatenú sumu 300.000,- Sk
žalovaná ničím nepreukázala, bolo to len verbálne tvrdenie, ktoré nebolo ničím podložené. Žalobca
poukázal na to, že v minulosti nebol súdne trestanou osobou, ako sa to snažila prezentovať žalovaná
v priebehu konania. Počas bývania v rodinnom dome sa riadne podieľal na chode domácnosti, platil

mesačné platby za plyn, smeti, rozhlas a TV. Riadne sa staral o nákupy a o bežnú údržbu rodinného
domu. Má za to, že je v rozpore s dobrými mravmi posudzovať negatívne to, že na rodinnom dome
vykonával veľa odborných prác, a to montáže dverí, okien, podlahy, dlažby, parkety, zateplenie domu
oplotenie, vonkajšie dlažby, ktoré práce súd vôbec nebral do úvahy pri deľbe a rozhodovaní o spoločne
nadobudnutom majetku a jeho rozdelení. Žiada, aby žalovaná preukázala aspoň jednou faktúrou, že

investovala svoje vlastné finančné prostriedky, ako to tvrdila počas celého konania do stavby rodinného
domu, za nákup stavebného materiálu, resp. vyplatila za práce robotníkom, ktorí sa na stavbe rodinného
domu podieľali. V priebehu konania bolo svedeckými výpoveďami, ako aj dostupnými písomnými a
listinnými dôkazmi preukázaní, že sa do domu investovali všetky peniaze, ktoré boli nadobudnuté počas
trvania manželstva a tieto patrili do masy BSM. Bola preukázaná suma cca vo výške 500.000,- Sk.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby ďalší vzťah žalobcu znížil hodnotu spoločne nadobudnutého
majetku, resp. že z tohto majetku ukrojil taký objem, že by žalobca zo spoločne nadobudnutého majetku
a masy BSM nemal dostať absolútne nič. Má za to, že požadovaná suma vo výške 47.600,00 eur je
objektívnou kompenzáciou oproti hodnote, ktorá zostáva vo výhradnom vlastníctve žalovanej.

7. Žalovaná následne k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalobcu o nepreukázaní je
neopodstatnené a odkazuje na zápisnicu z pojednávania dňa 5.9.2018, kde súd prvej inštancie
konštatuje, že medzi stranami nie je spor o tom, že žalovaná v roku 2002 pri predaji rodinného domu
dostala od kupujúcich kúpnu cenu 1.500.000,- Sk. Uviedla. že nebola poskytnutá pôžička žiadnemup. Š.. Sumu 900.000 Sk (28.214,27 eur) ako zostávajúcu časť kúpnej ceny vyplatili kupujúci k rukám
žalobcu. Žalobca tieto finančné prostriedky nepoužil na spoločný majetok a do dnešného dňa ich drží
alebo ich minul bez vedomia žalovanej pre svoje osobné potreby mimo potrieb spoločnej domácnosti. K

ďalším tvrdeniam žalobcu poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa 7.5.2013, kde je uvedené, že
brat žalovanej S. D. po smrti ich otca v zmysle dohody súrodencov, každého vyplatil sumou 300.000,-
Sk, pričom on zdedil dom. Žalovaná túto sumu tak ako tvrdila aj obdržala. Požiadavku, aby žalovaná
preukázala, že svoje vlastné finančné prostriedky použila na stavbu rodinného domu, žalobca neustále
vznáša. Podľa žalovanej sa touto otázkou súd prvej inštancie vyporiadal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že svoje

finančné prostriedky nepoužila na stavbu rodinného domu, nech preukáže svoje tvrdenie.

8. V duplike žalobca zopakoval, že žalovaná nepreukázala, že by sumu 1.500.000,- Sk preinvestovala
do stavby rodinného domu. Uviedol, že sama žalovaná potvrdila a nesporovala poskytnutie finančných
prostriedkov pánovi Š. a teda tvrdenie, že pôžička poskytnutá nebola, je zavádzaním konajúceho
súdu. V priebehu konania žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že žalovaná varila a poskytovala

občerstvenie robotníkom na stavbe rodinného domu a teda jej podiel na realizácii stavby t. j. súčinnosť
nespochybňoval a ani nespochybňuje. V priebehu konania však nepredložila jeden jediný relevantný
listinný dôkaz o tom, že by bola svoje finančné prostriedky investovala do stavby rodinného domu. Jej
tvrdenia, že žalobca nemal svoje finančné prostriedky sú zavádzaním súdu a snaha o manipuláciu.
Žalobca v priebehu konania tvrdil, že netrvá na paritnom vyporiadaní BSM, z hodnoty rodinného domu,

ktorá bola ocenená znalcom, chcel primeranú sumu vo výške 47.600,- eur, s tým, že požadovaná suma
je objektívnou kompenzáciou oproti hodnote, ktorá zostáva vo výhradnom vlastníctve žalovanej.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď

pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel
k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

10. Predmetom prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré

zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 25.7.2011. Strany sporu sa po rozvode
manželstva na vyporiadaní BSM nedohodli. Žalobca nesúhlasí s vysporiadaním istiny 106.220,54
eur (3.200.000,- Sk) ako investície žalovanej z jej výlučného majetku do BSM, konkrétne do stavby
rodinného domu vo E. J.. Žalovaná nesúhlasí so spôsobom vyporiadania istiny 29.874,53 eur (900.000,-
Sk), ktoré boli počas manželstva poukázané na účet žalobcu, ako aj so stanovením podielov na

vyporiadanom majetku.

11. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada tie veci
(majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Z povahy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a

povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej
veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého. V
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a
hodnôt, oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu.

12. Podľa § 149 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.14. Na to, aby sa dosiahol účel konania, sú strany sporu povinné najmä tvrdiť všetky pre rozhodnutie
veci významné skutočnosti a vo vzťahu k nim plniť dôkaznú povinnosť.

Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno o určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorý z existencie
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (spravidla ide o tú stranu sporu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí). V danej veci žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, podľa
ktorého žalovaná preukázala, že zo svojho oddeleného majetku vynaložila peňažné prostriedky na
výstavbu rodinného domu vo E. J.. V prípade takéhoto sporu dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú,

ktorá požadovala, aby jej boli nahradené peňažné prostriedky vo výške 106.220,54 eur (3.200.000,-Sk),
a aby sa teda zvýšil jej vyrovnací podiel (tvrdila skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky). Medzi stranami konania nebolo sporné, že k času výstavby rodinného domu, ku
ktorej stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2002, a následne v roku 2003, žalobkyňa
získala peňažné prostriedky, spolu vo výške 2.900.000,- Sk z predaja nehnuteľnosti v jej výlučnom
vlastníctve.Ďalších300.000,-SkvovlastníctvežalobkynejepodporenýchvýsluchomsvedkaS.D.,brata

žalobkyne, ktorý vo výške tejto istiny vyplatil každého zo svojich troch súrodencov titulom vyrovnania
dedičstva po ich otcovi. V súdnom spore je nutné vychádzať z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,
a z týchto v danej veci nie je možné vyvodiť záver, že by k času výstavby rodinného domu strany
sporu disponovali takým objemom peňažných prostriedkov, z ktorého by bolo možné logicky usúdiť,
že peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobkyne neboli použité na potreby výstavby rodinného domu.

Investovanie týchto peňažných prostriedkov žalobkyňou pri absencii dôkazu o iných zdrojov na výstavbu
rodinného domu, podporuje priamy časový súvis medzi speňažením majetku vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne a výstavbou rodinného domu. Spoločný byt strán sporu bol predaný až dňa 8.8.2005 za cenu
1.550.000,- Sk, pričom podľa obsahu kúpnej zmluvy, ku dňu jej uzavretia strany sporu z tejto kúpnej ceny
disponovali len časťou vo výške 400.000,- Sk. Keďže ale dňa 3.8.2005 bol v súvislosti s kolaudačným

konaním rodinného domu vo E. J. (kolaudačné rozhodnutie - č. l. spisu 19) posudzovaný jeho dokončený
stav miestnym zisťovaním, nemohli sa peňažné prostriedky z predaja bytu strán sporu stať základným
zdrojom financovania výstavby tohto rodinného domu. V kontexte týchto výsledkov dokazovania zostala
potom odvolacia argumentácia žalobcu, že v konaní nebol vnos istiny 106.220,54 eur žalovanou do BSM
preukázaný, osamotená a bez dôkaznej podpory, ktorú spoľahlivo nemôže spochybniť ani skutočnosť,

že na výstavba rodinného domu sa podieľal žalobca vlastnou prácou (investícia vlastnej práce), alebo
jehoznámičiužodplatnealebovrámciobčianskejvýpomoci.Uvedenépotompredanúvecznamená,že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazný stav danej veci a správne zohľadnil investície žalobkyne
z jej výlučného vlastníctva do spoločného majetku strán sporu.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že nebol zohľadnený jeho finančný vklad do BSM v podobe práce
pre dodávateľov niektorých prác vykonaných zhotoviteľmi na rodinnom dome, teda že dodávateľom
plnení zaplatil vlastnou prácou, odvolací súd prednáša, že takéto práce majú hodnotu vyjadriteľnú
v peniazoch, pričom ale ide o peňažnú hodnotu, ktorá by patrila do majetku BSM, a ktorá bola
spotrebovaná v prospech majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve.

15. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj s hodnotením dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie
ohľadom istiny 900.000,- Sk (29.874,53 eur), ktorá ako časť kúpnej ceny za predaný byt strán sporu
podliehala režimu bezpodielového spoluvlastníctva. V danej veci žalovaná namieta, že žalobca, na účet
ktorého bola táto istina podľa kúpnej zmluvy kupujúcimi poukázaná, nepreukázal, že túto istinu použil

na spoločný majetok a tieto peňažné prostriedky má doposiaľ.

16. Prostriedky tvoriace spoločný majetok môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú
spotrebu. Preto pri vyporiadaní spoločného majetku súdom nemožno prihliadať k sumám, ktoré boli
vybranézúčtualebovkladnejknižky,naktorýchboliuloženéúsporymanželovaspotrebovanézatrvania

manželstva, pokiaľ ovšem nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov alebo
o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 6/1972). Ide
teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú správu majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 145 ods. 1 OZ). Samotný výber prostriedkov z účtu
nemôže byť neplatným právnym úkonom, a to ani v prípade, že sa vymyká obvyklej správe spoločného

majetku. Druhý z manželov, ktorý sa vysporiadania týchto prostriedkov domáha, nenesie dôkazné
bremeno ohľadom tvrdenia, že predmetná suma nebola ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spotrebovaná. Jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sa v danom smere obmedzuje
na preukázanie, že takáto suma bola nadobudnutá za trvania manželstva a druhým manželom z účtu vpeňažnom ústave vybraná, prípadne na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom
bolo s takto vybranými finančnými prostriedkami naložené.

17. V danom prípade bolo nesporné, že časť kúpnej ceny za predaný byt vo vlastníctve strán sporu vo
výške 900.000,-Sk bola pripísaná na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo E. Ú. J., S..
D.., dňa 16.9.2005. Rozvodové konanie strán sporu začalo na návrh žalovanej zo dňa 3.9.2010, v ktorom
predniesla, že v období rokov 2003 až 2006/2007 bolo ich spolunažívanie kľudné (rozsudok Okresného
súdu Pezinok, č. k. 8C/250/2010-12, zo dňa 28.10.2010 - č. l. spisu 25). Toto obdobie sa prekrýva

práve s obdobím výstavby rodinného domu, teda budovania nového priestoru pre spoločnú domácnosť.
Vydanie kolaudačného rozhodnutia je síce dôkazom o stavebnej dokončenosti stavby, stavba sa jeho
vydaním stáva užívania schopná, to ale neznamená, že už nevyžaduje iné stavebné práce smerujúce
k zvýšeniu jej funkčnosti. Z výpisov z označeného účtu žalobcu je zrejmé, že peňažné prostriedky-900
000,- Sk neboli preinvestované jednorázovo, ale boli postupne, čiastkovým nakladaním s prostriedkami
na účte spotrebované do zostatku vo výške 602,68 eur ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva

strán sporu dňa 25.7.2011. Na pojednávaní dňa 7.5.2013 (č. l. spisu - 119) bolo žalovanou stranou
potvrdené, že z istiny 900.000,- Sk bola poskytnutá peňažná pôžička tretej osobe a táto bola vrátená
na účet žalovanej. Z účtu žalobcu bola dňa 14.10.2005 prevedená na účet tretej osoby ako pôžička
istina 385.000,-Sk. Na účte žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J., S.. D.., je dňa 30.1.2007
evidovaná úhrada 500.000,-Sk, ako návrat pôžičky. S ohľadom na skutočnosť dokončovania funkčnosti

stavbyrodinnéhodomužalobcom,ktorúpodporujúsvedeckévýsluchyV.O.,I.T.,V.Q.ovýstavbegaráže
a oplotenia rodinného domu, keď skolaudovaná bola len stavba v rozsahu rodinného domu, pričom
podľa stavebného povolenia súčasťou stavby bola aj samostatne stojaca garáž (č. l. spisu - 17, 19),
a to že stavby neprebiehali mimo kontroly žalovanej, správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
predmetnéprostriedkynebolipoužitévrozpores§145ods.2OZ,bezsúhlasužalovanej.Výberyžalobcu

z účtu väčšej výšky predstavujú v pomeroch danej veci potom bežnú spotrebu, respektíve odôvodnenú
správu spoločného majetku, pretože majetkové pomery strán sporu k času stavebného zveľaďovania
rodinného domu, kedy bola na účet žalobcu pripísaná istina 900.000,- Sk spočívali len na hodnote, ktorá
zodpovedala kúpnej cene bytu. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej správne peňažné prostriedky
v žalovanou požadovanej výške 900.000,- Sk do bezpodielového majetku dôvodne nezaradil a správne

vychádzal len zo zostatku na predmetnom účte žalobcu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva vo
výške 602,68 eur.

18. Občiansky zákonník v ustanovení § 150 pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len
usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie

BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní BSM
bolo zohľadnené aj konanie jedného z manželov proti zásadám na ktorých stojí manželstvo. Podiel
jedného z manželov na zaniknutom BSM, ale nie je možné znížiť výlučne len preto, že príčinou rozvratu
manželstva bol mimomanželský vzťah. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 25.6.1983, v roku
2002 začali spoločne stavať rodinný dom a podľa vlastného vyjadrenia žalovanej zaznamenaného v

rozvodovom rozhodnutí, bolo spolunažívanie manželov v tomto období do roku 2006/2007 funkčné.
Je síce pravdou, že žalobcovi sa z mimomanželského vzťahu dňa 4.11.2004 narodilo dieťa, avšak s
poukazom na manželské spolužitie strán sporu do roku 2007 nie je možné ustáliť, že by v rozhodnej
dobe nadobudnutia majetku, ktorý hodnotovo tvorí práve rodinný dom vo E. J. sa žalobca nestaral
o rodinu a spoločný majetok, ktorý budoval vlastnou prácou a úsilím pri stavbe rodinného domu.

Financovanie investícii do rodinného domu z výlučných prostriedkov žalovanej nie je mimoriadnou
zásluhou žalovanej na nadobudnutí spoločného majetku a do vyporiadania BSM bolo premietnuté
zohľadnením tejto investície na spoločný majetok. Dôvodom k disparite vyporiadania podielov v
podmienkach danej veci nemôže byť ani vyživovacia povinnosť žalobcu k dieťaťu z mimomanželského
vzťahu, pretože táto povinnosť vo výške 80,- eur bola žalobcovi uložená až rozsudkom Okresného

súdu Pezinok, č. k. 10C/116/2010-66 zo dňa 18.5.2011. Podľa záverov tohto rozhodnutia začal žalobca
vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur dobrovoľne plniť od novembra 2010, teda v čase kedy už
bol so žalovanou v rozvodovom konaní (žalovaná návrh na rozvod podala dňa 3.9.2010, Okresný
súd Pezinok o rozvode manželstva strán sporu neprávoplatne rozhodol dňa 28.10.2010). Uvedené
potom znamená, že mimomanželská vyživovacia povinnosť žalobcu nemala za následok negatívne

premietnutie do hospodárenia so spoločným majetkom. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie prezentovaným na neveru žalobcu, poukázaním na právny systém šária praktizovaný v
krajinách islamského sveta, pretože v právnych a kultúrnych podmienkach Slovenskej republiky nemá
opodstatnenie. Poukazuje ale na to, že samotné príčiny rozvratu manželstva nie sú pre stanovenievýšky podielov manželov na ich spoločnom majetku významné, pokiaľ nemali dopad na hospodárenie
so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, pričom tieto okolnosti v danej veci nemajú
oporu vo výsledkoch dokazovania. Rovnako nebolo zistené, ani násilné konanie žalobcu voči členom

svojej rodiny, zostalo len v rovine tvrdení žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, že v prejednávanej veci
neboli naplnené také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o disparite vyrovnávacích
podielov a súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že podiely strán sporu na ich spoločnom
majetku sú rovnaké.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 odsek 1CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 v spojení s § 262 odsek
1 CSP. Keďže ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd žiadnej zo
strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).