Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204309
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1419204309.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej

veci žalobkyne: W.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. K. č. XXXX/X, XXX XX J., zast. Advokátska
kancelária Plecho & Partners, s.r.o., so sídlom ul. Ivánska cesta č. 15, 821 04 Bratislava, IČO: 50 340
697, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - K., adresa na doručovanie : C. 9, XXX
XX T., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.12.2019, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 06.12.2019, sa žalobkyňa

domáhala vypratania bytu č. XX na 4. p. bytového domu so súp. č. XXXX, vchod: K. 2, postaveného
na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a
parc. č. XXXX o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č.
XXXX pre okresXXXX,žalovanou s odôvodnením, že žalovaná je matkou žalobkyne a žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou predmetného bytu č. XXXX/XX na XX.XX.XXXX.. Byt žalobkyňa nadobudla do
vlastníctva od svojho otca na základe darovacej zmluvy vloženej do katastra nehnuteľností vkladom
č. V-4092/02 zo dňa 24.01.2003. Byt bol pôvodne družstevným bytom a spoločnými nájomcami bytu

boli žalovaná a jej bývalý manžel Ing. I. D. ( rodičia žalobkyne). Po rozvode rodičov žalobkyne bolo
rozsudkom Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. 18C/26/95 zo dňa 12.11.1996 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11Co/89/00 zo dňa 12.10.2000, zrušené právo spoločného nájmu
bytu a za ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva bol určený otec žalobkyne s tým, že žalovaná je
povinná sa z bytu vysťahovať do 15 dní potom, čo jej bude zabezpečený náhradný byt. Zmluvou
daroval teda otec predmetný byt žalobkyni (vklad do katastra nehnuteľností povolený pod č. V-4092/02
zo dňa 24.01.2003). Žalovaná v roku 2003 odišla do Izraela za prácou, z Izraela sa vrátila v roku

2006. Návrhom zo dňa 05.10.2007 podaným na Okresnom súde Bratislava IV sa žalovaná domáhala
určenia rozsahu užívania bytu (pričom obdobný návrh podala už v roku 2005, ktorý následne vzala
späť, konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/284/05). Rozsudkom sp.
zn. 16C/2013/2007 zo dňa 10.11.2009 Okresný súd Bratislava IV určil, že žalovaná je oprávnená užívať
jednu miestnosť v byte, a to obývačku, a spolu so žalobkyňou bude spoločne užívať príslušenstvo
bytu. V rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom XX.XX.XXXX boli žalovanej dňa
21.10.2015 odovzdané kľúče od bytu. Vlastný byt si žalovaná kúpila v roku 2015. Následne svoj

byt darovala svojmu synovi C.. O. D.ovi, pričom zároveň bolo na byte zriadené vecné bremeno v
prospech žalovanej spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania . Žalovaná si
z bytu žalobkyne postupne odniesla niektoré svoje veci, avšak napriek kúpe svojho bytu sa z bytu
žalobkyne nevysťahovala úplne a naďalej si v ňom ponechala veci, predovšetkým posteľ. Hoci osobnesažalobkyňaažalovanánestretávajú,nazákladevecí,ktorésanachádzajúcinainommieste,žalobkyňa
vyvodzuje, že žalovaná sa v byte občasne zdržiava. Žalovaná takisto zaslala žalobkyni list zo dňa
23.04.2019, v ktorom opäť žalobkyňu upovedomuje o tom, že nezaniklo právo žalovanej domáhať sa

náhradného ubytovania a žiada žalobkyňu "naplniť" vyššie uvedené rozsudky. Žalovaná teda chce aj
naďalej užívať byt žalobkyne. Žalobkyňa preto žalovanej v zmysle § 712c Občianskeho zákonníka v
spojení s § 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami zabezpečila náhradný byt a zaslala jej list "Oznámenie o zabezpečení bytovej
náhrady" zo dňa 20.08.2019, ku ktorému bolo pripojené vyhlásenie vlastníka náhradného bytu o tom,

že so žalovanou uzavrie nájomnú zmluvu. Žalovaná tento list prevzala dňa 23.08.2019, avšak v 30-
dňovej lehote podľa § 712c ods. 3 OZ vlastníka náhradného bytu nekontaktovala, nájomnú zmluvu s
ním neuzavrela a ani neodpísala žalobkyni na tento list. Žalobkyňa nakoľko žalovaná nájomnú zmluvu
neuzavrela, dospela k záveru že s poukazom na § 712 c/ odsek. 3 Obč.zák. jej právo na náhradný byt
zaniklo a žalovaná je povinná vypratať.
2.Žalovanáprevzalažalobusprílohami,poučenímpodľaCSPavýzvounavyjadreniesadňa01.10.2020

(l.č. 69 - adresa : ul. V. č. XX, XXX XX J. u p. C.. O. D.). K žaloba sa vyjadrila (l.č. 78) podaním
zo dňa 20.10.2020, doručeným Okresnému súdu J. IV dňa 28.10.2020 a žiadala žalobu zamietnuť s
tým, že sa do predmetného bytu nasťahovala 04.05.2017, ale následne sa v polovici decembra 2017
odsťahovala , predtým si postupne poodnášala svoje veci až na inkriminovanú posteľ resp. váľandu a
pri odchode z bytu odovzdala žalobkyni kľúče a súčasne jej oznámila že váľandu už nebude potrebovať

a žalobkyňa ju môže vyhodiť. Žalobkyňa túto skutočnosť bez akýchkoľvek námietok vzala na vedomie
a žalovaná týmto považovala otázku spoločného užívania bytu ako aj vypratania bytu za definitívne
vyriešenú. Pri definitívnom odchode z bytu žalobkyni odovzdala žalovaná kľúče od bytu, a preto si
nevedela vysvetliť z čoho žalobkyňa vychádza pri svojom tvrdení v žalobe, že sa žalovaná má v byte
občas nachádzať a tvrdenie žalobkyne, že žalovaná chce byt naďalej užívať , poprela ako klamlivé a

nepodložené, neopodstatnéné, nakoľko sa žalovaná z bytu už dávno pred tým vysťahovala. Jej výzva
na splnenie povinnosti zo dňa 23.04.2019 sa týkala iba náhradného ubytovania tak ako to zo znenia
výzvy vyplýva. Napriek v podstate už uzavretým daným veciam žalovaná dňa 21.10.2020 žalobkyňu
formou sms správy požiadala o oznámenie, kedy si môže pre predmetnú posteľ prísť, ale bez odozvy.
Poukázala na dlhodobo pretrvávajúce negatívne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou a žalobu žiadala

ako bezdôvodnú zamietnuť.
3. Právna zástupkyňa žalobkyne Vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2021 (l.č. 103) s
tým, že žalovaná posteľ nevypratala a v apríli 2019 zaslala žalobkyni list Výzva na splnenie povinnosti
zo dňa 23.04.2019 ktorým sa domáha svojich domnelých práv vyplývajúcich z užívania bytu žalobkyne a
to takmer rok a pol po tom, čo sa žalovaná podľa svojich slov z bytu žalobkyne dobrovoľne odsťahovala

a považovala otázky spoločného užívania bytu ako aj vypratania bytu za definitívne vyriešené. Podľa
žalobkyne z listu vyplýva opak a to že žalovaná nepovažuje otázku užívania bytu žalobkyne za
vysporiadanú a stále si uplatňuje voči žalobkyni svoje nároky. K tvrdeniu, že vo výzve zo dňa 23.04.2019
žalovaná žiadala zabezpečiť náhradné ubytovanie ktoré si sama z finančných dôvodov nedokázala
zabezpečiť, žalobkyňa namietala, že žalovaná si kúpila byt v XXXX a následne ho bezplatne prenechala

synovi darovacou zmluvou a žalobkyňa žalovanej zabezpečila náhradné ubytovanie a zaslala jej v
auguste 2019 Výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy s prenajímateľom ohľadom náhradného bytu na čo
žalovaná nereagovala, a preto sa žalobkyňa domáhala vypratania súdnou cestou a tým definitívneho
ukončenia tejto veci.
4. Na pojednávanie konané dňa 05.10.2021 sa nedostavila žalovaná, ktorá sa e-mailovým podaním

doručením súdu dňa 05.10.2021 ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní z dôvodu chrípkového
ochorenia. Podľa § 179 ods. 2 CSP sa súd pokúsil o vyriešenie sporu zmierom. Právny zástupca
žalobkyne uviedol, že žalovaná v byte nechala válendu a nejaké osobné veci, síce žalovaná tvrdí,
že byt vypratala v decembri 2017, ale v roku 2019 písomne oslovila žalobkyňu so svojimi nárokmi, a
preto žalobkyňa bola nútená podať žalobu. Titulom prednesu uviedol, že na podanej žalobe žalobkyňa

trvá , potvrdil, že žalovaná tvrdí, že považuje otázky užívania bytu za vyriešené, a preto nerozumie
podaniu žaloby, tieto tvrdenia žalovanej žalobkyňa považuje za účelové, nakoľko takmer 1 a ? roka
od odsťahovania sa z bytu zaslala žalovaná žalobkyni výzvu na splnenie povinnosti, stále vyvodzuje
svoje nároky voči žalobkyni ohľadom užívania bytu a z uvedeného vyplýva, že žalovaná sama vôbec
nepovažuje vec za uzavretú. Vzhľadom na vedené jej bolo zaslané oznámenie o zabezpečení bytovej

náhrady, nájomná zmluva túto neuzavrela v lehote, a preto jej právo na náhradný byt zaniklo a je povinná
byt vypratať. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa by byt vypratala hoci aj sama, ale iba potom, čo bude
rozsudok o vyprataní právoplatný, nakoľko bez súdneho rozhodnutia opäť hrozí, že žalovaná bude za
nejakú dobu opäť znášať nejaké svoje domnelé nároky ohľadom užívania bytu. S poukazom na všetkypredložené podania a dôkazy mala za to, že je nepochybné, že právo žalovanej na náhradný byt zaniklo
a žalovaná je povinná byt žalobkyne vypratať.
5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (žaloba zo dňa 05.12.2019 s prílohami : Výzva na splnenie
povinnosti z 23.04.2019, List vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, Oznámenie o zabezpečení bytovej náhrady
zo dňa 20.08.2019, rozsudok č.k. 11Co/89/00 Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Obvodného súdu
J. IV č.k. 18C/26/95-29, úradný záznam z 21.10.2015 sp.zn. EX001/14, úhrada súdneho poplatku v
sume 99,50,-eur, uznesenie č.k. 7C/53/2019 - 43 zo dňa 10.02.2020 - výzva na vyjadrenie sa k žalobe,

Vyjadrenie k žalobe zo dňa 20.10.2020, Vyjadrenie žalobkyne doručené súdu dňa 22.03.2021, Výzva na
splnenie povinnosti zo dňa 23.04.2019, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 05.10.2021) a zistil nasledovný
skutkový stav :
6. Z listinného dôkazu - listu vlastníctva č. XXXX (l.č. 12) vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v
podiele1/1,predmetného bytuč.XX, na4.p.bytovéhodomusosúp.č.XXXX,vchod:K.2,postaveného
na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc.

č. XXXX o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX
pre okres J. IV, obec J. - X. Medzi.
7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozsudkom (l.č. 15 - 18, l.č. 19 - 22) :
a/ObvodnéhosúduJ.IVzodňa29.02.2000č.k.18C/26/1995-29,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Bratislave zo dňa 12.10.2000 č.k. 11Co/89/2000, právoplatným dňa 21.02.2001, súd zrušil spoločný

nájom k predmetnému 4 - izbovému v tom čase družstevnému bytu a určený za nájomcu bol Ing. I. D.
CSc. ako člen družstva a nájomca bytu č. X , ul. K. 2, v Bratislave (právny predchodca žalobkyne) a on
bol súčasne aj zaviazaný k povinnosti zabezpečiť žalovanej v tomto konaní (matke žalobkyne) náhradný
byt a žalovaná bola zaviazaná k povinnosti sa z predmetného bytu vysťahovať do 15 dní po tom, čo jej
bude zabezpečený náhradný byt,

b/rozsudkom Obvodného súdu J. IV zo dňa 10.11.2009 č.k. 16C/203/2007 - 308, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.11.2010 č.k. 8Co/66/2010 - 343, bol upravený rozsah užívania
predmetného bytu matkou a dcérou (stranami tohto súdneho sporu). Z obsahu úradného záznamu zo
dňa 21.10.2015 sp.zn. 9EX/001/14 vyplýva, že dňa 21.10.2015 o 15.30 hod.povinná W.. C. D.ová sa
dostavila na exekútorský úrad X. Z a zamestnanec úradu odovzdal zapečatenú obálku s kľúčmi od

predmetného bytu a oprávnená Mária D.ová (žalovaná v tomto konaní) prevzala kľúče od uvedenej
nehnuteľnosti.
8. Z listu vlastníctva č. XX/XXXX (l.č. 8) vyplýva, že X. PodľaD.ová (žalovaná) sa stala na základe Kúpnej
zmluvy (V227/2015 z 27.3.2015 - 795/15) vlastníčkou bytu č. XXXX, na 2.poschodí vchod :XX), v podiele
1/1, v obci K., okres E.

9. Podľa listu vlastníctva č. XX.XX.XXXXč. 10) O. D. nadobudol na základe Darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena (V93/2018 zo dňa 06.04.2018 -pvz.388/18) uvedený byt č. XX, na
X.poschodí vchod : 9, 1/1 v obci T., okres T. katastrálne územie T., v podiele 1/1. Vecné bremeno spočíva
v práve bezplatného doživotného bývania a užívania bytu č. XX,vchod, podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku v prospech oprávneného : XX. Z D.ová (žalovaná v tomto konaní

a matka žalobkyne).
10. Z obsahu listinného dôkazu - Výzva na splnenie povinnosti zo dňa 23.04.2019 (l.č. 7) , okrem iného
vyplýva, že žalovaná C. D.ová poukázala na rozsudok Okresného súdu J. IV zo dňa 29.02.2000, č.k.
18C/26/1995, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.10.2000 č.k. 11Co/89/2000
s tým, že žalobkyňa bola povinná jej zabezpečiť náhradný byt a po tom ako splní túto povinnosť, že

sa odsťahuje z bytu v ktorom spoločne žili. Rozsudkom Okresného súdu J. IV zo dňa 10.11.2009
č.k. 16C/203/2007 - 308 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.11.2010 č.k.
8Co/66/2010 - 343 bol upravený rozsah užívania predmetného 4 - izbového bytu na ul. K. č. X v
Bratislave. Poukázala na povinnosť poskytnúť náhradné ubytovanie a vysťahovanie sa z predmetného
bytu v lehote 15 dní. Vzhľadom na zlé vzájomné vzťahy žalovaná zvolila možnosť dobrovoľného

vysťahovania sa a to bez splnenia povinnosti náhradného ubytovania žalobkyňou. Žalovanáv tejto výzve
ešte uviedla, že táto povinnosť žalobkyni nezanikla a táto je povinná jej náhradné ubytovanie poskytnúť,
nakoľko si ho sama z finančných dôvodov nedokáže zabezpečiť. Požiadala žalobkyňu o splnenie jej
povinnosti v zmysle právoplatných rozsudkov súdov prípadne o finančnú kompenzáciu nesplnenia tejto
povinnosti.

11. Z obsahu listinného dôkazu - Oznámenie o zabezpečení bytovej náhrady zo dňa 20.08.2019,
doručeného žalovanej dňa 23.08.2019 (l.č. 13) vyplýva, že právny zástupca žalobkyne sa obrátil vo
veci zabezpečenia bytovej náhrady na žalovanú s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
dňa 12.10.2000, č.k. 11Co/89/2000, rozhodol, že je povinná sa z bytu č. XX na X.poschodí bytovéhodomu na adrese K. 2 (v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne) vysťahovať do 15 dní po tom, čo jej
bude zabezpečený náhradný byt. Žalobkyňa zabezpečila žalovanej náhradný 1-izbový byt na adrese :
ulica Miletičova č. 20, J., nájomné 400,-eur/mesačne a tento zahŕňal preddavky na energie (nezahŕňal

internet a TV)pričom pri podpise nájomnej zmluvy je potrebné uhradiť 400eur, vyhlásenie vlastníka o
tom, že so žalovanou uzatvorí nájomnú zmluvu bolo priložené v prílohe listu. Vzhľadom na uvedené
bola žalovaná vyzvaná na podpis nájomnej zmluvy v lehote 30 dní od obdržania tohto oznámenia. Z
vyhlásenia vlastníka W.. I. E. uvedené skutočnosti vyplývajú, t.j. že uzatvorí s pani C. D.ovou nájomnú
zmluvu predmetom ktorej bude nájom bytu č. X na Xposchodí bytového domu na ul. C. XX v J. (LV

č. XXXX) na dobu neurčitú s nájomným vo výške 400eur mesačne vrátane preddavkov na energie s
podmienkou zloženia kaucie 400eur pri podpise nájomnej zmluvy.
12. Z výpovede žalobkyne W.. C. D.ovej vyplynulo, že v predmetnom byte po vysťahovaní sa jej matky
(žalovanej) ostala posteľ - váľanda a nejaké osobné veci. Posteľ žalobkyňa nevyhodila, uviedla, že
preto, že chcela mať "súdne podložené, aby to mohla spraviť".
13. Z písomného vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že sa do predmetného bytu nasťahovala dňa

04.05.2017, ale pre zlé vzťahy sa v polovici decembra 2017 odsťahovala , ale predtým si postupne
poodnášala svoje veci až na inkriminovanú posteľ (resp. váľandu) a pri odchode z bytu odovzdala
žalobkyni kľúče a súčasne jej oznámila, že váľandu už nebude potrebovať a žalobkyňa ju môže vyhodiť.
Žalobkyňa túto skutočnosť bez akýchkoľvek námietok vzala na vedomie a žalovaná týmto považovala
otázku spoločného užívania bytu ako aj vypratania bytu za definitívne vyriešenú. Pri definitívnom

odchode z bytu žalobkyni odovzdala žalovaná kľúče od bytu, potvrdila v tomto písomnom vyjadrení že sa
z bytu žalobkyne už dávno vysťahovala a jej písomná Výzva na splnenie povinnosti zo dňa 23.04.2019
sa týkala iba náhradného ubytovania. Napriek už uzavretým daným veciam žalovaná poukázala na to,
že aj keď sa vysťahovala dňa 21.10.2020 žalobkyňu kontaktovala formou sms správy a požiadala ju o
oznámenie, kedy si môže pre predmetnú posteľ prísť, ale bez odozvy.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.
16. Podľa § 712c/ ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je
povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová
náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
17. Podľa § 712c/ ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť

zmluvuobytovejnáhradedo30dníoddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
18. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 189/1992 Z.z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v
prospech koho sa byt vypratáva.

19. Podľa § 5 ods. 4 zák.č. 189/1992 Z.z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, zabezpečením bytovej náhrady je pre účely
tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné
ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.
20. Listinnými dôkazmi bol ustálený skutkový stav a to, že Obvodný súd J. IV rozsudkom zo dňa

29.02.2000, č.k. 18C/26/1995 - 29, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12.10.2000 č.k. 11Co/89/2000, právoplatným dňa 21.02.2001, zrušil spoločný nájom k predmetnému
4 - izbovému (v tom čase družstevnému bytu) a určil za nájomcu otca žalobkyne W.. I.a D.a CSc.
ako člena družstva a nájomcu bytu č. X , ul. K. 2, v Bratislave (právny predchodca žalobkyne) a otec
žalobkyne bol súčasne aj zaviazaný k povinnosti zabezpečiť žalovanej (matke žalobkyne) náhradný byt

a žalovaná bola zaviazaná k povinnosti sa z predmetného bytu vysťahovať do 15 dní po tom, čo jej bude
zabezpečený náhradný byt. Čiže súd o povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt po zabezpečení
bytovej náhrady už rozhodol v tomto konaní.
21. Je nesporné a listinným dôkazom preukázané že podľa listu vlastníctva č. XXXX (l.č. 12) je
žalobkyňa výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1, predmetného bytu č. XX, na 4. p. bytového domu so

súp. č. XXXX, vchod: K. 2, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX pre okres J. IV, obec J. - K.. Následne rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 10.11.2009 č.k. 16C/203/2007 - 308, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa16.11.2010 č.k. 8Co/66/2010 - 343, bol upravený rozsah užívania predmetného bytu matkou a dcérou
(stranami tohto súdneho sporu). Z obsahu úradného záznamu zo dňa 21.10.2015 sp.zn. 9EX/001/14
vyplýva, že dňa 21.10.2015 o 15.30 hod. povinná W.. C. D.ová sa dostavila na exekútorský úrad XX.

Súd a zamestnanec úradu odovzdal zapečatenú obálku s kľúčmi od predmetného bytu a oprávnená C.
D.ová (žalovaná v tomto konaní) prevzala kľúče od uvedenej nehnuteľnosti.
22. Súd sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu vyhodnotil tak, že z písomného vyjadrenia
žalovanej vyplýva, že žalovaná predmetný byt už vypratala v decembri 2017 , v byte sa nezdržiava, byt
neužíva a požiadala žalobkyňu (dcéru) aby váľandu vyhodila čo žalobkyňa nespravila a túto skutočnosť

uviedla ako dôvod na podanie žaloby o vypratanie predmetného bytu, pričom žalobkyňa chcela touto
žalobou ale vyriešiť otázku, či má alebo nemá povinnosť zabezpečiť žalovanej náhradný byt po vyprataní
žalovanej. O povinnosti vypratať predmetný byt už ale súd rozhodol v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 18C/26/1995 kedy bol právny predchodca žalobkyne ( otec žalobkyne W.. I. D. a jej právny
predchodca) zaviazaný v rozsudku zabezpečiť C. D.ovej (matke žalobkyne) primeraný náhradný byt a
žalovaná bola zaviazaná k povinnosti do 15 dní po zabezpečení primeranej bytovej náhrady predmetný

byt vypratať t.j.sa z bytu vysťahovať. Platí, že ten, komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v
určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať
(právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností. Žalobkyňa bytovú
náhradu matke zabezpečila čo bolo preukázané Vyhlásením vlastníka bytu pána W.. I. E., ktorý prehlásil,
že uzatvorí s pani C. D.ovou nájomnú zmluvu predmetom ktorej bude nájom bytu č. XX na X.poschodí

bytového domu na ul. C. č. 20 v Bratislave (LV č. XXXX) na dobu neurčitú s nájomným vo výške 400,- eur
mesačne vrátane preddavkov na energie s podmienkou zloženia kaucie 400,- eur pri podpise nájomnej
zmluvy. bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú
náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle
určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik

vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle
má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa
s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme
bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný)

prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára
2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010). Do dispozičnej sféry žalovanej sa do stal dňa 23.08.2019 (l.č. 13).
23. Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť
bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt
vypratať (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 125/2000, sp.zn. 4 Cdo 107/2003).

Žalovaná bezdôvodne v tomto prípade nájomnú zmluvu neuzatvorila (viď odôvodnenie tohto rozsudku
bod 11. - zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať).
24. Z priebehu celého konania sp.zn. 7C/53/2019 vyplýva, že žalobkyňa touto žalobou o vypratanie

bytu vlastne "medzi riadkami" žiadala, aby súd opakovane rozhodol o povinnosti vypratať predmetný
byt žalovanou o čom už súd ale raz právoplatne rozhodol v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 18C/26/1995. Z dokazovania a obsahu vyjadrení strán sporu ale vyplynulo, že žalobkyňa vlastne
chcela vyriešiť otázku "poskytnutia bytovej náhrady po vyprataní sa z predmetného bytu žalovanou", ale
túto skutočnosť neuviedla v žalobnom návrhu (t.j. v petite - žalobnom návrhu nežiadala súd určiť, že tu

daná povinnosť prideliť bytovú náhradu po vyprataní bytu jej matkou už zanikla, žalobkyňa nepodala
žalobu o určenie, že povinnosť vypratať byt nie je viazaná na povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu.....),
a preto súd opakovane nemohol rozhodnúť o tom istom vyprataní toho istého bytu tou istou žalovanou
ako už rozhodol v konaní vedenom pod sp.zn. 18C/26/1995 (týkalo sa účastníkov W.. I.a D.a a
XX.XX.XXXX,D.ovej) a súd nemohol rozhodnúť ani o tom, že si žalobkyňa svoju povinnosť zabezpečiť

matke bytovú náhradu už splnila, nakoľko takýto žalobný návrh v tomto konaní v žalobe žalobkyňa
neuviedla, a preto súd žalobu o vypratanie bytu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol (žalovaná
už predmetný byt vypratala na základe už predchádzajúceho rozhodnutia súdu zo dňa 29.02.2000,
č.k. 18C/26/1995 - 29, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.10.2000 č.k.
11Co/89/2000, právoplatným dňa 21.02.2001).

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.27. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie
súduo trovách konania v dvoch fázach (v prvejfáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje
o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Žalovanej ako plne
úspešnej strane sporu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej v súvislosti s týmto
konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (§ 367 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.