Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214711
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214214711.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu:

T. Y., W. U. G. X, XXX XX U. zastúpený: JUDr. Petrom Tóthom, advokátom, so sídlom Bartošková č.7,
Bratislava proti žalovanému: Patrik Dürl, Johanitská č. 290/44, 180 00 Praha 8 - Březiněves, Česká
republika, IČO: 61 305 006, zastúpený: JUDr. Darinou Korábovou, advokátka, so sídlom Záborského
42, Bratislava, o zaplatenie 11.019,62 € takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 11.019,62 € ako aj náhrady trov

konania.

Podaný návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ opakovane porušoval
pracovnoprávne predpisy, nedodržiaval jednotlivé body pracovnej zmluvy a neplnil si finančné záväzky
voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že u žalovaného ku dňu podania žaloby na súd pracoval ako
broker - poisťovací maklér s miestom výkonu práce : U.. Dňa 26.09.2013 zamedzil žalovaný žalobcovi
vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca niekoľko krát vyzval žalovaného na spoločné

stretnutie za účelom korektného ukončenia spolupráce avšak neúspešne. Žalovaný okrem iného
zamedzil žalobcovi vo vstupe do kancelárie a taktiež mu zamedzil v prístupe do firemného internetu.
Žalobca taktiež namietal, že mu neboli predkladané výplatné pásky a že mu nebola vyplatená časť
finančného príspevku na stravu. Zároveň uviedol, že žalovaný mu neumožnil čerpanie riadnej dovolenky
a taktiež mu neboli uhradené náklady spojené s výkonom jeho funkcie brokera. Žalobca si podanou
žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie cestovných nákladov vo výške 433,95 €, nákladov za užívanie
mobilného telefónu vo výške 673,78 €, cestovné náhrady vo výške 1.942,89 €, zaplatenie faktúry vo

výške 169,-€ a nárok na vyplatenie provízií vo výške 7.800,-€.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 03.11.2014. Vo
vyjadrení uviedol, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2012
na pracovnej pozícii ,, Broker - správa a uzatváranie poistných zmlúv". Tento pracovný pomer bol
založený dňa 30.09.2012 s dňom nástupu do práce dňa 01.10.2012. Žalovaný sa v roku 2013 rozhodol
ukončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou v súlade s ustanovením § 52 písm. c) zákona č.

262/2006 Sb.. a to z dôvodu nadbytočnosti. Písomnú výpoveď z pracovného pomeru doručoval žalovaný
žalobcovi po prvý krát osobne dňa 26.09.2013, pričom žalobca ju bezdôvodne odmietol prevziať. Z tohto
dôvodu zaslal žalovaný výpoveď žalobcovi písomne dňa 27.09.2013 t.j. nasledujúci deň po tom, čo ju
žalobca odmietol prevziať. Predmetná zásielka sa však žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernejlehote. Skutočnosť, že žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď poštou oznámil žalovaný žalobcovi emailom
dňa 03.10.2013. V nadväznosti na to bolo žalovanému doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobcu počnúc dňom 07.10.2013, pričom táto práceneschopnosť žalobcu pretrváva

dodnes.Čosatýkažalobcomuplatnenýchnárokovtieniesúpodľanázoružalovanéhonepodloženéasú
bez akéhokoľvek hmotnoprávneho odôvodnenia. Žalovanému nie je zrejmé na základe akého právneho
dôvodu sa žalobca domáha od žalovaného ním uplatnených nákladov, na ktoré mu nikdy nevznikol
žiaden nárok. Žalovaný zdôraznil, že so žalobcom nikdy neuzavrel žiadnu osobitnú dohodu obsahom
ktorej by mala byť náhrada žalobcom uplatnených nákladov zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.

Čo sa týka žalobcom uplatnenej náhrady cestovných príkazov, na základe ktorých sa žalobca domáha
zaplatenia sumy 1.942,89 € za obdobie máj - október 2013, žalovaný nikdy nedal žalobcovi povolenie
na takú služobnú cestu za ktoré by mu tieto cestovné náhrady prináležali. Žalobca sa okrem iného
domáha od žalovaného aj úhrady provízií za správu klientov v celkovej výške 7.800,-€. Žalovanému
nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca vypočítal výšku nárokovanej provízie resp. z akých údajov
vychádzal pri vyčíslení ním uplatňovanej provízie. K žalobcom predloženému rozsiahlemu zoznamu

fyzických a právnických osôb, žalovaný uviedol, že správu týchto subjektov nikdy nevykonával v týchto
prípadoch neexistuje žiaden záznam z rokovaní s nimi. Čo sa týka spôsobu výpočtu provízií žalobcu za
správu klientov toto je jednoznačne upravené v článku 8 Pracovnej zmluvy, vrátane špecifikácie výšky
hrubej mzdy. Ako vyplýva z predložených protokolov o vyplatení provízií makléra č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX G. Č.. XXXXXXXXXX za celkovú dobu trvania pracovného pomeru

žalobcu vznikol žalobcovi nárok na úhradu provízie vo výške 941,91 €. Táto suma pozostáva z odmeny
za správu klientov,, Schunk" vo výške 10 % z prijatej provízie 7.000,10 € , ktorá predstavuje sumu vo
výške 700,01 € a z odmeny žalobcu za správu vlastných klientov vo výške 30 % z prijatej provízie
t.j. vo výške 241,90 €. Žalovaný dňa 10.12.2012 uhradil žalobcovi sumu vo výške 175,41 € a dňa
03.06.2013 sumu vo výške 504,35 € celkom sumu vo výške 679,76 € titulom úhrady provízie podľa

článku 8 Pracovnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný neuznáva žalobcom
uplatňované nároky a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súdvovecinariadilpojednávanieavykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,výsluchomštatutárneho
zástupcu žalovaného, výsluchom svedka H. R., listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Výpis

zo živnostenského registra ČR žalovaného, výplatnými páskami za obdobie 9/2013 a 1-3/2014, List
Státniho úřadu inspekce práce adresovaný žalobcovi zo dňa 06.05.2014, list právnej zástupkyne
žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 05.12.2013, Pracovná zmluva zo dňa 30.09.2012, emailová
komunikácia zo dňa 03.10.2013 (č.l. 145), Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.09.2013,
Odmietnutieprevzatiavýpovedezodňa27.09.2013,Protokolyovyplateníprovíziížalobcovi,Výpoveďou

zo dňa 29.01.2015, stanoviská jednotlivých klientov č.l. 666 až 674)) a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 30.09.2012 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
uzavretá Pracovná zmluva ( ďalej len Zmluva) vrátane informácie zamestnávateľa o základných právach
a povinnostiach. Na základe tejto zmluvy mal žalobca pracovať pre žalovaného ako Broker - správa a

uzatváranie poistných zmlúv ( bod 1). Ako miesto výkonu práce bolo dojednané U. - Slovenská republika
( bod 2). Deň nástupu žalobcu do práce bolo dojednané 01.10.2012 ( bod 3). Pracovný pomer bol
dojednaný na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou, pričom dohodnutú prácu mal žalobca
vykonávať v rozsahu 40 hodín týždenne ( bod 6,7). Za vykonanú prácu prislúchala žalobcovi mzda vo
výške 500,-€ ( hrubá mzda), ďalej bola dohodnutá odmena za správu klientov ,, Schunk" vo výške 10 %

z prijatej provízie, odmena za správu klientov Dűrl & Partner vo výške 10 % z prijatej provízie, odmena
za správu vlastných klientov vo výške 30 % z prijatej provízie a odmena za splnenie plánu vo výške 10
% z prijatej provízie ( bod 8).

Z Pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ pred uzavretím zmluvy oboznámil

žalobcu ako zamestnanca s jeho právami a povinnosťami vyplývajúcimi pre neho z pracovného pomeru
a mzdovými podmienkami. V bode 12 Zmluvy sa strany dohodli, že práva a povinnosti zamestnávateľa a
zamestnanca vyplývajúce z pracovného pomeru sa riadia zákonníkom práce, ďalšími pracovnoprávnymi
predpismi a inými právnymi predpismi.

5. Z Výpisu zo živnostenského registra žalovaného vyplýva, že žalovaný vykonáva podnikateľku činnosť
pod obchodným menom Patrik Dűrl, pod IČO: 61305006, druh živnosti ohlasovacia voľná. V predmete
podnikaniamážalovaný uvedenévýroba,obchodaslužbyneuvedenévprílohách1až3živnostenského
zákonníka, odbor činnosti sprostredkovanie obchodných kontaktov. Ako dátum vzniku oprávnenia jeuvedené 01.11.1994. Z rozhodnutia o zmene živnostenského listu žalovaného zo dňa 21.11.1994 č.k.
2758/94/Sp/Z1 vyplýva, že ako zodpovedný vedúci žalovaného je zapísaný Jiří Pak, nar. 28.01.1974.

6. Dňa 25.09.2013 bola žalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 52 písm. c)
zákonníka práce z dôvodu, že podľa rozhodnutia zamestnávateľa dochádza ku dňu 01.10.2013 k
organizačnejzmenespočívajúcejvzníženípočtuzamestnancovvoväzbenaočakávanývývojvýsledkov
hospodárenia zamestnávateľa. Výpoveď však žalobcovi ako zamestnancovi riadne doručená nebola.
Následne dňa 29.01.2015 bol so žalobcom rozviazaný pracovný pomer výpoveďou podľa § 52 písm.

c) zákonníka práce z organizačných dôvodov. Výpoveď žalobca prevzal osobne dňa 29.01.2015 , čo
potvrdil svojím podpisom na výpovedi.

7. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že od určitého obdobia prestal od žalovaného dostávať
vyúčtovania. S žalovaným mal dohodnuté preplácanie nákladov, ktorých zaplatenia sa domáha. Ako
ďalší nárok si uplatňuje od žalovaného zaplatenie faktúr za používanie mobilného telefónu. Tento

používal od roku 1997, pričom bývalý zamestnávateľ ho požiadal, aby si telefón zaregistroval na seba
nakoľko zamestnávateľ nemal v SR pridelené IČO. Rok odkedy došlo k uzavretiu Pracovnej zmluvy so
žalovaným mu boli tieto faktúry preplácané a po roku mu ich žalovaný preplácať prestal. Ďalší nárok,
ktorý si žalobca od žalovaného uplatňuje je zaplatenie sumy 1.942,89 €, ktorá predstavuje cestovné
výdavky spojené s užívaním osobného motorového vozidla. Pracovná činnosť žalobcu vykonávaná

pre žalovaného sa vykazovala mesačne pozadu s tým, že dopredu mu žalovaný neurčoval kam má
ísť. Na konci mesiaca robil zhrnutie s kým sa stretol a akú činnosť vykonával. Toto následne predložil
žalovanému. Ďalšie dva nároky, ktoré si žalobca od žalovaného uplatňuje je zaplatenie faktúry vo výške
169,-€, predmetom ktorej bola oprava počítača ako aj nárok predstavujúci nevyplatené provízie za
obdobie rokov 2012 a 2013 v celkovej výške 7.800,-€.

8. Právny zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že žalobca pôvodne vykonával činnosť
pre právneho predchodcu žalovaného a to spoločnosť K. Y.. Spoločnosť žalovaného odkúpila od svojho
právneho predchodcu poisťovací kmeň. Žalobca od 01.10.2012 vykonával pracovnú činnosť, pričom od
žalovaného mal zaručené preplácanie obvyklých nákladov na vykonávanie svojej činnosti. Konkrétne

išlo o náklady spojené s výkonom činnosti počas služobných ciest za obchodnými partnermi, náklady
spojené s telekomunikačnými službami, hotové výdavky spojené s počítačom a zároveň bola dohodnutá
odmena za správu klientov spoločnosti Schunck. Po určitom čase došlo k neplneniu si týchto zmluvných
záväzkov zo strany žalovaného.

10. Právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom uviedol, že žalovaný nikdy nebol právnym
nástupcom spoločnosti K. Y.. Žalovaný v danom období iba prevzal správu niektorých klientov
spoločnosti K. Y., ale žiadne ďalšie práva alebo povinnosti vrátane pracovnoprávnych vzťahov tejto
spoločnosti neprevzal. Žalovaný taktiež odmietol tvrdenia žalobcu, že mu bol ním zamedzený prístup
do kancelárie, kde mal žalobca pracovnoprávne dokumenty. Žalovaný sa snažil so žalobcom dňa

26.09.2013 ukončiť pracovný pomer výpoveďou avšak žalobca odmietol túto výpoveď prevziať a
počnúc dňom 07.10.2013 nastúpil na dočasnú práceneschopnosť. K žalobcom uplatňovaným nárokom
žalovaný uviedol, že so žalobcom nemal uzavretú žiadnu dohodu o používaní súkromného motorového
vozidla na služobné účely, pričom žalovanému nie je zrejmé z akých podkladov žalobca pri vyčíslení
ním uplatňovaného nároku vychádzal. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nikdy neudelil žiadny príkaz na

vykonanie pracovných ciest za ktoré si žalobca uplatňuje od žalovaného nárok na náhradu cestovných
nákladov vo výške 1.942,89 €. Žalovaný zároveň poukázal na ustanovenie § 183 Zákonníka práce ČR v
zmysle ktorého je zamestnanec povinný vyúčtovať si pracovnú cestu vždy najneskôr do 10 pracovných
dní odo dňa jeho ukončenia.

11. K druhému žalobcom uplatňovanému nároku, ktorý predstavuje náklady spojené s užívaním
mobilného telefónu vo výške 673,78 €, právny zástupca žalovaného uviedol, že sa nejednalo o služobný
mobil pričom zmluvný vzťah je medzi žalobcom a nie medzi žalovaným. Žalobca si uplatňuje od
žalovaného nárok na zaplatenie spolu deviatich faktúr za používanie mobilného telefónu, pričom všetky
faktúry sú vystavené na osobu žalobcu a osem týchto faktúr je vystavených za obdobie žalobcovej

práceneschopnosti.Sámžalobcavšakvosvojomvyjadrenípresúduviedol,žepočaspráceneschopnosti
nevykonával žiadnu pracovnú činnosť.12. Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku predstavujúceho nevyplatené provízie za obdobie
od 02.08.2012 do 31.08.2015 vo výške 7.800,-€, ktoré mali byť podľa názoru žalobcu neoprávnene
nevyplatené, žalovaný uviedol, že všetky provízie na ktoré mal žalobca nárok mu vyplatené boli.

Na preukázanie týchto tvrdení predložil žalovaný súdu jednotlivé protokoly o vyplatení provízií.
Žalovanému nie je zrejmé z akých údajov žalobca vychádzal pri určení výšky ním uplatneného nároku
predstavujúceho nevyplatené provízie vo výške 7.800,-€.

13. K nároku uplatnenému žalobcom predstavujúcemu náklady za pracovné cesty právny zástupca

žalovaného poukázal na ustanovenie § 66 zákona o poistnej zmluve a § 21 zákona o poisťovacích
sprostredkovateľoch podľa ktorých bol žalobca povinný zápisy z jednania s jednotlivými klientmi, pričom
doposiaľ žalobca takéto podklady nepredložil.

14. Právny zástupca žalovaného zároveň zdôraznil skutočnosť, že žalobca si začal od žalovaného
uplatňovať rôzne peňažné nároky počas trvania žalobcovej práceneschopnosti a podal na žalovaného

rôzne podnety na rôzne kontrolné orgány. K žalobcom predloženým zoznamom klientov z roku 2012
a 2013 uviedol, že žalovaný oslovil spoločnosť Y. G., aby sa vyjadril k správnosti províznych listov a
k vyplateniu provízii zo strany žalovaného. Po preskúmaní zoznamu klientov za ktorých si žalobca od
žalovaného uplatňoval provízie žalovaný zistil, že vo viacerých prípadoch sám žalobca prebral od týchto
klientov ukončenie poistných zmlúv a napriek tomu si uplatňuje za tieto obchody provízie. Po preverení

všetkých subjektov predložených žalobcom a taktiež po preverení úhrad žalovaný zotrval na tom, že
voči žalobcovi nemá žiaden neuhradený záväzok. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby súd ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

15. Svedok H. R., ktorý je zodpovedným zástupcom žalovaného vo výpovedi pred súdom uviedol, že

v roku 2012 bola spoločnosti žalovaného ponúknutá správa klientov spoločnosti Schunck a zároveň im
boli ponúknutý ich pracovníci s tým, že žalovaný sa má rozhodnúť či s nimi uzavrie pracovné zmluvy.
Dňa 01.10.2012 podpísal žalovaný so žalobcom Pracovnú zmluvu na pozíciu maklér, pričom náplňou
práce bolo hlavne uzatváranie nových obchodov z ktorých mu plynula provízia vo výške 30% z prijatého
poistného plnenia. Ďalej mal žalobca podľa pracovnej zmluvy nárok na provízie vo výške 10% ako

odplata za správu klientov svojho bývalého zamestnávateľa, pričom týchto klientov zostalo na území SR
6, čo bol hlavným dôvod prečo sa bývalý zamestnávateľ rozhodol zavrieť túto pobočku. Svedok zároveň
poukázal na Dohodu o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok podpísanú žalobcom za zjednané obchody
za rok 2012, konkrétne do 31.10.2012 v ktorej žalobca priznáva, že prevzal 3.000,-€. Ako ďalší dôkaz
predložil súdu bankové výpisy z ktorých vyplýva, že žalobcovi bola riadne vyplatená aj mzda minimálne

10 dní pred výplatným termínom. Čo sa týka mobilného telefónu svedok uviedol, že telefón prevzal
žalobca od svojho bývalého zamestnávateľa. K úhrade faktúr za mobilný telefón ktoré preplatil žalovaný
svedok uviedol, že toto sa udialo na výslovnú žiadosť žalobcu s tým, že tieto platby budú započítané
oprotinárokunaprovíziu.Nacestovnénákladymalžalobcanárokibavprípade,žebysajednaloonákup
zásob do kancelárie. K ďalšiemu žalobcom uplatnenému nároku vo výške 169,-€, predstavujúcu úhradu

faktúry za spotrebný materiál uviedol, že žalobca tento nákup so žalovaným nekonzultoval. Výplatné
pásky boli žalobcovi vždy riadne a včas odovzdané. Žalobcovi bola dňa 29.01.2015 osobne doručená
výpoveď daná mu podľa § 52 písm. c) zákonníka práce z dôvodu, že u žalovaného došlo dňa 01.10.2013
k organizačnej zmene.

16. Štatutárny zástupca žalovaného vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalobca pôvodne pracoval pre
firmu ,, Y. G.", pričom žalovaný na základe dohody prevzal pobočku tejto firmy v Olomouci, pričom sa
rozhodli prevziať aj žalobcu do pracovného pomeru.

17. Z Dohody o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok zo dňa 31.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a

spoločnosťou Oskar Schunck s.r.o., podpísanej iba žalobcom vyplýva, že vyplatením provízie 3.000,-€
žalobcovi sú všetky vzájomné pohľadávky zo strany zamestnanca ( žalobcu) a zamestnávateľa (Oskar
Schunck s.r.o.) vyrovnané.

18. Zemailovejkomunikáciepredloženejžalobcomzodňa15.11.2012vyplýva,žezodpovednýzástupca

H. R. mal žalobcovi uviesť , že mu budú uhradené všetky náklady súvisiace s prevodom mobilných
zariadení a priamo operátorovi spoločnosti Orange budú uhrádzané všetky faktúry za internetové
pripojenie a za mobil s telefónnym číslom žalobcu odo dňa 01.10.2012 po dobu trvania celéhopracovného pomeru v spoločnosti žalovaného. H. R. však pred súdom uviedol, že tento email nikdy
nepísal a v čase keď bol tento email odoslaný sa nenachádzal na pracovisku.

19. Z protokolu o vyplatení provízie č. XXXXXXXXXX s dátumom čerpania 18.12.2013 vyplýva, že
žalobcovi bola žalovaným vyplatená provízia vo výške 183,60 €, Z protokolu o vyplatení provízie č.
XXXXXXXXXX s dátumom čerpania 29.05.2013 vyplýva, že žalobcovi bola vyplatená provízia vo výške
201,10 Kč, Z protokolu o vyplatení provízie č. XXXXXXXXXX s dátumom čerpania 27.01.2014 vyplýva,
že žalobcovi bola vyplatená provízia vo výške 44,80 €.

20. Podľa článku 3 ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si
zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy
alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať
celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 8 ods.1 a 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym
poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť
zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou

podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.

Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak
tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého

miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.

Podľa článku 2 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie") upravujúcimi právomoc súdov, ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne

občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
druhom členskom štáte
a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa
zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

21. S poukazom na vyššie citované Nariadenia je v danej sporovej veci daná právomoc aj príslušnosť
Okresného súdu Bratislava II, čo medzi stranami sporu sporné nebolo.

22. Podľa§6zák.č.262/2006Sb.ZákonníkpráceČR,zamestnanecjefyzickáosoba,ktorásazaviazala
k výkonu závislej práce v základnom pracovnoprávnom vzťahu.

Podľa § 31 zák. č. 262/2006 Sb. Zákonník práce pred uzatovrením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný zoznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré by pre ňu z pracovnej zmluvy,
poprípade z menovania na pracovné miesto vyplynuly, a s pracovnými podmienkami a podmienkami
odmeňovania, za ktorých má prácu vykonávať , a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zvláštnych právnych

predpisov vzťahujúcich sa k práci, ktorá má byť predmetom pracovného pomeru.
Podľa § 33 ods.1 zák. č. 262/2006 Sb. Zákonník práce, pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak nie je v tomto zákone ďalej stanovené inak.
Podľa § 34 ods.1 a 2 zák. č. 262/2006 Sb. Zákonník práce pracovná zmluva musí obsahovať
a) druh práce, ktorý má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávat,

b) miesto alebo miesta výkonu práce, v ktorých má byť práca podle písmena a) vykonávaná,
c) deň nástupu do práce.
Pracovná zmluva musí být uzavretá písomne.Podľa § 36 zák. č. 262/2006 Sb. Zákonník práce pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v
pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce alebo dňom , ktorý bol uvedený ako deň menovania na
pracovné miesto vedúceho zamestnanca.

Podľa § 38 ods.1 zák. č. 262/2006 Sb. Zákonník práce od vzniku pracovního pomeru je
a) zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu alebo plat, vytvárať podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať
ostatné pracovné podmienky stanovené právnymi predpismy, zmluvou alebo stanovené vnútorným
predpisom,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa konať osobne prácu podľa pracovnej zmluvy
v rozvrhnutej týždennej pracovnej dobe a dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovného
pomeru.
23. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy
11.019,62 €. Táto suma pozostáva z piatich samostatných nárokov.

24. Žalobca si uplatňuje od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 433,95 € predstavujúci náklady
spojené s užívaním osobného motorového vozidla za mesiac august 2013 vo výške 206,11 €, za mesiac
september 2013 vo výške 162,87 € a za mesiac október 2013 vo výške 64,97 €. Dôvodnosť uplatňovania
týchto nárokov žalobca preukazoval fotokópiami pokladničných dokladov za palivové hmoty. Podľa
názoru súdu žalobcovi z pracovnej zmluvy , ktorú mal uzavretú so žalovaným nevyplýva, že by bol

žalovaný povinný žalobcovi ako svojmu zamestnancovi preplácať náklady spojené s užívaním osobného
motorového vozidla. Sám žalobca v konaní pred súdom uviedol, že medzi stranami išlo o ústnu dohodu,
pričomžalovanýexistenciutakejtodohodynepotvrdil.Taktiežnebolamedzistranamiuzavretáakákoľvek
dohoda o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely

25. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 673,78 € pozostáva z deviatich žalobcom
uhradených faktúr za používanie mobilného telefónu za obdobie september 2013 až máj 2014.
Dôvodnosť tohto nároku odvodzuje žalobca tým, že žalovaný nemal na území SR pridelené IČO a preto
si bol žalobca v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti pre žalovaného ako svojho zamestnávateľa
povinný zabezpečiť mobilný telefón na svoje meno. V konaní však žalobca opäť nepreukázal dôvodnosť

tohto ním uplatneného nároku, nakoľko z pracovnej zmluvy ani zo žiadneho dodatku prípadne dohody
nevyplýva povinnosť žalovaného žalobcovi tieto náklady preplácať. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb č. G. je uzavretá medzi žalobcom ako účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko a.s..

26. Ďalší žalobcom uplatnený nárok vo výške 169,-€ predstavuje náklady spojené s opravou osobného

počítača, pričom faktúra je vystavená na odberateľa, ktorým má byť žalovaný. K tejto položke žalovaný
uviedol,žežalobcasnímnákuptohtomateriáluaopravunikdynekonzultovalpričomsvedokPakuviedol,
že napr. fakturovaná cena za cartrige je nezmysel, nakoľko tento bol dodaný 11 dní pred dodávkou tohto
počítača a tento materiál bol žalovaným riadne preplatený. Zdôraznil, že žalobca so žalovaným tento
nákup nekonzultoval.

27. Nárok žalobcu predstavujúci sumu 1.942,89 € predstavuje náklady spojené so služobnými cestami
na základe cestovných príkazov za obdobie máj až október 2013. Dôvodnosť týchto nárokov žalobca
preukazuje trvalými cestovnými príkazmi, ktoré však nie sú podpísané žalovaným ako zamestnávateľom
žalobcu. Žalovaný navyše odmietol akékoľvek tvrdenia o tom, že by žalobcovi udelil príkaz na vykonanie

pracovnej cesty za ktorú by mal žalobca nárok na cestovné náhrady v zmysle zákonníka práce, pričom
poukázal na ustanovenie § 183 Zákonníka práce ČR, podľa ktorého je zamestnanec povinný vyúčtovať
sipracovnúcestuvždynajneskôrdo10pracovnýchdníododňajejukončenia.Súdzdôrazňuježežiaden
dôkaz preukazujúci dôvodnosť priznania tohto nároku súd predložený nebol.

28. Posledný žalobcom uplatnený nárok predstavuje nevyplatené provízie za správu klientov za
obdobie rokov 2012 a 2013 v celkovej výške 7.800,-€. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca
uzavrel so svojím pôvodným zamestnávateľom spoločnosťou K. Y. Dohodu o vzájomnom vysporiadaní
pohľadávok, ktorú podpísal iba žalobca pričom z obsahu tejto dohody vyplýva, že žalobca prevzal za
zjednanéobchodydo31.10.2012sumu3.000,-€.Províziezatotoobdobiesivšakžalobcauplatňujeajod

žalovaného.Žalobcanamietal,žetútosumunikdyneprevzal.Tátoskutočnosťjevšakpodľanázorusúdu
v prejednávanej veci irelevantná. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil súdu obsiahly zoznam
listínakýmsúnapríkladzoznamyklientov,ktorýchmalprevziaťžalovanýspolusrozpisomprovízií,avšak
ztýchtolistínniejezrejmézaktorýchklientovprináležalaprovíziažalobcovi.Kzoznamuklientov,ktorýchsprávu mal vykonávať žalobca žalovaný uviedol, že žalobca v ňom uviedol klientov za ktorých nebolo
žiadne poistné uhradené poisťovniam. Súd na tomto mieste poukazuje na znenie zmluvy z obsahu ktorej
vyplýva, že žalobca má nárok na províziu z uhradených plnení žalovanému. Zo žalovaným predložených

vyjadrení jednotlivých subjektov je zrejmé, že uplatňovanie provízie za týchto klientov je nedôvodné.

29. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný mu riadne a včas neposielal výplatné pásky ako to aj
to, že mu nebola v určitom období riadne a včas vyplácaná mzda. Posúdenie týchto skutočností však
podľa názoru súdu pre posúdenie tohto predmetu sporu nemalo žiaden význam. Skutočnosť, že medzi

stranami sporu došlo k riadnemu uzavretiu Pracovnej zmluvy upravenej podľa Zákonníka práce ČR
sporná nebola. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ bol riadne v súlade s § 31 zákonníka
práce oboznámený s podmienkami výkonu pracovnej činnosti pre žalovaného.

30. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
Dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie oprávnenosti uplatnených nárokov. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania o výške ktorých súd rozhodne v

konečnom rozhodnutí ( 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.