Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/317/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212228452.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,

Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy, o odvolaniach žalobkyne proti uzneseniam Okresného súdu Košice II z 3. októbra 2012 o
poplatkovej povinnosti vo veciach spojených na spoločné konanie sp. zn. 42C/273/2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenia Okresného súdu Košice II z 3.októbra 2012 č.k. 42C/239/2012-10, č.k.

42C/240/2012-9, č.k. 42C/241/2012-9, č.k. 42C/242/2012-9, č.k. 42C/244/2012-8, č.k. 42C/246/2012-9,
č.k. 42C/247/2012-9, č.k. 42C/248/2012-9, č.k. 42C/251/2012-8, č.k. 42C/252/2012-9, č.k.
42C/253/2012-8, č.k. 42C/254/2012-8, č.k. 42C/256/2012-8, č.k. 42C/257/2012-8, č.k. 42C/258/2012-8,
č.k. 42C/259/2012-10, č.k. 42C/260/2012-8, č.k. 42C/261/2012-9, č.k. 42C/262/2012-8,
č.k. 42C/263/2012-10, č.k. 42C/264/2012-8, č.k. 42C/265/2012-8, č.k. 42C/266/2012-8, č.k.

42C/267/2012-8, č.k. 42C/268/2012-8, č.k. 42C/269/2012-8, č.k. 42C/270/2012-8, č.k. 42C/271/2012-9,
č.k. 42C/272/2012-9.

Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa uzneseniami z 3.10.2012 vo veciach sp.
zn. 42C/239/2012, 42C/240/2012, 42C/241/2012, 42C/242/2012, 42C/244/2012, 42C/246/2012,
42C/247/2012, 42C/248/2012, 42C/249/2012, 42C/250/2012, 42C/251/2012, 42C/252/2012,
42C/253/2012, 42C/254/2012, 42C/256/2012, 42C/257/2012, 42C/258/2012, 42C/259/2012,
42C/260/2012, 42C/261/2012, 42C/262/2012, 42C/263/2012, 42C/264/2012, 42C/265/2012,
42C/266/2012, 42C/267/2012, 42C/268/2012, 42C/269/2012, 42C/270/2012, 42C/271/2012 a

42C/272/2012 (následne spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 42C/273/2012) navrhovateľovi
uložil, aby v každej jednotlivej veci v lehote 10 dní od doručenia uznesenia na účet súdu zaplatil súdny
poplatok 66 € za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov.
Písomné vyhotovenie každého z posudzovaných uznesení obsahuje správne poučenie o tom, že proti

nemu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

2. Proti všetkým týmto uzneseniam žalobkyňa podala odvolania.

3. V odvolaní uviedla, že nepodala námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. a tak spoplatňovanie
fiktívneho návrhu je bezpredmetné. Poukázala na to, že v žalobe uviedla skutočnosti preukazujúce

fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia súz prejednávania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a sú teda vo veci
zaujatí (§ 14 O.s.p.). Súd prvého stupňa mal preto postupovať zákonným spôsobom a podľa § 12 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie

inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému
súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Ak by
aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
17a zák. o súdnych poplatkoch, tvrdila, že nie je možné uložiť jej povinnosť zaplatiť súdne poplatky.
V tejto súvislosti poukázala na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je súdne

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené, čo sa rovnako týka poplatkov za podané
návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. Bola preto toho názoru, že
v zmysle tohto ust. v tomto konaní súdne poplatky neplatí.

4. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaniach žalobkyne uznesením 6Co/803/188 z 30. marca
2015 odvolania odmietol majúc za to, že boli podané oneskorene.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o dovolaní žalobkyne uznesením 6Cdo/425/2015-199
z 26. mája 2016 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2015 sp. zn. 6Co/803/2014 a

vec mu vrátil na ďalšie konanie pokladajúc záver Krajského súdu v Košiciach o oneskorene podaných
odvolaniach za predčasný.

6. Krajský súd v Košiciach vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obsahu
spisu a ďalších odvolaní podaných žalobkyňou akceptoval, že odvolania žalobkyňou boli podané včas

a zaoberal sa ich dôvodnosťou.

7. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

8. Podľa ust. § 470 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach pritom vec podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods.
1,2 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne nie sú dôvodné, lebo súd prvej inštancie rozhodol

správne, kedy napadnutými uzneseniami uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdne poplatky za podané
námietky zaujatosti podľa pol. č. 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku

zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

12. Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na
prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

13. Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva právo účastníkov uplatniť námietku zaujatosti voči
sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, a zároveň obsahuje obligatórne náležitosti pre námietkuzaujatosti, medzi ktoré patrí označenie sudcu, proti ktorému námietka smeruje, dôvod, pre ktorý má
byť sudca vylúčený a okolnosť, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Iba na podania, ktoré nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada a v takomto

prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá.

15. Z obsahu žalôb v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa v úvode upozorňuje na skutočnosť o
predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať. Podľa jej názoru, súd prvého stupňa zapríčinil

svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na jej strane, a preto
nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Uviedla, že ak bol
sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobkyňou a štátom, tak je vylúčené,
aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 65/05, ktorý sa vyjadril k potrebe uplatňovania
objektívnehohľadiskapriposudzovanískutočnostívýznamnýchprerozhodovanieonezaujatostisudcov.

Zastáva názor, že pridelením veci niektorému zo sudcov daného okresného súdu by sa porušilo jej právo
na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce, na súde neexistuje
sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Navrhla preto, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci
inému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Košice II sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

16. Z uvedeného je nepochybné, že žalobkyňa uplatnila v konaní námietku zaujatosti, ktorá má
obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 15a ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa preto postupoval správne,
ak podanie podľa obsahu posúdil ako uplatnenú námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. a vec

predložil nadriadenému súdu na rozhodnutie o nej. Krajský súd v Košiciach o námietke zaujatosti
rozhodol uznesením 1NcC/58/2012-22 z 18.10.2012.

17. Tvrdenie žalobkyne, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, nemožno akceptovať, lebo súdna prax

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Nc 17/2010 z 31.5.2010, 3Cdo 102/2012 z
11.3.2013) sa zjednotila v názore, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama
skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca
vykonáva súdnictvo, resp. že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia v žalobe) svojím nesprávnym úradným postupom vo

veci založil zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.9.2012 nemá v konaní platiť

súdne poplatky, a teda ani súdny poplatok za podanie návrhu na vylúčenie sudcov.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom do 30.9.2012 od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným

postupom.

20. Podľa položky 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.,
za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania sa platí súdny poplatok v sume 66 eur.

21. Skutočnosť, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo do 30.9.2012 od súdnych poplatkov vecne
oslobodené, nemá vplyv na zákonnú povinnosť žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za vznesenie

námietky zaujatosti.22. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 124/2011 z 30.3.2011 rozhodol, že vecné
oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka

súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba podľa § 138
O.s.p. a vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4
zákona sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1), za odvolanie, dovolanie, návrh na
obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 cit. zákona).

23. So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenia ako vecne
správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď
žalobkyňa v ňom úspech nemala a žalovanej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).