Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010180
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6121010180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Adriány Považanovej a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného U. N. za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 10. novembra 2021,
o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej U.. U. N. N. proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 1.6.2021, sp. zn. 7T/7/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného U. N., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalým pobytom
V. V., F. 1, podľa § 285 písm. b) Tr. por. za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 29. 04. 2020 v čase okolo 19.30 h v V. V. na parkovisku, na ulici U. cesta, po predchádzajúcom
slovnom konflikte, pri ktorom U.. U. N. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom F. 1, V. V., sotil do dverí
osobného motorového vozidla zn. M., model F., ev. č. V. XXX I., jej privrel ľavú ruku dverami vozidla M. v
časti pántov dverí, kde sa jednalo o dvere na strane šoféra, čím takto U.. U. N. N. spôsobil zranenia, a to

pomliaždenie ľavej ruky na chrbtovej strane s krvnou podliatinou v podkoží o ploche 2 x 2 cm, ktoré bola
sprevádzaná bolestivosťou pri stlačení, pomliaždenie ľavého zápästia a predlaktia s opuchom a krvnou
podliatinou v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu na vonkajšej strane stehna s
krvnou podliatinou - podkožným výronom veľkosti 2 x 2 cm a povrchové pomliaždenie chrbta v driekovej
oblasti ľahkého stupňa prejavujúce sa začervenaním a palpačnou bolestivosťou s dobou liečenia 4 - 5
týždňov,
ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

spod obžaloby o s l o b o d z u j e ,
pretože tento skutok nie je trestným činom.

II. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú U.. U. N. N., nar. XX.XX.XXXX v U., trvalým pobytom V. V., F.
1 a jej čiastočnú právnu nástupkyňu X. zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka V. V., so sídlom V. V., F. XX,
IČO: XX XXX XXX, odkazuje s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

III. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

IV. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej U.. U. N. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 1.6.2021, sp. zn. 7T/7/2021 bol
obžalovaný U. N. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby za skutok, ktorý bol právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na §

139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 29. 04. 2020 v čase okolo 19.30 h v V. V. na parkovisku, na ulici U. cesta, po predchádzajúcom
slovnom konflikte, pri ktorom U.. U. N. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom F. 1, V. V., sotil do dverí

osobného motorového vozidla zn. M., model F., ev. č. V. XXX I., jej privrel ľavú ruku dverami vozidla M. v
časti pántov dverí, kde sa jednalo o dvere na strane šoféra, čím takto U.. U. N. N. spôsobil zranenia, a to
pomliaždenie ľavej ruky na chrbtovej strane s krvnou podliatinou v podkoží o ploche 2 x 2 cm, ktoré bola
sprevádzaná bolestivosťou pri stlačení, pomliaždenie ľavého zápästia a predlaktia s opuchom a krvnou
podliatinou v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu na vonkajšej strane stehna s
krvnou podliatinou - podkožným výronom veľkosti 2 x 2 cm a povrchové pomliaždenie chrbta v driekovej

oblasti ľahkého stupňa prejavujúce sa začervenaním a palpačnou bolestivosťou s dobou liečenia 4 - 5
týždňov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení U.. U. N. N., nar. XX.X.XXXX a X. zdravotná poisťovňa, a.s.
pobočka V. V., odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní
odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.8.2021. Najprv

poukázal na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie. Stotožnil sa s tvrdením súdu, že všetky procesné
strany, ako aj účastníci konania vypovedali počas celého konania zhodne. Vykonaným dokazovaním
bolopreukázané,žemedziobžalovanýmapoškodenoudošlokroztržkeohľadomdokladovodosobného
motorového vozidla, kde v dôsledku uvedenej roztržky došlo k poraneniam poškodenej.

Nestotožnil sa ale s argumentáciou súdu, že jediným dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného
bola výpoveď poškodenej. Závery odborného vyjadrenia vypracovaného počas prípravného konania
podporujú výpoveď poškodenej ohľadom mechanizmu vzniku jej zranení. Skutočnosť, že znalec
nevylúčil možnosť, že zranenia si spôsobila sama poškodená aktívnymi vystupovaním v konflikte s
obžalovaným, nemôže byť na jej ťarchu. Súd pri rozhodovaní mal za to, že počas konania nebol

preukázaný zámer obžalovaného ublížiť poškodenej a z uvedeného dôvodu nebolo možné jeho konanie
považovať za trestný čin. V predmetnej trestnej veci bol ustálený skutkový dej tak, ako bol
uvedený v obžalobe.

Samotná skutočnosť, že poškodená aktívne vystupovala v konflikte nespochybňuje priebeh skutkového

deja. Naopak potvrdzuje výpoveď poškodenej, že obžalovaný konal voči nej aktívne, keď je zobral
doklady od vozidla, ktoré ona chcela získať späť a aktívne jej v tom bránil. Za takejto situácie od
poškodenej nemožno očakávať, že zostane v konflikte pasívna a nebude sa snažiť brániť, resp. získať
naspäť doklady, na ktorých jej záležalo. V prípade pochybností o spôsobe vzniku zranení poškodenej
mohol súd

nariadiť doplnenie dokazovania, či už vypočutím znalca alebo iným dôkazným
prostriedkom. Skutočnosť, že sa poškodená nesťažovala v čase
skutku na zranenia, je možné pripísať jej psychickému rozrušeniu, v dôsledku ktorého
nemusela mať poškodená vedomosť o zraneniach. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď
svedkyne U. T., ktorá uviedla, že poškodená bola po skutku v zlom

psychickom rozpoložení.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to

písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.8.2021. V plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými aj právnymi závermi okresného súdu. Žalovaný skutok nespáchal a poškodenej nikdy ľavú
ruku tak, ako to opisuje vo svojej výpovedi nepribuchol vo dverách auta, ani na ňu nijakým spôsobom
nikdy netlačil. Svedok G. O., ktorý ako jediný okrem neho a poškodenej mal možnosť byť bezprostrednepri celom incidente, nakoľko po celý čas sedel na strane spolujazdca, a tak bol priamym svedkom
ich výlučne slovnej výmeny názorov, vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že poškodenú nesotil, ani
netlačil o dvere vodiča OMV M. F., ani jej nepribuchol alebo iným spôsobom nepritlačil ľavú ruku do

dvier vodiča.

Svedkyňa U. T. rovnako nevidela, že by mal poškodenú nejako fyzicky napadnúť. Vo svojej výpovedi
vyslovene uviedla, že nevidela, či dvere na aute nejako pribuchol alebo len pritlačil, resp. pritláčal
poškodenej ruku. Taktiež uviedla, že sa na nich vkuse nedívala a ani nevie, či mala poškodená ruku vo

dverách, v čase keď údajne zakričala „au“. Rovnako vo svojej výpovedi priamo na hlavnom pojednávaní
uviedla, že poškodená sa aktívne snažila vytrhnúť mu doklady z ruky keď stáli hneď vedľa osobného
motorového vozidla a tak je pravdepodobné, že sa počas tohto naťahovania mohla udrieť aj sama.
Rovnako na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok G. O.. Z uvedeného vyplýva, že nikto zo svedkov
nevidel, že by akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol poškodenú, okrem vzájomného doťahovania sa
o doklady od OMV I. F..

V úradnom zázname hliadky OR PZ v V. V. zo dňa 11.05.2020, privolanej na miesto činu je uvedené,
že „počas našej prítomnosti nedochádzalo medzi manželmi k žiadnemu fyzickému kontaktu, nikto nebol
zranený, ani nám nikto nič v súvislosti s fyzickým konfrontovaním neoznamoval“. V ďalšom na podporu
svojich tvrdení poukázal na judikáty R 46/1963, R 38/1970 a R 56/1994.

Poukázal tiež na odborné vyjadrenie č 20/2020 vypracované znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia U.. U. M., z ktorého vyplýva, že na tele poškodenej boli po incidente zo
dňa 29.4.2020 podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie zistené zranenia, a to: pomliaždenie ľavej ruky
na chrbtovej strane s krvnou podliatinou (krvný výron - hematón) v podkoží o ploche 2x2 cm, ktorá bola

sprevádzaná bolestivosťou pri stlačení, pomliaždenie ľavého zápästia a predlaktia s opuchom a krvnou
podliatinou v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenia ľavého bedrového kĺbu na vonkajšej strane stehna s
krvnou podliatinou (podkožným výronom veľkostí 2x2 cm) a povrchové pomliaždenie chrbta v driekovej
oblasti ľahkého stupňa prejavujúce sa začervenaním a palpačnou (dotykovou) bolestivosťou. Znalec
ďalej uviedol, že: „poranenie konkrétne pomliaždenie chrbta ľavej ruky na ploche 2x2 cm s podkožným

krvným výronom mohlo vzniknúť nárazom pohybujúcou sa rukou do pevného tvrdeného predmetu, t.j.
aktívny mechanizmus“. Samotný znalec tak pripustil možnosť vzniku daného poranenia poškodenej aj
inýmspôsobomakouviedlavosvojejvýpovedi,nehovoriacotom,ženiktozprítomnýchsvedkovnevidel,
že by poškodenú akokoľvek fyzicky napadol, strčil do dverí auta, alebo jej privrel ľavú ruku do dverí.

Zdôraznil tiež, že nie je povinnosťou obvineného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie
neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Preto je nevyhnutné, aby
jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať
v jeho prospech a nie naopak. Nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Zásada náležitého
zistenia skutkového stavu veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie
dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obvineného.
Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo

preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci
preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod

obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.
Vzhľadom na vyššie uvedené požiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora zmysle ust. § 319 Tr. por.
zamietol.

Priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu

odvolanie aj poškodená U.. U. N. N., a to proti výroku o náhrade škody a s ním súvisiacemu výroku o
vine. Odvolanie bližšie nezdôvodnila, a to ani na výzvu krajského súdu.Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti poškodenej U.. U. N. N. a jej čiastočnej právnej
nástupkyni X., a.s., prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom
zdôraznil, že okresný súd vyhodnotil dôkazy výlučne v prospech obžalovaného, čo nebolo namieste.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného poukázal na odôvodnenie vyjadrenia obžalovaného, napadnutý
rozsudok považoval za správny a zákonný, preto navrhol odvolanie okresného prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa pridržiaval toho, čo uviedol jeho obhajca, ako aj písomného vyjadrenia a žiadal, aby bol
v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako

oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, napriek tomu ale na jeho
podklade zistil iné dôvody, pre ktoré musel napadnutý rozsudok zrušiť a vo veci rozhodnúť sám.

Odvolanie poškodenej zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, keď
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, avšak použil nesprávny oslobodzovací dôvod podľa § 285

písm. c) Tr. por., t. j., že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, nakoľko mal obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby procesným postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por., t. j., že skutok, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný, sa stal, ale nie je trestným činom.

Podľa názoru krajského súdu sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne a zodpovedajú

dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
analyzujedôkaznúsituáciuasúvňomuvedenéajúvahy,ktorýmisaokresnýsúdspravovalprihodnotení
dôkazov, ako aj právne úvahy na to nadväzujúce. Aj podľa krajského súdu tak bolo preukázané, že pri
vzájomnom konflikte s obžalovaným poškodená utrpela zranenia uvedené v obžalobe, a teda došlo k
porušeniu spoločenského záujmu chráneného Trestným zákonom na ochrane zdravia ľudí, existujú však

dôvodnépochybnostiotom,akýbolkonkrétnymechanizmusvznikutýchtozranení,tedasanepreukázali
ďalšie jednotlivé rozhodujúce skutočnosti uvedené v obžalobe, ktorými by obžalovaný naplnil zákonné
znaky uvedených prečinov.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu

rozhodnutiu.
Možno súhlasiť s okresným prokurátorom v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v prospech obžalovaného, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie
v súlade so zákonom. Naopak, okresný prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy
výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste, vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu.

Do úvahy prichádzali tri verzie vzniku zranení poškodenej, a to že jej zranenia spôsobil aktívnym
vystupovaním obžalovaný, ďalej že k ich vzniku došlo v dôsledku ich vzájomného fyzického konfliktu
a v neposlednom rade nie je vylúčená ani možnosť, že si poškodená spôsobila zranenia sama
vlastnou váhou, keď pri fyzickom konflikte s obžalovaným stratila rovnováhu a narazila do dverí
auta alebo si takto dverami vozidla privrela ruku (pasívny mechanizmus), čo bola pre obžalovaného

najpriaznivejšia verzia. Možnosť, že zranenia si spôsobila sama poškodená aktívnym vystupovaním
v konflikte s obžalovaným, pritom pripustil aj sám odvolateľ. Nemožno sa potom stotožniť s jeho
argumentáciou, že dotknuté odborné vyjadrenie je okrem výpovede poškodenej ďalším dôkazom
svedčiacim v neprospech obžalovaného. Uvedené nezanedbateľné pochybnosti ohľadom mechanizmu
vzniku zranení poškodenej by pritom nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov.

Zhrnúc uvedené, keďže vykonaným dokazovaním nebola vylúčená ani jedna z uvedených verzií
ohľadom mechanizmu vzniku zranení poškodenej, bolo v zmysle zásady in dubio pro reo nevyhnutné
vychádzať z poslednej uvedenej.Okresný súd potom pochybil, keď po uvedených skutkových zisteniach pripustil, že žalovaný skutok je
trestným činom a obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., keďže procesný postup podľa

§ 285 písm. b) Tr. por. je pre neho priaznivejší. Z rovnakého dôvodu, a teda po zistení, že zranenia si
mohla poškodená spôsobiť aj sama, neprichádzalo do úvahy ani prípadné posúdenie žalovaného skutku
ako priestupku.

Zároveň žalovaný skutok nebolo možné kvalifikovať ani ako prečin výtržníctva, keď už z podanej

obžaloby vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou išlo o vzájomný konflikt. Aj vykonané dôkazy, a
to výsluchy svedkov preukázali, že poškodená v ňom sama aktívne vystupovala a obžalovaného fyzicky
atakovala. Vzhľadom na okolnosti skutku je tak zrejmé, že nedosahuje nielen intenzitu trestného činu,
ale ani priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Odvolací súd v zhode so skutkovými zisteniami prvostupňového súdu konštatuje, že vykonaným

dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že žalovaný skutok je trestným činom, resp.
trestnými činmi, aj keď výpoveď poškodenej jeho spáchaniu nasvedčovala a ani vypracované odborné
vyjadrenie nevylúčilo, že popísané zranenia jej mohol spôsobiť práve obžalovaný. Uvedené dôkazy ale
sami o sebe, ani v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi jednoznačne nepreukázali ďalšie jednotlivé
rozhodujúce skutočnosti, a to konkrétne také konanie obžalovaného, ktorým by naplnil zákonné znaky

žalovaných prečinov. Prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného preto bolo
zákonné a správne v konečnom dôsledku obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Tr. por., a teda v tomto smere zmeniť dôvod oslobodenia obžalovaného oproti napadnutému rozsudku
v jeho prospech. Je tak zrejmé, že odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodne podané, napriek
tomu však odvolací súd na jeho podklade zistil dôvody, pre ktoré musel napadnutý rozsudok zrušiť a

vo veci sám rozhodnúť. Tu krajský súd pre úplnosť poukazuje na to, že v prípade odvolania podaného
okresným prokurátorom sa neuplatňuje zásada reformatio in peius, a teda mohol rozhodnúť v prospech
obžalovaného, aj keď odvolateľ podal odvolanie v jeho neprospech.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd odkázal poškodených

s nárokom na náhradu škody na civilný proces, tento odvolací súd síce považoval za zákonný a správny,
pretože takýto procesný postup v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku v prípade, že
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, je obligatórny, avšak nakoľko zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu (keďže zrušil výrok o vine, musel zrušiť aj výrok o náhrade škody), následne o nároku
na náhradu škody sám rozhodol tým istým spôsobom.

K odvolaniu poškodenej proti výroku o náhrade škody opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej veci bolo
jej odkázanie s nárokom na náhradu škody na civilný proces postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
obligatórne. Ani poškodená, ktorej sa takýto výrok priamo týka, preto nebola oprávnená napadnúť tento
výrok odvolaním. Taktiež nie je zo zákona oprávnená podať odvolanie proti výroku o vine.
Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku z vyššie

uvedených dôvodov o odvolaniach okresného prokurátora a poškodenej U.. U. N. N. rozhodol pomerom
hlasov 3:0 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.