Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010145
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010145.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému R. F., nar. XX.X.XXXX v U., okres R.,
toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
- Kráľová, pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazomna§138písmenoj)Trestnéhozákonaainé,oodvolaníprokurátoraprotirozsudkuOkresného

súdu Prievidza sp. zn. 3T/31/2020 zo dňa 08.07.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2021
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/31/2020 zo dňa 08.07.2020, bol obžalovaný R.
F. uznaný vinným pod bodom 1/ z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Tr. zákona v časti
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a pod bodom 2/ až 5/ zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

1. dňa 15.6.2019 v čase o 07:15 hod. spoločne s J. R. platobnou kartou č. XXXX XXXX XXXX XXXX,

vydanou bankou OTP Bankou Slovensko, a. s., k účtu číslo Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
patriacemu poškodenému H. J., ktorú J. R. dňa 15.6.2019 v presnejšie nezistenom čase v ranných
hodinách bližšie nezisteným spôsobom neoprávnene zaobstaral a ktorú predtým sám dňa 15.6.2019 v
čase o 06:31 hod. neoprávnene použil v potravinách Spektrum v Prievidzi, kde neoprávnene vykonal
touto kartou bezkontaktnú platbu vo výške 14,20 eur, vykonali neoprávnenú bezkontaktnú platbu v
potravinách CBA Slovakia, a.s., Prievidza, vo výške 18,19 eur, pričom R. F. vedel, že kartu neoprávnene

zaobstaral obvinený J. R. a že ju neoprávnene používajú, po čom následne obvinený R. F. po dohode
s J. R. si túto platobnú kartu zobral od J. R. s tým, že nakúpi nejaké veci aj pre neho a vykonal viaceré
neoprávnené bezkontaktné platby touto kartou, až pokým nebola zablokovaná, konkrétne dňa 15.6.2019
v čase o 07:41 hod. v Trafike, OD Kaufland Prievidza vo výške 20,00 eur, dňa 15.6.2019 v čase o
07:59 hod. v HM TESCO, Prievidza, Nábrežná, vo výške 17,29 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 08:36 hod.
v 101 Drogerie, Prievidza, Mišúta, vo výške 15,96 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 08:53 hod. v COOP

Jednota, Prievidza, Ľ. Ondrejova, vo výške 15,95 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 09:01 hod. v TEVOS
DROGÉRIA, Prievidza, vo výške 17,98 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 09:23 hod. v NEW YORKER, OC
Korzo, Prievidza, vo výške 14,99 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 09:27 hod. v OC LAUGARICIO, Prievidza,
vo výške 20,00 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 09:35 hod. v Sportisimo, Prievidza, vo výške 11,95 eur,
dňa 15.6.2019 v čase o 09:58 hod. v OKAY SLOVAKIA, Prievidza, vo výške 15,00 eur, dňa 15.6.2019 v
čase o 10:13 hod. v Pekná móda, Prievidza, vo výške 19,10 eur, dňa 15.6.2019 v čase o 10:24 hod. v

GECO TABAK, Prievidza, Nábrežná, vo výške 20,00 eur a dňa 15.6.2019 v čase o 12:00 hod. v GECO
TABAK, Prievidza, Nábrežná, vo výške 9,00 eur, pričom pri niektorých bližšie nezistených platbách bols R. F. aj J. R., ktorý ho však vždy čakal pred obchodmi, dovnútra nešiel a svojím konaním tak spôsobil
poškodenému H. J. škodu vo výške 229,61 eur,

2. v dobe od 11:00 hod. do 13:58 hod. dňa 26.6.2019 odcudzil pánsky horský bicykel zn. Riverside 500
C1, ktorý bol zamknutý lankovým zámkom na chodbe bytového domu na T. ulici v Bojniciach, a to tak,
že prestrihol kliešťami zámok a na bicykli z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenému J.. H. Y. škodu
vo výške 258 eur,

3. v dobe 00:00 hod. do 01:00 hod. dňa 11.7.2019 odcudzil horský bicykel CTM Raptor 1.0 čierno-bielej
farby, ktorý bol zamknutý o zábradlie schodiska na chodbe bytového domu na Q. ul. 2 v R., a to tak, že
prestrihol kliešťami zámok a na bicykli z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenej T. F. škodu vo výške
205 eur,

4. v dobe od 10:00 hod. do 12:00 hod. dňa 3.7.2019 odcudzil pánsky horský bicykel zn. Specialized

Rockchopper XL bielej farby, ktorý bol vo vchode bytového domu v Prievidzi na U. ulici č. X zamknutý o
plynovú rúru retiazkou na bicykel, tak, že retiazku prestrihol kliešťami a na bicykli z miesta odišiel, čím
spôsobil poškodenému T. Y. škodu vo výške 915 eur,

5. okolo 13:00 hod. dňa 5.7.2019 odcudzil bicykel modrej farby zn. Specialized RH Sport 29, výrobné

číslo WSBC60601109014, ktorý bol zamknutý o iný bicykel a stĺp pouličného osvetlenia v R., na I. R.
X/X, a to tak, že prestrihol kliešťami zámok a na bicykli z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenej G.
D. škodu vo výške 275 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, §

41odsek2Trestnéhozákona,§36písmenol)Trestnéhozákona,§37písmenoh),m)Trestnéhozákona,
§ 38 odsek 5 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písm. a), odsek 4 Trestného zákona „per analogiam“ k
súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks tmavo-
čierneho ruksaku látkového, 1 ks pákových klieští so zelenou rúčkou, 1 ks pákových klieští červenej
farby, 1 ks nožíka s drevenou rúčkou, 1 ks plechovej škatuľky s nápisom inteligentná plastelína, ktoré sa
nachádzajú v úschove na Okresnom súde Prievidza v Zozname vecí vzatých do úschovy pod č. 6/20.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/109/2019 zo dňa 6.11.2019, právoplatného 27.1.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/130/2019 zo dňa 27.1.2020, ako i všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému
H. J., nar. XX.X.XXXX v U. U., trvale bytom R., R. horou XXX/X, škodu vo výške 229,61 eur,
poškodenému J.. H. Y., nar. XX.X.XXXX v A., toho času bytom U., T. XXX/XX, škodu vo výške 258 eur,
T. F., nar. XX.X.XXXX v T., bytom R., Q. č. 2, škodu vo výške 5 eur, poškodenej G. D., nar. X.X.XXXX
v R., bytom R., J. R. č. X/X, škodu vo výške 275 eur, a poškodenému T. Y., nar. XX.X.XXXX v U. nad

U., bytom R., M. N. XXX/X/X, škodu vo výške 915 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku boli poškodení J.. H. Y., nar. XX.X.XXXX v A., toho času bytom
U., T. XXX/XX a T. Y., nar. XX.X.XXXX v U. nad U., bytom R., M. N. XXX/X/X, so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného
proti výroku o uloženom treste odňatia slobody. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že výrok
o vine, treste prepadnutia veci a náhrade škody rozsudku považuje za zákonný, za nesprávny však
považuje výrok o treste odňatia slobody a to z dôvodu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona, pretože takýto trest nezabezpečuje dostatočnú ochranu spoločnosti

pred páchateľom trestného činu a má za to, že obžalovanému bol uložený trest v rozpore s § 34 odsek
1, 4 Trestného zákona. V prípade obžalovaného R. F. sa jedná o osobu, ktorá bola v minulosti 13-
krát súdne trestaná, pričom len jedno z týchto odsúdení z roku 2005 je zahladené. V podstate od
roku 2009 sa opakovane a sústavne sa dopúšťal trestnej činnosti a to nielen prečinov, ale dokonca ajzločinov. Obžalovaný sa trestnej činnosti, za ktorú bol rozsudkom tohto súdu odsúdený, začal dopúšťať
bezprostredne po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo dňa 07.02.2019,
pričom prvého skutku sa dopustil už dňa 29.05.2019, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Prievidza 3T/109/2019, ktorý bol zrušovaný v rámci ukladania súhrnného trestu. Stíhanej trestnej
činnosti, za ktorú mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, sa pritom dopustil deviatimi útokmi,
ktorými naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch samostatných zločinov a jedného prečinu, ktoré boli
spáchané vo viacčinnom súbehu, pričom svojim konaním a to či už poškodením alebo odcudzením,
spôsobil celkovú škodu vo výške 3.198, 11 eur. Obžalovaný trestnú činnosť rovnako ako v minulosti,

tak aj v tomto prípade využíval na zabezpečovanie si svojich životných potrieb, nikde nepracoval. V
prípade osoby obžalovaného už trest ako taký nemá žiadny prevýchovný účel, v jeho prípade plní trest
už len účel ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv.
generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti -
potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu

v rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu, má
procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania, avšak takéto
vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Prvostupňový súd totiž síce analogicky použil ustanovenia

o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o vine a treste,
analogicky však neaplikoval ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
619/2005 Z.z. z 20. decembra 2005 o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o
uznaní viny a prijatí trestu, na ktorú podrobnejšie poukázal. Použitie ust. § 39 odsek 2 písm. d)
Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi skutočnosťami,

ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. V prípade obžalovaného neexistujú žiadne
mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona
a súd prvého stupňa pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vychádzal iba z vyhlásenia viny
obžalovaným. Obžalovanému súd pridal na treste len 8 mesiacov a to aj za situácie,
že pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj zostrujúce ustanovenie o asperačnej zásade podľa § 41 ods.

2 Tr. zákona, pričom ukladal trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Preto súhrnný trest vyšší o
8 mesiacov oproti trestu uloženému v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/109/2019 zo
dňa 6.11.2019, je nutné považovať za neprimerane mierny a nedochádza k naplneniu funkcie trestu v
rozsahu generálnej prevencie a teda ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Na základe uvedeného
je použite zmierňovacieho ustanovenia podľa§ 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona v posudzovanej

veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraný a nezákonný.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy prokurátor navrhol, aby odvolací súd
zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e), ods.
3 Trestného poriadku ho nahradil svojim rozhodnutím, v ktorom uloží obžalovanému § 212 odsek 3
Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona,

§ 36 písmeno 1) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného
zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby,
na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradí do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 3T/109/2019 zo dňa 6.11.2019, právoplatného 27.1.2020 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/130/2019 zo dňa 27.1.2020, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí
na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad, za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp.zn. 3T/31/2020 zo dňa 08.07.2020.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný, pričom uviedol, že trest, ktorý
mu uložil okresný súd, považuje za súladný so zákonom a stotožňuje sa aj s dôvodmi uvedenými
v rozsudku okresného súdu, ktoré viedli k uloženiu súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 60
mesiacov nepodmienečne. Zastáva názor, že pri určení druhu a výmery trestu súd zohľadnil všetky
zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Naopak odvolanie prokurátora

podané do výroku o treste v jeho neprospech nepovažuje za dôvodné a nesúhlasí s argumentáciou
uvádzanou prokurátorom v odvolaní, najmä že z dôvodu generálnej prevencie je nevyhnutné mu uložiť
prísnejší trest, rovnako nesúhlasí s názorom prokurátora, že v jeho prípade neboli splnené podmienky
na použitie ustanovenia § 39 ods.2 písm. d) Trestného zákona. Poukázal na to, že skutky, ktorýchsa dopustil, úprimne oľutoval a už v postavení svedka, resp. podozrivého sa k nim priznal a objasnil
orgánom činným v trestnom konaní svoju trestnú činnosť. Aj priznanie pred vznesením obvinenia je
okolnosť, na ktorú by mal súd prihliadnuť, čo aj urobil pri rozhodovaní o treste.

Pokiaľ ide o formálne splnenie zákonných podmienok na použitie ustanovenia § 39 ods.2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona okresným súdom, použitie tohto zákonného ustanovenia nie je v jeho prípade
rozporné so zákonom, ani so súdnou praxou. Vyhlásenie o vine po prednese obžaloby na hlavnom
pojednávaní súdu treba vnímať nielen ako podstatnú poľahčujúcu okolnosť, ako okolnosť umožňujúcu
zásadné urýchlenie trestného konania, ale aj ako vyjadrenie jeho vlastného ľudského kritického postoja

ku skutkom, pre ktoré bola obžaloba na neho podaná. Tým, že urobil vyhlásenie o vine a prokurátor
súhlasil s prijatím takéhoto vyhlásenia, tak v podstate uznal aj možnú priaznivosť dôsledkov takéhoto
postupu pre neho ako obžalovaného. Nemožno sa stotožniť s názorom prokurátora, že v tomto prípade
neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam ako pri dohode o vine a treste. Okresný súd nepostupoval „automaticky“ len s poukazom
na vyhlásenie o vine, ako tvrdí prokurátor, čo napokon súd vyjadril aj v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyhlášky MS č. 619/2005 Z.z. o podmienkach a postupe prokurátora pri dohode o vine
a treste, boli dané dôvody na postup per analogiam ako pri dohode o vine a treste, s poukazom na
príkladmo uvedené skutočnosti v § 4 citovanej vyhlášky a to v tomto prípade najmä: ochota obvineného
spolupracovať pri vyšetrovaní iných obvinených, povaha a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom
obvinenia, prejavená ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochota dobrovoľne prevziať zodpovednosť za

svoje konanie. Zo žiadneho z ustanovení citovanej vyhlášky nevyplýva, že by mali byť v nej príkladmo
vymenované kritéria splnené kumulatívne. Napriek tomu sú u neho splnené viaceré z okolností majúce
význam pre postup podľa § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Tak ako bolo preukázané
vykonaným dokazovaním a ako aj konštatoval okresný súd, opäť poukazuje na to, že ešte pred
vznesením obvinenia sa priznal k trestnej činnosti, túto objasnil a tým napomáhal tak orgánom činným

v trestnom konaní. Teda okrem možnosti použiť túto okolnosť ako poľahčujúcu pri výmere trestu,
možno z tohto jeho prístupu usúdiť aj na to, že už od začiatku trestného konania prejavoval ľútosť nad
svojim konaním a tento pocit viny a ochota dobrovoľne spolupracovať s políciou pri dokumentovaní
trestnej činnosti svedčí o jeho úprimnej ľútosti a nielen o jej formálnom prejave. Taktiež usvedčoval aj
spolupáchateľa J. R.. Preto podľa jeho názoru v postupe okresného súdu pri ukladaní trestu aj s použitím

§ 39 ods. ods.2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona nemožno vidieť pochybenie, nesúlad so zákonom, ale
naopak zohľadnenie všetkých - hoci aj prokurátorom zľahčovaných dôvodov, vrátane ustálenej súdnej
praxe. Zastáva názor, že v prípade ak by mu súd bol ukladal trest za túto trestnú činnosť už v konaní
č. 3T /109/2019 - pretože ju spáchal pred vyhlásením rozsudku v uvedenej veci - nebol by mu ukladal
podstatne prísnejší trest než mu bol uložený vo výmere 4 roky a 4 mesiace nepodmienečne. Skutkami,

z ktorých bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom, spôsobil poškodeným škodu vo výške cca 1.900
€, teda nespôsobil tak závažný následok, pre ktorý by mu mal súd ukladať podstatne prísnejší súhrnný
trest.Zvyššieuvedenýchdôvodovnavrhol,abykrajskýsúdodvolanieprokurátorapodľa§319Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom o odvolaní sa prokurátor v plnom rozsahu pridržal
dôvodov podaného odvolania, navrhol tomuto vyhovieť a rozhodnúť v jeho intenciách.

Obhajca obžalovaného poukázal na vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a vzhľadom na tam uvedenú
argumentáciu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný uviedol, že súhlasí so slovami obhajcu a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa po tom, čo prijal na
hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal
obžalovaného R. F. vinným pod bodom 1/ z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Tr. zákona v častispolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a pod bodom 2/ až 5/ zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek
1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného
zákona. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe súdu

predchádzajúcom výroku týmto výrokom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. len výrok o uloženom
treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na
všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale
i generálnu a individuálnu prevenciu. Pokiaľ ide o okolnosti, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom
odvolaní smerujúcom proti výroku o treste, je pravdou, že R. F. bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný,
naposledyrozsudkomOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.3T/109/19prezločinkrádežepodľa§212odsek

1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, 4 mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Čo sa týka správ na jeho osobu, v
mieste bydliska požíva dobrú povesť, hodnotený kladne je i z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom k
uvedenému boli u obžalovaného súdom zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. písmeno h),

písm. m) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a pred spáchaním žalovanej trestnej
činnosti bol odsúdený. Na druhej strane však obžalovanému podľa § 36 písm. l) Tr.zák. poľahčovalo,
že sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a okresný súd správne zohľadnil i to,
že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že sa priznal už v prípravnom
konaní a pred súdom urobil vyhlásenie o vine, čo by odôvodňovalo priznanie ďalšej poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.zák., čo však súd pri ukladaní premietol do použitia mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia. Obžalovaný prejednávanú trestnú činnosť spáchal skôr ako súd prvého
stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok pre iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 3T/109/2019 zo dňa 27.01.2020) a tak ukladal okresný súd správne súhrnný trest podľa § 42 odsek
1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona (trest ukladal za viac trestných činov

spáchaných viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom) a tiež § 38 ods.5 Tr. zákona, nakoľko
obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za zločin (rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 1T/13/2016 zo dňa 23.03.2016). Okresný súd zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti,
za akých došlo k spáchaniu trestného činu, následok vyjadrený v danom prípade výškou spôsobenej
škody a berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona,

potom dospel k záveru, že ukladanie trestu aj na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej s použitím
vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona, by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, preto s
použitím § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest vo
výmere 60 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa názoru odvolacieho

súdu postoj obžalovaného v posudzovanom prípade, ktorý sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v
celom rozsahu a to už v prípravnom konaní, usvedčoval i spolupáchateľa v prípade jedného zo skutkov
a tiež napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie,
oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa a vyjadril tak svoj
kritického postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, bolo možné (aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam

staršieho dáta) pri ukladaní trestu zohľadniť v podobe mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v súlade
so Stanoviskom Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa
27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozporuplný
postoj prokurátora vo veci, keď v záverečnej reči pred okresným súdom navrhol ukladať trest s použitím

ustanovenia § 39 ods.2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona a v odvolacích dôvodoch jeho použitie namieta
ako nezákonné. Rovnako argumentácia o nesplnení podmienok pre použitie takéhoto ustanovenia s
odkazom na prokurátorom citovanú vyhlášku sa javí byť ako zmätočná, nakoľko sám prokurátor ako
vyplýva z trestného spisu, inicioval konanie o dohode o vine a treste, ktorého termín bol zrušený len
z dôvodu protiepidemiologických opatrení, teda je zrejmé, že aj sám prokurátor považoval za splnené

podmienky pre takýto postup. Odvolací súd zaoberajúc sa aj argumentáciou prokurátora uvádzanou v
odvolaní týkajúcej sa v danom prípade nesprávneho vyhodnotenia generálnej a individuálnej prevencie,
považuje za potrebné uviesť, že Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne
v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má mať nielen generálnu prevenciu,ale i preventívnu a má vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život. Z uvedeného
je zrejmé, že pri ukladaní trestu je teda nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú

byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd v dostatočnej miere zaoberal vyššie uvedenými
skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného R. F., pričom aj odvolací súd dospel po
zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností k záveru, že trest odňatia slobody (uložený súdom
prvého stupňa za splnenia zákonných podmienok pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby - viď citované Stanovisko Najvyššieho súdu SR) a to vo výmere 60 mesiacov, je trestom síce

miernejším, avšak je zákonný a nie výslovne neprimerane mierny a teda nie je nevyhnutné vplývať
na neho trestom odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe tak, ako sa domáhal prokurátor. Aj takto
uloženým trestom (kde napokon nejde o nejaké krátkodobé obmedzenie slobody obžalovaného), spolu
s uloženým trestom prepadnutia veci, bude aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu splnený jeho účel.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tento je rovnako správny.

Čo sa týka výrokov o náhrade škody, tieto odvolaním napadnuté neboli.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce z podnetu
odvolania prokurátora zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste, pričom s podrobným

odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov
odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.