Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200616
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),
v právnej veci žalobcu: SP - SPOL BJ, s.r.o., so sídlom Dlhý rad 7, 085 01 Bardejov, IČO: 47 535
962, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom S. X., XXX XX G., proti žalovanému:
Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 451/2, 010 09 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia -
Protokolu č. IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18 zo dňa 25.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II.Žalobcoviažalovanémuprávonanáhradutrovsprávnehosúdnehokonaniaatrovkasačnéhokonania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2018 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia - Protokolu č. IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18 zo dňa 25.04.2018 (ďalej len
„protokol“). Žalobca poukázal na to, že dňa 17.01, 17.04., 24.04. a 25.04.2018 bola u žalobcu
uskutočnená inšpekcia práce a o jej výsledkoch bol spísaný protokol. V protokole sú opísané zistenia
inšpektorov žalovaného a žalovaný žalobcovi uložil opatrenia a povinnosti. Dňa 25.04.2018 bol obsah
protokolu so žalobcom prerokovaný. Žalobca sa k predmetnému protokolu písomne vyjadril okamžite pri

jeho prerokovaní nasledovne: „Súhlasím s obsahom protokolu a zabezpečím odstránenie nedostatkov v
uvedenej lehote“. Žalobca po podrobnom preskúmaní protokolu so stavom v ňom opísaným nesúhlasil
a žiadal jeho doplnenie, čo však inšpektor práce odmietol s tým, že protokol je už uzavretý.
Žalobca uviedol, že v závere protokolu žalovaný uložil opatrenia, konkrétne:
- v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o

inšpekcii práce“), nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch č. 1 až 13 v lehote do 30 dní od prevzatia
protokolu,
- v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a
- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
Žalobca napriek tomu, že pri prerokovaní protokolu sa vyjadril, že súhlasí s obsahom protokolu a

zabezpečí odstránenie nedostatkov v uvedenej lehote, v žalobe vo všeobecnosti namietal, že protokol o
výsledku inšpekcie práce bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe
nesprávneho výkladu citovaných právnych predpisov, na základe nedostatočného a neobjektívneho
zisteného stavu, pričom žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami anesprávne právne posúdil skutkový stav. Preto uvedené rozhodnutie je nezákonné a predmetným
rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.
Žalobca v správnej žalobe vymedzil tieto konkrétne žalobné body:

1) nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav
Žalobca poukazoval na to, že protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností,
ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Protokol v časti
určenia zistených nedostatkov v jednotlivých bodoch 1 - 13 sa zakladá len na formálnom konštatovaní
žalovaného, bez vecného a argumentačného podloženia tvrdení žalovaného. Jednotlivým zisteným

nedostatkom popísaným v uvedených bodoch žalobca vytýkal, že neobsahujú podklady k jednotlivým
zisteniam, na základe ktorých inšpektori zistili nedostatky, čo má za následok nepreskúmateľnosť
protokolu pre nedostatok dôvodov. Tvrdenia žalovaného sú tiež výsledkom nesprávneho posúdenia
veci a nesprávneho výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 124/2006 Z z.
Ďalej konštatovanie inšpektora, ktoré listiny boli pri výkone inšpekcie zo strany zamestnávateľa
predložené a ktoré nie, napriek tomu, že boli žiadané, považoval žalobca za nepreskúmateľné a

nepodložené relevantným dôkazom a spôsobom, akým mal doklady od žalobcu vyžadovať.
2) nepreskúmateľnosť protokolu pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť a pre nedostatok dôvodov
Podľa názoru žalobcu opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré
ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto musia byť aj náležite identifikované a špecifikované,
abybolivynútiteľné.Podľanázoružalobcujeuloženieopatrenienevykonateľné,nespĺňajúcepožiadavku

tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom,
že opatrenie neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia
predpisov a ich príčin, ďalej neuvádza, ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť ani z akých príčin,
pričom odkaz na body protokolu považuje za nepostačujúci. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité.
Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov

nie je možné prijať žiadne opatrenie, povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Z uvedených
dôvodov je aj následné opatrenie spočívajúce v povinnosti predložiť inšpektorátu práce informáciu o
splnení opatrení nepreskúmateľné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline spis. zn. 21S/127/2013 z 16.4.2014 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 8žo/19/2014 zo dňa
30.9.2015.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2018.
Žalovaný svoj postup považoval za súladný so zákonom č. 125/2006 Z. z., ktorý nevyžaduje, aby

obsahom protokolu bolo uvedenie zoznamu dokladov, ktoré mal inšpektor práce požadovať, ani
uvedenie spôsobu, akým sa tak stalo. Listom zaslaným elektronicky dňa 19.01.2018 požiadal inšpektor
žalobcu podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o poskytnutie dokladov potrebných pre
výkon inšpekcie práce. Žalobca zaslal žalovanému elektronickou poštou dňa 29.01.2018 doklady, ktoré
však neboli v zmysle označeného listu poskytnuté v plnom rozsahu. Ďalšie doklady boli vyžiadané už len

telefonicky, o čom existujú v spise úradné záznamy. Žalobca však všetky požadované doklady nezaslal,
preto táto okolnosť bola v protokole uvedená.
Žalovaný vo vyjadrení k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 - 13 Protokolu uviedol,
že zamestnávateľ počas výkonu kontroly nepredložil doklady, ktorými by vyvrátil zistenia uvedené v
predmetných bodoch protokolu, ani k jednotlivým nedostatkom počas prerokovania protokolu nemal

námietky, preto inšpektor práce v protokole uviedol nedostatky.
K rozsudku Krajského súdu č. 21S/127/2013 zo dňa 16.04.2014 žalovaný uviedol, že tento sa
týkal správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti protokolu, v ktorom v časti opatrenia absentovala
nariaďovacia časť podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 20.08.2018, podanou po nastúpení
účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP.
S vyjadrením žalovaného sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že podľa rozhodovacej praxe súdov protokol
o výsledku inšpekcie práce sa považuje za fiktívne rozhodnutie, tak musí obsahovať formálne aj
obsahové náležitosti. Zákon o inšpekcii práce je v postavení k správnemu poriadku ako „lex specialis“,

avšak nejasne a nekonkrétne upravuje formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, preto je namieste
použiť správny poriadok, ktorý náležitosti rozhodnutia jasne definuje v § 47 Správneho poriadku.
Protokol považoval za nezákonný pre absenciu podstatných náležitostí, resp. pre ich nezrozumiteľnosť,
nejasnosť a nepreskúmateľnosť.Ďalej žalobca namietal, že k žalobe sa vyjadril inšpektor práce, ktorý nie je pasívne legitimovaný v
správnom súdnom konaní, a preto žiadal správny súd, aby k uvedenému vyjadreniu neprihliadal.
Inšpektor až v tomto vyjadrení sa snažil napraviť svoje chyby a nedostatočnosť zisťovania pri výkone

kontroly poukazovaním na nepreskúmateľné telefonické rozhovory a na spísané úradné záznamy z nich,
čo žalobca považoval za neprípustné.
Keďže žalovaný ani inšpektor nenavrhli zamietnutie žaloby, žalobca žiadal správny súd, aby rozhodol
v zmysle jeho žalobného návrhu.

4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku zo dňa 17.9.2018 s tým, že k žalobe sa vyjadroval inšpektor
práce, nakoľko len tento ho môže podať kvalifikovane, keďže inšpekciu vykonával a namietané boli
všetky body protokolu. Nakoľko sprievodný list je podpísaný štatutárom žalovaného, oboznámeným s
predmetným vyjadrením inšpektora, považuje ho správny orgán za vlastné vyjadrenie.

5. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že inšpektorát práce vykonal u kontrolovaného

subjektu SP - SPOL BJ, s.r.o. Snakov výkon inšpekcie práce na stavbe Areál polikliniky Kysucké Nové
Mesto, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa v oblastí
dodržiavaniavybranýchustanovenízákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce(pracovnýčas,odpočinok,
minimálne mzdové nároky), kontrolu povinností zamestnávateľa v oblastí poskytovania cestovných

náhrad v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania. Kontrola bola vykonávaná v dňoch 17.01.2018, 17.04.2018, 24.04.2018 a
25.04.2018. Inšpektorát práce požiadal o poskytnutie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie výzvou
zo dňa 19.1.2018 odoslanou elektronickou poštou, na ktorú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa
25.1.2018. Ďalšie doklady podľa úradných záznamov zo dňa 20.1.2018 a 17.4.2018 vyžiadali inšpektori

L.. L. N. a L.. O. V. telefonicky prostredníctvom poverenej zamestnankyne žalobcu B. G..
O výsledku inšpekcie práce bol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1
až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vypracovaný protokol č.: IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18
zo dňa 25.04.2018. Zistené nedostatky inšpektor práce uviedol v bodoch č. 1 až 13 a mali spočívať v
nasledovnom:

1. Kontrolovaný subjekt preukázateľne nekontroluje riadne používanie OOPP (pozn. správneho súdu:
osobné ochranné pracovné prostriedky), čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z. z..
2. Kontrolovaný subjekt nevymenoval zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť na základe voľby
zamestnancov, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z..

3. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil a nevyškolil
dostatočný počet zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, čím porušil ustanovenie § 8 ods. 1 písm.
a) bod 3 zákona č. 124/2006 Z. z..
4. Kontrolovaný subjekt nemá vedenú príslušnú technickú dokumentáciu od stavebných strojov (UNC -
CAT 262B, traktorbager Volvo) - návody na obsluhu a údržbu, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. n)

zákona č. 124/2006 Z. z. a § 5 ods. 4 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
5. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil svojim
zamestnancom bezpečný pracovný postup napr. pri pokládke obrubníkov, zámkovej dlažby, čím porušil
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z..

6. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevypracoval
vnútorný dopravný predpis pre mobilné pracovné prostriedky pohybujúce sa v pracovnom priestore, čím
porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006, § 4 ods. 3 príloha č. 2 bod 3.2 nariadenia

vlády SR č. 392/2006 Z. z..
7. Kontrolovaný subjekt nemá vypracovaný vnútorný predpis na poskytovanie pitného režimu, ak to
vyžaduje ochrana života a zdravia zamestnancov na staveniskách, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 3
písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z..
8. Kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o vykonávaní kontroly na pracovisku, či zamestnanec nie

je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, čím porušil
ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z..
9. Kontrolovaný subjekt nepredložil prevádzkové denníky stavebných strojov (UNC - CAT 262B,
traktorbager Volvo, pásový bager Takeuchi BS), do ktorých sa zaznamenávajú záznamy obsluhy, čímporušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 príloha č. 8 bod 1.7. písm. a)
vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z..
10. Kontrolovaný subjekt nepredložil písomný prevádzkový poriadok stroja, ktorý upravuje podrobnosti

na prevádzku, údržbu a opravy a bezpečný pracovný postup stroja (UNC - CAT 262B, traktobager Volvo,
pásový bager Takeuchi BS), čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z., § 16
príloha č. 8 bod 1.2. vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z..
11. Prevádzkovateľ stavebných strojov (UNC - CAT 262B, traktorbager Volvo) neoznačil stavebné stroje
evidenčným číslom a názvom prevádzkovateľa stroja, čím porušil ustanovenie § 13 ods. 6 zákona č.

124/2006 Z. z., § 16 príloha č. 8 bod 1.5. vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z..
12. Kontrolovaný subjekt nepriradil pracovnému miestu zamestnancov V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, pracovná zmluva zo dňa 17.12.2014 a A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, pracovná zmluva
zo dňa 31.12.2017 žiadny stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti
pracovných miest uvedenými v prílohe Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 120 ods. 3 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

13. Kontrolovaný subjekt dohodol v pracovných zmluvách svojich zamestnancov V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, pracovná zmluva zo dňa 17.12.2014 - druh práce: „stavebný robotník“,
A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, pracovná zmluva zo dňa 31.12.2017 - druh práce: „pokládka
zámkovej dlažby, vodič“, avšak nedohodol ich stručnú charakteristiku, čím porušil ustanovenie § 43 ods.
1 písm. a) zákona č. 311/2001 Zákonníka práce.

Následne inšpektor práce nariadil opatrenia tak, ako sú uvedené v správnej žalobe. Obsah protokolu
bol prerokovaný dňa 25.04.2018 so štatutárnym zástupcom spoločnosti - konateľom spoločnosti S. A..
Štatutárny zástupca spoločnosti ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré boli uvedené
v prerokovanom protokole nemal námietky. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ zobral do úvahy
obsah protokolu z inšpekcie práce, na uvedených nedostatkoch a na ich odstránení v stanovenej lehote,

inšpektorát práce považoval protokol za prerokovaný a uzatvorený.

6. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ alebo „kasačný súd“) spis. zn.
8Sžk/18/2019 zo dňa 22.8.2019, právoplatným dňa 27.9.2019, bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.
k. 31S/42/2018 - 48 z 30.1.2019 o zamietnutí správnej žaloby zrušený z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, aby sa správny súd
zaoberal riadne uplatnenými žalobnými námietkami v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia
žalovaného orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti protokolu, t. j.

dňu 25.4.2018, v prípade nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo u kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol
a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom alebo s fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu
prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo

kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu
inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného

zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším

skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,

keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

Podľa § 14 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v
ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti

zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený:
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,
c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich

bezpečnosť a zdravie,
d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení
a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie
činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb
zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,20)
f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien,
fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s
osobitnými predpismi,

g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov21) na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom,

j) podať návrh na začatie konania o
1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 3 písm. d) a e) ,
2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b) ,
3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j) , § 19, 20 a osobitného predpisu,17a)

k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.18)

Podľa§12ods.3zákonač.125/2006Z.z.,inšpektorpráceurčíprimeranúlehotunavykonanieopatrenia
podľa odseku 2 písm. a), d) až f), h) a i).

Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia

podľa tohto zákona.

26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov
(správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Správny súd v nadväznosti na repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 20.08.2018 opätovne
konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a
nasl. SSP sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy
§ 183 SSP. Aj keď replika bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny
súd vecnému hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj argumentáciu podľa

repliky žalobcu, nakoľko bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas podanej správnej
žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie

dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa
§ 137 ods. 4 SSP. Na termíne 30.11.2021 verejne vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 177 ods. 1, a to vychádzajúc zo žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP).
Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje (tak ako to už uviedol aj kasačný súd vo svojom rozhodnutí
spis. zn. 8Sžk/18/2019 zo dňa 22.8.2019), že súdny prieskum protokolu o výsledku inšpekcie práce
v správnom súdnictve je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie
povinnosti (opatrení) kontrolovanému zamestnávateľovi, ktoré majú smerovať k náprave zistených
nedostatkov. Platí, že takéto uloženie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné

skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia
kontrolovaného subjektu, zákonnosť formálnych náležitostí protokolu o výsledku inšpekcie práce, ako
aj zákonnosť procesu jeho vyhotovenia a prerokovania s kontrolovaným zamestnávateľom. Možnosť
súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a správny súd sa v zásade môže zaoberať
len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu

opatrenívynútiteľnýchuloženímsankcie.Lenuloženietýchtoopatrenípredstavujepriprotokolezásahdo
sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (viď rozsudky
NS SR sp. zn. 8Sžk 1/2016 z 12.7.2018, sp. zn. 10Sžk 19/2017 z 30.5.2018).

11. Keďže napadnutý protokol v danej veci takéto vynútiteľné opatrenia obsahuje, je aj spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. V ďalšom správny súd pristúpil k vecnému
prejednaniu tých námietok žalobcu, ktoré neprekročili vyššie uvedený rámec súdneho prieskumu.

12. V danej veci sa správny súd prioritne zaoberal námietkou nezrozumiteľnosti, neurčitosti a
nevykonateľnosti výrokov jednotlivých opatrení uložených napadnutým protokolom (žalobný bod 2).

13. Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností (nedostatkov) u
zamestnávateľa poskytuje zákon o inšpekcii práce v ust. § 12 ods. 2 inšpektorovi rozsiahly súbor
opatrení, ktoré môže aplikovať, pričom výber konkrétneho riešenia závisí od rozhodnutia inšpektorapráce, čím je zvýraznená jeho nezávislosť a nestrannosť. V napadnutom protokole boli zo strany
inšpektora práce žalobcovi ako zamestnávateľovi nariadené nasledovné opatrenia:
a) odstrániť nedostatky uvedené v bodoch č. 1 až 13 v lehote 30 dní od prevzatia protokolu,

b) uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a ich príčin a následne
c) uložená povinnosť do 3 dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie doručiť inšpektorátu práce písomnú
správu o splnení opatrení.

14. Na základe vyššie uvedeného nemožno v prvom rade súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že

opatrenie má vo vzťahu k nemu povahu tzv. sankcie. Naopak, nielen v tejto veci, ale aj vo všeobecnosti
všetkyoprávneniainšpektoramajúpreventívnycharakteraichcieľomjedosiahnuťodstránenieporušení
pracovnoprávnych a bezpečnostných predpisov.

15. Žalovaný uložil v protokole s odkazom na body 1 - 13 časti protokolu o zistených nedostatkoch
žalobcovi povinnosť tieto odstrániť. Správny súd po preskúmaní napadnutého protokolu konštatuje,

že žalovaný v uvedených bodoch 1 - 13 dostatočne určito a zrozumiteľne opísal nedostatky zistené
pri inšpekcii práce a presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu ako
zamestnávateľa, a to popisom skutkového stavu a následným uvedením konkrétnych ustanovení
právnych noriem, ktoré boli porušené. S poukazom na to, že týmto boli zistené nedostatky jednoznačne
identifikované, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Preto

ak aj uložené opatrenie ukladá odstránenie nedostatkov odkazom na nedostatky presne špecifikované v
inej časti protokolu, správny súd je názoru, že takýto odkaz je postačujúci na určenie, aké nedostatky má
žalobca odstrániť, najmä ak jednotlivé časti protokolu tvoria jeden celok. Rovnako to platí aj na uloženie
povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a na doručenie
správy o splnení opatrení. Námietku nezrozumiteľnosti výroku protokolu správny súd preto vyhodnotil

ako nedôvodnú.

16. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob, akým má žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má
žalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje správny súd za postačujúce,
aby mohlo byť napadnuté opatrenie považované aj za vykonateľné a určité. Zákon o inšpekcii práce

v ust. § 12 ods. 2 neukladá inšpektorovi povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia, ani neuvádza,
že inšpektor má za kontrolovaný subjekt vyriešiť spôsob, ako zistené nedostatky odstrániť. Naopak,
určením konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle kontrolovaného subjektu
pri výbere konkrétneho opatrenia (viď rozsudky NS SR spis. zn. 10Sžk/19/2017 z 30.5.2018, spis. zn.
10Sžk/33/2018 z 28.2.2019). Preto aj tieto námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné. Na

okraj správny súd poznamenáva, že v prípade pochybností či nejasností zo strany žalobcu o obsahu
uloženýchopatrenímuničnebrániloobrátiťsanažalovanéhoapriodstraňovanínedostatkovpostupovať
v súčinnosti s ním (viď odôvodnenie rozsudku NS SR spis. zn. 10Sžk/26/2018 z 30.4.2019).

17. Žalobca ďalej namietal, že zákon o inšpekcii práce nejasne a nekonkrétne upravuje formálne a

obsahové náležitosti rozhodnutia, preto je namieste použiť § 47 Správneho poriadku, pričom protokol
považoval za nezákonný pre absenciu podstatných náležitostí. Tiež uviedol, že protokol nebol dôkladne,
objektívne a podrobne prerokovaný so žalobcom. Správny súd k tejto námietke konštatuje, že náležitosti
protokolu o výsledku inšpekcie práce sú jednoznačne upravené vo vyššie cit. ust. § 14 zákona o
inšpekcii práce, pričom výkladom „a contrario“ vyššie citovaného ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii

práce je použitie Správneho poriadku na ukladanie opatrení vylúčené. V danej veci správny súd zistil,
že žalobou napadnutý protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje kogentné náležitosti vyžadované
zákonom a bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 25.04.2018, ktorý s jeho obsahom
súhlasil s tým, že zabezpečí odstránenie nedostatkov v uvedenej lehote. Z uvedeného dôvodu inšpektor
práce nevyhotovil dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie práce a považoval tento za prerokovaný

a uzatvorený. Správny súd teda konštatuje, že žalobca nevzniesol námietky k výsledku vykonanej
inšpekcie práce, hoci právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie práce predstavuje jediný
prostriedok procesnej obrany kontrolovaného voči záverečným zisteniam inšpekcie. Ak by námietky
boli bývali podané, inšpektor práce ako kontrolný subjekt by bol povinný ich vyhodnotiť a svoje závery
riadne odôvodniť v dodatku k protokolu, ktorý predstavuje formu skutkového a právneho vyhodnotenia

nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu
orgánom kontroly (viď Uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 z 30.9.2015). Dodatok k protokolu má
slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené
(viď rozsudok NS SR spis. zn. 3 Sžk/4/2018 z 21.11.2018). Keďže žalobca neuviedol vo svojomvyjadrení k protokolu nové skutočnosti ani žiadne námietky, nebol dôvod na zmenu znenia napadnutého
protokolu ani pre vydanie dodatku k nemu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zákon o inšpekcii
práce nestanovuje presnú formu, akou má byť protokol prerokovaný so zamestnávateľom, preto

nie je možné vyhodnotiť, že prečítanie protokolu konateľovi žalobcu (prípadne prečítaný konateľom
samotným) je nedostatočné, a to najmä ak žalobca ani túto procesnú okolnosť pri prerokovaní protokolu
nenamietol. Prerokovaním sa sleduje oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a
navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, teda tento cieľ bol postupom inšpektora práce naplnený.

18. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné, neobjektívne a neúplné zistenie skutkového stavu (bod
1 žaloby), správny súd opätovne dáva do pozornosti, že podľa vyššie citovanej právnej úpravy na
nariadenie odstránenia zistených nedostatkov, na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie
práce, ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich
splnení, sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Preto na obsah protokolu a jeho
náležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej

správy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí
ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval (viď § 47 Správneho poriadku).

19. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok kasačného súdu spis. zn. 3Sžk/4/2018 z

21.11.2018, podľa ktorého protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre rozhodnutie,
ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa
v ňom ukladajú opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie
šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu, ako už bolo uvedené, sa neriadi
ustanoveniami správneho poriadku, ale je upravený osobitným predpisom (zákonom o inšpekcii

práce). Protokol aj s prípadným dodatkom teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne
vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej
zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky prináleží správnemu orgánu na to príslušnému
podľa § 19 zákona o inšpekcii práce, ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný a je
povinný riadne zistiť skutkový stav (viď rozsudok NS SR spis. zn. 2Sžk/3/2016 z 24.10.2019). Až toto

následné konanie sa riadi Správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné práva predkladať
návrhynaďalšiedokazovanieadoplniťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,preukazovaťnezavinenie
a pod. V tomto následnom konaní môže kontrolovaný subjekt preukazovať dokladmi, ktoré neboli
inšpektorom predložené v rámci výkonu kontroly, splnenie vytýkaných nedostatkov, ako i riadne plnenie
právnych predpisov. Súčasne však správny súd konštatuje, že predbežné zistenia nedostatkov opísané

inšpektormi v bodoch 1 - 3 protokolu zodpovedajú obsahu administratívneho spisu.

20. Na základe vyššie uvedeného správny súd uvádza, že protokol (oproti rozhodnutiu v správnom
konaní) vzhľadom na jeho predbežný charakter nemusí obsahovať rozsiahly popis skutku, ani konkrétne
uvedenie jednotlivých dôkazov, z ktorých inšpektorát práce pri ustálení nedostatku vychádzal. Z

uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce neobjektívne, nedostatočne a
nesprávne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu ako bezpredmetné, ktoré sa môžu a majú
uplatniť až v prípadnom administratívnom konaní nasledujúcom po ukončení inšpekcie práce a správny
súd sa v tomto štádiu nemohol nimi vecne zaoberať.
Pre úplnosť správny súd dodáva, že aj keď napadnutý protokol nemohol byť v uvedenom smere (pokiaľ

ide o konštatovaný skutkový stav zistený správnym orgánom I. stupňa) predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti, nebolo namieste čiastočné odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 písm. g) SSP. Protokol
je v rozsahu jeho obsahu, ktorý predstavuje zásah do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu,
preskúmateľný správnym súdom, avšak nie z dôvodu neobjektívne, nedostatočne, resp. nesprávne
zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu ako to uplatnil žalobca. Uvedený právny názor je aj v

súlade s uznesením NS SR č. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.9.2015 (na ktoré poukazoval žalobca v správnej
žalobe), nakoľko uvedeným rozhodnutím bolo zrušené ako nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre o zastavení konania o správnej žalobe na preskúmanie protokolu o zistení príčin pracovného
úrazu z dôvodu, že nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 1 a 3 v spojení s § 247 ods. 2
vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Podľa záverov tohto rozhodnutia: Hoci teda ani protokol

o vyšetrení príčin pracovného úrazu a ani dodatok k protokolu podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z. z.
samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí
vydaných v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s
ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich zatzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu
uloženia opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Protokolovyšetrenípríčinpracovnéhoúrazuadodatokkprotokoluvpredmetnej

veci teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah
má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe
vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Je preto dôležité, aby bolo ukladané len v
prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly.
Je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 správneho poriadku primerane aplikovať ustanovenia o základných pravidlách správneho
konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 správneho poriadku . Vychádzajúc z citovaného právneho názoru NS SR (v spojitosti aj
s ostatnými uvedenými rozhodnutiami NS SR), požiadavka na vecné a argumentačne podložené
zistenia nedostatkov a na primerané použitie základných pravidiel správneho konania sa vzťahuje na
vysporiadanie sa inšpekcie práce s námietkami kontrolovaného subjektu voči protokolu o výsledkoch

inšpekcie, ktoré námietky žalobca v tejto veci, ako už bolo uvedené, nepodal.

21. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, keďže v danej veci uložené opatrenia nie sú sankčného
charakteru, neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu podľa § 195 SSP, preto pri svojom

rozhodovaní správny súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom - aký
tu bol v čase vydania v protokole uvedených opatrení, a výlučne z rozsahu a obsahu žalobných bodov
včas podanej správnej žaloby.

22. Čo sa týka námietok ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho výkladu

jednotlivých ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z., žalobca ich špecifikoval len vo vzťahu k bodu 1 a 2
protokoluozistenýchnedostatkochstým,ženesprávnezistenýskutkovýstavbolnesprávneposúdenýa
následne nesprávne subsumovaný pod príslušný právny predpis. S poukazom na odôvodnenie uvedené
vyššiesprávnysúdbezmožnostiprieskumuskutkovéhostavulenkonštatuje,žežalovanýsprávneustálil
porušenie povinností na strane žalobcu. Zákonnosť postupu správneho orgánu (okrem už uvedeného

nezákonného postupu pri vyhotovovaní protokolu a pri prerokovaní protokolu so zamestnávateľom)
bola ďalej namietaná vo vzťahu k nedostatočnému dokazovaniu, pričom zistený skutkový stav založený
len na tvrdení inšpektorov práce žalovaný považoval za porušenie právnych predpisov. V danej veci
preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol správnym súdom zistený rozpor
postupu inšpektorov so zákonom o inšpekcii práce, ktorý by mal za následok nesprávnosť zistení

nedostatkov uvedených v napadnutom protokole alebo spôsoboval jeho nezákonnosť.

23. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že napadnutý protokol obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, je dostatočne určitý a zrozumiteľný s tým, že samotné skutkové zistenia súdnemu prieskumu
nepodliehajú, pričom nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať

za následok vydanie nezákonného opatrenia, správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

24. K procesnej námietke žalobcu, aby správny súd neprihliadal k vyjadreniu žalovaného, pretože
obsahuje len stanovisko inšpektora a nie žalovaného, súd stručne podotýka, že inšpektor štátny

zamestnanec vykonáva štátnu službu na inšpektoráte práce, teda u u žalovaného, a vzhľadom k tomu,
že priamo u kontrolovaného subjektu - žalobcu vykonával inšpekciu práce, je práve jeho stanovisko k
správnej žalobe relevantné.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
26. O trovách konania vrátene trov kasačného konania, vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vovzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal,
pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Správny súd má za to, že takýmto rozhodnutím o náhrade trov konania sa neodklonil od zaužívanej

praxe, ktorá vychádza zo zásady jednoty nároku. „Pri zrušení rozhodnutia krajského súdu kasačným
súdom a vrátení veci tomuto krajskému súdu na ďalšie konanie rozhodne krajský súd v novom
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť o nároku na náhradu trov konania jednak na krajskom súde
(nového i predchádzajúceho), ak aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Tento nárok tvorí
jeden celok, a preto v takomto prípade bude krajský súd rozhodovať jedným výrokom , pričom nárok

na náhradu trov jednotlivých konaní odôvodní osobitne, t. j. oddelene“ (BARICOVÁ, J. et al., Správny
súdny poriadok: Komentár, 2018, C. H. BECK, s. 1742 - 1743).

27. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 453 2019 z 19.11.2019: „Základné
ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku
(CSP) (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania

- prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu
trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom
tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno
preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania
nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť

len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní,
bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.). Aj v prípade rozhodnutia o trovách dovolacieho konania
v rámci rozsudku krajského súdu z 20. februára 2019, ktorým sa konanie končilo, by sa teda musel
zohľadniť úspech žalobkyne v dovolacom konaní; iný výsledok by sťažovateľke nepriniesol.“. Vo vzťahu

k citovanému rozhodnutiu správny súd uvádza jednak to, že sa tento judikát vzťahuje na civilné
sporové konanie, v ktorom je dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom (popri možnosti napadnúť
rozsudok odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom), naproti čomu v správnom súdnom konaní
riadny opravný prostriedok smerujúci voči neprávoplatnému rozhodnutiu neexistuje. Ďalej správny súd
zdôrazňuje, že Ústavný súd SR takýto postup považuje len za fakultatívny, a preto závisí od okolností

konkrétneho prípadu a úvahy súdu, či pristúpi k nezávislému rozhodovaniu o náhrade trov konania
v jednotlivých fázach konania. Správny súd rozhoduje o trovách celého konania, a nie o trovách fáz
konania.

28. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.