Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/318/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245857
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1109245857.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľa: A.. F. C., bydlisko C. H. Č.. XX, XXX XX N. E.Í., proti odporcovi: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody
vo výške 1 643 euro s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 12. 10. 2009 sa navrhovateľ domáhal
proti odporcovi označenému ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 1 643 euro
s príslušenstvom (konkrétne neuvedeným) a náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S 42/2009 zo dňa 04. 11. 2009, právoplatným dňa
10. 11. 2009, vyslovil svoju nepríslušnosť vo veci a postúpil vec dňa 27. 11. 2009 tunajšiemu súdu ako
vecne a miestne príslušnému na konanie v tejto veci.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v roku 2008 bol služobne zaradený na Okresnom riaditeľstve
PZ v Lučenci, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície, oddelenie ekonomickej
kriminality vo funkcii vyšetrovateľ, služobná hodnosť major. Dňa 10. 10. 2008 sa so svojím nadriadeným
riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Lučenec, plk. A.. R. E.
ústne dohodol, že podá žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru koncom mesiaca január 2009 a
služobný pomer sa skončí ku dňu 01. 04. 2009. Žiadny písomný záznam z tejto dohody nebol spísaný.

Navrhovateľ si o tejto ústnej dohode vykonal zápis vo svojom súkromnom zošite pracovných porád.
Dňa 24. 10. 2008, čl. 12, požiadal navrhovateľ písomne o uvoľnenie zo služobného pomeru, dátum
skončenia služobného pomeru v žiadosti neuviedol. Žiadosť bola doručená jeho nadriadenému plk. A..
R. E. faxom, čl. 13, v rovnaký deň. Dňa 27. 10. 2008 navrhovateľ na požiadanie svojho nadriadeného
vyplnil predpísané služobné tlačivo, čl. 14, s označením žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.
V tomto služobnom tlačive uviedol, že žiada o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 01. 04.

2009. Túto žiadosť doručil svojmu nadriadenému. Nadriadený s dátumom uvoľnenia zo služobného
pomeru k 01. 04. 2009 nesúhlasil a bez toho, aby došlo k späťvzatiu žiadosti zo dňa 27. 10. 2008
dal navrhovateľovi pokyn na vyplnenie nového služobného tlačiva o uvoľnení zo služobného pomeru
a to s dátumom skončenia služobného pomeru dňa 31. 12. 2008, čl. 15. Na základe tohto pokynu
nadriadeného navrhovateľ opakovane v rovnaký deň 27. 10. 2008 vypísal služobné tlačivo s dátumom
uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008. Dňa 04. 11. 2008 bol navrhovateľovi vyhlásený

personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci č. 1106/2008 zo dňa 29. 10. 2008, čl.
16, o uvoľnení podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. navrhovateľa zo služobnéhopomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31. 12. 2008. V tomto rozhodnutí bolo uvedené, že o
uvoľnenie zo služobného pomeru navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 27. 10. 2008 ku dňu 31. 12.
2008. Dňa 05. 11. 2008 proti tomuto personálnemu rozkazu podal navrhovateľ odvolanie, čl. 17.

Odvolanie navrhovateľ doplnil dňa 02. 12. 2008 a 06. 12. 2008. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej
Bystrici rozhodnutím č. E.-XX-X/PK-XXXX zo dňa 17. 12. 2008, čl. 23, toto odvolanie zamietol a
napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené poštou dňa 29.
12. 2008. Dňa 30. 12. 2008 doručil, čl. 26, navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR podnet na preskúmanie
prvostupňového personálneho rozkazu mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 246 zákona

č. 73/1998 Z. z.. Listom zo dňa 18. 03. 2009, čl. 27, doručeným navrhovateľovi poštou dňa 26. 03.
2009, minister vnútra SR navrhovateľovi oznámil, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v
súlade so zákonom a preto tento podnet ako nedôvodný zamieta. Dňa 09. 06. 2009, čl. 33, doručil
navrhovateľ odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. vo výške 1 643 euro z dôvodu nezákonného rozhodnutia a súčasne i nesprávneho
úradného postupu vo veci skončenia jeho služobného pomeru uvoľnením. Dňa 30. 06. 2009, čl. 37,

zaslal odporca navrhovateľovi odpoveď na túto žiadosť, s tým, že zo strany riaditeľa Okresného
riaditeľstva PZ v Lučenci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia ani k nesprávnemu úradnému
postupu, a preto neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľ namieta zákonnosť skončenia služobného pomeru uvoľnením dňom 31. 12. 2008, pretože

jeho služobný pomer mal trvať do 01. 04. 2009, tak ako to bolo dohodnuté s nadriadeným a uvedené i
v žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27. 10. 2008. Týmto nezákonným postupom jeho
nadriadeného, nakoľko vo svojej žiadosti sa navrhovateľ domáhal uvoľnenia zo služobného pomeru ku
dňu 01. 04. 2009 a nie ku dňu 31. 12. 2008, vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje celkový
rozdiel medzi priemerným služobným platom (priemerný mesačný služobný plat 1 369, 49 euro) a

výsluhovým dôchodkom (821, 70 euro) za mesiace 01 (547, 76 euro) 02, 03 roku 2009, spolu vo výške
1 643, 30 euro. Nezákonnosť rozhodnutia jeho nadriadeného vidí navrhovateľ v tom, že jeho nadriadený
svojímrozhodnutímzasiaholdoslobodyprejavunavrhovateľa,ktorýchceluvoľniťzoslužobnéhopomeru
ku dňu 01. 04. 2009, tým, že dal navrhovateľovi pokyn v žiadosti uviesť dátum uvoľnenia 31. 12. 2008,
čím došlo k vyplneniu ďalšej žiadosti s týmto dátumom uvoľnenia proti vôli navrhovateľa. Nesprávny

úradný postup jeho nadriadeného vidí v tom, že nadriadený neuvoľnil navrhovateľa zo služobného
pomeru na základe žiadosti zo dňa 27. 10. 2008, ale uvoľnil ho až na základe druhej žiadosti zo dňa 27.
10. 2008 vypísanej na pokyn nadriadeného s dátumom uvoľnenia ku dňu 31. 12. 2008.

Počas konania, na pojednávaní dňa 03. 06. 2011 navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady

škody spôsobnej mu jeho nadriadeným tým, že nevydal rozhodnutie, personálny rozkaz o uvoľnení zo
služobného pomeru navrhovateľa na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2008 (v tejto žiadosti
neuviedol dátum ku ktorému má služobný pomer skončiť), ktorú v ten deň doručil nadriadenému faxom,
a následnej jeho žiadosti zo dňa 27. 10. 2008, ktorou žiadal o uvoľnenie ku dňu 01. 04. 2009. Jeho
nadriadený ho uvoľnil zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008, ale na základe inej, tretej žiadosti zo

dňa 27. 10. 2008, kde uviedol dátum uvoľnenia 31. 12. 2008 z donútenia nadriadeného.

V rámci prípravy pojednávania sa odporca k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13. 04.
2010, čl. 53. Odporca v tomto vyjadrení i počas konania žiadal návrh ako právne nedôvodný zamietnuť,
pretoženavrhovateľnepreukázalprvúzákonnúpodmienkupreúspešnéuplatnenienáhradyškodypodľa

zákonač.514/2003Z.zatonezákonnérozhodnutiealebo nesprávnyúradnýpostupjehonadriadeného.
Uviedol, že zo strany nadriadeného navrhovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, čo
potvrdilo i Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, ktoré rozhodovalo o odvolaní navrhovateľa proti
prvostupňovému personálnemu rozkazu. Zákonnosť týchto rozhodnutí potvrdil i odporca, ktorý podnet
navrhovateľa na preskúmanie týchto rozhodnutí mimo odvolacieho konania zamietol ako nedôvodný.

Odporca má za to, že pri uvoľňovaní navrhovateľa zo služobného pomeru nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Odporca si trovy konania neuplatnil.

Súd na základe vykonaného dokazovania rozsudkom zo dňa 03. 06. 2011 návrh zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Súd vo svojom rozsudku uviedol, že skôr ako sa súd zaoberal v tejto veci

meritom veci, je povinný ex offo (i bez námietky účastníkov konania) zaoberať sa vecnou legitimáciou
účastníkov konania, aktívnou u navrhovateľa a pasívnou u odporcu. V predmetnej veci bol vecne
pasívne legitimovaný ten účastník konania, odporca, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorom sa v tomto súdnom konaní rozhodovalo. Keďže sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal náhradyškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd vyhodnocoval pasívnu vecnú legitimáciu odporcu podľa
ustanovenia § 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z a podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nebol odporca, ale štát, ktorý v tejto veci by zastupovalo

príslušné ministerstvo - odporca podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. .
Keďže odporca nebol subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd návrh zamietol so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, a v predmetnom konaní sa už následne nezaoberal,
neskúmal a nevyhodnocoval, meritom veci.

Na základe odvolania navrhovateľa proti tomuto vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu
odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co 426/2011 - 159 zo dňa 28. 09. 2012 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia
pojednávania. Zistil, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože prvostupňový súd dospel vo veci

k nesprávnemu skutkovému zisteniu a aj nesprávnemu právnemu záveru, čo zakladalo dôvod pre jeho
zrušeniepodľaustanovenia§221ods.1písm.h)O.s.p.Súdprvéhostupňarozhodolvoveciozamietnutí
návrhu na priznanie náhrady škody podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. na základe zistenia, že navrhovateľ za odporcu označil Ministerstvo vnútra SR, ktoré nie je podľa
tejto zákonnej úpravy pasívne legitimované v danom spore. Toto jeho konštatovanie však nezodpovedá

žalobnému návrhu, v ktorom navrhovateľ jednoznačne za odporcu označil štát, Slovenskú republiku,
zastúpenú Ministerstvom vnútra SR ani jeho ďalším vyjadreniam a prednesom v konaní. Skutočnosť,
že navrhovateľ za odporcu označil Slovenskú republiku, za ktorú koná ministerstvo príslušné podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. podporujú i prejavy odporcu, v ktorých dôsledne
uvádza, že odporcom vo veci je Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR ako i Krajský súd v Banskej

Bystrici, ktorý v uznesení o postúpení veci z 04.11.2009 č.k. 24S 42/2009 ako odporcu uvádza SR -
Ministerstvo vnútra SR a napokon aj samotný súd prvého stupňa listinami založenými v spise - vo výzve
súdu z 08.12.2009, predvolaní na pojednávanie z 23.02.2011, zápisnica z pojednávania 03.06.2011 - v
ktorýchakoodporcuuvádzaSlovenskúrepubliku-MinisterstvovnútraSR.Záversúduprvéhostupňa,že
navrhovateľ za odporcu vo veci označil Ministerstvo vnútra SR nezodpovedá návrhu na začatie konania

založenému v spise a ani ďalším prejavom navrhovateľa. Keďže tento nesprávny záver, ako jediný,
viedol súd prvého stupňa k zamietnutiu návrhu na priznanie náhrady škody, odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Následne, po vyššie uvedenom zrušení napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, súd uznesením zo dňa 24. 04. 2013, čl. 176, spolu s opravným
uznesením zo dňa 07. 04. 2014, čl. 252, na návrh navrhovateľa, pripustil zmenu petitu tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 643 euro spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 12. 10. 2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Počas ďalšieho konania v tejto veci sa navrhovateľ v danej veci vyjadril písomným podaním doručeným
súdu dňa 10. 07. 2013, čl. 204. V tomto podaní navrhovateľ, okrem iných skutočností, uviedol, citujem
"podstata žaloby o náhradu škody spočíva v tom, že ja sa domáham náhrady škody len v nepatrnej výške
oproti skutočne vzniknutej škode, ktorá je niekoľko násobne vyššia ako je v žalobe. Dohoda o uvoľnení

zo služobného pomeru k 01.04.2009 bola z toho dôvodu, lebo od 01.01.2009 sa zvyšovali služobné
platy vyšetrovateľov PZ, teda pri odchode do výsluhového dôchodku v roku 2009 by som mal vyšší
dôchodok. Ak bol zámer porušiť dohodu o mojom skončení služobného pomeru v roku 2009, tak v roku
2008 najneskôr v mesiaci december 2008 mal byť môj služobný plat dorovnaný o plánované zvyšovanie
platov v roku 2009 zvýšením osobného príplatku riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Lúčenci, alebo

z disponibilnej rezervy riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, a takto potom upraveného
služobného platu mal vypočítať výsluhový dôchodok, a nebola by mi vznikla žiadna finančná ujma z
dôvodu porušenia dohody o uvoľnení v roku 2009. Najspravodlivejšia alternatíva v danom prípade bola
ponechať ma v služobnom pomere aj v roku 2009, s podaním žiadosti v mesiaci január 2009, a uvoľniť
k 01.04.2009, ako znela dohoda, a nebola by mi vznikla žiadna škoda v podobe finančnej ujmy na

výsluhovom dôchodku".

Počas konania odporca uvádzal, že i naďalej zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal ani jednu
zákonnú podmienku na priznanie nároku na náhradu škody, tak ako to predpokladá zákon č. 514/2003.Navrhovateľ dňa 27.10.2008 podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru a prejavil tým slobodnú
vôľu ukončiť ho. V čase vyhlasovania personálneho rozkazu nevzniesol žiadne námietky. Od 01.01.2009
mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ktorý je možné priznať len po právoplatnom ukončení služobného

pomeru, a to v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 382/2002. Toto rozhodnutie o priznaní
výsluhového dôchodku bolo vydané dňa 16.02.2009 a právoplatnosť nadobudlo dňa 06.03.2009. Aj
keby navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru ku dňu 01.04.2009, nemalo by to vplyv na výšku
výsluhového dôchodku, a to s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002, z ktorého
vyplýva, že za základ výsluhového dôchodku policajta sa počíta najlepší príjem za posledných 10

ukončených rokov. Ak by to malo byť tak, ako to uvádza navrhovateľ, tak by musel skončiť služobný
pomer v roku 2010.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, všetkými
písomnými podaniami navrhovateľa, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ako i
ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.

Súd počas konania nepripustil návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím ako svedkov
S.. A.. Z. K. (mal sa podľa návrhu navrhovateľa vyjadriť k jeho prepusteniu), A.. N. D. (bývalý riaditeľ
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci), A.. R. E. (navrhovateľov nadriadený, ktorý sa mal s navrhovateľom
ústne dohodnúť dňa 10. 10. 2008 na uvoľnení zo služobného pomeru), S.. A.. S. C. ( tento návrh

navrhovateľa bol nejasný a nezrozumiteľný), E.. Z.. Z. L. (mal vypisovať tzv. tretiu žiadosť). Súd tieto
návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania nepripustil z toho dôvodu, že prípadné výpovede týchto
potenciálnych svedkov by sa týkali priebehu konania, v ktorom bol navrhovateľ právoplatne uvoľnený z
jeho služobného pomeru k 31. 12. 2008 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z, pričom
toto konanie bolo už právoplatne skončené a predmetnom tohto súdneho sporu nie je preskúmanie

konania o uvoľnení navrhovateľa zo služobného pomeru a následného rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci, ktorý takto právne
vyhodnotil:

Navrhovateľ bol v služobnom pomere v štátnej službe príslušníka Policajného zboru od 08. 10. 1976.

Navrhovateľ bol v októbri 2008 služobne zaradený ako major na Okresnom riaditeľstve PZ v Lučenci,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, vysunuté

pracovisko Veľký Krtíš, vo funkcii vyšetrovateľa.

Dňa 14. 10. 2008 bol zástupcom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, a súčasne riaditeľom
Úradu justičnej a kriminálnej polície, Z.. A.. F. C., spracovaný návrh na prepustenie navrhovateľa zo
služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Tento bol dňa 16. 10. 2008

odoslaný faxom na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici (personálny a mzdový odbor), pretože
prepustenie v zmysle uvedeného ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. schvaľuje a je o nej oprávnený
rozhodnúť iba riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. Keďže navrhovateľ následne dňa
24. 10. 2008 záznamom a spolu s vyplneným príslušným tlačivom zo dňa 27. 10. 2008 s uvedením
dátumu skončenia služobného pomeru k 31. 12. 2008 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, tak

jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo
bezpredmetné a nebolo následne zrealizované.

Navrhovateľ uvádzal, že dňa 10. 10. 2008 sa so svojím nadriadeným riaditeľom Okresného riaditeľstva
PZ v Lučenci, Úradu justičnej a kriminálnej polície, S.. A.. R. E., mal ústne dohodnúť na podaní

žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a skončení služobného pomeru ku dňu 01. 04. 2009. Z tohto
ich rozhovoru, ktorého výsledkom mala byť predmetná dohoda, nebol nadriadeným spísaný žiadny
oficiálny písomný záznam. Obsah tohto rozhovoru si navrhovateľ zaznamenal vo svojom súkromnom
zošite z pracovných porád, čo navrhovateľ preukazoval kópiou zo zápisu zo svojho zošitu z pracovných
porád, ktorý navrhovateľ napísal vlastnou rukou. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že

navrhovateľ nepreukázal a ani súdom na základe vykonaného dokazovania, nebola zistená existencia
takejto prípadnej dohody (ústnej alebo písomnej) medzi navrhovateľom a jeho nadriadeným. Listinný
dôkaz, ktorý predložil navrhovateľ a to kópia zo súkromného zošita navrhovateľa z pracovných porád,
nepredstavuje podľa názoru súdu relevantný dôkaz o tom, že skutočne k takému rozhovoru medzinavrhovateľom a jeho nadriadeným došlo, a že obsahom tohto rozhovoru bolo skončenie služobného
pomeru navrhovateľa. I v prípade, ak by navrhovateľ preukázal existenciu takéhoto rozhovoru s
nadriadeným, vrátane jeho obsahu, bola by táto skutočnosť irelevantná pre meritum veci, pretože

navrhovateľ ani neuvádzal, že by práve takáto prípadná dohoda bola žiadosťou o skončenie jeho
služobného pomeru, na základe ktorej by mal byť jeho služobný pomer skončený. Preto sa ani súd viac
nezaoberal a prípadným hlbším dokazovaním viac neskúmal skutočnosti týkajúce sa existencie tohto
rozhovoru navrhovateľa s jeho nadriadeným a jeho obsahu.

Navrhovateľ dňa 24. 10. 2008 požiadal písomne o uvoľnenie zo služobného pomeru. Žiadosť nebola
preložená na predpísanom tlačive podľa ustanovenia § 191 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Dátum
skončenia služobného pomeru v tejto žiadosti navrhovateľ neuviedol (tzv. prvá žiadosť), čl. 12. Žiadosť
bola nadriadenému faxom doručená v rovnaký deň, čo navrhovateľ i preukázal a jej doručenie ani
odporca nerozporoval. Táto žiadosť nebola napísaná na predpísanom služobnom tlačive s označením
žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ale na obyčajnom bielom papieri. Táto žiadosť bola na

Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci zaevidovaná pod č. X.-XXX/
JKP-XXXX dňa 24. 10. 2008. Navrhovateľ počas konania uvádzal, že domáha náhrady škody spôsobnej
mu jeho nadriadeným tým, že nevydal personálny rozkaz o jeho uvoľnení zo služobného pomeru
navrhovateľa práve na základe tejto žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2008, v ktorej neuviedol
dátum ku ktorému má služobný pomer skončiť. Konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru na

základe tejto žiadosti považoval za procesne neskončené. Počas celého konania žiadal od odporcu,
aby na základe tejto žiadosti došlo k uvoľneniu z jeho služobného pomeru, kedže uvoľnenie z jeho
služobného pomeru na základe žiadosti zo dňa 27. 10. 2008 ku dňu 31. 12. 2008 považoval za
nezákonné rozhodnutie.

Dňa 27. 10. 2008 mal navrhovateľ vypísať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru už na
predpísanom služobnom tlačive s označením žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, čl. 14. Žiadosť
je vypísaná zjavne na počítači, vlastnou rukou ju navrhovateľ iba podpísal. Navrhovateľ v návrhu i počas
konania uvádzal, že predmetné tlačivo vypísal na požiadanie svojho nadriadeného. Táto skutočnosť
však počas konania nebola preukázaná. Súd sa touto skutočnosťou ani viac nezaoberal, pretože má

za to, že a z hľadiska merita veci je irelevantné na základe akého podnetu (pokyn, požiadanie
nadriadeného) navrhovateľ toto tlačivo vypísal. Podstatnou skutočnosťou je to, že navrhovateľ uvedené
tlačivo sám podpísal. Ak by bol na jeho vypísanie niekým požiadaný, mal navrhovateľ možnosť takejto
žiadostinevyhovieťatlačivonevypísaťanepodpísať. Toutožiadosťou požiadalnavrhovateľouvoľnenie
zo služobného pomeru ku dňu 01. 04. 2009 (tzv. druhá žiadosť), čl. 14. Zo znenia žiadosti vyplýva, že

navrhovateľ požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru na základe dohody s riaditeľom ku dňu 01. 04.
2009. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil tlačivo žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa
27. 10. 2008 ku dňu 01. 04. 2009, podpísanú navrhovateľom. Z tohto listinného dôkazu však nevyplýva,
kedy bolo toto tlačivo doručené nadriadenému, a že bolo zaevidované. Odporca počas konania uvádzal,
že takáto žiadosť zo dňa 27. 10. 2008 s dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru k 01. 04. 2008

nebola na Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci ani doručená. Súd na základ vykonaného dokazovania ani
nezistil, že by tzv. druhá žiadosť bola Okresnému riaditeľstvu PZ v Lučenci doručená.

Navrhovateľ v návrhu i počas konania uvádzal, že nadriadený s týmto dátumom uvoľnenia zo
služobného pomeru nesúhlasil a ústne ho požiadal o vyplnenie nového služobného tlačiva o uvoľnení

zo služobného pomeru a to s uvedením dátumu skončenia služobného pomeru dňa 31. 12. 2008.
Keďže žiadosť zo dňa 24. 10. 2008 nebola predložená na predpísanom tlačive, bol navrhovateľ vyzvaný
riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci S.. A.. C., na
vypísanie žiadosti na služobnom tlačive v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a to
za pomoci kolegu vtedajšieho vedúceho oddelenia skráteného vyšetrovania E.. Z.. L.. Preto opakovane

dňa 27. 10. 2008 kolegom navrhovateľa E.. Z.. L. bolo vypísané zjavne na počítači predmetné
služobné tlačivo s dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008 (tzv. tretia žiadosť),
čl. 15. Navrhovateľ toto tlačivo vlastnou rukou podpísal. Skutočnosť uvádzaná navrhovateľom týkajúca
sa tzv. tretej žiadosti počas konania, že na vyplnenie a podpísanie tohto tlačiva bol prinútený jeho
nadriadeným, nebola preukázaná, ani súdom na základe dokazovania zistená. Naopak, z listinných

dôkazov predložených odporcom, najmä z rozhodnutia Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystricu č. E.-
XX-X/PK-XXXX zo dňa 17. 12. 2008, ktorým bolo odvolanie navrhovateľa proti personálnemu rozkazu
zamietnuté a napadnutý personálny rozkaz potvrdený, súd zistil, že na pokyn riaditeľa Okresného
riaditeľstva PZ v Lučenci, dňa 27. 10. 2008 bol navrhovateľ telefonicky zástupcom riaditeľa Úradujustičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci S.. A.. C. vyzvaný, aby v súlade s
platnou úpravou podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru na predpísanom tlačive. Súčasne
mu navrhol, aby vo vyhľadaní správneho tlačiva na internete a pri správnom vyplnení mu pomôže E..

Z.. L., vedúci oddelenia skráteného vyšetrovania vo Veľkom Krtíši. Po telefonickom rozhovore sa Z..
A.. F. C. dostavil do kancelárie E.. Z.. Z. L.Š., ktorý na požiadanie vypísal žiadosť tak, že na počítači
podľa predtlače vpisoval údaje uvádzané Z.. A.. F. C. s uvoľnením zo služobného pomeru k dátumu
31.12.2008. Po vyhotovení dvoch výtlačkov žiadateľ ich obsah skontroloval a podpísal. Žiadosť bola ešte
dňa 27.10.2008 doručená bezprostrednému nadriadenému, riaditeľovi odboru justičnej polície Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lúčenci Z.. Z. T. a bola zaevidovaná pod č.p.
X.-XXX/VO-XXXX. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že s navrhovateľom bol skončený
služobný pomer uvoľnením na základe jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 24. 10.
2008 bez uvedenia dátumu kedy sa má služobný pomer skončiť a jej doplnení služobným tlačivom s
dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008, keďže žiadosť zo dňa 24. 20. 2008
nespĺňala predpísané náležitosti (nebola na predpísanom tlačive). Z tohto odvolacieho rozhodnutia tak

vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa uvoľnením bol skončený na základe žiadosti zo dňa 24. 10.
2008 v doplnení so služobným tlačivom zo dňa 27. 10. 2008 s dňom uvoľnenia k 31. 12. 2008. Vzhľadom
na tieto skutočnosti má súd za to, že námietka navrhovateľ, že odporca ešte nerozhodol o jeho žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 24. 10. 2008 a tým došlo zo strany odporcu k nesprávnemu
úradnému postupu, je nedôvodná, pretože ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností uvedených v

oboch rozhodnutiach polície služobný pomer navrhovateľa skončil práve na základe tejto žiadosti v
spojení so žiadosťou zo dňa 27. 10. 2008 s dňom uvoľnenia k 31. 12. 2008.

Dňa 04. 11. 2008 bol navrhovateľovi vyhlásený personálny rozkaz č. XXXX/XXXX riaditeľa Okresného
riaditeľstva PZ v Lučenci zo dňa 29. 10. 2008, čl. 16, o uvoľnení zo služobného pomeru v štátnej službe

príslušníka PZ dňom 31. 12. 2008. Zo znenia tohto rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie bolo vydané
na základe žiadosti navrhovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27. 10. 2008 a že v žiadosti
navrhovateľ uviedol, že žiada o uvoľnenie dňom 31. 12. 2008. Žiadne iné žiadosti s inými dátumami
navrhovateľa v tomto personálnom rozkaze uvedené nie sú.

Navrhovateľ podal dňa 05. 11. 2008 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v znení jeho dvoch doplnení,
čl. 17, 18, 19, ktoré Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystricu rozhodnutím č. E.-XX-X/PK-XXXX
zo dňa 17. 12. 2008 zamietlo a napadnutý personálny rozkaz potvrdili. Zo znenia tohto odvolacieho
rozhodnutia vyplýva, že dňa 24.10.2008 Z.. A.. F. C., služobne zaradený v stále štátnej službe vo
funkcii vyšetrovateľ oddelenia ekonomickej kriminality odboru justičnej polície Okresného riaditeľstva

PZ v Lučenci, podal písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru adresovanú zástupcovi
riaditeľa - súčasne riaditeľovi úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci
S.. A.. R. E., ktorú formou registratúrneho záznamu zaslal faxom na operačné stredisko vnútorného
odboru Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci. Žiadosť bola na úradu justičnej a kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci zaevidovaná pod č.k. X.-XXX/JKP-XXXX zo dňa 24.10.2008.

Konkrétny dátum skončenia služobného pomeru neuviedol. Na pokyn riaditeľa Okresného riaditeľstva
PZ v Lučenci bol Z.. A.. F. C. dňa 27.10.2008 telefonicky vyzvaný zástupcom Úradu justičnej a
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci S.. A.. C. , aby v súlade s platnou úpravou
podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru na predpísanom tlačive. Súčasne mu navrhol, aby
vo vyhľadaní správneho tlačiva na internete a pri správnom vyplnení mu pomôže E.. Z.. L., vedúci

oddelenia skráteného vyšetrovania vo Veľkom Krtíši. Po telefonickom rozhovore sa Z.. A.. F. C. dostavil
dokancelárieE..Z..Z.L.,ktorýnapožiadanievypísalžiadosťtak,ženapočítačipodľapredtlačevpisoval
údaje uvádzané Z.. A.. F. C. s uvoľnením zo služobného pomeru k dátumu 31.12.2008. Po vyhotovení
dvoch výtlačkov žiadateľ ich obsah skontroloval a podpísal. Žiadosť bola ešte dňa 27.10.2008 doručená
bezprostrednému nadriadenému, riaditeľovi odboru justičnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva PZ v Lúčenci Z.. Z. T. a bola zaevidovaná pod č.p. X.-XXX/VO-XXXX. Z obsahu
tohto odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán napadnutý personálny rozkaz, i konanie, ktoré
mu predchádzalo riadne preskúmal. Odvolací orgán poukazoval na to, že navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že v opakovane prepisovanej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru došlo k pisárskej
chybe pri písaní dátumu ku ktorému má byť služobný pomer skončený, nie k 31. 12. 2008, ale k

správnemu dátumu 01. 01. 2009, a preto žiadal nahradiť nesprávny dátum uvoľnenia zo služobného
pomeru k 31. 12. 2008 na správny k 01. 01. 2009. Ďalej v odvolaní navrhovateľ uviedol, že žiadosť o
uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27. 10. 2008 so skončením služobného pomeru ku 31. 12.
2008 nenapísal slobodne, ale proti svojej vôli pod hrozbou skončenia služobného pomeru prepustením.Odvolací orgán tieto navrhovateľom namietané skutočnosti vyhodnotil tak, že Z.. A.. F. C. sa rozhodol
ukončiť služobný pomer príslušníka PZ a svoju vôľu aj prejavil podaním žiadosti o uvoľnenie zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Po žiadosti s formálnymi vadami zo dňa 24.10.2008

podal žiadosť na určenom tlačive dňa 27.10.2008, ktoré podpísal za vpredu uvedených okolností. Vôľu
ukončiť služobný pomer k PZ zdôraznil aj v odvolaní proti personálnemu rozkazu, keď nenamieta
skutočnosť ukončenia služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, ale deň, kedy k takémuto
stavu má dôjsť. Zo záznamov spracovaných nadriadenými Z.. A.. F. C., záznamov príslušníka PZ
prítomných pri písaní žiadosti a z odvolania menovaného a jeho doplňujúceho záznamu je preukázané,

že k podaniu žiadosti nebol nútený. V zmysle § 191 ods. 1 zákona musí byť policajt uvoľnený zo
služobného pomeru, ak o to požiada. V zmysle § 191 ods. 7 zákona služobný pomer podľa ods. 1 sa
končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota
pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Z uvedeného vyplýva, že lehota
pre skončenie služobného pomeru Z.. A.. F. C. začala plynúť 01.11.2008 a končí dňom 31.12.2008.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, námietky Z.. A.. F. C., ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti
personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci číslo 1106 zo dňa 29.10.2008 sú
neodôvodnené. V postupe prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uvoľnení zo služobného pomeru
v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 ods. 1 zákona Z.. A.. F. C. dňom 31.12.2008 neboli zistené
právne vady ani nedostatky. Ako vyplýva z týchto skutočností odvolací orgán ako žiadosť o uvoľnenie

zo služobného pomeru vyhodnotil formálne vadnú tzv. prvú žiadosť zo dňa 24. 10. 2008, v ktorej
navrhovateľ požiadal písomne o uvoľnenie zo služobného pomeru bez uvedenia dátumu skončenia
služobného pomeru spolu s tzv. treťou žiadosťou zo dňa 27. 10. 2008 napísanú už na požadovanom
služobnom tlačive s dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008, pričom v postupe
prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uvoľnení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka

PZ nezistili žiadne právne vady ani nedostatky.

Dňa 30. 12. 2008 doručil navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR podnet na preskúmanie prvostupňového
personálneho rozkazu mimo odvolacieho konania. Listom zo dňa 18. 03. 2009 minister vnútra SR
navrhovateľovi oznámil, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a preto tento

podnet ako nedôvodný zamieta.

Dňa 09. 06. 2009 doručil navrhovateľ odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škodypodľazákonač.514/2003Z.z.vovýške1643eurozdôvodunezákonnéhorozhodnutiaasúčasne
i nesprávneho úradného postupu vo veci skončenia jeho služobného pomeru uvoľnením. Dňa 30. 06.

2009 zaslal odporca navrhovateľovi odpoveď na túto žiadosť, s tým, že zo strany riaditeľ Okresného
riaditeľstva PZ v Lučenci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia ani k nesprávnemu úradnému
postupu a preto neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej

správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy,

ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na zákona č. 514/2003 Z. z. základe riadneho
opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisyosprávnomkonaní,možnonárokuplatniťajvtedy,akbolozrušenéprenezákonnosťpríslušným
orgánom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon upravuje štátnu službu
príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného

bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
príslušníkov Železničnej polície (ďalej len "štátna služba").

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré
súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov

Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu"), príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie

plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým
súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer sa zakladá k štátu.
Podľa ustanovenia § 189 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer sa končí

a) zrušením v skúšobnej dobe,
b) uvoľnením,
c) prepustením,
d) stratou hodnosti,

e) uplynutím dočasnej štátnej služby,
f) úmrtím policajta,
g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta,
h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na
zaradenie do stálej štátnej služby,

i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné vzdelanie.
Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt musí byť uvoľnený zo služobného
pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená
nadriadenému, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

Podľa ustanovenia § 191 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. žiadosť o uvoľnenie zo služobného
pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému,

ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo
vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.Podľa ustanovenia § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí
uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre
skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

Podľa ustanovenia § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z rozhodnutie o skončení služobného
pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia
jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 1 citovaného zákona sa prepustí zo služobného pomeru, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať

akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno
ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej
služby,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej

službe,
e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody,

g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 2 citovaného zákona policajt môže byť prepustený zo služobného
pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil
vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške
1 643 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 12. 10. 2009 až do
zaplatenia. Súd ustálil, vzhľadom na nejasnosť navrhovateľa v jeho písomných podaniach a
osobných prednesoch na jednotlivých pojednávaniach, ž navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody

uplatňoval podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Škoda mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím
- personálnym rozkazom č. XXXX/XXXX riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci zo dňa
29. 10. 2008, vyhláseným navrhovateľovi dňa 04. 11. 2008, o uvoľnení zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka PZ dňom 31. 12. 2008 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ,
ktorý Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. E.-XX-X/PK-XXXX zo dňa 17. 12.

2008 tento personálny rozkaz potvrdil a odvolanie navrhovateľa proti personálnemu rozkazu zamietol.
Škoda mala byť navrhovateľovi ďalej spôsobená i nesprávnym úradným postupom týchto uvedených
orgánov, ktorý navrhovateľ videl v tom, že nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o jeho prepustení
zo služobného pomeru a rovnako nebolo rozhodnuté o jeho žiadostiach o uvoľnenie zo
služobného pomeru zo dňa 24. 10. 1998 bez uvedenia dátumu ku ktorému žiadal navrhovateľ uvoľniť

zo služobného pomeru a zo dňa 27. 10. 2008 vypísanú na tlačive s dátumom uvoľnenia zo služobného
pomeru k 01. 04. 2008.

Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na náhradu škody od zodpovednosti odporcu podľa zákona č.
514/2003 Z. z.. Súd, ktorý je viazaný týmto právnym titulom, na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal

náhrady škody, preto posudzoval tento nárok navrhovateľa podľa uvedeného zákona. Zodpovednosť
štátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu t.j. ide o zodpovednosť
bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito
podmienkami sú - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, existencia

škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné
skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorépo nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť.
Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak
je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím príslušného orgánu súd z takého

rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny
úradný postup, ide o konanie orgánu verejnej moci, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané
pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie
je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti,
za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a

bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná
činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. sa pod pojmom

"výkon verejnej moci" rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Z ustanovení §
1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vyplýva,
že tento zákon ako právny titul na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal svojho nároku, by sa na danú
vecvzťahovalibavtomprípade,akby medziodporcomanavrhovateľom existovalverejnoprávnyvzťah.

Takýto vzťah však medzi navrhovateľom a odporcom v danej veci neexistuje. Medzi navrhovateľom a
Ministerstvom vnútra SR existuje právny vzťah, ktorý má však charakter štátnej služby vykonávanej v
služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Tento právny vzťah však podľa názoru súdu nemá
charakter verejnoprávneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon
upravuje existenciu štátnej služby, a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením

štátnej služby príslušníkov Policajného zboru. V existujúcom vzťahu nevystupuje odporca ako orgán
verejnej moci pri výkone verejnej moci. Keďže v existujúcom právnom vzťahu odporca nemá postavenie
orgánu verenej moci a jeho činnosť, konanie a následne z neho vyplývajúce rozhodnutie pri uvoľnení
navrhovateľa zo služobného pomeru, nie je výkonom verejnej moci, nie je podľa názoru súdu možné,
aby sa navrhovateľ proti odporcovi úspešne domáhal náhrady škody podľa tohto zákona č. 514/2003 Z.

z., ktorý upravuje zodpovednosť štátu zastúpeného príslušným ministerstvom pri výkone verejnej moci.
S poukazom na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ v tejto veci nie je aktívne
legitimovaným subjektom na uplatnenie si jeho nároku na základe zákona č. 514/2003 Z. z. a rovnako
odporca nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto veci. Preto súd návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol. Súd vychádzajúc z toho jeho záveru sa tak v ďalšom už nezaoberal skúmaním

zákonných podmienok zodpovednosti odporcu za škodu majúc za to, že ich existenciu a dôvodnosť by
vyhodnocovalvtomprípade,ak bydospelkzáveru,ženavrhovateľiodporca súvtejtovecilegitimované
subjekty.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho

súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci mal
plný úspech odporca, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Keďže si odporca žiadne
trovy konania neuplatnil, pretože mu žiadne nevznikli, súd rozhodol, že odporcovi žiadne trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis