Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112220716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6112220716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: D.. T. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W.. F. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. XXXX/X, XXX XX N. X, v konaní zastúpenému zástupkyňou E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q. XXXX/X, XXX XX N. 2, o zrušenie a vyporiadanie ideálneho podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovaného (pôvodne žalovaného 2/) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/201/2012
- 375 zo dňa 02. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/201/2012 - 375 zo dňa 02. 03. 2018
m e n í tak, že súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú
evidované Správou katastra Banská Bystrica, katastrálne územie I. H., na liste vlastníctva č. XXX, ako
parcely registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. P. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 87 m2, parcela č. P. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 ako aj k stavbe
rodinného domu, súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. CKN XXX a XXX.

II. Súd v y p o r i a d á v a spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, že p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva žalobcu D.. T. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, tie časti nehnuteľnosti,
ktoré sú označené v Geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným
34987886-21/12 pre katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX, ako
novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou rodinným
domom, postaveným na parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine. Do výlučného vlastníctva žalovaného
W.. F. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, p r i k a z u j etie časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v
Geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným 34987886-21/12 pre

katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX ako novovytvorená parcela č.
CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom, postaveným na
parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 711,86 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

IV. Súčasťou rozhodnutia je Geometrický plán vyhotovený Ing. Mariánom Gabčom pod číslom popisným
34987886-21/12 pre katastrálne územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX.

V. Súd žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj
„okresný súd“) zrušil ideálne podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnostiam, ktoré sú
evidované u Správy katastra Banská Bystrica, kat. územie I. H., na liste vlastníctva č. XXX, ako parcely

registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 87 m2, parcela č. CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 ako aj k stavbe -
rodinnému domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcelách č. CKN XXX a XXX. Druhým výrokom
súdvyporiadalspoluvlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamtak,žeprikázaldovýlučnéhovlastníctva
žalobcu Bc. T. W. časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako novovytvorená

parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou rodinným domom,
postaveným na parcele č. CKN XXX, a to v jednej jednine a osobitným (tretím) výrokom do výlučného
vlastníctva žalovaného 2/ W.. F. D. prikázal tie časti nehnuteľnosti, ktoré sú označené v geometrickom
pláne ako novovytvorená parcela č. CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s nadstavbou
rodinným domom, postaveným na parcele č. CKN XXX a to v jednej jednine. Štvrtým výrokom žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 711,86

Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 1.753,09 Eur na depozitný účet
Slovenského pozemkového fondu (piaty výrok rozsudku). Samostatným šiestym výrokom súd prvej
inštancie vyslovil, že súčasťou rozhodnutia je Geometrický plán vyhotovený Ing. Mariánom Gabčom pod
číslom popisným 34987886-21/12 pre kat. územie I. H., overenom dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX.

O trovách súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (siedmy
výrok rozsudku súdu prvej inštancie).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím návrhom došlým tamojšiemu
súdu dňa 28. 08. 2012 domáhal voči pôvodne žalovaným 1/, 2/ zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, rodinnému domu so súpisným č. XXX,
postavenom na parcalách CKN XXX a XXX. Navrhoval zrušiť podielové spoluvlastníctvo a do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázať novovytvorenú parcelu CKN XXX o výmere 119 m2 spolu s nadstavbou
rodinným domom postaveným na uvedenej parcele v 1/1 a do výlučného vlastníctva žalovaného 2/
navrhol prikázať tie časti nehnuteľností, ktoré predstavujú novovytvorenú parcelu geometrickým plánom

CKN XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2, spolu s nadstavbou rodinným domom postaveným na
tejto parcele v 1/1. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 1/
sumu711,86Eurztituluvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaažalovanému2/uhradiťžalovanému
1/ sumu 1.753,09 Eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v priebehu konania medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16.
10. 2013, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/24/2014 zo dňa 20. 10.
2015,rozhodolotom,žezákladnárokužalobcunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnosti v rozsahu ním navrhovanom je daný. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že predmetom
konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k časti domovej nehnuteľnosti

ako aj pozemku pod ňou označenom pripojeným geometrickým plánom žalobcom. V konaní nebolo
sporné, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, pričom nedošlo medzi nimi
k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nej. Súd na vec aplikoval ust. §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti reálnou deľbou, pričom súd na základe ohliadky

na mieste samom konštatoval, že rozdelenie veci je možné. Navrhované riešenie žalobcom zohľadňuje
veľkosť podielov spoluvlastníkov ako aj stav doterajšieho úžitku. Vychádza tiež zo stavebno-technického
riešenia stavby. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu, podielové spoluvlastníctvo strán sporu
zrušil a vyporiadal ho spôsobom navrhovaným v žalobe. Pokiaľ sa týka hodnoty nehnuteľnosti, ani
jedna zo žalovaných strán nenavrhla vykonať jej ohodnotenie na základe znaleckého dokazovania

a nepredložila ani iný relevantný dôkaz. Žalobca pripojil k žalobe Znalecký posudok znalca Ing.
Daniela Bartkoviča č. 98/12, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, pozemné stavby, odhady hodnoty nehnuteľností, ktorý
použijúc metódu polohovej diferenciácie ocenil stavbu na 26.713,48 Eur a pozemky parcela č. XXX
o výmere 87 m2 na 1.123,17 Eur, parcelu č. XXX o výmere 135 m2 na 1.742,85 Eur. Pri výpočte

hodnoty pozemku vychádzal z jednotkovej hodnoty pozemku 12,81 Eur na 1 m2. Pôvodne žalovaný 2/
považoval ocenenie predmetných nehnuteľností za vysoké, najmä vzhľadom k jeho povinnosti zaplatiť
výplatuneznámymdedičompobývalompodielovomspoluvlastníkoviF.Q..Jehoargumentáciavšakskôr
spočívala v tom, že on sám je dedičom po tomto jeho vzdialenom príbuznom. Preto mal súd na základeohliadky na mieste samom za to, že suma stanovená znaleckým posudkom ohľadom ohodnotenia
rodinného domu účastníkov je primeraná. Námietky žalovaného 1/ k tomuto posudku aj zo strany
žalovaného 2/ boli neurčité a ničím nepodložené. Súd z týchto dôvodov k ním neprihliadol. Samotná

zástupkyňa žalovaného 2/ na poslednom pojednávaní ako aj žalobca uviedli, že dom je dlhodobo
neobývaný. Z týchto dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní z pripojeného znaleckého posudku
predloženého žalobcom. Záverom súd prvej inštancie dodal, že vo vzťahu k námietkam nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1 / doplnil, že pre účely zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je súd povinný vychádzať z údajov uvedených v evidencii

nehnuteľností, t. j. z aktuálneho listu vlastníctva. V čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania
súdu na liste vlastníctva figuroval ako podielový spoluvlastník k predmetným nehnuteľnostiam F. Q., na
neznámom mieste, zastúpený SR - Slovenským pozemkovým fondom. Z výpisu LV č. XXX kat. územie
I. H. ako titul nadobudnutia jeho ideálneho podielu 2/24 bolo zapísané rozhodnutie D 1492/73-51/89.
Pokiaľ v priebehu konania žalovaný 2/ preukázal, že sa jednalo o osobu jeho prastrýka, ktorý mal zomrieť
počas 2. svetovej vojny v Maďarsku, nejedná sa o zmenu, ktorá nastala po začatí konania či už v zmysle

ustanovenia § 92 ods. 2, 3 OSP alebo § 80 CSP účinného od 01. 07. 2016. Keďže bolo preukázané v
priebehu konania, že žalovaný 1/ zomrel, pričom neprebehlo po ňom dedičské konanie, súd nemohol
vychádzať len z tvrdenia žalovaného 2/, že tento je jeho jediným dedičom. Pokiaľ sa tak do budúcna
stane, bude práve žalovaný 2/ osobou oprávnenou domáhať sa vyplatenia čiastky, ktorú mu súd v tomto
konaní uložil vyplatiť z titulu vyporiadania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257

CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodne žalovaný
2/ W.. F. D., a to bez uvedenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP. Uviedol, že v pozemkovom
vlastníctve sú primárne právne listiny, na základe týchto právnych listín sa robí geodetické zameranie

či už akoukoľvek metódou všade na svete a vo všetkých dobách, to znamená, že vecný obsah
právnych listín musí byť jednoznačný, aby ho bolo možné vyjadriť graficky a následne preniesť do
terénu.Opačnéporadie,kedygeodetickézameraniepredchádzaprávnelistinyvmakromerítkuväčšinou
vyústi do stavu, ktorému sa hovorí vojnový konflikt. V mikromerítku tak potom vyústi do stavu, ktorý
sa nazýva susedské spory. Súd svojím rozsudkom doložil právny názor, že primárne je geodetické

zameranie, do ktorého je treba napasovať text právnych listín, rozhodnutie súdu nevynímajúc. Priamym
dôsledkom je potom negácia právnych listín, ktoré z tohto zamerania nevychádzajú. Žalovaný namietal,
že návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie bol spracovaný bez ohľadu na
jemu známe skutočnosti, že spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov poškodí. Neexistuje zákon, ktorý by
umožňoval zrušiť ideálne podielové spoluvlastníctvo, ktoré vychádza z nerovnocenných právnych listín.

Nerovnocennosť právnych listín možno predpokladať len z pohľadu na katastrálny portál, kde vlastníci
zapísaný na budove nie sú zapísaní na pozemkoch evidentne k budove prináležiacich. Žalovaný 2/
pochyboval, že metodika role je nezákonná alebo dokonca protiústavná, keď požadovala „odeslání“
všetkých dedičov včítane potenciálnych a akcentovala postavenie vlastníkov, ktorých vlastníctvo sa
odvíja od počiatku katastra. Nie je preto možné vypracovať rozsudok, z ktorého vyplýva, napriek tomu,

že by to bolo zdôvodnené, že zápisy v katastri na základe riadnych a jednoznačných právnych listín sú
pred určitým dátumom neplatné a zápisy nejednoznačných právnych listín po tomto dátume sú platné.
Taktiež musí platiť zásada dobrých mravov, to znamená, že sa musí prihliadať i k zásade rímskeho
práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže
vzniknúť právo, teda platí, že nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca ako subjekt,

od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť. Žalovaný uviedol, že háji dedičstvo po svojej matke, je preto
pochopiteľné, že musí hájiť a obhajovať i práva ostatných vlastníkov F. Q. a T., O. (O.) F. F. - H., ktorí
sú dedičia manželov, ktorí nehnuteľnosť spoločne kúpili. Ich dedičom je žalovaný, čo podľa jeho názoru
doložil. Pre konanie o rozdelenie nehnuteľnosti je teda celkom irelevantný právny názor, že dedičské

konania musia byť skončené. Zápisy v katastri nehnuteľností musia umožňovať prejednanie dedičstva v
riadnom termíne, čo je teraz znemožnené. Takisto nemôže prejednať novoobjavený majetok (dedičstvo
po svojej matke). Nemožnosť prejednania dedičstva je teraz „legalizovaná“ rozsudkom. To oslabuje
schopnosť žalovaného čokoľvek rešpektovať, metodika súdu nezohľadňovala dedičské nároky, ktoré
musí obhajovať, pokiaľ chce prejednať dedičstvo záhradných parciel i po svojej matke. V minulosti boli

vlastníci budovy nespochybniteľne i vlastníkmi nezastavaných plôch. Na základe údajov katastrálneho
úradu spracoval identifikáciu parciel PKN pozemnoknižného stavu na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX.
Taktiež uviedol, že dňa 16. 10. 2013 predložili koncept riešení založený na dvoch parcelách PKN, na
ktorých stojí budova. Namietal, že do dnešného dňa s nimi o takomto návrhu nikto nejednal. V tom časenevedel, že bol podaný návrh na exekúciu na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 28P/222/2013. O
exekúcii sa dozvedeli až v máji 2017 od exekútora. Taktiež namietal, že geometrický plán na rozdelenie
stavby na pozemkoch č. XXX a XXX má niekoľko zásadných vád. Nie je uvedený objednávateľ ani

objednávka, čo pri použití pred súdom je vada značná. Takto sa geodet môže stať zodpovedným za
to, čo zadávateľ chce. Musí predpokladať, že plán bol vykonaný výlučne podľa pokynov pána W., ktorý
sa s nikým o ničom nedohodol a prípadný kuloárny informačný šum zásadne odmieta. V konečnej
fáze je geometrický plán použitý pre zrušenie ideálneho podielového spoluvlastníctva strán konania
k nehnuteľnostiam. Geodetické zameranie teda predchádza právnu listinu, ktorá vznikne pred súdom

podľa pokynov pána W.. Taktiež v mape chýba merítko a bolo by tiež vhodné uviesť vysvetlivky, aby
nemohlo dôjsť k chybným interpretáciám ani do budúcna, kedy sa môžu významy značiek meniť. Nie
je uvedené prečo má byť stavba na pozemkoch parc. číslo XXX a XXX rozdelená. Ďalej poukázal na
tvrdené chyby v znaleckom posudku X.. D., ktoré sú popísané vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03. 01.
2013. Z posudku jasne vyplýva, že Ing. D. buď nie je súdnym znalcom, alebo vychádzal iba z informácií
od pána W., ktorý dom takisto nepozná. Taktiež namietal výpočet koľko má zaplatiť pozemkovému

fondu žalobcu a koľko žalovaný, je „obdivuhodný“. Poukázal na výpočet, pričom uviedol že všetko
odporuje všeobecným znakom vymedzujúcim vec: ako jej ovládateľnosť, tak aj jej použiteľnosť pre
potreby ľudí. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a uviedol zápisy v katastri do súladu s právnymi listinami, kde je jednoznačné čítanie parcely č.
XXX a XXX, čo sú „záhradné parcely“ kúpené jeho predkami zároveň s domom, aby sa problematika

mohla prejednať v úplnosti a aby odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie. Záverom uviedol, že
za týchto okolností nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, pretože takto neovládateľná
nehnuteľnosť s exekúciou na žalobcu znamená výlučne ďalšie súdne konanie. Žalovaný v podanom
odvolaní zvýraznil, že sa chce, resp. má záujem zúčastniť pojednávania pred odvolacím súdom, a preto
žiada o oznámenie termínu minimálne 14 dní vopred e-mailom.

5. Dňa 25. 05. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie pôvodne žalovaného 2/ označené ako
„Doplnenie odvolania zo dňa 01. 05. 2018 proti rozsudku“, kde žalovaný 2/ opätovne popísal súčasnú
situáciu, ktorá podľa jeho názoru ho vyslovene poškodzuje a nie je jeho chybou, kedy poukázal na
situáciu pred rokom 1939, kde zápisy v pozemkových knihách boli verbálne a umožňovali ich prevedenie

v teréne i prípadne kreslenie do mapy. Takto boli zapísané 4 parcely nehnuteľností (podľa priloženej
tabuľky č. 2). Na týchto zápisoch boli evidované majetkové prevody. V ďalšom obsahu poukázal na
chronológiu hlavných udalostí, uviedol, že podľa jeho názoru bol cieľom žaloby predaj parcely LV XXX a
následne domu. Dnes žalobu žalobcu považuje za účelovú a šikanóznu, aby bolo možné rozpredať čo
sa dá bez ohľadu na to, ako veľmi to žalovaného poškodí. Namietal, že súd vôbec nezhodnotil technické

dôsledky svojho rozhodnutia, ani sa súd nezaoberal nadobúdacími listinami žalobcu. Taktiež uviedol,
že žiada o zrušenie platnosti rozsudku č. k. 9C/201/2012. Žiada, aby súd uviedol súčasný stav katastru
na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX do súladu s parcelami PKN podľa tabuľky č. 2 tak, aby bolo možné
súdne konanie viesť na základe rovnocenných právnych listín. Taktiež žiada o zrušenie platnosti predaja
parcely na LV č. XXX, V3815/2015 a tiež žiada o zrušenie platnosti exekučného titulu rozsudok č. k.

28P/222/2013. Namietal, že súd z neho urobil vlastníka dvoch celkom neprepojiteľných častí domu (v
1/1 na LV č. XXX a v 3/4 na LV č. XXX zmenšenej parcely č. XXX, každá na opačnom konci uprostred
oddelených domčekom žalobcu (v 1/1 na LV č. XXX parcela č. XXX), ktorý nemá ani dvere, ani pozemok,
ani pripojenie na vodu a vybudovanú žumpu. Noví vlastníci zapísaní katastrom na základe exekúcie
budú rovnako neoprávnene zvýhodňovaní oproti žalovanému ako je teraz žalobca, výsledkom budú

ďalšie súdy.

6. K odvolaniu pôvodne žalovaného 2/ sa vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 05.
2018 žalobca. Uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Ako vyplýva z obsahu doručeného odvolania žalovaného 2/, tento podáva odvolanie nielen v
mene svojom ako žalovaný 2/, ale aj v mene žalovaného 1/, hoci tohto účastníka konania žalovaný 2/
a ani jeho zástupkyňa nezastupujú. Žalovaného 1/ zastupuje SPF SR a len tento zástupca má právo
napadnúť rozsudok okresného súdu v mene žalovaného 1/, teda v tejto časti je ním podané odvolanie,
podané neoprávnenou osobou a odvolací súd by mal v tejto časti podané odvolanie podľa § 386 písm.

b/ CSP odmietnuť. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, len opätovne
opakuje svoje subjektívne postoje ohľadne vývoja vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania. Z toho následne vyplýva aj jeho návrh, aby odvolací súd riešil zápisy v
katastri nehnuteľností na pôvodných spoluvlastníkov a v intenciách ním vypočítanej výške ideálnychpodielov. Žalovaný 2/ si doteraz neuvedomil tú skutočnosť, že okresný súd svojim medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 16. 10. 2013 rozhodol o základe nároku tak, že tento je daný. Tento medzitýmny
rozsudok je právoplatný, čím je nesporne daný predmet tohto konania. Vzhľadom na uvedený stav veci

považuje žalobca následne aj rozsudok okresného súdu zo dňa 02. 03. 2018 za vecne správny, tento
rozsudok je zákonný a rešpektuje záujmy aj žalovaného 2, ktorý si v tomto konaní vlastne tiež vyriešil
dosiaľ nedoriešené spoluvlastnícke vzťahy a užívanie týchto nehnuteľností. Za takéhoto stavu nie je
dôvodná ani jeho výhrada o tej skutočnosti, že voči nemu (žalobcovi) je vedené exekučné konanie. Po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa toto exekučné konanie bude týkať len tých nehnuteľností,

ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Bolo teda i v záujme žalovaného 2/, že žalobca
takéto súdne konanie vyvolal, aby sa raz a navždy vzťahy medzi spoluvlastníkmi vyriešili. Záverom
poukázal na tú skutočnosť, že práve on (žalobca) vynaložil značné finančné prostriedky k tomu, aby vec
bola spôsobilá na podanie žaloby a následne aj v tejto veci bolo rozhodnuté. Uhrádzal náklady spojené
so znaleckým posudkom, geometrickým plánom, súdnym poplatkom a trovami právneho zastupovania.
Žalovaný2/bolušetrenýodtýchtonákladov,ktorésižalobcavkonečnomdôsledkuneuplatňuje.Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. K odvolaniu pôvodne žalovaného 2/ sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 06. 2018
vyjadrili zástupca žalovaného 1/ - Slovenský pozemkový fond SR. Uviedol, že žalovaný 1/ ako nezistený
vlastník je evidovaný na LV č. XXX a z toho dôvodu ho ex lege zastupuje SPF. Aj keď z procesnej

obrany žalovaného 2/ vyplýva právne nástupníctvo žalovaného 2/ po F. Q., nebol v konaní predložený
spôsobilý nadobúdací titul spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ (osvedčenie o dedičstve). V spore
došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti a nehnuteľnosť po rozdelení bola prikázaná do vlastníctva žalobcu a
žalovaného 2/. Žalovanému 1/ za spoluvlastnícky podiel bola priznaná primeraná náhrada s povinnosťou
úhrady žalobcom a žalovaným 2/. Zástupca žalovaného 1/ má za to, samotná možnosť reálneho

rozdelenia veci nemá byť posudzovaná izolovane a má byť posudzovaná i s prihliadnutím na to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci (v tomto prípade sa to týka žalobcu a žalovaného 2/) a na účelné využitie veci. Vo
vzťahu k žalovanému 1/, ktorý je stále evidovaný ako nezistený vlastník, má zástupca žalovaného 1/
za to, že toto postavenie nemá byť žalovanému 1/ na úkor a nemal by byť znevýhodnený. Z LV č. XXX

vyplýva, že voči žalobcovi je začaté exekučné konanie EX 2266/2015 a so spoluvlastníckym podielom
súdny exekútor zakázal nakladať, rovnako tak je vedené ďalšie exekučné konanie voči žalobcovi EX
3062/2016 a súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalobcu. Je teda
otázne účelné využitie veci, pokiaľ ide o prikázanie rozdelenej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a je
vysoko pravdepodobné, že náhrada priznaná žalovanému 1/ nebude žalobcom dobrovoľne uhradená a

jej vymáhanie bude spojené s ťažkosťami.

8. Dňa 26. 07. 2018 sa k vyjadreniu zástupcu žalovaného 1/ a k vyjadreniu žalobcu vyjadril pôvodne
žalovaný 2/, pričom uviedol, že nerozdeľuje svoje vyjadrenie medzi žalobcu a SPF SR. Zvýraznil, že
text má len dve časti, a to súkromnú líniu a právnu. K návrhu na odmietnutie odvolania žalovaného

2/ uviedol, že mu nie je celkom jasné, čoho sa námietka v jeho texte týka, ale všeobecne je táto
námietka celkom oprávnená v prípade, že k žalovanému by žiadny z účastníkov konania nemal žiadny
vzťah a žalovaný by bol zapísaný len na základe jedinej právnej listiny. Avšak žalovaný 1/ je teda
strýko matky žalovaného 2/ K.. K. J. a jeho prastrýc. Vlastnícke podiely žalovaného 2/ sa odvíjajú od
rovnakého základu ako žalovaného 1/ z podielu jeho otca J. Q., ktoré žalovaný 2/ zdedil alebo má zdediť

prostredníctvom jeho súrodencov, takže ako potenciálny dedič obhajuje dedičstvo a je v tejto súvislosti
irelevantné, či ho zdedí žalovaný alebo niekto iný oprávnený. Je presvedčený, že na Listoch vlastníctva
č. XXX, XXX, XXX, XXX má právo vyjadriť sa k čomukoľvek, rovnako ako Slovenský pozemkový fond
zastupujúci neznámych vlastníkov. Namietal, že protistrana vypracovala žalobu na základe neplatných
dedičských konaní, ktoré sú v súčasnosti „posloupnosti“ právnych listín tvoriacich právny podklad ich

darovacejzmluvy.Podkladomprežalobuatiežipetitžalobysúvlastníckevzťahy,ktorétvorbaúzemného
plánu považoval za nevyjasnené, a preto výhľadovo určil budovu k demolácii. Záverom namietal,
resp. uviedol, že obrys budovy sa po dobu pobytu rodiny žalobcu v nehnuteľnosti nezmenil, budova
nebola dostavovaná z dvojparcelnej na trojparcelnú, vonkajšie hranice nehnuteľnosti dané obecnou
komunikáciou, Starohorským potokom, Tureckým potokom a na západe geodetickým zameraním

z roku 1939 nie sú sporné; súčasné vnútorné parcelné členenie nehnuteľností je administratívne,
neumožňujúce väzbu na pôvodných vlastníkov, medzi ktorých sa žalovaný započítava a uviedol, že
žalobca nie je vlastníkom, ale to neznamená, že potenciálne spoluvlastnícke podiely, ktoré by mu skôr
mohli patriť, patria žalovanému. Komu patria je otvorená otázka, to platí i pre záhradné parcely. Navrhol,aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil na prejednanie súdu
prvej inštancie s tým, že sa bude prejednávať celá nehnuteľnosť - LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV
č. XXX podľa vopred danej metodiky alebo má byť žaloba zamietnutá, pretože vlastníctvo dvoch častí

domu oddelené úplne iným vlastníkom neumožňuje jej normálne využívanie - nie je možné prechádzať
z izby do izby cez ulicu, čo rozsudok, proti ktorému odvolanie smeruje, nariaďuje. Dňa 27. 11. 2018 bolo
okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2/ označené ako „Dodatok k odvolaniu“, v ktorom
uviedol, že od vydania rozsudku sa situácia nehnuteľnosti, ktorej nepatrnej časti sa rozsudok týkal,
podstatne zmenila. O týchto zmenách považuje súd za nutné informovať nielen preto, že považoval

a považuje za nutné pri riešení vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti prihliadať i k celkovej situácii
vlastníckych vzťahov, čo sa však nestalo. Uviedol, že záhrada na LV č. XXX bola predaná. Ukázalo sa,
že nehnuteľnosť sa stala neovládateľnou ako právne, tak technicky. Pri riešení rekonštrukcie vodovodnej
prípojky je projektant nútený zisťovať čo žalovanému vlastne patrí, diskutuje sa o tom, že vodovod je
zavedený do právne neexistujúcej časti domu, lebo dom so súpisným č. XXX zahrňuje len dve parcely.

9. V dôsledku podaného odvolania pôvodne žalovaného 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd
odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v
medziachdanýchustanovením§379a§380CSPapovykonanompojednávaníadoplnenídokazovania
podľa § 385 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním podľa ust. § 388 CSP
zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa ust. § 380 CSP ods. 1, 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe., t.j. k rodinnému domu dosiaľ s
jedným súpisným číslom 108, postavenom na dvoch parcelách CKN XXX a XXX. Po zistení súhlasného

postoja sporových strán súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom
navrhovanýmvžalobežalobcu.Protiuvedenémurozsudkupodalodvolaniepôvodnežalovaný2/,pričom
namietal jednak samotné vlastnícke právo žalobcu, hoc vyplývajúce z listu vlastníctva, t. j. z údajov
katastra nehnuteľností, avšak navyše tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodne žalovaného 1/, ktorú
skutočnosť však v priebehu prvoinštančného konania preukázať nevedel.

14. Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 28. 09. 2021 ( po predchádzajúcich určených termínoch
pojednávania zrušených z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s vírusom covid-19) a na uvedenom
vykonal, resp. doplnil dokazovanie, keď prihliadal na odvolaciu argumentáciu pôvodne žalovaného 2/
o tom, že prebieha dedičské konanie o novoobjavenom majetku, ktorého výsledkom má byť právne

nástupníctvo žalovaného 2/ po pôvodne žalovanom 1/, titulom dedenia vo vzťahu k prejednávaným
nehnuteľnostiam.

15. Na pojednávaní odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listu vlastníctva č. XXX
aktualizovaného ku dňu vykonania pojednávania. Z uvedeného výpisu z listu vlastníctva č. XXX

vyplynulo, že parcely registra C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2 a parcela registra
C č. XXX o výmere 135 m2 a rovnako i rodinný dom so súpisným č. 108 postavený na parcele č. XXX
a XXX, sú v režime podielového spoluvlastníctva, pričom ako vlastníci sú v časti B uvedení: pod B
3: W.. F. D., t. j. pôvodne žalovaný 2/, a to v podiele 12/24 a pod B 6: Bc. T. W. - žalobca - v podiele
1/2. Nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu 12/24 u Františka Bělařa je okrem uznesenia sp.

zn. 6D 1953/89 - 46 zo 15. 01. 1990 i uznesenie č. 25D/490/2016 zo dňa 09. 11. 2018, t. j. dedičské
uznesenie vydané po rozhodnutí súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Z oboznámeného výpisu z
listu vlastníctva tak vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v
podielovom spoluvlastníctve len W.. F. D. a Bc. T. W., u každého v 1/2.16. Vzhľadom na preukázané právne nástupníctvo pôvodne žalovaného 2/ po pôvodne žalovanom
1/ - F. Q., titulom dedenia, odvolací súd na návrh právneho zástupcu žalobcu prednesený na

pojednávanípripustil,abydokonanianamiestožalovaného1/vstúpilžalovaný2/,nakoľkotomutovčase
rozhodovania odvolacieho súdu prislúcha i spoluvlastnícky podiel patriaci v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie o veci pôvodne žalovanému 1/ F. Q., zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom.
O pripustení vstupu žalovaného 2/ na miesto žalovaného 1/ odvolací súd rozhodol uznesením, ktoré
vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2021.

17. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd konal ako so sporovou stranou žalovanou výlučne s
polovičným vlastníkom nehnuteľnosti W.. F. D. (bez rozlíšenia, že sa jedná o žalovaného 2/) a so
žalobcom. Vzhľadom na to, že pôvodne žalovanému 1/ už neprislúchali žiadne vlastnícke práva
k prejednaným nehnuteľnostiam, tieto prešli na pôvodne žalovaného 2/, po vyhlásení uznesenia o
pripustení žalovaného 2/ na miesto žalovaného 1/, už odvolací súd s pôvodne žalovaným 1/ nekonal.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam (rodinnom dome s jedným súpisným číslom
postavenom na dvoch parcelách registra „C“). Po prejedaní veci, vykonanom rozsiahlom dokazovaní,
ktoré vo fáze konania pred súdom prvej inštancie zahŕňalo i vykonané ohliadku na mieste samom, súd

prvej inštancie rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhoval žalobca a taktiež
o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol súd de facto v zmysle podanej žaloby
žalobcu.

19. Podľa ust. § 142 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“ alebo aj „OZ“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa § 142 Občianskeho

zákonníka, ktorý upravuje zrušenie spoluvlastníctva súdom. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka
upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do
úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva.
Jedná sa o návrhové konanie, kde účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, t. j. súd
nemôže prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Súd je viazaný návrhom na zrušenie

podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a preto môže
rozhodnúť o vyporiadaní i iným spôsobom obsiahnutým v ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Ak súd
na návrh zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Z jazykového výkladu
§ 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne,
ale je viazaný záväzným poradím: 1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3/ nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon (t.
j. Občiansky zákonník) takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri rozhodovaní
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych
podielov a tiež na účelné využitie veci. Uvedené však nie sú jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada
i na iné okolnosti prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je rozhodujúca.

21. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, a preto
súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak
každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ
majú spoluvlastníci (alebo niektorí z nich) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, je vhodnejším

spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku alebo prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý
má o vec záujem.22. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy vtedy, ak je reálna deľba možná, t. j. má za následok
rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v tomto prípade vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie, t. j. výplata akejkoľvek náhrady.

Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí
byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z hľadiska právneho, pričom jedným z významných
faktorov pri posudzovaní reálne deliteľnosti veci je i faktor finančnej nákladnosti. O reálnom rozdelení
spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už
nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti - pozemku je

nutné brať do úvahy i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia
rozdelenia nehnuteľnosti. Takisto treba prihliadnuť na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj
jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí
spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky, prípadne na nich umiestnené nehnuteľnosti. Prekážkou
reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať
len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri

budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami,
nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení majetku, a
to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

23. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým

zo zákonných spôsobov, a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich
spoluvlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa
vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným.

24. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t. j. že súd

nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku
uvedeného spôsobu vyporiadania stane tretia osoba.

25. V prejednávanej veci sporové strany, t. j. všetci podieloví spoluvlastníci najprv so zrušením
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, t. j. k dvom žalobou vymedzeným parcelám

a na nich stojacej stavbe rodinného domu súhlasili, resp. pôvodne žalovaný 2/ so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva najskôr súhlasil, neskôr nesúhlasil so spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhnutého žalobcom v žalobe a v priebehu konania
spochybňoval vlastníctvo žalobcu k prejednávaným nehnuteľnostiam, jeho riadne nadobudnutie. Iný
konkrétny návrh na právne vyriešenie vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti pôvodne

žalovaný 2/neuviedol, v rámci odvolacieho konania uviedol, že nesúhlasí ani so zrušením podielového
spoluvlastníctva.

26.Odvolacísúduvádza,ževlastníkaveci,hocvurčitomideálnom(spoluvlastníckom)podiele,nemožno
nútiť k zotrvaniu podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli, a pokiaľ súd na základe vykonaného

dokazovaniadospejekzáveru,ženávrhnazrušeniepodielovéhospoluvlastníctvajedôvodný,otakomto
návrhu rozhodne a podielové spoluvlastníctvo zruší, pričom však je viazaný len návrhom na zrušenie
podielového spoluvlastníctva a nie spôsobom vyporiadania.

27.VsúdenejvecižalobcasožalobouvovecisamejpredložiliZnaleckýposudokč.98/2012Ing.Daniela

Bartkoviča, ktorý konštatoval možnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností tak, že novovzniknuté
nehnuteľnosti, t. j. parcely a na nich umiestnené nadstavby rodinného domu budú spĺňať podmienky
rodinného domu s jedným bytom. Prílohou žaloby bol zároveň i Geometrický plán vypracovaný Ing.
Mariánom Gabčom, ktorým z pôvodne existujúcich CKN parciel č. XXX o výmere 135 m2 a CKN parcely
č. XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 87 m2 vzniknú novovytvorené parcely - rovnako parcela

CKN č. XXX - zastavaná plocha avšak o výmere 119 m2 spolu s rodinným domom postaveným na
uvedenej parcele a novovytvorená parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 spolu s
rodinným domom postaveným na parcele CKN č. XXX.

28. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo dostatočne zistené a ustálené, že podieloví

spoluvlastníci nechcú v podielovom spoluvlastníctve k jednej spoločnej veci zotrvať, súhlasia so
zrušením podielového spoluvlastníctva, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal prvou zo zákona
nastupujúcou možnosťou vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva, t. j. reálnou deľbou.29. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom sporových strán a tiež oboznamovaním údajov z katastra
nehnuteľností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosť toho času užívajú, resp. môžu užívať
len žalobca a pôvodne žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 1/, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,

je neznámy, jeho právni nástupcovia dosiaľ, resp. v konaní pred súdom prvej inštancie známi neboli, a
teda ani pôvodne žalovaný 1/ , ani prípadní právni nástupcovia nehnuteľnosť neužívajú.

30. V konaní pred súdom prvej inštancie oboznamovaním obsahu pripojeného dedičského spisu bolo
zistené, že pôvodne žalovaný 1/ F. Q. zomrel v priebehu druhej svetovej vojny, avšak dedičstvo po ňom

prejednané nebolo. V konaní právne nástupníctvo po žalovanom 1/ tvrdil práve žalovaný 2/. Uvedená
okolnosť bola ustálená až v priebehu odvolacieho konania, keď dedičským rozhodnutím 25D/490/2016
z 09. 11. 2018 žalovaný 2/ preukázal právne nástupníctvo po pôvodne žalovanom 1/, ktorá skutočnosť
je zaznamenaná a v čase odvolacieho konania vyplynula i z údajov listu vlastníctva č. XXX.

31. V priebehu odvolacieho konania tak už nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, boli v režime

podielového spoluvlastníctva len : žalobcu v 1/2 a žalovaného (pôvodne žalovaného 2/), rovnako v
1/2. Keďže z pripojeného znaleckého posudku č. 98/2012 a tiež Geometrického plánu vypracovaného
Ing. Gabčom, overeného dňa 22. 06. 2012 pod č. XXX/XXXX bolo preukázané, že vyporiadavané
nehnuteľnostijemožnérozdeliťreálnoudeľbounadvesamostatnébytovéjednotky,avšaknachádzajúce
sa v jednej stavbe rodinného domu (novozvniknuté nehnuteľnosti budú spĺňať podmienky rodinného

domu s jedným bytom so samostatným meraním elektriky a prípojky vody) , správne súd prvej inštancie
pristúpil k vyporiadaniu zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním novovzniknutých parciel
a na nich umiestnených častiach rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobcu a výlučného
vlastníctva žalovaného, každú (pôvodnú časť) v 1/1, keďže výmery novovzniknutých parciel sú takmer
rovnaké - parcela registra C č. XXX zastavaná plocha o výmere 119 m2 vo vlastníctve žalobcu

a novovzniknutá parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 103 m2 vo vlastníctve žalovaného.
Takýmto spôsobom vykonaná reálna deľba je stavebnotechnicky realizovateľná, výmerou zodpovedá
a zohľadňuje i veľkosti spoluvlastníckych podielov, a zároveň znaleckým skúmaním bolo ustálené, že
uvedeným spôsobom môžu vzniknúť dve samostatné veci - samostatne užívateľné a oddelené bytové
jednotky v rámci jedného rodinného domu. Vyporiadavaný rodinný dom (a pozemky nachádzajúce sa

pod ním) tak i po rozdelenní na dve samostatné bytové jednotky sústredné v jednej stavbe rodinného
domu, bude môcť využívať každá sporová strana samostatne a teda i po rozdelení môže vec
(nehnuteľnosť) slúžiť účelu, na ktorý je určená.

32. Pôvodne žalovaný 2/ (v odvolacom konaní už len „žalovaný“) konkrétne námietky voči odborným

záverom znaleckého posudku nepredniesol, v konaní nepredložil žiadny dôkaz, či už o nemožnosti
rozdelenia nehnuteľnosti alebo o inom, vhodnejšom spôsobe rozdelenia nehnuteľnosti; nenavrhol ani
iný spôsob vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva. V konaní svoju argumentáciu cielil
predovšetkým k spochybňovaniu vlastníckeho práva žalobcu, i napriek tej skutočnosti, že uvedené
vyplýva z údajov katastra nehnuteľností a v konaní opakovane poukazoval na právny osud iných

pozemkov (parciel), ktoré však neboli predmetom konania, s vecou právne nesúviseli, a preto nebolo
ani možné považovať argumentáciu pôvodne žalovaného 2/ za návrh na vyporiadanie zrušovaného
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

33. V odvolacom konaní tak bol vo veci zistený stav podielového spoluvlastníctva žalobcu a

žalovaného k prejednávaným nehnuteľnostiam, každého v 1/2 a z uvedeného dôvodu, z dôvodu
rozdelenia nehnuteľností na parcely s temer rovnakou výmerou a na nich umiestnených samostatných
bytových jednotkách rodinného domu, nebolo nutné rozhodnúť o finančnom vyporiadaní ustupujúceho
spoluvlastníka, keďže rozhodnutím súdu sa každá zo sporových strán stala vlastníkom novzniknutých
parciel s nadstavbami rodinného domu v 1/1.

34. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalobca navrhol, aby za aktuálne zisteného skutkového a
právneho stavu súd rozhodol o uložení povinnosti výplaty žalobcu v prospech žalovaného sumou 711,-
Eur, ktorá suma bola pôvodne určená žalovanému 1/ ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi
za jeho spoluvlastnícky podiel eventuálne prikázaný rozhodnutím súdu obom sporovým stranám.

Vzhľadom však k tomu, že obom sporovým stranám svedčal spoluvlastnícky podiel v rovnakej výške,
t. j. spoluvlastnícky podiel 1/2 u oboch sporových strán, ktorému zodpovedá i výmera novovzniknutých
parciel, nebolo potrebné rozhodnúť o vzájomnom finančnom vyporiadaní (vyrovnaní) žalobcu
a žalovaného, ako pôvodných spoluvlastníkov. Avšak na návrh žalobcu, ktorý je pánom sporu,odvolací súd pristúpil i k rozhodnutiu o uložení povinnosti žalobcovi na zaplatenie sumy 711,- Eur,
ktorá by pôvodne prináležala žalovanému 1/, a to predovšetkým s prihliadnutím na spravodlivé
usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami. Odvolací súd preto vyhovel takémuto návrhu

žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 711,- Eur, vychádzajúc zo spôsobu
určenia náhrady spoluvlastníckeho podielu pôvodného spoluvlastníka. Žalovaný inú výšku navrhovanej
výplaty neuviedol, nenavrhol. So žalobcom prednesenou sumou na výplatu nesúhlasil, túto označil za
neprimerane nízku, avšak neuviedol, z akého dôvodu a s poukazom na aké skutočnosti či ukazovatele
určenia ceny, resp. hodnoty nehnuteľnosti uvedenú považuje za neprimerane nízku, v tomto smere

žiadne dokazovanie nenavrhol vykonať a ani sám iný návrh súdu nepredniesol.

35. S poukazom na zásadu kontradiktórnosti sporového konania tak odvolací súd nemal dôvod
nevyhovieť návrhu žalobcu, hoc tento obsahovo prekračoval spôsob vyporiadania zrušovaného
podielového spoluvlastníctva a rozhodol o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 711,-
Eur.

36. S poukazom na uvedené dôvody, s poukazom na zistený zmenený skutkový a právny stav v priebehu
odvolacieho konania, po vykonaní odvolacieho pojednávania odvolací súd rozhodol podľa § 388 CSP a
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti, rozhodol sám i
o trovách prvoinštančného ako i odvolacieho konania. Keďže predmetom v súdenej veci bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým rozhodnutím súdu bol nastolený stav, že pôvodní
podielovíspoluvlastnícisastalisamostatnýmivlastníkminovovzniknutýchnehnuteľnostív1/1,vzhľadom

na charakter konania nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu jednej zo sporových strán v konaní,
keďže vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva bolo vykonané na prospech oboch
sporových strán, odvolací súd preto rozhodujúc podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho
konania. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že žalobca, ktorý bol v konaní právne zastúpený a znášal

i poplatkovú povinnosť, náhradu trov vzniknutých v konaní neuplatňoval.

38. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).