Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100023
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9520100023.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr.

Petrom Pulmanom, LL.M na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L.G., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom XXX XX A., okr. P., prechodne bytom bez prihlásenia E.
U. A. XX/J., U., nezamestnaný,

je vinný, že

dňa 1.7.2018, v čase okolo 13:00 hodiny v obchodnom dome Kaufland v Sabinove, na ulici Bernolákovej
pri pokladni slovne vstúpil do rozhovoru Rómov T. C., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX
vedenom v rómskom jazyku s tým, že rozumie po rómsky, že ho ohovárajú a tiež rozumie slovu
„mariben“ (v preklade bitka), ktoré v ich rozhovore malo odznieť. Napriek tomu, že T. C. mu vysvetľoval
a opakoval, že sa nerozprávajú o ňom, z pravého vrecka svojich nohavíc vytiahol zatvárací nôž, otvoril

ho a zahnal sa s ním na T. C., čím mu spôsobil rezné poranenie v oblasti medzi hornou perou a nosom
a súčasne kričal, že pozabíja všetkých cigánov prítomných v tom čase pri pokladni, že ich rozpára a
podreže, že keď budú 50-ti, tak ich podreže, že keď vyjde von všetkých ich rozpára, pričom v tomto
čase sa v obchodnom dome nachádzali aj D. W., nar. XX.XX.XXXX, jeho družka F. Q., nar. XX.XX.XXXX
a ich maloletý syn D. H., nar. v roku XXXX, všetci rómskej rasy. Následne vyšiel vonku na parkovisko
pred uvedený obchodný dom, kde s nožom v ruke povedal, že pozabíja všetkých cigánov, pričom po
informácii, že na miesto je privolaná a ide polícia odišiel preč,

teda
skupine obyvateľov sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou
dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

čím spáchal

prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.

1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný L.G. dňa 1.7.2018 pod vplyvom
alkoholu prišiel do obchodného domu Kaufland v Sabinove na nákup. V čase okolo 13. hodiny, keď stál v
rade pri jednej z pokladní tohto obchodného domu a pred ním v tom istom rade stáli Rómovia, konkrétne
D. W. s družkou F. Q. a ich synom D. vo veku približne 4 (štyroch) rokov, potom L. B. a za ním Róm T. C.,
uviedol v nadväznosti na rozhovor vedený v rómskom jazyku medzi T. C. a L. B., že rozumie po rómsky,
že ho ohovárajú a tiež rozumie slovu „mariben“ (v preklade bitka), ktoré v ich rozhovore malo odznieť.

Napriek tomu, že T. C. mu vysvetľoval a opakoval, že sa nerozprávajú o ňom, z pravého vrecka svojich
nohavíc vytiahol zatvárací nôž, otvoril ho a zahnal sa s ním na T. C., čím mu spôsobil rezné poranenie
v oblasti medzi hornou perou a nosom a súčasne kričal, že pozabíja všetkých cigánov prítomných v
tom čase pri pokladni, že ich rozpára a podreže, že keď budú 50-ti, tak ich podreže. Následne vyšiel na
parkovisko pred uvedený obchodný dom, kde s nožom v ruke povedal, že pozabíja všetkých cigánov,

pričom po informácii, že na miesto je privolaná a ide polícia odišiel preč. Rezné zranenie nožom, ktoré
L.G. spôsobil T. C. si u T. C. nevyžiadalo práceneschopnosť, a ani ho neobmedzovalo v obvyklom
spôsobe jeho života.
Obžalovaný L.G. sa v podstate k spáchaniu skutku priznal. Na svoju obhajobu uviedol, že z jeho strany
išlo o unáhlené konanie, lebo si myslel, že môže byť napadnutý. V žiadnom prípade to však z jeho

strany nebol prejav nenávisti voči Rómom. Aj keby tam boli bieli, konal by rovnako. Z tohto dôvodu
od začiatku trestného konania vyjadroval nesúhlas s právnou kvalifikáciou jeho konania, konkrétne
použitia prísnejšej právnej kvalifikácie, že sa skutku mal dopustiť z nenávisti k inej (rómskej) rase, teda
z osobitného motívu. Nie je rasista, s Rómami nemá žiadny problém. V roku 2019 mal sexuálny pomer
s Q. K., ktorá je tiež bezdomovkyňa a je Rómka a rovnako je Rómka aj jeho terajšia družka. V mladosti

bol síce skinhead, ale to už je preč. V tomto smere poukázal na to, že nikdy nebol odsúdený za trestný
čin s rasovým motívom.
Konkrétne uviedol, že v obchodnom dome sa nachádzalo väčšie množstvo Rómov a keď prišiel k
pokladni tak pred ním, aj za ním stáli v rade Rómovia, ktorí sa rozprávali svojim jazykom, ktorému
rozumie. Zachytil v ich rozhovore slovo bitka a tiež slová, že počkajú vonku, z ktorých vyrozumel, že sa

rozprávajú o ňom a chcú ho zbiť. K tomu záveru dospel nielen z ich slov, ktoré zachytil, ale aj z toho,
že sa dívali naňho a keď sa ohradil, že koho chcú biť, že im rozumie, jeden z nich mu povýšenecky
reagoval „a ty co chceš“, pričom Róm stojaci za ním sa začal po rómsky rozprávať s tými Rómami čo stáli
pred ním, čomu už nerozumel. Považoval to za hrozbu, preto vybral z pravého vrecka nohavíc zatvárací
nôž značky Tarani, v ľavej ruke mal boxer a s nožom chcel tomu Rómovi za sebou „zašibrinkovať“

popred tvár, popred oči, pričom ho zasiahol. Priznal, že súčasne povedal, že ich (Rómov) tam porozbíja
všetkých, že ich môže prísť, aj 50, že 30 si zoberie so sebou, pričom povedal aj to, že ich rozpára,
tiež buchol rukoväťou noža po páse na pokladni, ale nemyslel to ako hrozbu, len ich chcel zastrašiť,
dať im najavo, že nemá strach. Z toho dôvodu D. W., stojacemu pred ním položil svoju bradu na jeho
hlavu. Róm, ktorého zasiahol odišiel preč, rovnako odišli ostatní. On potom zaplatil za nákup a išiel von

z obchodného domu. Ako z neho vychádzal, videl, že sa tam nachádza viacero Rómov a ten, čo stál pri
pokladni pred ním išiel oproti nemu s asi 50 - 60 cm železnou tyčou v ruke a kričal, že ho zabije, že je
skurvený gádžo. Preto opäť z vrecka nohavíc vybral nôž a zakričal, že ich všetkých porozbíja, pričom
ten Róm tú tyč hodil po ňom, ale netrafil ho.
Výsluchom svedkov súd dospel k záveru, že je možné údaje obžalovaného na základe výsluchov

svedkov verifikovať, pretože svedkovia v podstate zhodne ako on opísali situáciu a jeho konanie. Drobné
odchýlky v ich výpovediach súd považoval za prirodzené s prihliadnutím na odstup času od spáchania
skutkuatiežsprihliadnutímnasamozrejmerôznuschopnosťsvedkovzapamätaťsiaopísaťskutočnosti,
ktoré svojimi zmyslami vnímali, ale súčasne dospel k záveru o snahe poškodených L. B. a T. C. neuviesť
vo vzťahu ku konfliktu s obžalovaným všetko, najmä v záujme priťažiť mu a samých seba postaviť do

lepšieho svetla.
Poškodený T. C. uviedol, že v čase keď stál pri pokladni pred ním bol obžalovaný a pred obžalovaným
stál L. B.. S L. B. sa rozprával po rómsky o ich spoločných známych a o práci, pričom do ich rozhovoru
vstúpil obžalovaný, že on vie po rómsky a že sa dohovárajú o ňom, že čo si myslia, že či on sa ich bojí.
Na toto poškodený uviedol obžalovanému, že sa o ňom nerozprávajú, že ho neohovárajú, pričom si ani

nevšimol, že obžalovaný má nôž. Nestihol ani zareagovať na pohyb jeho ruky, keď ho porezal. To, žeje porezaný zistil až z toho, že sa mu pod nosom pustila krv. Obžalovaný sa potom ešte vyjadroval, že
všetkých cigánov pozabíja, že aj keď ich bude 50. Svedok vylúčil, že by v rozhovore s L. B. niektorý z
nich dvoch použil slovo „bitka“ v rómskom jazyku. Pokiaľ ide o konflikt pred obchodným domom svedok

uviedol, že tu už obžalovaný nič nehovoril.
Poškodený L. B. uviedol, že keď stál v rade na pokladni rozprával sa po rómsky s T. C., ktorý stál za
ním a medzi nimi stál ešte obžalovaný. Rozprávali ohľadne práce o ich spoločnom známom, pričom
obžalovanýF.začalrozprávaťnajprv,žeprečosaoňombavia,kričaltosmeromknimvšetkým(Rómom),
čo tam boli, na čo mu C. povedal, že sa o ňom nebavia. Obžalovaný povedal, že ich všetkých zabije, že

všetkých Rómov rozpára a priložil nôž T. C. k tvári a potiahol. Svedok si až vtedy všimol že má v ruke nôž,
videl jeho čepeľ. Potom ešte obžalovaný buchol nožom po pokladničnom páse a vyzývavo pristúpil k D.
W. a položil mu bradu na jeho hlavu. D. W. ustúpil, predavačka z pokladne utiekla, vznikol tam zmätok,
krik. Dieťa F. Q., ktorá stála pred ním s D. W., začalo plakať. Obžalovaný vykrikoval, že ich všetkých
pozabíja a mával nožom, pričom sa díval na neho, D. W. a T. C.. Svedok sa ho snažil upokojiť a potom
mu povedal, aby išiel von, lebo chcel odvrátiť jeho pozornosť od ostatných, na čo obžalovaný kričal, že

keď vyjde von, všetkých ich rozpára. Svedok potom odišiel von z obchodu, kde na parkovisku zo svojho
auta vybral kovovú tyč na svoju obranu. Z miesta neodišiel, lebo v obchode sa ešte nachádzal D. W., s
ktorým spoločne prišli na nákup a čakal ho. Asi po 3-5 minútach vyšiel z obchodu obžalovaný s nožom
v ruke a vykrikoval, že ich - Rómov - všetkých zabije. Svedok smerom k nemu hodil tyč, obžalovaný
ju zdvihol a išiel preč.

K hodeniu tyče uviedol, že ju hodil keď obžalovaný bol od neho asi 20 metrov, nechcel ho zasiahnuť,
ak by ho zasiahnuť chcel, išiel by bližšie k nemu. Iba ho chcel na seba upozorniť. Do obchodného
domu Kaufland chodí každý deň a nikdy v ňom žiadny konflikt nevyvolal, pričom položil otázku, prečo
obžalovaný nožom napadol chránenú osobu a požiadal, aby obžalovanému bolo zakázané priblížiť sa
k nemu.

Poškodený D. W. uviedol, že v rade na pokladni stála družka, za ňou on, potom L. B., za ním obžalovaný
a za obžalovaným T. C.. Pokiaľ ide o vyhrážky zo strany obžalovaného na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že vyhrážky o tom, že pozabíja Rómov, že ich rozpára. obžalovaný kričal až po tom, ako
porezal T. C.. Sám svedok si nepamätal na situáciu, ako ju popísal L. B., t.j., že by obžalovaný položil
bradu na jeho hlavu. Na hlavnom pojednávaní si svedok nepamätal presne výrazy, ktoré obžalovaný

použil,pričompoprečítanízápisniceojehovýsluchuzprípravnéhokonania,kedyuviedol,žeobžalovaný
mal kričať, že môže prísť aj 50 Rómov, že 30 ich zabije a 20 pôjdu po svojich domov sa vyjadril, že pred
vyšetrovateľom vypovedal pravdu.
SvedkyňaF.Q.vpodstatevypovedalazhodneakopredchádzajúcisvedkovia,vylúčila,žebyvrozhovore
L. B. a T. C. uviedli niečo, čo by malo vyprovokovať obžalovaného k takému konaniu. Nepamätala si,

aké konkrétne vyhrážky odzneli. Z obchodného domu vychádzala spoločne s L. B..
Svedok D. C. uviedol, že boli s C. C. na nákupe spolu so strýkom T. C.. Keď došlo ku konfliktu spolu s C.
C. stáli pri vedľajšej pokladni. Obžalovaný najprv niečo hovoril o bitke a potom sa vyhrážal Rómom, že
ich podreže, že sa najprv naje, teda, že zje čo si kúpil a potom ich môže prísť aj 50. Na presné vyhrážky,
ktoré mal obžalovaný predniesť si už nepamätal. Keď vyšiel z obchodného domu, tak pred obchodom

navzájom do seba obžalovaný a L. B. doskakovali, ako do bitky, niečo si navzájom hovorili, čo presne
si už nepamätá. Obžalovaný držal v ruke nôž a B. mal v ruke železnú tyčku. Stáli od seba možno na
5-6-7 metrov a B. hodil smerom k obžalovanému tú tyčku. Nezasiahol ho s ňou a obžalovaný potom
odišiel preč.
Svedok C. C. asi najpodrobnejšie a podľa súdu najobjektívnejšie popísal ako skutok vo vnútri

obchodného domu prebiehal. Svedok potvrdil, že v rozhovore medzi poškodenými L. B. a T. C. padlo
slovo mariben (bitka), keď sa rozprávali o Rómoch všeobecne. Obžalovaný po tom, ako porezal T. C.,
hovoril niečo ako o Rómoch, že sú to jedna banda, skurvená banda cigánska.
Súd prečítal aj zápisnicu o výsluchu svedkyne F. P., ktorá v inkriminovanom čase pracovala ako
pokladníčka na pokladni č. 6 v uvedenom obchodnom dome. Pri tom, ako blokovala tovar nejakej rodine,

najprv počula krik, alebo nejaké nadávky, ale už nevedela aké, nepamätá si ich, lebo to bolo dávno a bola
vystrašená a sústredila sa na prácu. Ku konfliktu došlo medzi holohlavým pánom a nejakým Rómom, ale
nevidela to, len si to vydedukovala, lebo potom videla po zemi krv z toho Róma, na čo zavolala vedúcu
a tá ju na pokladni vystriedala. Asi 5 minút po incidente na pokladni prišiel policajt, ktorému nejaký Róm
tvrdil, že ona to mala vidieť, čo však nebola pravda.

Svedkyňa Q. K., družka obžalovaného využila svoje právo a nevypovedala.
V osobe svedkyne Q. K. ide pritom o Rómku, čo je zistiteľné jednak z jej fotografie z registra obyvateľov
a túto skutočnosť konštatuje aj samosudca vychádzajúc z toho, že ju na hlavnom pojednávaní mal
možnosť vidieť a vzhľadom na farbu jej pleti a fyziognómiu tváre je zrejmé, že ide o osobu rómskej rasy.Závery znaleckého posudku znalkyne L.. B. N. v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
preukazujú, že u obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej choroby, alebo poruchy
v zmysle psychózy. Bola u neho zistená zmiešaná porucha osobnosti, konkrétne emočne nestála

osobnosť, so zníženou mierou empatie, s egocentrizmom, vzťahovačnosťou a podobne. Obžalovaný
má zachovanú schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pričom,
pokiaľ prežité udalosti reprodukuje tak, že nezodpovedajú skutočnosti, toto je v dôsledku jeho
účelového správania sa s cieľom bagatelizovať svoje konanie. V čase skutku sa nachádzal v stave
ľahkej podnapitosti. Ovládacia schopnosť bola vplyvom alkoholu znížená len nepodstatne. Podstatné

zníženie, ani vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností v čase spáchania skutku zistené
u obžalovaného nebolo, pričom chápe zmysel trestného konania. Vzhľadom na to, že obžalovaný je
absolútne nekritický ku konzumácii alkoholu a psychoaktívnych látok, ochranné liečenie mu nenavrhla
uložiť, nakoľko by nesplnilo svoj účel.
Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nôž, ktorým obžalovaný zaútočil
a porezal T. C. bol u obžalovaného zaistený políciou po spáchaní skutku dňa 1.7.2018 o 15:00 hodine

(č.l. 2 - 3, 287). Nôž zostal medzi osobnými vecami obžalovaného, ktoré prevzal príslušný ústav na
výkon väzby po tom, ako bol obžalovaný za tento skutok vzatý do väzby. Po prepustení obžalovaného
prokurátorom z väzby po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia Generálnym prokurátorom SR v tejto
trestnej veci bol následne príslušným ústavom na výkon väzby spolu s ostatnými osobnými vecami
obžalovaného predmetný nôž vydaný obžalovanému (č. l. 292).

Zranenie, ktoré utrpel poškodený T. C. v dôsledku jeho porezania nožom je zranenie ľahké, čo vyplýva
z prvotnej lekárskej správy zo dňa 1.7.2018 o ošetrení menovaného (č. l. 133), ako aj z výpovede
samotného poškodeného.
Pokiaľ ide o vyššie uvedené vykonané dôkazy, najmä výsluchy obžalovaného a svedkov, súd ich
vyhodnotením dospel k záveru, že za najobjektívnejší je možné považovať výsluch samotného

obžalovaného a svedka C. C., pokiaľ ide o konflikt v obchodnom dome a D. C. vo vzťahu ku konfliktu
pred obchodným domom.
Nielen z ich výpovedí, ale aj z výpovedí ostatných svedkov totiž vyplýva, že obžalovaný mal agresívne
v obchodnom dome reagovať a prednášať výhrady voči poškodeným s tým, že sa cítil ohrozený, lebo
im rozumel tak, že sa v rómskom jazyku bavili o. i. o bitke, čo on vnímal, že sa bavia o ňom, pričom

poškodení vylučovali, že by slovo bitka vôbec v rozhovore spomenuli. Už súdom spomenutý svedok C.
C., ktorého výpoveď súd hodnotil ako najvierohodnejšiu v tomto smere potvrdil údaje obžalovaného, že
slovo mariben (bitka po rómsky) v rozhovore L. B. a T. C. odznela. Jeho výpoveď je možné považovať
za vierohodnú aj preto, že inak všetci svedkovia potvrdzovali, že obžalovaný prudko agresívne reagoval
práve s výhradami, že toto slovo registroval a cítil sa ohrozený. V tomto smere, aj s prihliadnutím

na obsah výpovede svedka L. B. o tom, ako mal prebiehať konflikt pred obchodným domom súd
dospel k záveru, že sa poškodený L. B. aj T. C. snažili stavať do lepšieho svetla, aby čo najviac
svojimi výpoveďami poškodili obžalovanému. Súd v tomto smere poukazuje na údaj L. B., že tyč hodil
smerom k obžalovanému z cca 20 metrov, pričom svedkovia uvádzajú vzdialenosť podstatne kratšiu
cca 5 - 7 metrov a tiež z jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, že prečo obžalovaný zaútočil na

chránenú osobu, keď použil výsostne právnický výraz, z čoho je možné vyvodiť, že v snahe poškodiť
obžalovanému mal snahu jeho konanie popísať tak, aby mu spôsobil prísnejší trestný postih. Svedok sa
v tomto smere svoju úlohu v konflikte snažil naopak zľahčovať. Z výpovedí svedkov pritom vyplýva, že
určitým spôsobom obžalovaného aj provokoval, vyhraňoval sa voči nemu s tým, že nemá strach a volal
hovonku,abysitotamvyriešili.Napravdivosťtýchtoúdajovzasnasvedčujeto,žehneďakoL.B.vyšielz

obchodného domu, okamžite sa ozbrojil železnou tyčou. Pritom obžalovaný neodchádzal z obchodného
domu bezprostredne za ním a z výpovede svedka C. C. vyplynulo, že sa poškodený a obžalovaný pred
obchodom vlastne vzájomne provokovali a prejavovali, že nemajú strach z toho druhého. Súd preto
túto situáciu pred obchodným domom vyhodnotil, že obžalovaný sa v tomto smere mohol dôvodne
cítiť ako ohrozený a to, že vytiahol potom nôž v zhode s prokurátorom nehodnotil ako protiprávne

konanie a nesubsumoval ho preto v opise skutku vo výrokovej časti rozsudku. Ako protiprávne konanie
obžalovaného bol v čase konfliktu pred obchodným domom vyhodnotený iba jeho verbálny prejav, keď
sa vyhrážal zabitím všeobecne na adresu všetkých Rómov, čo je možné považovať za hrubú neslušnosť.
Vykonanými dôkazmi sa nepodarilo odstrániť určitý rozpor, keď obžalovaný uviedol, že vytiahol na
pokladni jednou rukou z vrecka nohavíc nôž a tvrdil, že v druhej ruke mal boxer. Ani jeden zo svedkov

boxer v jeho ruke nespomínal a obžalovaný ho nemal ani medzi osobnými vecami pri jeho osobnej
prehliadke vykonanej skoro bezprostredne po spáchaní skutku. Súd preto okrem údajov obžalovaného
nemal k dispozícii iný dôkaz, ktorý by potvrdil aj použitie boxera z jeho strany.
Po takto ustálenom skutkovom stave súd prijal po právnej stránke záver v nasledovnom rozsahu.Vo vzťahu ku konfliktu na pokladni je zrejmé, že obžalovaný sa mylne cítil byť ohrozený. Súd mal za
preukázané, že aj keď sa poškodení v jeho blízkosti rozprávali okrem iného aj so spomenutím slova
„bitka“, neznamenalo to, že by hrozili zbitím obžalovanému. Obžalovaný preto keď vytiahol z vrecka

nohavíc nôž nekonal v nutnej obrane v zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neodvracal priamo
hroziaci alebo trvajúci útok, naopak žiadny útok mu nehrozil.
Tým, že obžalovaný sa skupine obyvateľov vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a tento čin spáchal
so zbraňou - nožom naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu násilia proti skupine obyvateľov
podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného

zákona.Činbolspáchanýsozbraňou,pretožezbraňousapodľa§122ods.3Trestnéhozákonarozumie,
ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu
dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane
alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Na rozdiel od obžaloby súd nehodnotil konanie obžalovaného podľa prísnejšieho ustanovenia § 359 ods.
2 písm. a Trestného zákona, teda z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona, že čin

spáchal z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k
niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti,
pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.
Z obžaloby vyplýva, že konanie obžalovaného kvalifikovala vo vzťahu k osobitnému motívu za jeho
výroky prednesené vo vzťahu k rómskej rase. Obžalovaný popieral, že by motívom jeho konania bola

nenávisť k Rómom všeobecne, vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam poukázal na svoj rodinný a sexuálny
život v tom smere, že v minulosti mal sexuálnu partnerku Rómku, rovnako v súčasnej dobe má družku
rómskej rasy, ako aj na to, že nikdy nebol stíhaný za konanie z nenávisti k tejto rase. Cítil sa byť ohrozený
Rómami, nakoľko v obchode boli takmer výlučne príslušníci tejto rasy, čo bolo dôvodom jeho vyhrážok
na adresu tejto skupiny obyvateľov.

Súd v tomto smere prisvedčil pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu obžalovanému. Vychádzal zo znenia
ustanovenia § 140 písm. e) Trestného zákona charakterizujúceho osobitný motív.
Ako predpoklad použitia prísnejšej právnej kvalifikácie § 359 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa
vyžaduje, aby išlo o konanie „z nenávisti“ k niektorej rase.
V tomto smere má súd za to, že slovo nenávisť je synonymom hlbokej, intenzívnej emócie vyjadrujúcej

zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa všeobecne spája s
potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Ide teda
o zmes citu a afektu. Od slova nenávisť je potrebné odlíšiť slovo „hnev“, ktoré v sebe subsumuje takmer
výlučne afekt a citová zložka v ňom chýba. Konanie v hneve je prejavom akcie na momentálne vzniknutú
situáciu, samozrejme aj s podstatným vplyvom napr. negatívnych charakteristík osobnosti toho, kto sa

dopustí konania v hneve. Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu,
frustrácie či deprivácie a ako viac-menej trvalá psychická zameranosť má vplyv na interpersonálne
správanie danej osoby, teda v prípade konštatovania, že obžalovaný konal z nenávisti voči Rómom,
všeobecne by muselo ísť z jeho strany o celkovo negatívny postoj k rómskej rase ako takej, ktorý postoj
bymuselbyťpreukázanýinýmidôkazmivovzťahukjehosprávaniusaapostojomvovšeobecnosti,napr.

v bežnom živote, že opakovane napáda iné osoby takejto rasy, vyjadruje sa na ich adresu posmešne,
nadradene a pod.
Podľa názoru súdu je priliehavejším hodnotenie konania obžalovaného, že išlo o konanie v hneve, v
afekte na priamo ním vnímanú situáciu, že sa mali osoby rómskej rasy rozprávať o ňom, o bitke, pričom
súčasne vnímal, že ak sa voči nim a ich konaniu určitým spôsobom vymedzí, že môže byť predmetom

útoku iných osôb tej istej rasy, ktoré sa na mieste nachádzali a preto právnu kvalifikáciu, že konal s
osobitným motívom súd vypustil.
Obžalovaný súčasne tým, že sa dopustil slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktoré určuje, že chránenou
osobou je osoba vyššieho veku, za ktorú osobu je možné považovať osobu starobného dôchodcu (T. C.)
V rámci úvah o druhu a výmere trestu obžalovanému L.G. za uvedené trestné činy mal súd na zreteli
predovšetkým účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k

tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na
ďalších možných páchateľov podobnej trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných
činov.Pokiaľ ide o druh trestu, vzhľadom na opakované páchanie aj totožnej trestnej činnosti obžalovaného
súd dospel k záveru, že prichádza do úvahy výlučne uloženie trestu odňatia slobody, pričom vzhľadom
na závery znaleckého posudku je zrejmé, že ukladaným trestom nie je možné dospieť k náprave

obžalovaného a tento bude slúžiť výlučne na jeho izoláciu a tým bude splnená podmienka § 34 ods. 1
Trestného zákona zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ súd uviedol, že obžalovaný sa k spáchaniu činu priznal, ktorý záver vyplýva z úpravy
kvalifikácie konania obžalovaného, že nespáchal čin z osobitného motívu zvažoval prípadné uznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Nakoľko podmienkou na konštatovanie
tejto poľahčujúcej okolnosti je okrem priznania aj úprimné oľutovanie zo strany páchateľa, súd aj
keď obžalovaný slovne deklaroval svoju ľútosť, túto nepovažoval za úprimný prejav ľútosti nad svojím
konaním, nakoľko stále prevažovalo z jeho strany poukazovanie na to, že sa mal dôvodne cítiť ohrozený,

ktoré ohrozenie jeho osoby preukázané nebolo a preto išlo iba o formálny prejav ľútosti z jeho strany, čo
bránilo urobiť záver o tejto poľahčujúcej okolnosti. Naproti tomu obžalovanému priťažovalo jednak to, že
svojím konaním naplnil zákonné znaky dvoch - teda viacerých trestných činov (§37 písm. h Trestného
zákona) a že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona).
Obžalovaný L.G. sa v mieste úradne evidovaného trvalého pobytu nezdržiava, pričom zo správy obce,

v ktorej má evidovaný trvalý pobyt vyplýva, že v nej nebol riešený pre porušenie verejného poriadku.
Doposiaľ bol 14 krát riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry
SR vyplýva, že doteraz bol 10 krát súdne trestný pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. V jeho prípade
ide tiež o špeciálnu recidívu. Naposledy bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T 118/2012 zo dňa 21.12.2012 (právoplatným dňa 5.2.2013), za prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Tento
trest vykonal dňa 13.2.2017. Obžalovaný nemá zamestnanie, žije ako bezdomovec.
Nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov bolo namieste ukladať mu trest úhrnný v zmysle § 41

ods. 1 Trestného zákona a to za čin najprísnejšie trestný.
Trestná sadzba za prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona je rovnaká
- 6 mesiacov až 3 roky.
Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú

hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že obžalovanému mohol ukladať trest odňatia
slobody na 16 mesiacov až na 3 roky.
Za primeraný považoval trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a to s prihliadnutím na to, že v
trestnom rozkaze uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 2 roky, pričom oproti trestnému rozkazu
došlo k zmene v tom, že vo vzťahu k použitiu prísnejšej právnej kvalifikácie došlo k vypusteniu dôvodu,

že išlo o spáchanie činu z osobitného motívu, čo bolo v podstate aj dôvodom podania odporu zo strany
obžalovaného a vypustenie tejto kvalifikácie považoval súd za dôvod na úpravu svojho pôvodného
rozhodnutia.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, bolo povinnosťou súdu zaradiť ho do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.
Rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, pretože žiadny z poškodených nárok na náhradu škody
neuplatnil.
skupine obyvateľov sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou

dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho oznámenia,
prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok

(§306/2).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.