Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5814010324.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej na verejnom zasadnutí konanom 23. septembra
2021 prejednal odvolanie podané obžalovaným T. P. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
4T/24/2014-786 z 13.4.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 4T/24/2014-786 z 13.4.2021 bol obžalovaný
T. P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na skutkovom
základe, že

dňa 25.9.2012 v čase okolo 10:00 h. v Čimhovej po tom, ako po vzájomnej dohode so I.

G., nar. X.XX.XXXX, užíval pracovný stroj - šmykom riadený nakladač GEHL, rok výroby 2009,
VIN:GHL05640C00507529, na ktorý uzatvoril dňa 8.2.2011 I. G. leasingovú zmluvu č. LZF/11/00675
so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, zaplatil tri splátky, neskôr
už neplatil, následne čoho si leasingová spoločnosť v zmysle uvedenej leasingovej zmluvy uplatnila
vlastnícke právo na predmet leasingu, v uvedený deň odovzdal pracovníkovi zmluvného partnera ČSOB
Leasing, a.s., spoločnosti OZAS Finance, SR nezistený pracovný stroj nezisteného výrobcu namiesto

nakladača GEHL, ktorý bol predmetom leasingu, čím spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta
11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, spôsobil škodu vo výške 25.665,- Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť ČSOB Leasing a.s. so sídlom Panónska
cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na skutočnosť, že za prípadné poškodenie, zničenie, straty,

odcudzenie alebo predčasné opotrebovanie predmetu leasingu nesie zodpovednosť titulom ručenia za
neplnenie podmienok leasingovej zmluvy leasingovým nájomcom I. G. a teda nemôže ani v teoretickej
rovine dôjsť ku škode úmyselným konaním obžalovaného a že ku škode nedošlo ani v praktickej rovine
preukazujejudikovanápohľadávkaprotiobžalovanémuajI.G..Vručiteľskejlistinekuleasingovejzmluve
zo dňa 8.2.2011 je dohodnuté, že obžalovaný ručí za všetky záväzky dlžníka I. G. podľa leasingovej
zmluvy. V ručiteľskej listine je uvedené, že T. P. prehlasuje veriteľovi ČSOB leasing, a.s., že ho uspokojí,

ak dlžník I. G. nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe
leasingovej zmluvy č. LZF/11/00675, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 8.2.2011 aktorej predmetom je prenájom šmykom riadeného nakladača GEHL rok výroby 2009. V článku I ods. 3
druhávetaručiteľvyhlasuje,žeručízavšetkyzáväzkydlžníkapodľazmluvy.Leasingovýnájomcaprestal
platiť splátky v čase, kedy strojom disponoval obžalovaný. Leasingová spoločnosť s ním vypovedala

zmluvu a od obžalovaného prevzala predmet zmluvy-nakladač. To bol prvý fyzický vizuálny kontakt
leasingovej spoločnosti s predmetom nájmu. Napriek tomu začala tvrdiť, že vrátený jej bol iný stroj.
Zdôraznil, že on odovzdal jediný stroj takéhoto typu, ktorým disponoval a ktorého históriu poznal,
čo tvrdí prokurátor kontinuálne doteraz. Nestotožnil sa s vyhodnotením svedeckej výpovede svedka
I. G. v neprospech obžalovaného, ktorého výpovede považuje súd za vierohodné a postačujúce na

rozhodnutie o vine. V tejto súvislosti v odvolaní poukazuje na výpovede ďalších svedkov vypočutých
v konaní, ktorí podľa jeho názoru vypovedali v jeho prospech (JUDr. K.. T. N., C. A., Jozef J., S. J.,
T. J., K. Z., S. P., O. C., T. U., O. D.). V trestnej veci je podľa jeho názoru najdôležitejšie, či došlo k
zámene stroja. On kontinuálne tvrdí, že išlo stále o jeden a ten istý stroj. Všetci svedkovia tvrdili, že
obžalovaný mal taký stroj iba jeden, že bol najskôr u A., potom u neho, u G. ho nevideli, lebo ho mal
krátko a keďže naň nebol schopný zohnať prácu, požičal ho naspäť jemu za splácanie splátok leasingu.

Prokurátor na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 13.4.2021 sa vyjadril, že svedkovia nepotvrdzujú
prakticky nič. Ide o typicky stereotypné uvažovanie prokurátora, nakoľko z hľadiska praktického výkonu
obhajoby neexistuje žiadna iná reálna možnosť ako dokázať nekonanie, v prípade obžalovaného jeho
nekonanie v trestnoprávnej rovine. Domáha sa, aby v obžalobe tvrdené skutkové okolnosti o excese,
ktorým je zámena stroja, mu bola preukázaná, nakoľko on o žiadnej zmene nevie. On nie je schopný

preukázať dôkazom opaku, argumentom „e contrario“ absenciu excesu, absenciu protiprávneho, resp.
trestnoprávneho konania už z princípu a podstaty veci samej. Najtesnejšie a najbližšie v konkrétnom
prípade je možné dokázať nevinu len tým, že dôkazy budú zamerané na kontinuitu konkrétneho stroja,
na jeho technický stav, na prakticko-technickú stránku veci, koľko vlastne mal takýchto strojov, aby ich
vôbec mohol zameniť. V konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí s malými obmenami tvrdili v podstate jeden

dej, potvrdzovali kontinuitu stroja od A. po obžalovaného P., či už išlo o osoby z obce, bývalú manželku,
zamestnancov, všetko osôb dobre poznajúcich stav veci. Uviedol, že svedok G. poprel zodpovednosť
ešte aj za prekladanie podkladov leasingovej spoločnosti a presunul ju na dnes zomrelého pôvodného
vlastníka stroja A.. Fotodokumentácia, ktorá bola predložená leasingovej spoločnosti bola stiahnutá
z internetu, týkala sa nejakého iného virtuálneho katalógového stroja, aby leasingová spoločnosť

nevidela skutočný dezolátny, no stále funkčný stav stroja, ktorý bol práve ten stroj, s ktorým bola
kvázi „konfrontovaná“ a prekvapená, že ide o iný po jeho prevzatí z rúk obžalovaného. Ako sa dá
stotožniť s dôveryhodnosťou takej výpovede, v ktorej popiera ešte aj predkladanie falošných dokladov
leasingovej spoločnosti. Obžalovaný rozhodnutie o vine vníma veľmi citlivo, nie je schopný sa s ním
stotožniťanechápeakovšetkydôkazyvykonanévjehoprospechmohlibyťvyvrátenéjedinýmsvedectvo

osoby, proti ktorej smerovalo trestné oznámenie, ktorá bola motivovaná benefitom vlastnej beztrestnosti
a to všetko za skutok, ktorý bol zmluvne dohodnutý v prípade, ak konanie obžalovaného by bolo
preukázané. Opakovane spochybňuje dôveryhodnosť svedka I. G., ktorý ku svojej účelovej výpovedi
bol dostatočne motivovaný benefitom vlastnej beztrestnosti, napriek porušovaniu platobnej disciplíny
vo vzťahu k poškodenému, pričom jeho nesplácanie leasingových splátok trestnoprávne posudzované

nie je a celé trestné konanie a skutková veta o zámene stroja je založená len na jeho vyhlásení, v
rozpore s vykonanými dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami jednoznačne preukazujúcimi, že on
nikdy nedisponoval dvoma obdobnými strojmi, aby vôbec mohlo fyzicky a reálne dôjsť ku ich zámene.
Zdôraznil tiež, že na základe zmluvne zodpovednosti medzi poškodeným, svedkom I. G. a ním nie
je daná trestná zodpovednosť jeho (obžalovaného, ručiteľa) za prípadné poškodenie, za zničenie, za

stratu, za odcudzenie, ani za predčasné opotrebovanie stroja, ktorý bol predmetom leasingu. Rovnako
pripomenul, že poškodená leasingová spoločnosť má proti obžalovanému judikovanú pohľadávku.
Poukázal tiež na protichodnosť tvrdení prokurátora súvisiacich s jeho úmyslom. Prokurátor tvrdí, že on
poznal históriu užívania stroja a jeho úkony pri prijatí ručiteľského záväzku mu dávali všetky potrebné
vedomostioprávnychvzťahoch,ktoréstýmsúvisia,žepresnevedel,oakévzťahyideačojepredmetom

snaženia poškodeného, čo ale vylučuje úmysel obžalovaného poškodiť leasingovú spoločnosť pre
následok vo forme zodpovednosti za ručiteľský záväzok za akékoľvek poškodenie, zničenie alebo stratu
stroja. On nemohol mať znalosti o objektívnej zodpovednosti za škodu (úmysel v trestnom konaní) a
zároveň konať tak, aby privodil uplatnenie tejto zodpovednosti (je proti nemu judikovaná pohľadávka
v občianskoprávnom konaní) a ide o protichodné a vzájomne sa vylučujúce hodnotenie konania

obžalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáha, aby medzi poškodeným, svedkom G. a
ním bol uznaný súkromnoprávny vzťah a skutok bol posudzovaný podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., lebo nejde
o škodu značnú podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. Poškodený pri uzatváraní leasingového vzťahu ku stroju
neuskutočnil ani len najzákladnejšiu opatrnosť vo forme reálnej identifikácie stroja, neuskutočnil jehoobhliadku a nemá žiadnu vlastnú fotodokumentáciu ku jeho stotožneniu. Takéto konanie poškodeného
je neospravedlniteľné a v takomto prípade orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali trvať na tom,
aby na ochranu svojich majetkových záujmov primárne dbal predovšetkým poškodený ako účastník

súkromnoprávneho vzťahu. Poškodený nevysvetlil, prečo nepostupoval obozretne, prečo nedodržiaval
aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť, keď ich zanedbaním mohli byť a v prípade preukázania
skutku boli ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Ak nie je dodržaná obvyklá miera opatrnosti, mala by niesť
zodpovednosť poškodená osoba a v týchto prípadoch dochádza k aplikácii princípu ultima ratio, ktorý
vymedzuje trestné právo ako najkrajnejší prostriedok. Je toho názoru, že skutok, pre ktorý sa vedie

trestné stíhanie, je súkromnoprávnym vzťahom a ak sa stal prečin, je potrebné ho posudzovať podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zák. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu,
prípadne aby sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd na tomto mieste pripomína, že Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 4T/24/2014 z

20.4.2018 obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zák. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Námestove sp.zn. Pv 281/13/5507-36 z 12.12.2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Na základe odvolania podaného prokurátorom
Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 3To/77/2018 z 31.1.2019, napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v ďalšom konaní v poradí
druhým rozsudkom sp.zn. 4T/24/2014 z 24.1.2020 rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. b) Tr. por. Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn.
3To/62/2020 z 10.9.2020 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c)
Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Treba uviesť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní čiastočne riadil právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v uzneseniach, sp.zn. 3To/77/2018 z 31.1.2019 a sp.zn. 3To/62/2020 z 10.9.2020 v
otázkach procesného aj hmotného práva.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v

oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení

napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný T. P.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v

odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o
podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne.Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto

záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou

argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že
odvolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého

stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj
podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a

všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa v pôvodnom konaní pred zrušením v poradí prvého aj druhého oslobodzujúceho

rozsudku. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy

záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu
prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže napadnutý rozsudok

zrušiť len preto, že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

V okolnostiach danej veci krajský súd uvádza, že vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové a relevantné právne názory na prejednávanú trestnú veci a
analýzou napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, po preskúmaní predloženého
súdneho a vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by
boli podkladom pre zmenu názorov krajského súdu vyjadrených v rozhodnutiach sp.zn. 3To/77/2018 z

31.1.2019 a sp.zn. 3To/62/2020 z 10.9.2020.

Spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., uzatvorila s dlžníkom I. G. (ďalej len Dlžník) dňa 8.2.2011 Leasingovú
zmluvu č. LZF11/00675. Predmetom financovania leasingovej zmluvy bol použitý stroj: Šmykomriadený nakladač GEHL r.v. 2009, VIN: GHL05640C00507529. Kúpna cena predmetu financovania
predstavovala 35.880,00,- Eur s DPH, pričom Dlžník uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške 10.764,00,-
EursDPH.SúčasťouLeasingovejzmluvybolaDohodaoplatbáchnájomnéhokzmluveč.LZF11/00675,

na základe ktorého sa Dlžník zaviazal splácať spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., pravidelné mesačné
splátky spolu 44, každú vo výške 731,33,- Eur a to k 7. dňu v mesiaci, počnúc 7.3.2011. Dňa 8.2.2011
spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., uzatvorila so I. G. a obžalovaným T. P. ručiteľskú listinu, v ktorej
obžalovaný prehlásil spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., že ručí za všetky záväzky I. G. vyplývajúce z
leasingovejzmluvy.NeoddeliteľnousúčasťouLeasingovejzmluvyboliajVšeobecnézmluvnépodmienky

finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia 02/10. Dlžník nedodržal platobnú
disciplínu, na ktorú sa zaviazal v predpise splátok a hrubo tak porušil dohodnuté zmluvné podmienky.
Dlžník uhradil prvých 16 splátok, 17. splátku uhradil vo výške 17,84,- Eur dňa 28.2.2012 a nasledovné
splátky neuhradil vôbec. Z dôvodu neuhradenia 17. - 21. splátky spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.
vypovedala Leasingovú zmluvu ku dňu 8.2.2012, čo vyplýva z Ukončenia Leasingovej zmluvy č. LZF
11/00675 zo dňa 8.2.2012. V súlade s bodom 4.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok platí, že ak

leasingový nájomca mešká 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty alebo
úroku z omeškania, a to i čiastočne, je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., oprávnená vypovedať zmluvu.
Podľa bodu 4.7.1 Všeobecných zmluvných podmienok tiež platí, že ak leasingový nájomca mešká s
úhradou leasingovej splátky, a to i čiastočne, bez ohľadu jej čiastočného neskoršieho zaplatenia, t.j.
ak ktorákoľvek takto splatná splátka nebude v 150. deň odo dňa splatnosti v plnej výške pripísaná

na účet ČSOB, skončí sa leasingová zmluva automaticky 150 deň odo dňa splatnosti nezaplatenej
splátky, ibaže by ČSOB Leasing písomne vyhlásil, že na ďalšom pokračovaní leasingovej zmluvy trvá.
Pokiaľ leasingová zmluva bude ukončená automaticky podľa tohto článku Všeobecných zmluvných
podmienok, je leasingový nájomca povinný vrátiť predmet leasingu vrátane dokladov a príslušenstva,
ktoréjeneoddeliteľnousúčasťoupredmetuleasingu,dosídlaČSOBLeasingnajneskôr155.deňododňa

splatnosti nezaplatenej splátky, pokiaľ ČSOB Leasing neurčí inak. V zmysle čl. 1.5.2. predmet leasingu
je vo výlučnom vlastníctve ČSOB Leasing a leasingový nájomca, pokiaľ na neho nebude prevedené
vlastnícke právo podľa čl. 4, nesmie predmet leasingu predať, založiť alebo akýmkoľvek spôsobom
zaťažiť v prospech tretích osôb, ani darovať.

Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že v posudzovanom prípade sa nerieši prípad
pokračovania v leasingových splátkach po poškodení, zničení, strate, odcudzení alebo predčasnom
opotrebení predmetu leasingu. Všetky tieto zmluvné dojednania už boli bezpredmetné, pretože išlo o
situáciu, keď leasingovému nájomcovi pre neplatenie splátok sa odnímal predmet leasingu. Leasingová
spoločnosť (leasingový prenajímateľ) nežiadala ďalšie splátky, ale ukončila zmluvný vzťah a uplatňovala

sivýkonsvojhovlastníckehoprávakveci.Naposúdenievecijeprávneirelevantné,ktoaakýmspôsobom
zodpovedal počas trvania leasingového nájmu za škody na prenajatej veci, ani spôsob, akým mali byť
platené leasingové splátky.

Na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nemá vplyv ani tzv. judikovaná pohľadávka,

ktorou bola vyriešená náhrada za nedodržanie zmluvných podmienok súvisiacich s vyúčtovaním
predčasne ukončenej leasingovej zmluvy LZF 11/00675, pričom celkový nedoplatok so započítaním
dodatočne uhradených súm vo výške 777,67,- Eur a 547,67,- Eur (tieto dokonca po odobratí stroja
uhradil obžalovaný) predstavoval sumu 13.704,64,- Eur (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn.
2Bc/37/2013 z 3.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13Cob/132/2015 z

28.10.2015).

Obžalovanému sa kladie za vinu, že po tom, ako po vzájomnej dohode so I. G. užíval pracovný stroj -
šmykom riadený nakladač GEHL, rok výroby 2009, VIN:GHL05640C00507529, na ktorý uzatvoril dňa
8.2.2011 I. G. leasingovú zmluvu č. LZF/11/00675 so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Panónska

cesta 11, 852 01 Bratislava, zaplatil tri splátky, neskôr už neplatil, následne čoho si leasingová
spoločnosť v zmysle uvedenej leasingovej zmluvy uplatnila vlastnícke právo na predmet leasingu, dňa
25.9.2012 odovzdal pracovníkovi zmluvného partnera ČSOB Leasing, a.s., spoločnosti OZAS Finance,
SR nezistený pracovný stroj nezisteného výrobcu namiesto nakladača GEHL, ktorý bol predmetom
leasingu.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla spísaného pracovníkom zmluvného partnera ČSOB Leasing,
a.s., S. J., vyplýva, že stroj, ktorý odovzdal obžalovaný bol nefunkčný, mal pokazený motor, ktorý sanachádzal mimo stroja, karoséria nanovo nastriekaná žltou farbou, na stroji chýbal štítok s výrobným
číslom, interiér vozidla zničený, vyrabovaný, stroj nemal EČV, ani technický preukaz.

V zmysle uzavretej leasingovej zmluvy predmetom leasingu bol použitý stroj: šmykom riadený nakladač
GEHL, r.v. 2009 v hodnote 35.880,00,- Eur. K predmetu leasingu bol vypočutý svedok I. G., ktorý po
tom, ako mu bola predložená fotodokumentácia z obhliadky stroja, jednoznačne uviedol, že stroj, ktorý
je na predložených fotografiách, určite nie je stroj, ktorý on leasingoval. Tam sa jednalo o nový stroj, rok
výroby 2009 a na fotografiách je nejaký starý stroj, s určitosťou to nie je stroj, ktorý mal ako predmet

leasingu. Svedok na hlavnom pojednávaní stroj podrobnejšie popísal. Podľa vyjadrení svedka stroj bol
zánovný. Nepamätá si nič také, že by na ňom nejaká časť nefungovala. Stroj bol plne kompletný. Stroj
mal paletyzačné vidly a lyžicu. Mal okná, sedačku. Myslí si, že tieto zariadenia mal stroj od začiatku.
Stroj bol žltej farby, mriežka vpredu nebola a stroj mal všetky sklá z bokov mriežky. Mal miešačku na
betón. So strojom sa pracovalo po Orave. To, že ten stroj nie je ten, ktorý brali na leasing, by mohol
potvrdiť jeho otec. Svedok zároveň uviedol, že on stroj používal na prácu v stavebníctve. Keď prišla

kríza, nemal prácu, tak ho na žiadosť požičal obžalovanému s tým, že bude za stroj platiť aj leasingové
splátky. Svedok uviedol, že obžalovaný mu vyslovene povedal, že tento stroj má na robotách na južnom
Slovensku a že leasing za uvedený stroj platiť bude. Keď ho kontaktovala leasingová spoločnosť pre
neplatenie leasingových splátok, povedal im, kde je stroj, ale stroj tam nebol. On by stroj leasingovej
spoločnosti dal, ale už nebol u obžalovaného. Stroj videl naposledy asi tri mesiace predtým, ako ho

prišla zobrať leasingová spoločnosť.

Neobstojí argument obžalovaného, že v konaní nebolo preukázané, či vôbec došlo k zámene strojov,
keďže leasingová zmluva bola uzavretá bez fyzickej obhliadky stroja, len na základe dokladov a
fotodokumentácie poskytnutej I. G..

V okolnostiach danej veci aj krajský súd poukazuje na výpoveď samotného obžalovaného, ktorý ako
správne poznamenal prokurátor, rovnako poznal históriu stroja. Obžalovaný vyslovene uviedol, že on
stroj kúpil od A.. Chvíľu na ňom robil, potom ochorel, ležal v nemocnici a sám nevedel, či ešte bude
vládať vykonávať prácu. Preto ho chcel A. vrátiť, s čím on nesúhlasil. Počas jeho pobytu v nemocnici A.

vybavil leasing s tým, že ho na leasing zobral G. a z neho urobili ručiteľa. G. na ňom chvíľu robil, potom
mu ho vrátil, že nemá dostatok práce. On taktiež na ňom chvíľu robil, ale stroj však nebol taký výkonný
ako predtým. Potom sa pokazil. Išlo o totožný stroj, ktorý mu pán G. požičal. Bol to ten istý stroj, ktorý
od A. kúpil. Ten stroj bol u neho na dvore, rozobral ho, pozváral, leasing sa naň neplatil.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd
neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,
ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a ktoré

zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.

Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené
zavinu.Jepochopiteľné,žeobžalovanýpopieraspáchaniesúdenéhoskutku.Využívataksvojezákonné
právo hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s

ohľadom aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej
pravdivosti“.

V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by svedok I. G. vypovedal

nepravdu o podstatných okolnostiach spáchania súdeného skutku a že svojou výpoveďou úmyselne
nepravdivými informáciami si nechcel privodiť vlastné trestné stíhanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu svedok I. G. presvedčivo usvedčuje obžalovaného zo spáchania
súdeného skutku a krajskému súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť jeho

výpovedí. Výpovede svedka sú v súlade s ďalšími dôkazmi vykonanými v danej veci, najmä listinnými
dôkazmi. V uvedených súvislostiach treba pripomenúť, že menovaný svedok bol riadne poučený o
význame svedeckej výpovede, aj o trestných následkoch krivej výpovede, naviac svedok pred okresným
súdom zložil prísahu.Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zistiteľné, že dodávateľom predmetu leasingu, t.j.
šmykom riadeného nakladača zn. GEHL, bol samotný obžalovaný. Obžalovaný ako predávajúci na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2011 predal nakladač GEHL kupujúcemu - ČSOB Leasing, a.s. za
kúpnu cenu 35.880,00,- Eur. Obžalovaný ako predávajúci záväzne prehlásil, že je vlastníkom nakladača.
Obžalovaný podpísal aj dohodu o postúpení a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF 11/00675,
ručiteľskú listinu. Obžalovaný vystavil faktúru č. 110013 na sumu 25.116,- Eur, na základe ktorej
fakturoval ČSOB Leasing, a.s., šmykom riadený nakladač GEHL 5640, VIN: Z ako aj presuvný podkop

CanginiBene CX2,6. V spise sa nachádza aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2011 vystavený
obžalovaným, z ktorého vyplýva, že obžalovaný (T. P., LUCHO, 027 12 F. XXX) prijal od I. G. sumu
10.764,- Eur ako čiastočnú úhradu faktúry VF 110013. V spise sa nachádza aj výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 8.2.2011 vystavený I. G., z ktorého je zistiteľné, že I. G. vyplatil obžalovanému (T. P.,
LUCHO, F. 151) sumu 10.764,- Eur za úhradu faktúry FA 110013. K špecifikácii predmetu leasingu sa
v spise nachádza aj listinný doklad označený ako „Podklad pre rozhodnutie“, z ktorého je zistiteľné, že

predmetom leasingu mal byť šmykom riadený nakladač GEHL, r.v. 2009, 540 motohodín, lyžica, palet.,
VD podkop, malo ísť o takmer nový stroj s príslušenstvom od dodávateľa T. P.. LUCHO.

Neobstojí ani argument obžalovaného, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy konal I. G. a nie obžalovaný,
nakoľko bol v tom čase hospitalizovaný v nemocnici. Na č.l. 240 spisu sa nachádza kópia osvedčenia o

pravosti podpisu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 8.2.2011 v Ružomberku pred pracovníčkou
poverenou notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou bola osvedčená pravosť podpisu T. P., ktorý zároveň
pred touto osobou vlastnoručne podpísal listinu (bližšie neurčenú - pozn. odvolacieho súdu). Keďže
obžalovaný podľa vlastných tvrdení bol hospitalizovaný v nemocnici v Ružomberku, nie je vylúčené,
že všetky príslušné doklady týkajúce sa leasingu mohol podpísať samotný obžalovaný aj počas

hospitalizácie v Ružomberku, ktorá mala trvať od 3.2.2011 do 11.2.2011. Je nesporným faktom, že
podpisy na príslušných listinách obžalovaný doposiaľ nenapadol. Rovnako nie je sporné ani to, kto
prevzal kúpnu cenu vo výške 35.880,00,- Eur, resp. 25.116,- Eur po odpočítaní akontácie (prvej splátky)
vo výške 10.764,00,- Eur. Podľa listinného dôkazu na č.l. 250 spisu, peniaze vo výške 25.116,- Eur
zaslala leasingová spoločnosť na účet vedený vo C. č. XXXXXXXXX/XXXX a príjemcom platby mal

byť práve obžalovaný T. P. LUCHO. V uvedených súvislostiach obžalovaný v rámci svojho vyjadrenia
k výpovedi svedka I. G. uviedol, že bolo to tak, že v čase celej akcie bol v nemocnici a keď sa vrátil,
stroj bol preleasingovaný a peniaze boli na účte. Obžalovaný v konaní pred odvolacím súdom potvrdil,
že skutočným príjemcom týchto finančných prostriedkov bol on.

Výpovede obžalovaného a svedkov, ktorí podľa názoru obžalovaného majú vypovedať v jeho prospech
(JUDr. Mgr. T. N., C. A., S. J., S. J., T. J., K. Z., S. P., O. C., T. U., O. D.) v okolnostiach danej veci krajský
súd vyhodnotil ako nedostatočne spôsobilé na preukázanie neviny obžalovaného.

Nemožno sa stotožniť s názorom obžalovaného, že vzťahy obžalovaného, svedka I. G. s poškodenou

leasingovou spoločnosťou boli občianskoprávne, resp. obchodnoprávne a súd pri aplikácii zásady
ultima ratio z trestného pohľadu vec nemal posudzovať. V uvedených súvislostiach odvolací súd
uvádza, že základom pre uplatnenie trestnoprávnej zásady subsidiarity trestnej represie, ktorá je
jednou zo základných zásad trestného práva a vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného
práva zdržanlivo, to znamená, predovšetkým tam, kde iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie

sú efektívne, lebo trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu je
potrebné považovať za ultima ratio, teda krajný prostriedok, je spoločenská nebezpečnosť činu. Tá
je určovaná predovšetkým povahou a závažnosťou spáchaného trestného činu, t.j. najmä, spôsobom
vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia
páchateľa, jeho pohnútkou. V posudzovanom prípade sa obžalovaný dopustil úmyselnej majetkovej

činnosti, ktorou spôsobil väčšiu škodu na majetku poškodeného, a to vo výške 25.665,- EUR. Je teda
zrejmé, že o spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného nemôžu byť žiadne pochybnosti a
jeho trestnoprávna zodpovednosť je celkom namieste, a to aj napriek tomu, že k spáchaniu trestného
činu došlo v rámci súkromnoprávnych vzťahov, čo je v prípade majetkových trestných činov bežné. V
okolnostiach danej veci sa krajský súd nestotožňuje s názorom obžalovaného, že ochranu subjektívnych

práv poškodenej leasingovej spoločnosti neprípustne prevzali orgány činné v trestnom konaní a tým
došlo v danom prípade k porušeniu zásady subsidiarity trestnej represie.

K výroku o trestePri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. (tzv.

prevahu poľahčujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zákonným
podmienkam zodpovedá aj podmienečné odloženie tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

K výroku o náhrade škody

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento krajský súd nemohol meniť, ani naprávať, pretože odvolanie
bolo podané iba v prospech obžalovaného (samotným obžalovaným). V tejto veci bol teda krajský súd
limitovaný rešpektovaním zásady reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), ktorá mu nedovoľovala
rozhodnúť vo výroku o náhrade škody inak, ako to učinil okresný súd. Krajskému súdu nie je zrejmé,

aké dokazovanie ohľadne náhrady škody by presiahlo rámec trestného konania, nakoľko výška škody
spôsobenej trestným činom bola riadne ustálená súdnym znalcom Ing. K. V. na sumu 25.665 EUR, ktorá
je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,

a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.