Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119011262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnomzasadnutí konanom dňa
28.10.2021, v trestnej veci obžalovaného F. H. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1,2
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1,2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1
písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/70/2019
zo dňa 18.05.2020 , takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1, písm. d/, ods.2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému F. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom
Z. XX,

u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zákona ruší výrokotresteuloženýobžalovanémutrestnýmrozkazomOkresného
súdu Bardejov sp. zn. 2T/19/2020 zo dňa 02.03.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa obžalovanému F. H. za zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona v jednočinnom
súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že :

- v presne nezistených dňoch počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august v roku 2018 v V. J., okres
R., minimálne trikrát sexuálne zneužil maloletú S. B., nar. 30. októbra 2007 tak, že násilím ju vyzliekol
do naha od pása nadol, chytal ju za pohlavné orgány, prsia, zadok, vložil jej jazyk do úst a svojímobnaženým pohlavným orgánom sa pritláčal na jej telo, a to raz v lesíku pri skládke dreva v katastrálnom
území obce V. J., okres R. a dvakrát v rómskej osade maloletú zavliekol do domu s popisným číslom
117 tak, že jej držal ústa, aby nekričala, kde ju navyše nútil sa s ním kúpať, bozkával ju a snažil sa na

nej sexuálne uspokojiť a zároveň jej pritom bránil odísť z domu, a to tým spôsobom, že šnúrkou zaviazal
dvere,abyjejzabránilodísť,pričomtohtokonaniasadopustilajnapriektomu,žemalvedomosťotom,že
maloletá v tom čase nedovŕšila 15-ty rok svojho veku, pričom zranenie jej týmto spôsobom nespôsobil,
k pohlavnému styku nedošlo, za čo obžalovanému súd podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona

a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v rozsahu čo do výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, písomným

podaním zo dňa 01.06.2020 podal obžalovaný prostredníctvom jeho obhajcu odvolanie, ktoré odôvodnil
v napadnutej časti ako nezákonné, vychádzajúce z nesprávne a nedostatočne zisteného právneho
stavu a preto žiada, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov. Podľa
názoru obžalovaného prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného nevzal do úvahy všetky
podstatné okolnosti prípadu, najmä čo sa týka osoby obžalovaného a preto považuje napadnuté

rozhodnutie za nezákonné. Súd nezobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výmeru ukladaného trestu a neprihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného, citujúc
ustanovenia § 34 ods.1, 2, 3 Tr. zákona a § 39 ods.2 písm. d/Tr. zákona. Podľa odôvodnenia rozsudku
v prípade obžalovaného súd zistil, že by mu bolo možné priznať jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j. že sa k spáchaniu skutkov priznal, pričom na druhej strane súd zistil jednu

priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, t.j. že sa dopustil viacerých trestných činov.
Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona platí, že súd musí prihliadnuť pri určení druhu
trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V
prípade obžalovaného súd podľa odôvodnenia rozsudku neprihliadol na jeho ochotu uzavrieť dohodu
o vine a treste, s čím prokurátor nesúhlasil, keďže ju neuzavrel a rovnako neprihliadol aj na jeho

vyhlásenie o vine a napriek tomu, že boli splnené podmienky na uzavretie dohody o vine a treste, potom
obžalovanému uložil neprimeraný trest.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý

výrok rozsudku, teda výrok o treste u obžalovaného a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným
záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská

ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy, v spojení s § 38 ods.2 Tr. zákona. Pri ukladaní testu postupoval
prvostupňový súd podľa § 41 ods.1 Tr. zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo
viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na

trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Úhrnný trest odňatia slobody tak obžalovanému ukladal podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona v rozsahu
zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí od 7 do 12 rokov, pričom uložený trest na spodnej
hranici vo výške 7 rokov považoval za postačujúci a zároveň potrebný, poukážuc na následky konania
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej na podklade záverov znaleckého dokazovania.Popreskúmanípredloženéhospisovéhomateriálu,vrátanetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBardejov
sp.zn. 2T/19/2020 zo dňa 02.03.2020 v rámci doplneného dokazovania odvolacím súdom na verejnom

zasadnutí, dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre uloženie
súhrnného trestu obžalovanému a preto zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods.2 Tr. poriadku rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutom výroku o treste.

Rovnakým záverom argumentoval na verejnom zasadnutí odvolacieho senátu aj krajský prokurátor,

ktorý považuje rozhodnutie okresného súdu vo výroku o vine za zákonné a dôvodné, keďže niet
pochybností o spôsobe a okolnosti, za ktorých obžalovaný skutok spáchal. Tiež vzhľadom na doplnenie
dokazovania odvolacím súdom vo vzťahu k oboznámenému rozhodnutiu - trestnému rozkazu, vyslovil
splnenie podmienok pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods.1,2 Tr. zákona. Ďalej vyhlásenie
obžalovaného spĺňa kritériá podľa § 257 Tr. poriadku a sú tak splnené podmienky pre zrušenie výroku
o treste a pre ukladanie trestu v danom prípade pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby,

čo ponechal na zváženie súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obdobne považoval v posudzovanom
prípade za splnené podmienky k mimoriadnemu zníženiu trestu, teda jeho ukladaniu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 42 ods.1, 2 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2T/19/2020 zo dňa 02.03.2020, právoplatného vo
vzťahu k obžalovanému dňa 18.03.2020, bol F. H. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr.
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že:

- dňa 18.10.2019 v čase okolo 21.00 hod. pred rodinným domom s popisným číslom XX nachádzajúcom
sanarómskejosadevobciZ.,okresL.fyzickynapadliY.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.č.XX,okr.
L., ktorý po tom ako vyšiel pred svoj rodinný dom, aby upozornil na krik, bez akéhokoľvek upozornenia
ho udrel jeden z obžalovaných raz zovretou rukou v päsť do oblasti pravého oka a následne druhý z

obžalovaných ho tiež udrel raz zovretou rukou v päsť do oblasti pravého oka, čím mu týmto napadnutím
spôsobili zranenie a to pomliaždenie mäkkých častí tváre vpravo a zlomeninu spodiny očnice, zranenie
si vyžiadalo práceneschopnosť - spojenú s dobou liečenia v trvaní 25 dní, za čo mu bol uložený podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu uloženého

trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, s určenou skúšobnou dobou podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného žalovaného skutku dopustil skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz), za jeho iný trestný čin - prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, odvolací súd obžalovanému
uložilsúhrnnýtrestpodľa§42ods.1Tr.zákonavovzťahukodsúdeniuvoveciOkresnéhosúduBardejov
sp. zn. 2T/19/2020 zo dňa 02.03.2020.

Následne odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona
sa u obžalovaného dosiahne súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne
na základe predchádzajúcich zistení, prihliadajúc na okolností prípadu, na spôsobené následky, na
osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy, zohľadňujúc, že obžalovaný vyhlásil, že nepopieraspáchanie skutku ako poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a spáchanie viacerých skutkov
ako okolnosť priťažujúcu (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pri nemožnosti uloženia vyššieho trestu aplikujúc
príslušné ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona v neprospech obžalovaného pre nedostatok odvolania

prokurátora.

K odvolacej námietke obžalovaného, týkajúcej sa možnosti zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/
Tr. zákona a okolnosti, že súd prvého stupňa, podľa odôvodnenia rozsudku, neprihliadol na jeho ochotu
uzavrieť dohodu o vine a treste, s čím prokurátor nesúhlasil, keďže ju neuzavrel a rovnako neprihliadol

aj na jeho vyhlásenie o vine aj napriek tomu, že boli splnené podmienky na uzavretie dohody o vine a
treste, po čom obžalovanému uložil neprimeraný trest, odvolací súd zdôrazňuje v tejto súvislosti, že
súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, mal možnosť, nie povinnosť,
pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení
dohody o vine a treste (stanovisko NS SR č.44/2017).

Súdpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l/Tr.poriadku(páchateľsapriznalkspáchaniutrestnéhočinu
a trestný čin úprimne oľutoval) vo vzťahu k vyhláseniu o uznaní viny a rovnako právne rovnocennému
vyhláseniu o nepopretí spáchania činu, musí posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane
procesných prejavov páchateľa, resp. obžalovaného po takom vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. b/,
c/ Tr. poriadku, najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova.

Podľa odôvodnenia rozsudku v prípade obžalovaného súd zistil, že by mu bolo možné priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j. že sa k spáchaniu skutkov priznal, pričom
na druhej strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, t.j. že sa
dopustil viacerých trestných činov, s čím sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že danom prípade

i vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu o uložení súhrnného nepodmienečného trestu odňatia
slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe v znení výroku tohto rozhodnutia, nedošlo k uloženiu
trestu neprimerane prísnemu, neboli zistené výnimočné okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie
trestu a teda nejde o prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods.2 písm. d/ Tr.
zákona.

Pre účely výkonu uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože obžalovaný do spáchania trestných činov, za ktoré mu bol ukladaný tento
súhrnný trest, vo výkone trestu odňatia slobody nebol, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona.

Napokon odvolací súd v rámci ukladania trestu obligatórne zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona výrok o
uloženom treste v predchádzajúcom rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorému bol súhrnný trest uložený, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.