Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218201043
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218201043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu v 1. rade: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. I. X. č. XXX, XXX XX N. I. X. a žalobkyne v 2. rade: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. X. č. XXX,
XXX XX N. nad X., zastúpených: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6,
945 01 Komárno, IČO: 31 167 586 proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpenému: JUDr. Elena Štefančíková,
advokátka, so sídlom Veternicová 1, 841 05 Bratislava, IČO: 42 360 340, o určenie zániku záložného
práva, o odvolaní žalobcov proti Rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/9/2018 - 590 zo dňa

15.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 10C/9/2018 - 590 zo dňa 15.10.2020 potvrdzuje.

Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.02.2018 domáhali voči žalovanému
určenia, že záložné právo zo záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2016 uzavretej medzi žalobcami a
žalovaným, podľa ktorej zálohom boli nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: N. I. X., obec: N. I. X., okres N. zaniklo.

2. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 10C/9/2018 - 590
zo dňa 15.10.2020 tak, že žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že mal po vykonanom
dokazovaní za nesporné, že žalovaný ako záložný veriteľ uzavrel so žalobcami ako záložcami dňa
10.11.2016 záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v prospech žalovaného na zabezpečenie súčasných aj

budúcich pohľadávok žalovaného voči spoločnostiam AM - TRADE, s.r.o., GOOD ROADS, s.r.o. a
GOOD WAYS, s.r.o. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a spoločnosti AM
- TRADE, s.r.o., GOOD ROADS, s.r.o. a GOOD WAYS, s.r.o. uzavreli dňa 10.11.2016 Rámcovú
zmluvu o financovaní a prevzatí ručenia, ktorej predmetom bolo prevzatie záväzku vzájomného ručenia
týchto troch spoločností za všetky súčasné aj budúce pohľadávky žalovaného voči niektorej zo
spoločností. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia, s.r.o.
ako predávajúci uzavrela so spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou

sa predávajúci zaviazal kupujúcemu dodať a previesť na neho vlastnícke právo k 25 ks predmetu kúpnej
zmluvy (motorové vozidlá). Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo to, že dňa 19.12.2016 žalovaný ako
prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. ako nájomcom 10 Zmlúv o operatívnom
lízingu, na základe ktorých sa prenajímateľ zaviazal prenajať nájomcovi v zmluvách popísané motorovévozidlá, a to za podmienok podľa týchto zmlúv a Všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Nájomca sa v zmluvách o operatívnom lízingu zaviazal uhrádzať prenajímateľovi
mesačné splátky lízingu. V zmluvách o operatívnom lízingu sa uvádza, že zmluva je uzavretá ako

nepomenovaný typ zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie bolo
medzi stranami sporné predovšetkým to, či zmluvy o operatívnom lízingu nadobudli účinnosť. Z článku I.
bod 2 Všeobecných podmienok podľa neho jednoznačne vyplýva, že uzavretá zmluva (t. j. odsúhlasená
a podpísaná oboma zmluvnými stranami) nadobúda účinnosť momentom prevzatia predmetu nájmu
- motorového vozidla nájomcom od prenajímateľa v zastúpení autorizovaným predajcom vozidiel

koncernu VW, t. j. potvrdením protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo strany nájomcu
a predávajúceho a po splnení povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy a Všeobecných podmienok.
Z uvedeného ustanovenia Všeobecných podmienok je teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že k
prevzatiu predmetu nájmu, a teda k nadobudnutiu účinnosti lízingovej zmluvy sa vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to: (i) potvrdenie protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo
strany nájomcu a predávajúceho, a (ii) splnenie povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy a Všeobecných

podmienok. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že účinnosť lízingových
zmlúv bola naviazaná na jedinú podmienku - podpis preberacieho protokolu, keďže z článku I. bod 2
Všeobecných podmienok je podľa neho jednoznačné, že okrem podpisu preberacieho protokolu sa na
nadobudnutie účinnosti zmluvy vyžadovalo aj splnenie povinností vyplývajúcich z lízingovej zmluvy a
Všeobecných podmienok. Súd prvej inštancie mal za to, že prvý predpoklad na nadobudnutie účinnosti

lízingovej zmluvy, a to potvrdenie protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo strany
nájomcu a prenajímateľa, bol splnený. K opačnému záveru dospel v prípade druhého predpokladu
nadobudnutia účinnosti lízingovej zmluvy, ktorým malo byť splnenie povinností vyplývajúcich z tejto
zmluvy a Všeobecných podmienok. Z článku III. bod 5 Všeobecných podmienok vyplýva, že nájomca
prevezme motorové vozidlo od prenajímateľa na základe výzvy prenajímateľa, pričom je povinný riadiť

sa jeho pokynmi a usmerneniami. Pri odovzdávaní a preberaní motorového vozidla obdrží nájomca od
prenajímateľa prostredníctvom predávajúceho písomný súhlas a oprávnenie k používaniu motorového
vozidla. Vozidlo bude pri odovzdaní a prevzatí vybavené evidenčným číslom vozidla (EČV). Zároveň
nájomca obdrží od prenajímateľa osvedčenie o evidencii motorového vozidla (OEV) a doklad o zaplatení
povinného zmluvného poistenia. Z uvedeného ustanovenia Všeobecných podmienok je zrejmé, že

žalovaný v postavení vlastníka motorového vozidla a jeho prenajímateľa mal pre nájomcu pripraviť
vozidlo tak, aby bolo spôsobilé na riadne užívanie. Prenajímateľ mal vozidlo prihlásiť na dopravnom
inšpektoráte, mal pre vozidlo zabezpečiť osvedčenie o evidencii, mal ho vybaviť evidenčným číslom
vozidla, vozidlo mal dať povinne zmluvne poistiť a zaplatiť splátku poistného a až po vykonaní týchto
úkonov mal vyzvať nájomcu na prevzatie vozidla. Z článku III. bod 1 Všeobecných podmienok ďalej

vyplýva, že v technickom preukaze motorového vozidla a v osvedčení o evidencii vozidla mal byť ako
držiteľ vozidla zapísaný prenajímateľ. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z predložených spisov
Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Komárne vyplýva, že vozidlá, ktoré boli predmetom Zmlúv
o operatívnom lízingu boli prihlásené do evidencie vozidiel na základe žiadosti zo dňa 20.12.2016,
t. j. deň po podpísaní Zmlúv o operatívnom lízingu a Protokolov o odovzdávaní a prevzatí vozidla,

pričom ako držiteľ vozidla bola uvedená spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. a ako vlastník vozidla bol
uvedený žalovaný. Žiadosť o prihlásenie vozidla podpísal V. B., ktorý konal jednal na základe plnej
moci, ktorú mu udelil žalovaný a jednak ako splnomocnený zástupca spoločnosti HM Global, s.r.o.,
ktorú splnomocnila spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. Skutočnosť, že spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o.
bola od 20.12.2016 evidovaná ako držiteľ 10 nákladných vozidiel - ťahačov návesu vyplýva aj evidencie

držiteľov vozidiel, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Komárne ČVS: ORP-134/KN-KN-2018. Z uvedených dôkazov teda podľa súdu prvej inštancie vyplýva,
že nebola splnená podmienka stanovená v článku III. bod 1 Všeobecných podmienok, keďže ako držiteľ
vozidla nebol zapísaný prenajímateľ - žalovaný, ale spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. Súdu nie je
zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v Preberacom protokole k dodaciemu listu zo dňa 30.11.2016 potvrdil

predávajúcemu - spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia, s.r.o. prevzatie vozidiel aj s osvedčením o
evidencii, keď je zrejmé, že k tomuto dátumu vozidlá ešte neboli evidované na dopravnom inšpektoráte.
Zároveň nie je zrejmé, prečo sám žalovaný nezabezpečil po prevzatí vozidiel od predávajúceho dňa
30.11.2016 ich prihlásenie do evidencie vozidiel, keď zo Všeobecných podmienok vyplýva, že tak mal
urobiť s tým, že ako držiteľ vozidla mal byť uvedený on sám ako prenajímateľ. Až následne po prihlásení

vozidiel na dopravnom inšpektoráte mal žalovaný vyzvať nájomcu - spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o.
na prevzatie vozidiel s tým, že vo výzve mal žalovaný určiť presný termín odovzdania vozidiel tak,
aby bol žalovaný v tomto termíne schopný odovzdať vozidlá vybavené evidenčným číslom vozidla a
spolu s vozidlami odovzdať aj osvedčenie o evidencii vozidla. Tento postup vyplývajúci zo Všeobecnýchpodmienok, ktoré koncipoval samotný žalovaný, však nebol zo strany žalovaného dodržaný. Ďalej súd
prvej inštancie nemal dostatočne preukázané, že by žalovaný vyzýval spoločnosť GOOD ROADS,
s.r.o. na prevzatie motorových vozidiel. Svedok L. W. (brat žalobcu 1/) pri výsluchu vypovedal, že

spoločnosť GOOD ROADS s.r.o. nebola vyzvaná na prevzatie vozidla. Svedok Q. T. naopak vypovedal,
že spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. bola viackrát vyzvaná na prevzatie vozidiel, pričom výzvy boli
adresované L. W. SMS-kami, telefonicky aj osobne, a následne bol zaslaný aj email zo strany riaditeľa a
zároveň konateľa spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia, s.r.o. R.. L. V. na prevzatie vozidiel. Ako dôkaz
o uvedenom postupe žalovaný predložil súdu prvej inštancie email zo dňa 06.03.2017, ktorý zaslal L.

V. na emailovú adresu F..b.H.“ a ktorý označil ako „Vec: Výzva na prevzatie vozidiel MAN TGX 18.480
4x2 BLS - prvý termín“. Z uvedeného emailu je zrejmé, že sa ním vyzýva pán W. (nevedno, či O. W.
alebo L. W.) na prevzatie 15 ks nákladných vozidiel značky MAN, t. j. tzv. druhej várky vozidiel, ktorá
však nie je predmetom tohto konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje jednak na to, že v konaní nebolo
jednoznačne preukázané, že by bol L. W. akýmkoľvek spôsobom vyzvaný, aby si spoločnosť GOOD
ROADS, s.r.o. prevzala tzv. prvú várku vozidiel, t. j. 10 vozidiel, keďže výpovede svedkov si v tejto

časti rozporujú. Predovšetkým však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol L. W. oprávnený
konať v mene spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o. Napriek tomu, že sám L. W. pri výpovedi uviedol, že
je zástupcom spoločnosti GOOD ROADS s.r.o. na základe plnej moci, svedok Q. T. vypovedal, že L.
W. sa žiadnym písomným plnomocenstvom nepreukázal. Z uvedeného preto nie je zrejmé, z akého
dôvodu mali byť výzvy na prevzatie vozidiel (či už SMS-kové, telefonické alebo osobné) adresované

L. W. a nie spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o., resp. osobe, ktorá sa žalovanému alebo predávajúcemu
preukázala splnomocnením na zastupovanie, resp. iným oprávnením konať v mene spoločnosti GOOD
ROADS, s.r.o. Keďže žalovaný nepredložil súdu žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval uskutočnenie
výzvy žalovaného adresovanej spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o., je potrebné konštatovať, že neuniesol
dôkazné bremeno preukázania svojho skutkového tvrdenia, že vyzval spoločnosť GOOD ROADS,

s.r.o. na prevzatie vozidiel v žalovaným určenom termíne, pričom spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o.
si svoju povinnosť prevziať vozidlá či už v riadnom alebo náhradnom termíne nesplnila. Samotné
tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. mala vedomosť o tom, kde sa vozidlá
nachádzajú, nie je podľa súdu prvej inštancie postačujúce, keďže Všeobecné podmienky výslovne
požadovali od žalovaného ako prenajímateľa, aby nájomcu vyzval na prevzatie vozidiel. Zo všetkých

vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalovaného neboli splnené
všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a Všeobecných podmienok, preto lízingová zmluva nemohla
nadobudnúť účinnosť.
4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že napriek tomu, že strany sporu viazali
vznik povinnosti nájomcu - spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o. platiť mesačné splátky nájomného

k momentu účinnosti zmluvy, súd má za to, že povinnosť platiť nájomné nebola v zmysle čl. VI
ods. 2 Všeobecných podmienok naviazaná na moment nadobudnutia účinnosti zmluvy. Z uvedeného
ustanovenia Všeobecných podmienok totiž podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že prvú
mesačnú splátku má nájomca uhradiť pred prevzatím motorového vozidla (tak, aby bola prvá mesačná
splátka uhradená najneskôr v deň prevzatia motorového vozidla) na účet prenajímateľa uvedený

v zmluve. Uvedené ustanovenie Všeobecných podmienok teda opäť predpokladá, že prenajímateľ
stanoví termín prevzatia motorového vozidla nájomcom a nájomcu vyzve na prevzatie vozidla v tomto
stanovenom termíne. Nájomcovi tak po oznámení termínu prevzatia vozidla až do prevzatia vozidla
vznikne povinnosť uhradiť prvú mesačnú splátku nájomného tak, aby bola uhradená najneskôr v deň
prevzatia motorového vozidla. Keďže žalovaný nepreukázal, že by nájomcu vyzval na prevzatie vozidla

v presne stanovenom termíne, nie je podľa súdu prvej inštancie možné konštatovať, že by sa nájomca
dostal do omeškania s úhradou prvej, a tým pádom ani ďalších mesačných splátok nájomného. Z
Oznámenia o predčasnom ukončení Zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 24.02.2017 podľa
súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný predčasne ukončil lízing z dôvodu omeškania nájomcu s
úhradou dvoch mesačných splátok v zmysle čl. VII. ods. 2 Všeobecných podmienok, v zmysle ktorého

je prenajímateľ oprávnený zmluvu jednostranne ukončiť s okamžitou platnosťou, ak je nájomca v
omeškaní s mesačnou splátkou alebo jej časťou v zmysle tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 dní
alebo ak nájomca závažným spôsobom porušuje podmienky tejto zmluvy (napr. uvedené v čl. VI, ods.
3 týchto Všeobecných podmienok a pod.). V danom prípade je podľa súdu prvej inštancie nesporné,
že zmluvné strany mali vo Všeobecných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou lízingovej

zmluvy, dojednané právo prenajímateľa predčasne ukončiť zmluvu, teda právo odstúpiť od zmluvy, ak
je nájomca v omeškaní s mesačnou splátkou alebo jej časťou po dobu dlhšiu ako 30 dní. Keďže však
súd prvej inštancie vyhodnotil, že nájomca sa nedostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky,
pretože nebolo preukázané, že by nastala splatnosť prvej mesačnej splátky nájomného tak, ako juupravuje článok VI. ods. 2 Všeobecných podmienok, a preto nemohla nastať ani splatnosť ďalších
mesačných splátok, neboli splnené zmluvné podmienky na to, aby žalovaný odstúpil od lízingových
zmlúv. Odstúpenie od lízingových zmlúv je preto podľa súdu prvej inštancie neúčinné, čo znamená,

že záväzok vyplývajúci z lízingových zmlúv na základe tohto právneho úkonu nezanikol. Napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalovaného neboli dodržané povinnosti
vyplývajúce z lízingovej zmluvy a Všeobecných podmienok a nájomcovi nevznikla povinnosť platiť
mesačné lízingové splátky, keďže doposiaľ nenastala ich splatnosť, neboli podľa neho dané dôvody
na to, aby žalobe o určenie zániku záložného práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré boli zabezpečené

záložným právom, vyhovel. Zo záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2016 je totiž podľa neho zrejmé, že
záložným právom sa zabezpečila súčasná aj budúca pohľadávka záložného veriteľa s príslušenstvom
voči spoločnostiam AM - TRADE SK, s.r.o., GOOD WAYS, s.r.o. a GOOD ROADS, s.r.o., ktorá vznikla
alebo vznikne na základe uzavretých zmlúv alebo v príčinnej súvislosti s nimi, vrátane pohľadávky
záložného veriteľa s príslušenstvom, ktorá vznikne odstúpením, výpoveďou resp. iným dôvodom zániku
ich platnosti a na zabezpečenie súčasných i budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkmi.

Keďže k účinnému odstúpeniu od lízingových zmlúv na základe predčasného ukončenia zmlúv dňa
24.02.2017 zo strany žalovaného nedošlo a nebolo preukázané, že by tento záväzkový vzťah zanikol
iným spôsobom, je potrebné konštatovať, že zmluvný vzťah naďalej trvá, preto nie je vylúčené, že
žalovanému ako záložnému veriteľovi v budúcnosti vznikne pohľadávka, ktorá bude zabezpečená
záložným právom. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné konštatovať, že neboli splnené podmienky

na to, aby súd prvej inštancie žalobe o určenie zániku záložného práva vyhovel tak, ako sa to žalobou
domáhali žalobcovia.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobcovia a navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe žalobcov vyhovie a prizná im nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedli, že s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
6. V prvom rade žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie na sporné právne vzťahy neaplikoval

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, hoci na jednej strane zmluvného vzťahu, ktorý bol hlavným
predmetom sporu, stáli fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní záložnej zmluvy nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (zmluvy uzatvárali manželia - nepodnikatelia,
na majetok - nehnuteľnosti patriace do bezpodielového manželstva využívaného na osobné potreby),
čiže podľa názoru žalobcov napĺňali zákonnú definíciu na postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 1

ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“), bez ohľadu na to, že hlavný právny vzťah uzatvorený medzí žalovaným a inou zmluvnou
stranou [spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. so sídlom Kravany nad Dunajom 534 , Kravany nad
Dunajom 946 36, IČO 50 333 836 (ďalej len „GOOD ROADS, s.r.o.“), ktorý bol záložným právom
zabezpečený, bol obchodnoprávnym vzťahom]. Aj keď túto skutočnosť žalobcovia nikdy v priebehu

sporu nenamietali, iba ju naznačili, mal sa podľa názoru odvolateľa súd aj touto otázku vysporiadať v
predmetnom rozhodnutí.
7. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie síce vykonal dôkladné a detailné dokazovanie; so
všetkými vykonanými dôkazmi sa zaoberal a hodnotil ich vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach a na
základe týchto hodnotení úplne, dôkladne a hodnoverne odôvodnil svoje závery o účinnosti sporných

lízingových zmlúv uzatvorenými medzi žalovaným a spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. (v tom čase),
ako vzťahu základného (ktorý mal byť zabezpečený záložným právom, ktorý je predmetom tohto sporu);
správne a spravodlivo identifikoval rozhodujúce práva a povinnosti zmluvných strán a ich následky,
presvedčivo vysvetlil nenadobudnutie účinnosti predmetných lízingových zmlúv v bodoch 56. až 61
napadnutého rozsudku, avšak v rozpore s vykonaným dokazovaním a vyjadreniami strán sporu odvodil

trvanie zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a tým pádom aj trvanie zabezpečovacieho
práva vo forme záložného práva v bodoch 63. až 66. napadnutého rozsudku. Podľa žalobcov súd
prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním a vyjadreniami strán sporu odvodil trvanie
zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a tým pádom aj trvanie zabezpečovacieho práva vo
forme záložného práva v bodoch 63. až 66. napadnutého rozsudku. Podľa žalobcov žiadna zo strán

sporu nespochybňovala fakt, že k ukončeniu zmluvných vzťahov na základe zmlúv o operatívnom lízingu
č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č.
XXXXXX (ďalej len „zmluvy o operatívnom lízingu) uzatvorených medzi žalovaným a spoločnosťou
GOOD ROADS, s.r.o. došlo na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dňa 24.02.2017.Spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o. tento úkon žalovaného akceptovala a nič podľa nich nenasvedčuje
tomu, že by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala ukončenie zmluvného vzťahu. V občianskych a
obchodne právnych vzťahoch sa úkony majú vykladať predovšetkým podľa skutočného obsahu, zámeru

a vôle účastníkov. Ak žalovaný - veriteľ od zmluvy odstúpil a dlžník odstúpenie akceptoval (čo sa dá
vyvodiť z jeho následných úkonov a vyjadrení), tak k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo podľa žalobcov
minimálne dohodou - teda zhodným prejavom vôle oboch zmluvných strán (ak pripustíme úvahu súdu,
že jednostranné odstúpenie žalovaného nebolo umožnené zákonom ani zmluvnými dojednaním strán).
Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych

úkonov podľa žalobcov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neplatnosti právnych úkonov, ale v
poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť podľa nich založená
okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych
úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Platné
ukončenie zmlúv o operatívnom lízingu v tomto sporovom konaní nebola sporná otázka, ktorú mal
súd v rámci konania posudzovať. Súd prvej inštancie otázku ukončenia právneho vzťahu z lízingových

zmlúv neoznačil za spornú či nespornú skutočnosť; žiadna zo strán sporu ju nerozporovala a nijako
nespochybňovala ukončenie lízingových zmlúv dňom 24.02.2017, a preto sa k tejto úvahe súdu nemohla
ani jedna zo strán sporu adekvátne vyjadriť, teda využiť prostriedky procesného útoku, respektíve
procesnej obrany vo vzťahu k tejto skutočnosti. Žalobcovia sa prikláňajú k názoru, že ak súd prvej
inštancie začal pochybovať o platnosti úkonu - ukončenia predmetných lízingových zmlúv, mal o tomto

obe strany sporu poučiť v rámci určenia sporných a nesporných otázok a v rámci predbežného právneho
posúdenia veci. Podľa žalobcov právne posúdenie ukončenia respektíve neukončenia zmluvného
vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. nie je správne a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní; práve naopak, vykonané dôkazy svedčia podľa nich o tom, že zmluvné vzťahy
na základe zmlúv o operatívnych lízingoch zanikli.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu
za nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení žalovaný v podstate zrekapituloval svoju argumentáciu,
ktorú uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie, ale k odvolacím námietkam vzneseným
žalobcami (aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a ukončenie zmluvného vzťahu medzi

žalobcami a spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o.) sa vyjadril len okrajovo, prípadne vôbec nevyjadril.
Žalovaný sa v tomto smere vyjadril iba k tvrdeniu žalobcu o zániku zabezpečenej pohľadávky, a to tak,
že pohľadávka žalovaného voči spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o., ktorá bola zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov nezanikla (nebola riadne a včas splnená) a naďalej
trvá, na základe čoho tak ani neexistuje právny dôvod pre výmaz záložného práva z príslušného katastra

nehnuteľností v zmysle platnej legislatívy.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru,

že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a
zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa
však nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti právneho posúdenia, a preto uvádza

nasledovné:
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Obchodného zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
19. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

20. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
21. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

22. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.

24. Podľa § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo k niektorým veciam, právam alebo
k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom
registri,3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 151e ods. 5 Občianskeho zákonníka, záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním
záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto

vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri
záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje
sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred
registráciou záložného práva.
26. Podľa § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo

iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri
záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo
osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
27. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné
úroky a ostatné jej príslušenstvo.

28. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo

časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
29. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, t. j. aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd

ho považuje za nedôvodný. Záväzok zo zmluvy o zriadení záložného práva je typickým akcesorickým
(vedľajším) záväzkom, ktorý je závislý od záväzku hlavného. Zmluva o zriadení záložného práva mala
zabezpečovať jednak záväzok zo zmluvy o nájme motorových vozidiel (operatívny lízing) uzatvorenej
medzi žalovaným a spoločnosťou AM - TRADE SK, s.r.o. so sídlom Kravany nad Dunajom 319, 946
36 Kravany nad Dunajom, IČO: 46 523 103 (ďalej len „AM - TRADE SK, s.r.o.) ako aj záväzky z

rámcovej zmluvy o financovaní a prevzatí ručenia zo dňa 10.11.2016 uzatvorenej medzi žalovaným
ako veriteľom, spoločnosťou AM - TRADE SK, s.r.o. ako dlžníkom a spoločnosťou GOOD ROADS,
s.r.o., pričom všetky tieto záväzky mali obchodno-právny charakter spravujúci sa režimom Obchodného
zákonníka. O obchodno-právnom charaktere záväzkov, ktoré boli zabezpečené zmluvou o zriadenízáložného práva mali žalobcovia jednoznačne vedomosť, keďže žalobca v 1. rade je spoločníkom a
konateľom spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o. a bol aj spoločníkom a konateľom spoločnosti AM - TRADE
SK, s.r.o. (táto spoločnosť zanikla bez likvidácie, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť

KALERESO s.r.o. so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 239 361) a žalobkyňa v 2. rade je
blízkou osobou žalobcu v 1. rade. Odvolací súd je preto toho názoru, že aj zmluva o zriadení záložného
práva uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že súd prvej inštancie sa s možnosťou
aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na daný spor nevysporiadal, odvolací súd konštatuje,

že ani táto nie je dôvodná, keďže sami žalobcovia v odvolaní uviedli, že takúto námietku v priebehu
konania nevzniesli a pokiaľ súd prvej inštancie v priebehu konania vyhodnotil (navyše správne), že v
danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, nemal dôvod sa touto skutočnosťou zaoberať v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.
30. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, t. j. podľa žalobcov nesprávny záver súdu prvej inštancie o
trvaní zmluvného vzťahu medzi žalovaným (veriteľom) a spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. (dlžníkom)

a tým pádom aj trvanie zabezpečovacieho práva vo forme záložného práva, odvolací súd v prvom
rade konštatuje, že hoci súd prvej inštancie v odvolaní uviedol rozsiahle právne závery vedúce k
zamietnutiu žaloby, svoje rozhodovanie zameral nesprávnym smerom za účelom posúdenia, či zmluvy
o operatívnom lízingu nadobudli účinnosť, a teda či boli splnené predpoklady na vznik záložného práva.
Žalobcovia sa však podanou žalobou nedomáhali určenia, že záložné právo nevzniklo, ale že zaniklo.

Preto bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či nastala niektorá zo skutočností predpokladaná vo
vyššie citovanom ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere v podstate
v danom spore prichádzali do úvahy len dva spôsoby zániku záložného práva, a to (i) zánikom
zabezpečenej pohľadávky alebo (ii) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva.
Keďže v zmluve o zriadení záložného práva, v čl. VII ods. 1 sú vymenované spôsoby zániku záložného

práva uvedené v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, úlohou súdu prvej inštancie, rešpektujúc
zásadu ne ultra petitum („nie nad rámec petitu“) bolo posúdiť, či zanikla zabezpečená pohľadávka,
prípadne pohľadávky definované v čl. II. zmluvy o zriadení záložného práva. Keďže súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol odvolací súd rozhodnúť bez toho, aby
musel vracať vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd sám posúdil, či došlo k zániku

zabezpečenej pohľadávky (pohľadávok) a tým k zániku záložného práva, t. j. tomu, čoho sa domáhali
žalobcovia podanou žalobou.
31. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by zanikli všetky pohľadávky
zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 10.11.2016, pričom túto skutočnosť netvrdili
ani v samotnej žalobe (žalobcovia sa paradoxne žalobou domáhali zániku záložného práva, avšak tvrdili,

že záložné právo nevzniklo vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o operatívnom lízingu nenadobudli
účinnosť). Odvolací súd tak musel vyhodnotiť argumentáciu o zániku záložného práva z dôvodu,
že nevznikla zabezpečená pohľadávka za právne nelogickú argumentáciu, keďže nie je možné, aby
zanikla pohľadávka (ako predpoklad zániku záložného práva), ktorá ani nevznikla. Keďže žalobcovia
v konaní nepreukázali, že by niektorá zo zabezpečených pohľadávok zanikla, neuniesli dôkazné

bremeno ohľadne tvrdenia a zároveň aj žalobného petitu, že záložné právo zaniklo. Naopak, žalovaný
v konaní preukázal (hoci ho nezaťažovalo dôkazné bremeno) existenciu zabezpečených pohľadávok,
keď predložil súdu prvej inštancie za týmto účelom listinné dôkazy (napr. finančné vyrovnanie predčasne
ukončenej zmluvy o operatívnom lízingu k zmluve č. XXXXXX zo dňa 16.02.2018, z ktorého vyplýva
pohľadávka žalovaného voči spoločnosti GOOD ROADS, s.r.o. vo výške 10.638,10 eura).

32. Rámcová zmluva zo dňa 10.11.2016 predpokladala uzatvorenie niekoľkých zmlúv o nájme
motorových vozidiel (tzv. operatívnom lízingu) medzi žalovaným spoločnosťou AM - TRADE SK, s.r.o.,
spoločnosťou GOOD ROADS, s.r.o. a spoločnosťou GOOD WAYS, s.r.o. a zároveň tieto spoločnosti mali
zazáväzkyostatnýchspoločnostívočižalovanémuztýchtozmlúvručiť.Následnebolimedzijednotlivými
spoločnosťami a žalovaným uzatvorené viaceré zmluvy o operatívnom lízingu, ktorých neoddeliteľnou

prílohou boli Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (ďalej len
„VPZOL“).Zmluvaozriadenízáložnéhoprávavšakzabezpečujenielenpohľadávkypriamozlízingových
zmlúv, ale „pohľadávka, záložného veriteľa s príslušenstvom, ktorá vznikla alebo vznikne na základe
medzi záložným veriteľom a dlžníkmi uzavretých zmlúv uvedených v bode 1 a 2 tohto článku, alebo v
príčinnej súvislosti s nimi, včítane ich neskoršími dodatkami, zmenami a doplnkami, vrátane pohľadávky

záložného veriteľa s príslušenstvom, ktorá vznikne odstúpením, výpoveďou, resp. iným dôvodom zániku
ich platnosti a na zabezpečenie súčasných i budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom
podľa bodu 1, 2 tohto článku.“ Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že pojem zabezpečená
pohľadávka nezahŕňal len pohľadávku zo zmluvy o operatívnom lízingu č. XXXXXX zo dňa 19.12.2016,ktorú pripojili žalobcovia k žalobe, ale aj ďalšie zmluvy o operatívnom lízingu, na čo poukázal žalovaný
vo svojich vyjadreniach (napr. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.04.2018) a zánik pohľadávok z týchto
zmlúv, resp. pohľadávok s nimi súvisiacich (ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie), žalobcovia

nepreukázali.
33. Ďalej odvolací súd konštatuje, že ako vyplýva z Článku VI. bod 2. VPZOL, prvú mesačnú splátku
mal uhradiť nájomca pred prevzatím motorového vozidla (tak, aby bola prvá mesačná splátka uhradená
najneskôr v deň prevzatia motorového vozidla) na účet prenajímateľa uvedený v zmluve. Vzhľadom na
skutočnosť, že podľa Článku I. bod 2. VPZOL mala zmluva o nájme motorového vozidla nadobudnúť

účinnosť momentom prevzatia predmetu nájmu (motorového vozidla), odvolací súd konštatuje, že v
danom prípade nebol vznik povinnosti uhradiť splátku nájmu viazaný na účinnosť zmluvy, ale na jej
uzavretie; zjednodušene povedané, pohľadávka žalovaného na nájomné za používanie motorového
vozidla mohla vzniknúť ešte pred nadobudnutím účinnosti zmluvy o nájme. Preto nebolo v konaní
potrebné, aby sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal skutočnosťou, či zmluvy o operatívnom lízingu
nadobudli (resp. nenadobudli) účinnosť, keďže táto skutočnosť nebola vzhľadom na vyššie uvedené

dojednanie zmluvných strán podstatná. Podstatným teda bolo posúdenie, či z predmetnej zmluvy
žalovanému vznikla nejaká pohľadávka, resp. či existuje nejaký záväzok subjektov, ktoré sú definované
v čl. II. záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2016. Preto je podľa odvolacieho súdu nesprávny záver súdu prvej
inštancie o tom, že nájomcovi nevznikla povinnosť platiť mesačné lízingové splátky, pretože nenastala
ich splatnosť.

34. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie o nenadobudnutí účinnosti zmlúv o operatívnom lízingu z dôvodu, že zo strany
žalovaného nebol dodržaný postup podľa VPZOL, konkrétne, že v technickom preukaze nebol ako
držiteľ motorových vozidiel zapísaný žalovaný ako prenajímateľ, ale spoločnosť GOOD ROADS, s.r.o.
ako lízingový nájomca. V tomto smere je potrebné zamerať sa na účel lízingovej zmluvy a komplexne

na úkony zmluvných strán v priebehu kontraktačného procesu a jeho realizácie a v tomto smere ich aj
vykladať. Pokiaľ mal lízingový nájomca záujem prenajať si konkrétny typ motorových vozidiel a lízingový
prenajímateľ (žalovaný) uskutočnil všetky úkony k realizácii účelu zmluvy (t. j. zabezpečil ich kúpu
a následný prevod na prenajímateľa ako držiteľa vozidiel), skutočnosť, že pred zápisom lízingového
nájomcu ako držiteľa nebol on sám zapísaný ako držiteľ vozidiel nemôže podľa názoru odvolacieho súdu

spôsobiť nenadobudnutie účinnosti lízingových zmlúv.
35.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žezamietajúcivýroksúduprvejinštancie
a tomu zodpovedajúci výrok o nároku na náhradu trov konania je potrebné potvrdiť, keďže žalobcovia
nepreukázali, že by záložné právo na základe zmluvy zo dňa 09.12.2016 uzatvorenej medzi nimi a
žalovaným zaniklo.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39.Potvrdzujúcemuvýrokuzodpovedáajvýrokonáhradetrovodvolaciehokonania,pričomodvolacísúd
priznal žalovanému voči žalobcom nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzickáosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.