Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202549
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7813202549.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému:
G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 1, XXX XX E., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka, Exekútorsky úrad Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o vymoženie 552,82 eur

s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 03.05.2019, č. k.
12Er/334/2013-18, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 03.05.2019, č. k.
12Er/334/2013-18 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal trovy

exekúcie v sume 57,30 Eur, ktorých úhradou zaviazal oprávneného do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.03.2013 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnému. Súdny exekútor doručil súdu dňa 10.04.2019 podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie po citovaní § 243b ods. 1 až
3, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), uviedol, že z predloženého podnetu na zastavenie exekúcie súdnym
exekútorom súdu zistil, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 3 a nasl.
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a
nasl. Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 57,30 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného
podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o
zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou
stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii

pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to,
že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku čo svedčí v prospech argumentua reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený bol názoru,
že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súd

exekučnékonaniezastavilbezakejkoľvekkonkretizácie,akéúkonysúdnyexekútorvykonalanazáklade
akých lustrácií dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo
prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním
lustrácií. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný

nie je vlastníkom majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. Oprávnený uviedol, že v rozpore so zásadou podľa § 220 ods. 2 v spojení
s 234 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne,
presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých
skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v

tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.
Preto oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,

pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v

čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích
súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil

časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie
uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 12Er/334/2013 zistil, že predmetné

exekučné konanie sa začalo dňa 25.02.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1200507580 zo dňa 24.09.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2012 a vykonateľnosť dňa 19.02.2013. Súd prvej inštancie vydal súdnemu
exekútorovi dňa 06.03.2013 poverenie na výkon exekúcie.10. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie dňa 13.07.2017 podnet na zastavenie exekučného
konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Zároveň

si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 57,30 eura. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa
uvedeného ustanovenia zastavil.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie

12. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou

súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

16. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

17. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene
skonštatoval, že predloženého podnetu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom zistil, že u
povinného nebol zistený žiaden exekučne postihnuteľný majetok. V odôvodnení uznesenia sa však

nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto rozhodol, či sa
zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného,
či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a
následné právne závery.

18. V rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie
neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a iba sa stotožnil
s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora formulovanými všeobecne. Dôvody, pre ktorésúd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

19. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj
znenie § 388 C.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú

dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno
ho ani zmeniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 157/2011).

20. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia,
pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako

nepreskúmateľné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie, preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť dokazovanie

vyžiadaním si správy o stave exekučného konania a o podnete súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo
zdôvodní, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude
možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).