Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011262
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119011262.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 18. mája 2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. H., nar. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. Z. XX

je vinný, že

- v presne nezistených dňoch počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august v roku 2018 v V. J., okres
R. minimálne trikrát sexuálne zneužil maloletú R.. L.., nar. XX.XX.XXXX tak, že násilím ju
vyzliekol do naha od pása nadol, chytal ju za pohlavné orgány, prsia, zadok, vložil jej jazyk
do úst a svojím obnaženým pohlavným orgánom sa pritláčal na jej telo, a to raz v lesíku pri skládke

dreva v katastrálnom území obce V. J., okres R. a dvakrát v rómskej osade maloletú zavliekol do domu
s popisným číslom XXX tak, že jej držal ústa, aby nekričala, kde ju navyše nútil sa s
ním kúpať, bozkával ju a snažil sa na nej sexuálne uspokojiť a zároveň jej pritom bránil odísť z domu, a
to tým spôsobom, že šnúrkou zaviazal dvere, aby jej zabránil odísť, pričom tohto konania sa dopustil aj
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletá v tom čase nedovŕšila 15-ty rok svojho veku, pričom
zranenie jej týmto spôsobom nespôsobil, k pohlavnému styku nedošlo,
teda

- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím,
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

čím spáchal

-zločinsexuálnezneužívaniepodľa§201ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138
písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovanie osobnej slobody podľa §
183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 10.7.2019 obžalobu na obvineného F.
H. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu

so zločinom obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný F. H. v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré

zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý je predmetom obžaloby.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine vrátane nepopretia skutku je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, nakoľko z
vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nemal o tom žiadne pochybnosti vrátane
jeho právnej kvalifikácie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom znalca PhDr. Jany Čorejovej a
prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou - Psychiatrická a
sexuologická expertízna organizácia, s. r.o., a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Bola vypočutá PhDr. Jana Čorejová, znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých a Psychológia sexuality, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/
XXXX vo vzťahu k poškodenej R. L. a uviedla, že osobnosť poškodenej je vo vývine a je nezrelá,
medzi správaním a túžbami je disharmónia, prítomné boli znaky zvýšenej úzkosti a subjektívne prežíva
tieseň ľahšieho a stredného stupňa. Pamäťové schopnosti maloletej poškodenej sú podpriemerné a

z forénzneho hľadiska je schopná správe vnímať, zapamätať si aj správne reprodukovať a znalkyňa
zistila zachovanú vierohodnosť všeobecnú ako aj špecifickú, a teda je pravdepodobné, že poškodená
opisuje udalosti tak ako sa stali. Znalkyňa vplyv iných osôb na maloletú nezistila a maloletá podľa
znalkyne v čase vyšetrenia nemala dispozície si takéto udalosti vymyslieť a je vysoko pravdepodobné,
že jej opisy sa zakladajú na prežitých udalostiach. Vzťah k obvinenému maloletá poškodená opisovala

ako negatívny, vyhradený, sýtený najmä strachom. Znalkyňa pokračovala, že vyšetrením poškodenej
zistila zvýšenú ancietu, obavy a strachy, tieseň a depresívne prežívanie, ktoré sa javia ako následok
konania páchateľa v prípade, že sa tak stalo a rovnako pravdepodobným negatívnym následkom
konaniapáchateľasútiež zmenyvsprávaní,ktorédokresľujúobrazprípadnejujmyakonaniepáchateľa,
ak sa tak dialo, možno z pohľadu maloletej charakterizovať ako neočakávané a násilné, pričom

maloletá nebola spôsobila sa mu brániť. Znalkyňa tiež uviedla, že konanie obžalovaného kladené muza vinu zasiahlo významne zasiahlo do citového a mravného života maloletej, negatívne ovplyvnilo jej
prežívanie, reakcie a správanie a taktiež je možné, že to najmä v intímnej a sociálnej oblasti zanechá
následky, avšak to bude závislé od mnohých faktorov. Napriek tomu udalosti mali na ňu negatívny

emočný dopad a počas vyšetrovania skutku sa prehĺbila jej intrapsychická tenzia.

Vo vzťahu k obžalovanému znalkyňa uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, kde jeho
osobnosť charakterizovala ako zúženú, kde jeho prežívanie situácií je intenzívnejšie a jeho rozhľad je
zúžený, fixuje sa na vnímané súvislosti a ťažšie chápe hľadisko druhých. Sexualita nie je adekvátne

skĺbená s emóciami a v náročných situáciách sú je prejavy regresné, uvoľnené a nebrzdené. Brzdový
systém osobnosti podľa znalkyne je oslabený, prispôsobivosť je sprevádzaná
ťažkosťami, v náročných momentoch je zhoršená a následne je možné aj nevhodné
správanie. Pokračovala, že vzťah k poškodenej obžalovaný opisoval rozporuplne, na jednej strane ako
bežný, bez citovej väzby a bez zvýšeného záujmu, na druhej strane čiastočne priznal sexuálny záujem
o maloletú a prítomné znaky napätia v prežívaní sexuálnej túžby a nedostatočné skĺbenie emotivity

so sexualitou naznačuje rizikový osobnostný terén pre daný skutok. Osobnostné odchýlky v zmysle
psychologických čŕt v osobnosti znalkyňa nezistila.

Za súhlasu procesných strán súd prečítal aj znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou
organizáciou - Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s. r.o., z ktorého záverov plynie, že

obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, netrpí ani netrpel duševnou chorobou alebo
poruchou, nie je z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný, nie je potrebné
mu nariadiť ochranné psychiatrické a tiež ani ochranné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické
liečenie, nakoľko netrpí závislosťou od alkoholu a ani iných návykových látok. Zo záveru tiež plynie, že
obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou, nie je pre spoločnosť nebezpečný zo sexuologického hľadiska

a nie je mu potrebné nariadiť ochranné sexuologické liečenie.

Súd vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Lascov, obžalovaný svojim správaním nenarušoval

verejný poriadok, jeho správanie nebolo prejednávané komisiou pre ochranu verejného poriadku.

Podľa charakteristiky vypracovanej riaditeľom ZŠ a MŠ Brezovica je mal. R. L. v sociálnych vzťahov
bezproblémová a približne od januára 2019 sa jej správanie výrazne zmenilo. Nejavila záujem o školské
povinnosti, bola odmietavá, smutná a zamyslená, začala sa maľovať, pútala na seba pozornosť a takéto

správanie sa u nej zmenilo približne po Veľkej noci.

Podľa správy ÚPSVaR Prešov je maloletá momentálne ustráchaná, nechce sa hrať a chodiť vonku.
Rodičia sa snažia maloletú upokojiť a neustále ju mať pod dozorom.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MVSR nemá obžalovaný evidovaný žiaden záznam.

Podľa pripojeného registra trestov, obžalovaný F. H. má jeden záznam, a to na základe trestného
rozkazu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 4T/111/2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/111/2012 súd zistil, že trestným rozkazom
zo dňa 31.10.2012 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej
doby 1 rok. Uznesením zo dňa 8.4.2013 súd vyslovil, že odsúdený je účastný amnestie
prezidenta SR a teda hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba

páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34
ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku ajeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj
na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom skutočnosť, že obžalovaný F. H. vyhlásil, že nepopiera spáchanie daného skutku, posúdil ako

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane mu priťažuje, že sa
dopustil viacerých trestných činov (37 písm. h) Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest
za dva, alebo viac trestných činov spáchaných v súbehu trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný

čin z nich najprísnejšie trestný.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods.
2 umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov a za zločin obmedzovanie osobnej
slobody podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 3 až
8 rokov.

Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona a s prihliadnutím na
tieto vyššie uvedené skutočnosti ako aj vzhľadom na kritický vzťah obžalovaného k skutku no zároveň
berúc do úvahy závery znalca PhDr. Jany Čorejovej vo vzťahu k následkom konania obžalovaného u
poškodenej, súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného je potrebný

a zároveň postačujúci v tomto prípade trest slobody na spodnej zákonom stanovenej trestnej a to v
trvaní 7 rokov.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin lebo táto skutočnosť je zrejmá z odpisu registra trestov, obžalovaného podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný
na zabezpečenie účelu Trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľko uloženie žiadneho ochranného opatrenia obžalovanému navrhované nebolo a takisto zo strany
poškodenej nebol uplatnený žiadny nárok na náhradu škody, rozhodnutie neobsahuje žiadny z výrokov
vzťahujúcich sa k uvedenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov