Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. august 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121229777
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6121229777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou, LL. M v právnej veci

žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166,
právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina,
IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
815 74 Bratislava - Staré Mesto, IČO 00 151 700, o zaplatenie 318,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 233,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 208,35 eur od 05.08.2020 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 85,32 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 110,32 eur od 05.08.2020 do 02.03.2021, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 85,32 eur od 03.03.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29. 01. 2021 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 318,67

eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 318,67 eur od 05. 08. 2020 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.02.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot Rifter, EČV: H., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola spoločnosť emma s.r.o., IČO: 36741078, so sídlom: Nanterská 1681/14, 010
08 Žilina (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla DAF, EČV:

Q., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 27/2020 zo dňa 06.03.2020, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: S. za nájomné
vo výške 41,67 EUR bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
vo výške 25,- EUR bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 27/2020 bolo
náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 06.03.2020. Nájom náhradného vozidla trval od

06.03.2020 do 18.03.2020, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia
krycieho listu zo strany žalovaného, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvoduzabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0372020 zo dňa 23.03.2020, splatnú dňa 23.03.2020
na sumu 566,67 EUR bez DPH za dobu od 06.03.2020 do 18.03.2020, t.j. 13 dní. Vo fakturovanej sume

bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorýchnáhradunesiezodpovednosťpoistenec
žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká
voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodený dňa 23.03.2020 odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom

náhradnéhovozidlavovýške566,67EURbezDPHspolusjejpríslušenstvomaprávamisňouspojenými
na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. 0372020 v zmysle bodu 5. Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 566,67 EUR
bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená

poškodeným, listom zo dňa 23.03.2020. Žalovaný dňa 20.07.2020 poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 248,- EUR. Dôvod, pre ktorý žalobcovi nenahradil náklady na nájom náhradného vozidla
v celej výške, žalovaný žalobcovi neoznámil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi
poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme
účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti

užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom
žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 318,67 EUR predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na
nájom náhradného vozidla vo výške 566,67 EUR a poskytnutým poistným plnením vo výške 248,-
EUR. Ďalej uvádzal, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i

súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným
a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho
zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla

voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného

nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu
škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného
dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil
žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku
v majetkovej sfére žalobcu. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal

do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového

vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla po dobu od 06.03.2020 do

18.03.2020, t.j. do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného, bolo v priamej príčinnej súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti
dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné vo výške 566,67 EUR, vrátane

poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú
škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina
zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp.
zn.: 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti stým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa nachádzalo po
nevyhnutnú dobu v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým
vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Poukazoval

na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 318,67 EUR
žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 05.08.2020, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie
žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúťpoistnéplnenie,t.j.po20.07.2020,kedyžalovanýžalobcoviposkytolčasťpoistnéhoplnenia,a
teda najneskôr mohol skončiť šetrenie poistnej udalosti. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku

žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na v súdnej praxi vyslovený názor v obdobných
súdnych sporoch, v zmysle ktorého pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v

podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť
poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, ale nie k plneniu svojej povinnosti peňažného
charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a
prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu
trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so

spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie na
základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla
škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného
zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči
nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na ústavný

princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy).

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 2Up/115/2021
zo dňa 18.02.2021.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal dňa 03. 03. 2021 na Okresnom súde Banská Bystrica proti
platobnému rozkazu odpor (na č. l. 21 - 22 spisu), ktorý odôvodnil tým, že poškodený si v zmysle ust.
zákona č. 381/2001 Z.z. voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody za opravu poškodeného
motorového vozidla, ktorý bol v celom rozsahu vysporiadaný a žalovaný zaplatil na účet autoservisu
sumu 948,50€. Uviedol, že dňa 24.02.2021 žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 25€, ktoré

predstavuje náklady na poplatok za pristavenie motorového vozidla. Sporným mal zostať nárok na
zaplatenie sumy 293,67€ a príslušenstvo k uvedenému nároku. Žalovaný listom zo dňa 16.7.2020
uviedolžalobcovidôvody,prektorépristúpilibakúhradesumy248€aprektorézvyšoknárokuneuznáva.
Plnenie vo výške 248€ bez DPH predstavuje sumu primeraného denného prenájmu vo výške 31€ x8
dní (31€ x8= 248€). Podľa faktúry za opravu vozidla číslo 22050424 zo dňa 13.03.2020 bolo vozidlo

opravené už dňa 13.03.2020. Keďže splatnosť danej faktúry bola určená až na dňa 27.03.2020 servis,
ktorý opravu vykonal nemal relevantný dôvod zadržiavať vozidlo po 13.3.2020, kedy vozidlo mohlo
byt' odovzdané poškodenému, resp. poškodený si dňa 13.3.2020 mohol motorové vozidlo prevziať zo
servisu, keďže už bolo opravené. Prenájom motorového vozidla v období medzi 13.3.2020 - 18.3.2020
nezavinil žalovaný, ani vinník škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu za tento nárok nenesie žiadnu

zodpovednosť žalovaný a takýto nárok považuje za neúčelný, a teda nedôvodný. Dôkazné bremeno o
výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej,
než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla zaťažuje žalobcu (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016). Z faktúry za opravu motorového vozidla vyplýva,
že motorové vozidlo bolo opravené dňa 13.3.2020, kedy reálne mohol poškodený predmetné motorové

vozidlo prevziať zo servisu. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne dôvody pre ktoré tak poškodený
neurobil. Avšak od uvedeného dátumu je podľa žalovaného nevyhnutné nájom motorového vozidla
považovať za neúčelný, keďže žalobca mohol objektívne využívať už opravené svoje motorové vozidlo.
Za spornú žalovaný ďalej považoval aj sumu dennému prenájmu vo výške 41,67€ bez DPH z dôvodu,
že zapožičané motorové vozidlo (KIA Ceed) patrí do nižšej strednej triedy a priemerná suma denného

prenájmu sa za obdobné motorové vozidlo pohybuje v rádovo nižších sadzbách / deň. Žalovaný zároveň
pre overenie sumy denného prenájmu v danom období a čase vykonal prieskum trhu v kategórii
prenajatého vozidla. Prieskumom trhu v lokalite Žilina žalovaný zistil nasledovné ceny za prenájom
obdobného MV: 1. MK Car Žilina, MV KIA Ceed, cena 31 eur bez DPH, 2. Autopožičovňa Auto BecchiŽilina, KIA Ceed, cena 27 eur bez DPH, 3. Rai Žilina, MV Škoda Rapid, cena 29 eur bez DPH 4.
Autopožičovňa Mibel, MV Hyundai I-30, cena 25 eur bez DPH. V súvislosti s uvedeným žalovaný
poukázal na rozhodnutie R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na

prenájom vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené
nutne a účelne na nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/3/2015 výšku škody, za ktorú zodpovedá žalovaný je
potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase.
Žalovaný považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, nakoľko cena za nájom požičaného

motorového vozidla značne prevyšovala cenu za nájom obdobného motorového vozidla v danom
mieste a čase. Skutočnosť, že poškodený sa rozhodol zapožičať si náhradné motorové vozidlo za
cenu zjavne vyššiu než bola priemerná cena nájmov vozidla v danom mieste a čase (max. 31€ podľa
predložených cenníkov), nemá zakladať povinnosť poisťovateľa (ani škodcu) takúto škodu mu nahradiť,
pretože poškodený má v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR právo na náhradu len primeraných
nie akýchkoľvek nákladov za nájom motorového vozidla. Uviedol, že pri stanovení ceny za nájom

náhradného vozidla nevychádzal z najnižšej ceny na trhu, dokonca ani z priemernej ceny na trhu, ale
priznal najvyššiu cenu z ponuky v danej lokalite, preto cena 41,67€/deň, keď nájmy motorových vozidiel
v danej kategórii v Žiline sa pohybujú do 31€, je absolútne neprimeraná. Žalovaný ďalej namietal aj
žalobcom uplatnený úrok z omeškania. Voči žalovanému ako poisťovateľovi si môže žalobca uplatňovať
úrok z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. len vtedy, ak poisťovateľ poruší

svoju povinnosť uvedenú v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381 /2001 Z. z.. Žalobca dňa 15.07.2020 uplatnil
u žalovaného nárok na náhradu za prenájom motorového vozidla. Žalovaný obratom, listom zo dňa
16.07.2020 splnil svoju povinnosť uloženú mu v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a poskytol
poškodenémuplnenievovýške248€avysvetleniedôvodov,prektorénebolomožnéposkytnúťplneniev
prevyšujúcej čiastke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neporušil svoju povinnosť, nie je možné uplatňovať

si úrok z omeškania, keďže ten si môže uplatniť poškodený len za splnenia zákonných predpokladov
uvedených v ust. § 11 ods.6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8C/151/2016, v zmysle ktorého keďže si odporca
uvedenú povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona. č. 381/2001 Z. z. splnil, nebol povinný platiť poškodenému
navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, pričom odporca (poisťovateľ) sa dostane

do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia o výške
škody nevyplatí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody veriteľovi... Sankcia v podobe úrokov z
omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom
dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Na
podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn.

3Cdo/145/2017 a z 26.02.2019, sp. zn 1 Cdo 212/2017.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,

Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 25. 03. 2021 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (na č. l. 33 a nasl. spisu) uviedol, že pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti

zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho
opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť

využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možnéodpoškodenéhospravodlivopožadovať,abypreprotiprávnekonanieinejosobybolobmedzenýv
užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Krátenie poistného
plnenia odôvodnené vlastným určením ceny za prenájom vozidla a doby trvania nájmu predstavuje

podľa žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Argumentácia žalovaného ohľadom doby
trvania nájmu je irelevantná s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových
vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo
k opravovanému motorovému vozidlu, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do momentuzaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného
plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k
vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k

navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou
(finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla
je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného

vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez
možnosti jeho reálneho užívania. Ďalej uviedol, že v danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo
sa po celé obdobie v čase od 06.03.2020 do 18.03.2020, t.j. 13 dní, nachádzalo v autoservise, čo
vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol
pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať
vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie je oprávnený. Nutnosť a

účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že
tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a

preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už

stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného. Uvádzal, že nemožno tvrdiť, že by súdna prax ustálila, že nárok na náhradu nákladov za
nájom náhradného vozidla poškodenému patrí len za obdobie nájmu trvajúce do momentu vykonania
opravy, ale možno vyvodiť, že rozhodujúci je moment zaplatenia nákladov na opravu poškodeného
motorového vozidla autoservisu. K dĺžke trvania nájmu žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinou, a

topotvrdenímautoservisu,ktorúžalobcapredložínapojednávaní.Ďalejdôvodil,ževosféremajetkových
škôd sa za navrátenie do pôvodného stavu považuje buď faktické navrátenie do pôvodného stavu
(napríklad oprava vozidla) alebo (tam, kde faktické navrátenie do pôvodného stavu nie je možné)
vyplatenie peňažného ekvivalentu nákladov vzniknutých škôd. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že
pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby

poškodený pociťoval následky škôd v čo najmenšej sfére, ideálne vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok
reparovaný navrátením do pôvodného stavu (a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou
poškodeného vozidla, alebo vyplatením ceny poškodeného vozidla), protiprávny stav trvá a všetky
náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za
vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. K reparácii vzniknutej škody v súvislosti

so zásadou restitutio in integrum však dôjde až vtedy, keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca
obvyklej cene poškodeného vozidla. Náklady za prenájom náhradného vozidla je teda nutné považovať
za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením
čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode.
Tvrdil, že podľa žalovaným predložených cenníkov je zrejmé, že žalovaný pri určovaní ceny prenájmu

vychádzal z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo však
vzhľadomnaskutkovéokolnostitohtoprípadunemožnopovažovaťzasprávnypostup.Cenníkybežných
autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si
chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca
nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je

rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený, ani požičovňa, nevie odhadnúť dĺžku opravy.
V súvislosti so žalovaným predloženými cenníkmi poukázal na skutočnosť, že nájom za deň prenájmu
motorového vozidla KIA Ceed od spoločnosti MK Car Žilina, a to ku dňu 06.03.2020 predstavoval
sumu 58,80 EUR s DPH, t.j. 47,04 EUR bez DPH a od spoločnosti LEAFCAR, s.r.o. (v okrese
Nové Mesto nad Váhom) už dokonca sumu 60,- EUR s DPH, t.j. 48,- EUR bez DPH. Okrem toho

autopožičovňa MIBACAR Žilina prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110,- EUR. Cena nájmu od
žalobcu je tak celkom obvyklá, ako cena za nájom obdobných motorových vozidiel v danom mieste
a čase. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii
je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobuprenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti
- vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom, resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku

denného nájomného. Keby si poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných
zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na
dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy
denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako

dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne
by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z judikatúry
vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode
hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými
sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej

(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu.
Uviedol, že s námietkami žalovaného ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania nie je možné súhlasiť a v tejto súvislosti žalobca odkázal na svoje tvrdenia v podanom návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Dňa 02.03.2021 došlo v zmysle oznámenia žalovaného v odpore k
úhrade sumy vo výške 25,- EUR na účet žalobcu, predstavujúcej náklady na poplatok za pristavenie a

prevzatie vozidla, vzhľadom na to navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému
súdu Žilina, pričom trval na podanej žalobe s tým, že v časti uplatneného nároku v sume 25,- EUR,
vezme žalobca po doručení upovedomenia o postúpení veci na OS Žilina žalobu v časti späť.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12. 04. 2021, v

ktorom uviedol, že predmetné poškodené motorové vozidlo bolo dňa 13.03.2020 opravené a poškodený
si toto motorové vozidlo mohol v uvedený deň prevziať. Vystavená faktúra za opravu motorového vozidla
bola splatná až ku dňu 27.03.2020. Samotné zádržné právo k hnuteľnej veci je v zmysle ustanovenia
§151 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné uplatniť len voči splatným pohľadávkam. V danom prípade
bola splatnosť faktúry stanovená až na deň 27.03.2020, preto servis nemal žiadny dôvod a ani nemohol

predmetné motorové vozidlo zákonným spôsobom zadržiavať a poškodený si mohol opravené motorové
vozidlovyzdvihnúťdňa13.03.2020.Prenájommotorovéhovozidlavobdobímedzi13.3.2020-18.3.2020
teda vznikol výhradne z dôvodu, že poškodený si nebol prevziať opravené motorové vozidlo a naďalej
využíval prenajaté motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu za tento nárok nenesie žiadnu zodpovednosť
žalovaný a takýto nárok žalovaný považuje za neúčelný, a teda nedôvodný. Ďalej uvádzal, že keď

poškodený odovzdáva auto do servisu, je bežnou praxou, že si v servise preverí, kedy bude motorové
vozidlo opravené a servisy bežne vedia uviesť presný dátum opravy aj s ohľadom na počet objednávok v
danom období. K cenníkom, ktoré žalobca predložil uviedol, že jeden z cenníkov je z lokality Nové Mesto
nad Váhom, teda nespĺňa podmienku danej lokality a z ďalšieho z cenníkov, ktorý obsahuje rozličné
motorové vozidla od Fabie, cez Audi až po Porsche, mu nebolo zrejmé, na čo daným cenníkom žalobca

poukazuje. K cenníku spoločnosti MK Car, ktorý predložil žalobca uviedol, že rovnako žalovaný predložil
ponukuspoločnostiMKCar,ktoráboladiametrálneodlišnáodponukypredloženejžalobcom.Uviedol,že
aj v súčasnosti spoločnosť MK Car ponúka na prenájom motorové vozidlo KIA Ceed za maximálnu sumu
35 resp. 36 €/ deň, avšak pri dlhšom nájme je táto suma ešte nižšia. V ďalšom dôvodil, že poškodenému
muselo byť zrejmé, že za 1 deň zrejme nebude možné motorové vozidlo opraviť a preto by mohol zvoliť

nižšiu sadzbu na viac dní. V ďalšom uviedol, že nie je povinnosťou poškodeného hľadať najlacnejšiu
autopožičovňu, avšak akceptácia akejkoľvek sumy je neúčelná. Pokiaľ v danej lokalite a čase sa v danej
triede bežne prenajímajú motorové vozidlá za rádovo nižšie sumy a poškodený akceptuje za prenájom
sumu vyššiu o 25,60% (MK Car s.r.o. 31€/deň vs. náhradné vozidlo s.r.o. 41,67€/deň), nemožno takto
vynaložené prostriedky považovať za účelné, navyše keď ďalšie konkurenčné ponuky boli ešte nižšie

ako ponuka MK Car. Uviedol, že žalobcove tvrdenie, že nie sú klasickou autopožičovňou podľa názoru
žalovaného spočíva v tom, že jeho ponuka nie je bežne dostupná a ponúka sadzbu požičovného účelovo
za rádovo vyššie sumy, než bežné autopožičovne.

8. Dňa 22. 06. 2021 bolo na Okresný súd Žilina doručené podanie žalobcu, že dňa 02.03.2021

žalovaný pristúpil k čiastočnej úhrade uplatneného nároku a zaplatil na účet žalobcu sumu vo výške
25,- EUR predstavujúcu čiastočnú úhradu poistného plnenia. Z odporu žalovaného vyplynulo, že táto
suma predstavovala náklady na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. V ďalšom uviedol, že po
preverení okolností úhrady nákladov za opravu vozidla žalovaným žalobca zistil, že krycí list autoservisubol doručený už dňa 13.03.2020, v dôsledku čoho žalobca zobral svoj nárok v rozsahu nákladov na
prenájom náhradného vozidla za obdobie od 14.03.2020 do 18.03.2020 späť. Na základe čiastočnej
úhrady zo strany žalovaného a na základe skutkových okolností, ktoré vyšli najavo po podaní návrhu

žalobca eviduje voči žalovanému neuhradenú pohľadávku vo výške 85,32 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 110,32 EUR od 05.08.2020 do 02.03.2021 a 5,00
% ročne zo sumy 85,32 EUR od 03.03.2021 do zaplatenia. V zmysle uvedeného zobral svoj návrh v
časti uhradenej istiny vo výške 25,- EUR, v časti istiny predstavujúcej spornú dobu prenájmu vo výške
208,35 EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 208,35 EUR od 05.08.2020 do

zaplatenia späť a navrhol súdu, aby v tejto časti konanie zastavil. Na základe vyjadrenia žalovaného
a čiastočného späťvzatia zostala v danom štádiu spornou skutočnosťou výška denného nájomného
za náhradné vozidlo. Poukázal na to, že poškodený prenájmom náhradného vozidla riešil dôsledky
zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval preňho nepriaznivý stav. Zákon o PZP ani ustanovenia OZ
neupravujú vo vzťahu k poškodenému žiadnu povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov
poisťovacej spoločnosti hradiacej vzniknutú škodu. Poškodený v nijakom prípade nemá povinnosť

prenajať si najlacnejšie vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie a porovnávanie cien požičovní,
obzvlášť v situácii, kedy je náhle a nečakane v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom
žalovaného obmedzený v užívaní svojho vozidla. Postačuje len ak si prenajme vozidlo za primeranú
cenu, pričom dohodnuté a fakturované nájomné v danom prípade nemožno podľa žalobcu hodnotiť ako
neprimeranevysokéaleboneobvyklé.Ďalejpoukázalnato,žejevecouzmluvnýchstrán,aképodmienky

si dohodnú. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten čas zaplatil ako nájomca
prenajímateľovi náklady za prenájom náhradného vozidla. Napriek tomu, že žalobca v prevažnej väčšine
nároku zavinil zastavenie konania, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní
doposiaľ ani nijaké trovy nevznikli, vzhľadom k čomu navrhol, aby súd nepriznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania.

9. Súd predmetnú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06. 08. 2021, a to za
účasti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti strán sporu, pričom žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil, pričom žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

11. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1

CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP),
keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 14. 02. 2020 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot Rifter, EČV: H.
XXX Y., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť emma s.r.o. (ďalej len
„Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. DAF, EČV: Q., v

danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.

12. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel súd k nasledujúcim
skutkovým zisteniam: dňa 06. 03. 2020 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a Poškodený ako nájomca
zmluvu o nájme č. 27/2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), ktorej predmetom bol nájom

osobného motorového vozidla zn. KIA Ceed SW, EČV: S. XXX D., a to na dobu od 06. 03. 2020 do 18.
03. 2020. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné zmluvné nájomné vo výške 50,- eur vrátane DPH.

13. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 27/2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.
l. 8 rub spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed SW, EČV: S. XXX D. žalobcom odovzdané

a Poškodeným prevzaté dňa 06. 03. 2020 a Poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 18. 03.
2020. Zároveň v tomto protokole bol ako vodič, ktorý nehodu zavinil označený W. I.. Na protokole sa
nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia
vinníka (toto malo byť dojednané u žalovaného, č. poistky: XX XXX XX XXX/XX XXX, č. poistnej udalosti:
XXXXXX XXXX).

14. Dňa 23. 03. 2020 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 9
rub spisu), ktorou so splatnosťou dňa 23. 03. 2020 fakturoval Poškodenému za prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme č. 27/2020 zn. KIA Ceed SW, EČV: S. XXX D. za obdobie od 06. 03. 2020do 18. 03. 2020, t. j. za 13 dní sumu 541,67,- eur bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
v sume 25,- eur bez DPH; teda spolu na úhradu sumu 566,67,- eur bez DPH, 680 eur vrátane DPH.

15. Dňa 23. 03. 2020 uzavreli žalobca ako postupník a Poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu), v ktorej Poškodený deklaroval, že má
peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom zn. DAF XF, EČV: Q., vo výške 566,67,- eur bez DPH z titulu jeho nároku
voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo
dňa 14. 02. 2020 na vozidle zn. Peugeot Rifter, EČV: H. XXX Y. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto
zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť
Poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). V bode 4
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 566,67,- eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre

č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom Poškodenému ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla zn. KIA Ceed SW, EČV: S. XXX D.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu
1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

16. Listom zo dňa 23. 03. 2020 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.
l. 11 spisu) Poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 23. 03. 2020 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 02. 2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom

náhradnéhovozidlavovýške566,67,-eurbezDPHspolusjejpríslušenstvomaprávamisňouspojenými
na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o
jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

17. Listom zo dňa 23. 03. 2020 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11

rub spisu) žalobca s odkazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 03. 2020 medzi
Poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom požiadal žalovaného v zmysle ust. § 15
zákona č. 381/2001 Z. z. o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 566,67,- eur bez DPH na špecifikovaný
bankový účet.

18. Žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 14. 02. 2020 adresovanom
žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 29 rub spisu) oznamoval žalobcovi, že z povinného
zmluvného poistenia poisteného W. I. poukáže žalobcovi náhradu škody za prenájom náhradného
motorového vozidla vo výške 248 eur bez DPH.

19. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

20. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

21. Podľaust.§428OZ,svojejzodpovednostisanemôžeprevádzateľzbaviť,akbolaškodaspôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

22. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.25. Podľaust.§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.

26. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

28. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie

zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

29. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

30. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

31. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

33. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

34. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. V zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
označené ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.38. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

39. Súduvádza,ženazákladevyššieuvedenýchzákonnýchustanoveníposúdiluplatňovanýnárokako
dôvodný. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za
neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením

alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že žalobcom uplatňovaná žalovaná suma aj s prihliadnutím na
rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo.
Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné
spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom
zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.
(napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017), je dôvodná.

Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. Uvedené v
predmetnom spore nebolo sporným.

Žalobca zobral žalobu pred pojednávaním, ktoré sa konalo v predmetnej veci v časti uplatňovaných
nákladov na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 eur späť, a to z dôvodu, že žalovaný
predmetný poplatok po podaní žaloby uhradil. V ďalšom zobral žalobca žalobu späť v časti nároku
uplatneného z titulu odplaty za prenájom náhradného motorového v období od 14. 03. 2020 do 18.
03. 2020 vo výške 208,35 eur. Súd sa preto v ďalšom nezaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa

neprimeranej dĺžky trvania nájmu prenajatého motorového vozidla zo strany poškodeného, pretože ani
samotný žalovaný nepopieral dôvodnosť tohto nároku uplatneného do 13. 03. 2020 (a to v čiastočnom
späťvzatí žaloby zo dňa 22. 06. 2021).
V predmetnom spore zostala spornou suma stanoveného denného nájomného zo strany žalobcu. Podľa
názoru súdu nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy

utrpí škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného
vozidla, ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné, resp. aby bezprostredne po vzniku škodovej udalosti
vyhľadával viaceré spoločnosti poskytujúce prenájom motorových vozidiel, porovnával ich cenníky a
následne na základe vlastnej úvahy sa rozhodol pre tú spoločnosť, ktorá ponúka podľa jeho názoru
primerané nájomné za prenájom motorového vozidla. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného

v jeho situácii zaťažilo nad primeranú mieru. Žalovaný poukazoval na to, že poškodený má možnosť
lustrovať ponuky autoservisov na internete, čo podľa názoru je jednoznačne možné, na druhej strane je
potrebné poukázať na to, že poškodený si zvyčajne vyberie prenájom motorového vozidla od subjektu
pre neho najdostupnejšieho, čo je v danej situácii po škodovej situácii podľa názoru súdu prijateľné
riešenie. Súd zároveň aj pri konkurencii cenových ponúk od ostatných spoločností poskytujúcich

prenájom náhradných motorových vozidiel, ktoré boli v spore predkladané zo strany oboch strán sporu
nač.l.25-26,č.l.37-40, nepovažujecenuposkytnutúzaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlaza
neprimeranú (t.j. vo výške 41,67 eur/deň bez DPH, 50 eur/deň s DPH za prenájom motorového vozidla
zn. KIA Ceed SW).
S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi pôvodne

uplatneným nárokom a časťou nároku, v ktorej žalobca zobral žalobu späť (t.j. 318,67 eur - 233,35
eur = 85,32 eur).

40. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru sa
ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (t.j. stanovenie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania)

týka omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného
zákona (t.j. skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a oznámiť jeho závery poškodenému do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti). Uvedené preto nemá dopad na
ustanovenie§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,podľaktoréhojepoisťovateľpovinnýposkytnúťpoistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 11

ods. 8 predmetného zákona nevylučuje nárok poškodeného na úroky z omeškania v prípade, ak sa
poisťovateľ omešká s plnením poistného plnenia.
Súd priznal žalobcovi z priznanej časti žalovaného nároku aj úrok z omeškania, a to v zmysle §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskehozákonníka, a to od 05. 08. 2020, t.j. od 5. dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia
prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 16. 07. 2020 v zmysle dôkazu na č. l. 27 rub
spisu), nakoľko súd bol v uvedenom viazaný návrhom žalobcu, ktorý úrok z omeškania žiadal priznať

až od uvedeného dňa (čím si uplatnil úrok z omeškania v menšom rozsahu, ako by mu v prípade jeho
uplatnenia podľa názoru súdu patril).
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti priznal žalobcovi z priznanej časti žalovaného nároku aj
úrok z omeškania, a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 05. 08. 2020, a to podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
42. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
45. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP pričítal časť zastaveného

konania (o zaplatenie 208,35 eur) v neprospech žalobcu, a to z dôvodu, že zastavenie konania v
tejto časti zavinil žalobca, nakoľko v priebehu sporu zobral žalobu v uvedenej časti späť z dôvodu
zistenia odlišného dátumu dodania krycieho listu zo strany žalovaného spoločnosti, ktorá vykonávala
opravu poškodeného motorového vozidla, táto časť uplatneného nároku predstavuje 65,38 % z celkovo
uplatnenej sumy. Časť nároku vo výške 110,32 eur (25 + 85,32) pričítal súd v neprospech žalovaného, a

to z toho dôvodu, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 25 eur, nakoľko predmetnú
pohľadávku žalobcovi uhradil po podaní žaloby, a v časti žalobcovi priznanej sumy 85,32 eur z dôvodu,
že žalovaný bol v tejto časti sporu neúspešný, a táto časť uplatneného nároku (110,32 eur) potom v
percentuálnom vyjadrení predstavuje sumu 34,62 %. Súd následne vypočítal čistý úspech žalovaného
ako rozdiel medzi percentuálnym vyjadrením úspechu žalovaného v spore (65,38 %) a percentuálnym

vyjadrením úspechu žalobcu (34,62 %), a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 30,76 % (65,38 - 34,62).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).