Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615205461
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4615205461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, právnej veci žalobcu: H. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, F. proti žalovaným: 1/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. XXXX/X, S., 2/ Y.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. 2, S., zastúpená Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom
Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č.k. 9C/35/2015-181 zo dňa 24. septembra 2019 v spojení s opravným
uznesením č.k. 9C/35/2015-221 zo dňa 28.septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovaným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 69,14 eura. Výrokom II. žalobu vo zvyšku
zamietol. O trovách rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 657, § 658, §517 ods. 1,2, § 544 ods. 1,2, § 545 ods. 1,2,3,
§ 545a Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 232 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný čo do výške 69,14 eura, preto vo
zvyšku žalobcu ako nedôvodnú zamietol a stranám sporu vzhľadom na rovnaký úspech v konaní nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 69,14 eura titulom pôžičky spolu so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne
zo sumy 69,14 eura od 21.06.2012 do zaplatenia. Poukázal na to, že súd dňa 30.06.2015 vydal vo veci
platobný rozkaz č. k. 9C/35/2015-11, voči ktorému žalovaní podali odpor. Súd prvej inštancie rozsudkom

č. k. 9C/35/2015-56 zo dňa 07.12.2015, rozhodol tak, že návrh zamietol, proti ktorému rozsudku podal
riadny opravný prostriedok žalobca a Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 7Co/254/2016-96 zo dňa
04.05.2017 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 69,14 eura potvrdil a v časti týkajúcej sa zamietnutia zmluvnej pokuty, ako
aj vo výroku o trovách konania vec zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého mal
preukázané, že strany konania uzatvorili dňa 07.09.2011 nájomnú zmluvu, kde predmetom nájmu bol
samostatný dvojizbový byt v rodinnom dome v F., postavený na parcele č. XXXX. Zmluvné strany sa
dohodli, že môžu nájomný pomer vypovedať len v trojmesačnej výpovednej lehote, zásadne písomnouformou. Z výpovedi z nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobca podal výpoveď z nájomnej zmluvy s tým,
že výpoveď začína plynúť 01.05.2012 a nájom končí k 31.07.2012. Zároveň bolo v tejto výpovedí
dohodnuté, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sa zaväzujú vrátiť žalobcovi sumu 69,14 eura do 20.06.2012 ,

pričom za porušenie tohto záväzku sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1% denne až do
zaplatenia z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že strany
sporu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti si dojednali zmluvnú pokutu a to dňa 30.04.2012 pričom
bolo preukázané, že obaja žalovaní túto povinnosť porušili, ktorú skutočnosť nenamietali ani pri výsluchu
respektíve pri jednotlivých písomných vyjadreniach. Poukázal na to, že v priebehu konania žalobca

upravil výšku zmluvnej pokuty z 1% denne na 0,5% denne. Zdôraznil, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie omeškania žalovaných so splnením záväzku, teda za obdobie
od 21.06.2012 do 11.08.2015 čo predstavuje omeškanie 1137dní, čo predstavuje výšku dojednanej
zmluvnej pokuty v sume 784,53 eura ( 1 % denne). Poukázal na to, že upravenou žalobou sa žalobca
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v polovičnej výške, teda 390,26 eura (0,5%denne) , ktorú súd prvej
inštancievyhodnotilakoneprimeranúatospoukazomnapovahuavýznampovinnosti,ktorejnesplnenie

sa zmluvnou povinnosťou zabezpečuje a preto využil moderačné oprávnení v zmysle § 545a OZ a
znížil neprimerane vysokú zmluvnú pokutu na sumu 69,14 eura, ktorá suma prestavuje 100% hodnoty
zabezpečovacieho záväzku. Takáto suma sa súdu prvej inštancie javila ako primeraná s poukazom na
povahu veci. O trovách rozhodol tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal,
keďže mal za to, že v predmetnom konaní mali strany pomerne rovnaký úspech.

2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči zamietajúcemu výroku a
výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol rozhodnúť tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z dlžnej čiastky 69,14

eura od 21.06.2012 do 11.08.2015. Zároveň žiadal priznať 100% náhrady trov konania.

3.V podanom odvolaní uviedol, že nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu
realizácie procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho základného práva na
spravodlivý proces a súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením veci dospel k názoru, že

ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z istiny je neprimerane vysoký . Mal za to,
že zmluvná pokuta je primeraná zabezpečovanému záväzku a účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej
pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinnosti splatenia dlhu a to vzhľadom
na tú skutočnosť, že ako veriteľ od dlžníkov nepožadoval žiadne úroky a ani úroky z omeškania. V
tejto súvislosti poukázal na začiatok pôžičky, ktorý bol 30.04.2012 a začiatok plynutia zmluvnej pokuty,

ktorý nastal 21.06.2012 a bol ukončený do 11.08.2015 poukázaním mu dlžnej sumy žalovanou v 2.
rade. To, že žalovaní sú v omeškaní so splatením dlhu 1137 dní, si zapríčinili sami svojou nečinnosťou
tým, že porušili § 3 OZ a teda neplnili riadne a včas. Zdôraznil, že ako žalobca mal právo zabezpečiť
si poskytnuté finančné prostriedky žalovaným a nemohol predpokladať v čase uzatvorenia zmluvy, že
nastane porušenie povinnosti žalovaných splniť dlh riadne a včas. Mal za to, že s prihliadnutím na

výšku poskytnutej pôžičky dvom ľuďom, ktorí nie sú v rodinnom vzťahu bezúročne, uplatnená výške
zmluvnej pokuty nie je v rozpore ani s § 3OZ. Ďalej mal za to, že výška uplatnenej zmluvnej pokuty
nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozne dostatočne citeľnou majetkovou
sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení
veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť.

Výsledná výška zmluvnej pokuty predstavujúce 5,6 násobku zabezpečenej pohľadávky je totiž podľa
názoru žalobcu dôsledkom dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky
do jej zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že žalovaná nemala finančné prostriedky
na úhradu dlhu 69,14 eura. Žalovaní nereagovali na jeho výzvy a pokusy o mimosúdne dojednanie a
spoliehali sa na to, že sa aj tento dlh premlčí, tak ako sa premlčal ich dlh v predchádzajúcom prípade,

keď im požičal podobnú sumu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že svojim konaním bezdôvodne zmaril
možnosť ukončiť spor, tak ako bolo dohodnuté na pojednávaní dňa 02.04.2019. Žiadal odvolací súd,
aby pri rozhodovaní o primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty, ktorú v konaní znížil z 1% na
0,5% vychádzal z dĺžky omeškania. V závere svojho odvolania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo172/2007 zo dňa 30.09.2008.

4.Žalovaná v 2/ rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Uviedla, že žalobca v žiadnej časti svojho odvolania neuviedol, v čom vidí pochybenie súdu prvejinštancie a čo mu jeho odvolaním vytýka stým, že žalobca v jeho odvolaní poukazuje na rovnaké
skutočnosti a uvádza rovnaké argumenty ako v jeho žalobnom návrhu. Poukázala na skutočnosť, že na
pojednávanídňa02.04.2019žalobcasúhlasilstým,abybolavecuzavretámimosúdnetak,žežalovanáv

2/ rade mu na základe písomnej dohody uhradí sumu 100,- eur, ktorou úhradou bude žalobca považovať
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za usporiadaný bezo zvyšku. Uviedla, že jej právny zástupca
doručil emailom žalobcovi dňa 03.04.2019 návrh dohody o urovnaní s výzvou na jej pripomienkovanie.
Žalobca mu emailom zo dňa 06.04.2019 oznámil, že po porade mu jeho advokát odporučil zaslaný návrh
nepodpísať s tým, že navrhol, aby poukázala sumu 100,- eur aj bez uzavretia dohody a on zoberie

žalobu v celom rozsahu späť avšak s prihliadnutím na predchádzajúcemu správaniu žalobcu nemala
žiadnu záruku, že svoje slovo dodrží a preto úhradu nevykonala, ale požiadal svojho zástupcu, aby v
proceseuzavretiamimosúdnejdohodypokračoval.Tenžalobcukontaktovalemailomzodňa09.04.2019,
v ktorom žiadal záruku, že žalobca bez uzavretia dohody dodrží svoj prísľub na čo mu žalobca odpovedal
emailom zo dňa 10.04.2019, ktorým vzal späť jeho návrh na dohodu s tým, aby vo veci rozhodol
súd. Zdôraznila, že žalobca v priebehu tohto konania po úhrade sumy 69,14 eura z jej strany účelovo

tvrdil, že predmetnú sumu započítal s iným nárokom uplatneným v inom konaní s cieľom predĺžiť jej
omeškania so splnením záväzku a teda vo svoj prospech získať čo najvyššie plnenie titulom zmluvnej
pokuty. Žiadala zohľadniť, že len vinou žalobcu konanie pokračovalo a bolo potrebné až meritórnym
rozhodnutím súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku, pretože ak by žalobca dodržal prísľub o jeho ochote
uzavrieť mimosúdnu dohodu na pojednávaní dňa 02.04.2019, bol by získal od nej platbu vo výške 100,-

eur, čím by bola táto vec uzavretá. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalovaná v 2/ rade poukázala na
skutočnosť, že zmluvná pokuta tak, ako bola medzi stranami sporu dohodnutá 1% z hodnoty pôžičky
69,14 eura za každý deň omeškania je neprimeraná zabezpečovanému záväzku a preto navrhla, aby
súd postupom podľa §545a OZ, takto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti znížil. Taktiež poukázala na to, že žalobcovi nesplnením povinnosti

žalovanými žiadna škoda nevznikla resp. že v tomto konaní vznik žiadnej škody neuvádzal a ani
nepreukázal. Žalovaná v 2/ rade nevzhliadla žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, tak
ako to navrhuje žalobca.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievzamietajúcomvýrokuavsúvisiacomvýroku
o trovách konania, v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.

7.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanými uzatvorili dňa 07.09.2011 nájomnú zmluvu, v ktorej
predmetom bol samostatný dvojizbový byt v rodinnom dome na Ul. M. XX v F., postavený na parcele č.
XXXX s tým, že strany sa dohodli, že môžu nájomný pomer vypovedať len v trojmesačnej výpovednej
lehote, zásadne písomnou formou. Z výpovedi nájomnej zmluvy zo dňa 30.04. 2012 (čl.6) vyplýva, že
žalobca uložil žalovanému v 1. rade výpoveď z nájomnej zmluva s tým, že výpovedná doba začína

plynúť dňa 01.05.2012 a nájom končí ku dňu 31.07.2012. Vo výpovedi bolo súčasne dohodnuté, že
žalovaní sa zaväzujú pod hrozbou zmluvnej pokuty za porušenie tohto záväzku vo výške 1% denne až
do zaplatenie z dlžnej sumy, že vrátia žalobcovi sumu 69,14 eura do 20.06.2012. Súd prvej inštancie
vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 9C/35/2015-11 zo dňa 30.06.2015, proti ktorému podali
obaja žalovaní odpor. Súd prvej inštancie následne rozsudkom č. k. 9C/35/2015-56 zo dňa 07.12.2015

návrh žalobcu zamietol s tým, že žalobca je povinný žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu trov
konania v sume 16,50 eura, proti ktorému podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.
k. 7Co/254/2016-96 zo dňa 04.05.2017 rozhodol, tak že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 69,14 eura potvrdil a v časti týkajúcej sazamietnutia zmluvnej pokuty ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak ako je to uvedené
v bode 1. tohto odôvodnenia.

8.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta je
v súčasnosti upravená v ust. § 544 a § 545a Občianskeho zákonníka a táto úprava platí nielen pre
občianskoprávne vzťahy ale aj pre vzťahy, ktoré sa inak riadia Obchodným zákonníkom a to s ohľadom
na pomer obchodného zákonníka k občianskemu zákonníku s odchýlkami uvedenými v ust. 300 až 302
Obchodného zákonníka. Záväzok zo zmluvnej pokuty je akcesorickým záväzkom. Preto musí nutne

existovať zaistená povinnosť, aby bolo možné vôbec uvažovať o jej porušení a až potom je možné
počítať zo vznikom práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Oprávnenie znížiť zmluvnú pokutu je dané
súdom. Neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť a pokiaľ sú splnené zákonné podmienky pre jej
zníženie, súd by tak mal aj urobiť.
9.Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody

10.Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za nesporné, že si strany sporu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dojednali zmluvnú pokutu dňa 30.04.2012 a že obaja žalovaní túto
zmluvnú povinnosť porušili. Žalobca si v konaní najskôr uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 1% za
každý deň omeškania. V priebehu konania zmluvnú pokutu, ktorú požadoval zaplatiť znížil na 0,5%
denne za čas od 21.06.2012 do 11.08.2015, kedy mu dlžná suma žalovanou v 2. rade bola zaplatená.
Omeškanie žalovaných so splatením dlhu tak predstavovalo 1137 dní. Žalobca vo podanom odvolaní

namietal výšku zmluvnej pokuty určenej súdom prvej inštancie na sumu 69,14 eura a tvrdil, že ním
navrhovaná výška zmluvnej pokuty je primeraná zabezpečovanému záväzku a účelu, ktorý bol dohodou
o zmluvnej pokute sledovaný. Odvolací v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd má pri primeranom znížení
zmluvnej pokuty prihliadať predovšetkým a hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Určenie
hodnoty zabezpečenej povinnosti záleží od toho, či predmetom plnenia je plnenie peňažnej alebo

nepeňažnej povahy. V prípade peňažného plnenia je výška plnenia vyčíslená v zmluve. Pri posudzovaní
súdu, kam až (v akom rozsahu) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži, je tento zo zákona povinný
prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie
je neobmedzená, pričom veriteľ má v zásade vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej
škody, ktorá mu vznikla. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku

zmluvnej pokuty v sume 393,06 eura (1137 dní x 0,3457, 0,5% zo 69,14=0,3457 ) za neprimeranú
vzhľadom na povahu a význam zabezpečenej povinnosti žalovaných, ktorá predstavovala omeškanie
zo zaplatením sumy 69,14 eura. Súd prvej inštancie správne využil moderačné právo v zmysle ust.
§545a Občianskeho zákonníka a znížil neprimerane vysokú zmluvnú pokutu na sumu 69,14 eura, ktorá
predstavuje rovnakú sumu ako predstavuje zabezpečený dlh žalovaných. Takto určená výška zmluvnej

pokuty zodpovedá primeranosti a významu zabezpečovanej povinnosti a to aj napriek tomu, že dĺžka
omeškania žalovaných bola 1137 dní teda je vypočítaná za obdobie od 21.06.2012 do 11.08.2015.
Žalovaní si od žalobcu požičali sumu 69,14 eura dňa 30. 04.2012, ktorú žalovaná zaplatila 11.08.2015.
Pretože došlo k porušeniu povinnosti žalovaných zaplatiť dlh vo výške 69,14 eura do 20.06.2012 vznikla
im povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú súd oprávnene znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti. Pritom správne prihliadne aj na prípadnú výšku škody, ktorá porušením
povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
11.V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že strany sporu sa nedohodli na zaplatení úrokov ako odmeny
za poskytnutej sumy, pre prípad porušenia záväzku dojednali len zaplatenie zmluvnej pokuty. V takom
prípade by potom výška sumy predstavujúca úroky za obdobie od 30.04.2012 do 11.08.2015 mohla

predstavovať výšku škody. V danom prípade ide o občianskoprávny vzťah medzi fyzickými osobami,
pričom odvolací súd vychádzal z toho záveru, že výška úrokov by mohla byť v zásade rovnaká ako je
výška, ktorú poskytovali v tom čase peňažné ústavy. Výška spotrebiteľských úrokov na úvery s fixáciou
do 1 roka podľa Národnej banky Slovenska v 2. štvrťroku 2012 v priemerne predstavovala výšku 7,75
% ročne. Úrok zo sumy 69,14 pri výške úroku 7,75 % ročne, by predstavoval sumu 5,36 eura ročne

a denný úrok by predstavoval sumu 0,0146804 eura. Za počet dní meškania 1198, by potom úrok
za dobu 30.04.2012 do 11.08.2015 predstavoval sumu 17,59 eura. V prípade úroku z omeškania je
zákonná ročná sadzba úroku z omeškania v čase vzniku omeškania t.j. 21.06.2012 - 9 %. V takom
prípade by potom výška sumy predstavujúca úroky za obdobie od 21.06.2012 do 11.08.2015 tiežmohla predstavovať výšku škody. Úrok zo sumy 69,14 vo výške 9% ročne predstavuje sumu 6,22
eura a denný úrok by predstavoval sumu 0,017 eura. Za počet dní meškania 1137 by potom úrok z
omeškania za dobu 21.06.2012 do 11.08.2015 predstavoval sumu 19,38 eura. Úrok aj úrok z omeškania

by potom spolu predstavovali sumu 36,97 (17,59 + 19,38) eura. Keďže zmluvná pokuta predstavuje
aj paušalizovanú náhradu škody, pričom škodu v tomto prípade predstavuje úrok a úrok z omeškania
spolu vo výške 36,97 eura je možné prijať záver, že súdom určená zmluvná pokuta vo výške 69,14
eura presahuje jej výšku o 32,17 eura t.j. o 46,53%.
12.Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho

úkonu, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Dojednaná zmluvná pokuta má niekoľko
funkcií a to funkciu prevenčnú, tiež funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je nahradiť
veriteľovi ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však
zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú určitú sankciu postihujúcu toho, kto
povinnosť porušil.
13.K námietke žalobcu, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je neprimeraná, pretože je závislá

na dĺžke doby omeškania žalovaných, pričom práve počet dní omeškania 1137 má za následok jej
konečnú výšku odvolací súd uvádza, že v danom prípade bola neprimerane vysoká zmluvná pokuta
dohodnutá percentuálne a to 1% za každý deň omeškania, ktorú v priebehu konania žalobca zmenil a
domáhal sa priznania zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne, čo predstavuje 182,50 % ročne. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne takto dojednanú výšku zmluvnej pokuty považoval

za neprimeranú a jej výšku znížil na sumu 69,14 eura. Takto určená výška zmluvnej pokuty t.j. suma
69,14 eura predstavujúca 100% sumy, zabezpečenej zmluvnou pokutou je podľa názoru odvolacieho
súdu primeraná aj s ohľadom na dĺžku omeškania žalovaných, keďže v danom prípade bola zmluvná
pokuta dohodnutá percentuálne za každý deň omeškania so splnením záväzku. Súdom ustálená výška
zmluvnej pokuty plní prevenčnú, reparačnú aj sankčnú funkciu a zodpovedá aj pomeru pôvodnej a

sankčnej povinnosti.

14.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).