Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119200724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1119200724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: X. B. Q., T..Q.., D.:
XX XXX XXX, Q. Q. O. XX, Ž., proti žalovanému: X. I.Š., Z.. X.X.XXXX, B. F. Z. X, B., X. B. V. O. XX,
B., o zaplatenie 1.544,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 20.7.2020, č.k. 16Csp/2/2019-174, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

nezaplatenú istinu vo výške 1.379,66 eur, úrok vo výške 61,73 eur, úroky z omeškania vo výške 0,77
eur, úrok vo výške 11,50% ročne z nezaplatenej istiny 1.544,16 eur od 14.12.2018 do 14.2.2020,
z nezaplatenej istiny 1.524,16 eur od 15.2.2020 do 9.4.2020, z nezaplatenej istiny 1.496,66 eur od
10.4.2020 do 13.5.2020, z nezaplatenej istiny 1.476,66 eur od 14.5.2020 do 10.6.2020, z nezaplatenej
istiny 1.429,66 eur od 11.6.2020 do 15.7.2020, z nezaplatenej istiny vo výške 1.379,66 eur od 16.7.2020
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.544,16 eur odo dňa
14.12.2018 do 14.2.2020, z nezaplatenej istiny 1.524,16 eur od 15.2.2020 do 9.4.2020, z nezaplatenej

istiny 1.496,66 eur od 10.4.2020 do 13.5.2020, z nezaplatenej istiny 1.476,66 eur od 14.5.2020 do
10.6.2020, z nezaplatenej istiny 1.429,66 eur od 11.6.2020 do 15.7.2020, z nezaplatenej istiny vo výške
1.379,66 eur od 16.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov
61,73 eur od 14.12.2018 do zaplatenia a poplatok za poistenie vo výške 1,46 eur, všetko spolu v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške25eurmesačne,vždydo25.dňakaždéhomesiaca,počnúc
nasledujúcim mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), konanie

v časti žaloby o zaplatenie istiny vo výške 67,50 eur s príslušenstvom zastavil (výrok III.) a priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ust. § 369 ods. 1, § 497, § 499 a
§ 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 517
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 ods.

1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") a § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods.
1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a vecne tým, že zmluvu uzatvorenú medzi sporovýmistranami posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému dohodnutú pôžičku vo výške 2 000 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v
pravidelných mesačných splátkach po 29,92 eur spolu s poplatkom za poistenie 0,73 eur/mesačne t.j. v

splátke spolu 30,65 eur a zaplatiť úroky vo výške 11,50% ročne a to všetko v 108 mesačných splátkach.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná v časti o zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 1.379,66 eur a úrokov špecifikovaných vo
výroku I. napadnutého rozhodnutia, preto žalobe v tejto časti vyhovel. V časti o zaplatenie sumy 97 eur
žalobu zamietol, nakoľko žalovaný uvedenú sumu žalobcovi po podaní žaloby preukázateľne zaplatil a

žalovanýnajejzaplatenienereflektovalspäťvzatímžaloby.Vovzťahuknárokunazaplateniesumy67,50
eur konanie zastavil pre späťvzatie tejto časti žaloby žalobcom pred predbežným prejednaním sporu
a pojednávaním vo veci samej. Priznanú sumu povolil žalovanému splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 25 eur mesačne vzhľadom na žalobcom deklarovanú a zároveň aj preukázanú sociálnu
a finančnú situáciu, keď mal za preukázané, že žalovanému po zohľadnení priznanej mesačnej splátky
vo výške 25 eur ostane na živobytie suma 218,20 eur. Pri povolení splácať žalovanú sumu v splátkach

zohľadnil skutočnosť, že životné minimum, ktoré je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov
fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze predstavuje ku dňu 1. júlu 2020 sumu 214,83
eur mesačne a tiež skutočnosť, že žalovaný mesačne žalobcom uplatnený nárok od februára 2020
pravidelne spláca. Vzhľadom na uvedené považoval splátky vo výške 25 eur za primerané s tým, že
zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O

náhradetrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§256ods.1C.s.p.apriznalžalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. s prihliadnutím aj na zastavenie
konania, ktoré procesne zavinil žalovaný.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach

vo výške 25 eur mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. má možnosť neurčiť paričnú lehotu alebo určiť paričnú
lehotudlhšiuakotridniavšakvýlučnevodôvodnenýchprípadoch(niesplátky),spoukazomnajudikatúru

odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.5.2017, sp.zn. 11Co/91/2017, rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 19.6.2019, sp.zn. 15Co/87/2019 a rozsudok Krajského súdu
Trenčín zo dňa 17.4.2019, sp.zn. 19Co/163/2018). Namietal, že súd prvej inštancie priznaním možnosti
plnenia dlhu v splátkach po 25 eur postupoval v rozpore so zákonom. Uviedol, že namiesto určitej
sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol žalovaný touto formou za porušenie

zmluvy „odmenený“, s tým, že pri takto určenej splátke bude splácať iba istinu viac než 4,5 roka, a to
dokonca za výhodnejších podmienok ako boli dohodnuté v úverovej zmluve, keďže splátka v zmysle
zmluvy predstavovala 29,92 eur. Konštatoval, že výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných
povinností,niejevsúladesospravodlivouochranouporušenýchprávzakotvenouvC.s.p.aniejemožné
prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho

pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote, pričom právo žalobcu nemôže byť porušené len preto,
že žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný ich plniť. Mal za to, že výška
priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky
sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie
k odstráneniu právnej neistoty. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.3.2013,

sp.zn. 7Cdo/116/2012 konštatoval, že hľadiská pre úvahu súdu o povolení splácať dlh v splátkach
sú osobné a majetkové pomery strán, výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného,
prejavená snaha o plnenie záväzku žalovaným, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania, doba, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s
tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Podľa jeho názoru v danom

prípade neboli naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu,
ako aj ľahostajný prístup žalovaného k plneniu si svojich zmluvných povinností. Zdôraznil, že plnenie
v splátkach je výnimočné oprávnenie a ide o osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane
zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa s tým, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu
v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť svoj záver. Poukázal v tejto súvislosti na aktuálnu judikatúru

(rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.3.2017, sp.zn. 24Co/322/2016, uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 28.5.2018, sp.zn. 23Co/392/2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.5.2017,
sp.zn. 8Co/135/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 19Co/157/2017,
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.2.2017, sp.zn. 7Co/33/2017). Na základe uvedenéhožiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
žalovaného na zaplatenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný v podaní nazvanom „Odvolanie“, ktoré odvolací súd podľa obsahu vyhodnotil ako vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho situácia sa nezmenila, dokonca prišiel o zamestnanie dňa
31.10.2020 a evidoval sa na úrade práce od 1.11.2020 do 1.12.2020. Zároveň uviedol, že prácu si
následne našiel iba na dohodu o pracovnej činnosti od 1.12.2020 do 30.11.2021 z dôvodu pandemickej
situácie a je ochotný splácať žalobcovi svoj dlh po 25 eur, viac nie je v jeho silách platiť.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
a medziach dôvodov podaného odvolania vo vzťahu k časti napadnutého výroku I. rozsudku (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená
na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné, ako len
spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta v ust. § 232 ods. 4 C.s.p.

7. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t.j. na základe zistení
potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho-ktorého konkrétneho prípadu. Pri úvahe o určení
lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach
musí súd ex offo prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto

spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa (čo súd zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť,
že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.

8. Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a

v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery súdu o tom, že je
na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, príp. že sa peňažné
plnenie má platiť v splátkach, teda priznanie takejto „výhody“ povinnému subjektu musí byť vždy náležite
odôvodnené (viď. R 126/1966, R 67/1966).

9. V prejednávanej veci prvoinštančný súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v
splátkach vo výške 25 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc nasledujúcim
mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní zohľadnil sociálnu a finančnú situáciu
žalovaného s poukazom na výšku životného minima a tiež pravidelné splácanie dlhu žalovaným.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu týkajúceho sa povolenia
splácať dlh v splátkach. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že žalovaný pravidelne splácal zmluvne dohodnuté splátky od 10.9.2015 do
27.8.2018, následne svoj dlh prestal splácať v dôsledku straty zamestnania s tým, že od februára 2020

opätovne začal dlh splácať vo výške, ktorú mu umožnila jeho finančná situácia. Skutočnosti týkajúce sa
príjmu a výdavkov žalovaného ako aj splácania dlhu boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi.

11. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu ohľadne dôvodov, pre ktoré umožnil žalovanému
splácať žalovanú istinu vrátane jej príslušenstva, je možné dovodiť, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z

preukázaných tvrdení žalovaného o jeho nepriaznivej finančnej situácii, keď preskúmaním majetkových,
zárobkových a osobných pomerov žalovaného zistil, že žalovanému po odpočítaní nutných životných
nákladov a pravidelných splátok ostane suma vo výške životného minima. Berúc do úvahy ochotu
žalovaného splácať dlh, ktorý od februára 2020 pravidelne splácal žalobcovi podľa svojich možností, je
odôvodnené povolenie platenia dlhu s príslušenstvom žalovaným v splátkach. Nemožno sa stotožniť s

argumentáciou žalobcu o ľahostajnom prístupe žalovaného k plneniu si svojich zmluvných povinností
s ohľadom na stratu zamestnania žalovaného, ktorá bola dôvodom nesplácania dlhu žalovaným.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené okolnosti na strane žalovaného odôvodňovali aj rozvrhnutie
uhradenia priznaného peňažného plnenia v splátkach na dlhšie obdobie, presahujúce súdnou praxouzaužívanú dobu (troch rokov), keby berúc do úvahy ťaživú finančnú a sociálnu situáciu žalovaného, nie
je mu poskytnutá výhoda zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu, keď žalovaný
je aj v danom prípade vystavený riziku straty výhody splátok v prípade omeškania so splácaním čo i len

jednej splátky alebo jej časti. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o neprimeranosti
výhody poskytnutej žalovanému z dôvodu, že výška povolenej splátky je nižšia ako výška zmluvne
dohodnutej splátky, keďže práve nepriaznivá finančná a sociálna situácia žalovaného bola a je dôvodom,
pre ktorý žalovaný prestal splácať dlh v zmysle podmienok stanovených v zmluve. Naopak, na strane
žalobcu neboli zistené žiadne okolnosti týkajúce sa majetkovej a finančnej situácie, ktoré by mohli viesť

k zamedzeniu povolenia splácať dlh v splátkach. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia zohľadnil všetky skutočnosti uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR zo dňa 18.3.2013, sp.zn. 7Cdo/116/2012, na ktoré poukázal žalobca.

12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj

správne právne posúdil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
vyhovujúceho výroku I. rozsudku, ktorým umožnil žalovanému uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255

ods. 1 a 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).