Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010192
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5613010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. apríla 2017 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného S. D. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/90/2013
zo dňa 5.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný S. D., rod. F. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. na
tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu
bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaný bol

na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný sám, i prostredníctvom obhajkyne. Sám v
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že toho času si vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 36
mesiacov a žiada Krajský súd v Žiline, aby túto skutočnosť zohľadnil.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručené dňa 19.12.2016, odvolanie písomne
odôvodnilprostredníctvomobhajkyne.Uviedol,žeodvolaniepodávaprotivýrokuotreste.Trest,ktorýmu
bol uložený za uvedený prečin sa mu vzhľadom na okolnosti, za ktorých tento spáchal, zdá neprimerane
vysoký. Súd vychádzal len z jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a nezobral do úvahy
tú skutočnosť, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a majetkových pomerov (§ 36
písm. h/ Tr. zák.). Taktiež nemusel prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Ďalej

dôvodil tým, že si uvedomuje, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Jeho
finančné možnosti a majetkové pomery mu však neumožňovali uhrádzať súdom stanovené výživné na
jeho dve maloleté deti R. a S.. Bol dlhodobo nezamestnaný, prácu si hľadal aj v Čechách. Z roboty,
ktorú si našiel nakoniec musel odísť, pretože mu zamestnávateľ neplatil. Situáciu mu skomplikovali aj
zdravotné problémy v roku 2015, kedy nemohol 7 mesiacov vykonávať fyzickú prácu. Žije s družkou
I. J., s ktorou má dve deti, a to 4-ročnú dcéru I. a 5-ročného syna J.. V Českej republike má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. A., ktorý má 10 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, ktorý si aktuálne vykonáva, považuje za trest dostatočný a výchovný. Z tohto dôvodu sa mu
zdá teraz uložený trest ako neprimeraný. Vo výkone trestu momentálne nie je zaradený do práce a
čím dlhšie bude vykonávať nepodmienečný trest, tým budú horšie jeho možnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom. Na záver citoval ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v časti, v ktorej mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s

tým, že rozhodne o treste kratšieho trvania.Príslušný prokurátor sa k dôvodom písomne podaného odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný S. D., i jeho obhajkyňa trvali na písomných dôvodoch odvolania, i

na návrhu v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že
by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom avšak nie je dôvodné.

Z obsahu predloženej veci, najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.12.2016 je zistiteľné,
že obžalovaný S. D. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení o jeho právach

i podľa § 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie o priznaní viny ku skutku právne kvalifikovanom ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. spáchaný do podania
obžaloby, t.j. do dňa 5.6.2013. Následne konajúci prvostupňový súd uvedené vyhlásenie obžalovaného
postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a tiež rozhodol, že podľa § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie
v rozsahu priznania obžalovaného nevykoná. Z tej istej zápisnice o hlavnom pojednávaní je zistiteľné,

že prvostupňový súd vykonal dokazovanie súvisiace s ďalšou časťou konania obžalovaného, právne
kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák.
spáchaný do 10.8.2016, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky vo veci Okresného
súdu Spišská Nová Ves.

Takýto postup prvostupňového súdu bol správny a zákonný. Správny a zákonný bol i záver
prvostupňového súdu o vine obžalovaného, keď jeho konanie právne posúdil ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu prvostupňový súd zrozumiteľne, dostatočne a so znalosťou veci
odôvodnil.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
výroku o treste, okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a pri plnom
uplatnení všetkých základných zásad trestného konania. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom,
záver prvostupňového súdu, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a

zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr.
zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. zodpovedá stavu veci a zákonu. Rovnako je
správny a zákonný záver prvostupňového súdu, že tento skutok spáchal obžalovaný S. D..

Pokiaľideovýrokotreste,krajskýsúdzistil,žeprvostupňovýsúdpriukladanítrestudôslednepostupoval

v zmysle § 34 Tr. zák., ktorý pojednáva o základných zásadách ukladania trestov. Trest tak, ako bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa je v súlade so zákonom a aj krajský súd ho považuje za
primeraný,zákonnýaspravodlivý.Okresnýsúduloženietrestuodôvodnilvyčerpávajúcimadostatočným
spôsobom, a preto v podrobnostiach odvolací súd na tieto dôvody napadnutého rozsudku poukazuje s
tým, že si ich v plnom rozsahu osvojuje.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej
aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo
páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany

práva a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto

úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí
jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy
v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, chráneným záujmom spoločnosti,
štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.Obžalovaný S. D. má v odpise registra trestov 13 záznamov pre rôznu trestnú činnosť. Pre taký istý
skutok, t.j. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. bol odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/95/2006 zo dňa 5.12.2006, kedy mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý si vykonal dňa 20.7.2007. Za taký istý skutok bol
odsúdený i rozhodnutím Okresného súdu Kolín na území Českej republiky, kedy mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu a určením skúšobnej
doby do 21.10.2017. Aktuálne si vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol uložený

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 4T/179/2012 zo dňa 16.10.2012. Uvedený trest
nastúpil dňa 10.8.2016. V registri priestupkov má zaznamenané dva priestupky, naposledy sa dopustil
priestupku na úseku občianskeho spolunažívania v roku 2016. Pokiaľ ide o jeho správanie vo výkone
trestu odňatia slobody z hodnotiacej správy väznice vyplýva, že toto jeho správanie je na požadovanej
úrovni.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne prihliadal na existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§36písm.l)Tr.zák.,atožesakspáchaniutrestnéhočinupriznalatrestnýčinúprimneoľutoval.Rovnako
správnevyhodnotilakopriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Tr.zák.túokolnosť,žeobžalovanýbolv
minulosti odsúdený. Potom mal prvostupňový súd možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v
základnej trestnej sadzbe pri ustanovení § 207 ods. 3 Tr. zák., t.j. v rozpätí od 1 roka až na 5 rokov. Záver

prvostupňového súdu, že obžalovaný je osoba, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom je
správny a ničím nespochybniteľný. Obžalovaný sa teraz súdeného skutku dopustil v priebehu plynutia
skúšobnej doby určenej rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 4T/179/2012 a tiež v
skúšobnej dobe určenej rozhodnutím Okresného súdu Kolín. V podstate si riadne vyživovaciu povinnosť
neplnilnadetiR.aS.skoro10rokov,atoanivminimálnomrozsahu.Akobžalovanývodvolanípoukazuje

na iné vyživovacie povinnosti, a to na vyživovaciu povinnosť voči dcére I., synovi J. a ďalšiemu synovi na
území Českej republiky N. A., krajský súd rovnako ako prvostupňový súd je toho názoru, že existencia
týchto vyživovacích povinností svedčí o jeho nezodpovednosti k rodičovským povinnostiam nielen k
deťom R. a S., ale aj k deťom, na ktoré poukazuje. Argument obžalovaného, že prvostupňový súd mal
pri výmere trestu zohľadniť, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a majetkových

pomerov (§ 36 písm. h/ Tr. zák.) považuje odvolací súd za nenáležitý. Vplyv tiesnivých osobných
alebo rodinných pomerov sa môže prejaviť napríklad pri vážnej chorobe páchateľa alebo niektorého
z jeho rodinných príslušníkov, pri rozvrate rodinného alebo manželského života, pri ťažkom hmotnom
postavení, pri existencii početnej rodiny, o ktorú nie je dostatočne postarané a podobne. Uvedené
tiesnivé osobné alebo rodinné pomery možno vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť len v prípade, ak si

ich obžalovaný nespôsobil sám. V konaní pred prvostupňovým súdom, ani v odvolacom konaní nebolo
preukázané, že by obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých, osobných a majetkových
pomerov tak, ako to uvádza v odvolaní. V ďalšom krajský súd uvádza, že objektívne zistená skutočnosť,
že obžalovaný má v odpise registra trestov 13 záznamov nemôže byť inak vyhodnotená ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Odvolacia výhrada obžalovaného, že prvostupňový súd na túto

priťažujúcu okolnosť nemusel prihliadať, je neakceptovateľná. Obžalovaný je osoba, ktorá sa opakovane
dopúšťa trestnej činnosti, nectí si zákon a nežije riadnym spôsobom života.

Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života, povahu
a charakter teraz spáchanej trestnej činnosti iný trest ako nepodmienečný u neho neprichádzal do úvahy.

Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky uložený v strede zákonnej trestnej sadzby tak, ako mu bol
uložený súdom prvého stupňa, je nielen zákonný, ale i spravodlivý. Správny a zákonu zodpovedajúci
je i výrok o zaradení obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Tento zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Keďže obžalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, krajský súd jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.