Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7711210627.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu JUDr. Q. M., nar. X.
XX. XXXX, bytom U.. P.Y. XXXX/XX, P. proti žalovanému P. F., X. Q. Y. H. X., Š. X, X, X, W., o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania vo veci je žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy, vo výške 50 000,- Eur spôsobenej
orgánmi štátu.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že „mimo zákona a mimo rozhodnutia súdu sociálni pracovníci Úradu
práce v P. - P., O., X. vyhotovili zápisnicu, dňa 10. marca 2008 a aj keď nemali stanovisko dotknutej
strany a druhého rodiča uvádzali neoverené a nepravdivé údaje a takúto zápisnicu predložili na
podpis maloletému dieťaťu - 7-ročnému, konkrétne maloletej Q. P., nar. XX. X. XXXX. Úmyselne
zavinili protiprávnym konaním zásah do osobnostného práva na súkromie dotknutej osoby - žalobcu,
difamujúcimi úradmi. Takéto úmyselné konanie permanentne zasahovalo súkromie žalobcu, jeho rodiny
a súkromný život, jeho rodinnú väzbu. Súdy SR prejudikovali, že pravdivosť difamujúcich tvrdení musí
preukázať ich autor a šíriteľ. Dňa 19. marca 2010 sociálni pracovníci Úradu práce -v P. - X. a X. aj napriek
tomu, že boli zrozumiteľne vyzvaní, aby do bytu žalobcu nevstupovali a išli preč, lebo boli podgurážení
alkoholom, z úst im bolo cítiť alkoholický zápach, X. sa vrátil a drzo sa ďalej tlačil do bytu, násilím sa mu
to podarilo, atakoval majiteľa a jeho priateľku, pritom celú situáciu sledovalo 2,5 ročné dieťa - maloletá
U. M.Á.. Žalobca v podanom návrhu namietal úmyselné protiprávne konanie sociálnych pracovníkov,
ktorí pod vplyvom alkoholu stratili mieru ovládania sa a slušnosti, čo im bránilo vec citlivo vyriešiť,
keďže prítomné bolo maloleté dieťa rodičov, ktorých byt navštívili. Konanie štátu cez zamestnancov voči
žalobcovi považuje žalobca v oboch prípadoch za nezákonné, v príčinnej súvislosti s prejudikovanými
difamujúcimi tvrdeniami z hľadiska pravdivosti ich obsahu v rovine dôkazu. Dieťa nemá zo zákona nijaký
podpisový vzor, pravdivosť jeho výrokov je pochybná z toho, že vychádza už z tvrdení jej „chorého otca“.
Príčinná súvislosti takéhoto protiprávneho konania so vznikom nemajetkovej ujmy spočíva aj v tom,
že zásahom do súkromia bola žalobcovi permanentne narúšaná rodinná väzba. Osočovaním, že bol
vyhodený z niekadiaľ, mu vznikla ujma ako právnikovi v pracovnej oblasti. Došlo aj k priamemu zásahu
do súkromia, atak v byte, doma, kde žije s priateľkou a maloletou dcérou, zo strany úradníka štátu.
Takéto konanie žalobca považuje za neospravedlniteľné, arogantné, šokujúce, kriminalizujú dotknutú
osobu. Sú v príčinnej súvislosti s následkami, aké spôsobili žalobcovi v súkromí“. Žalobca za každý
nesprávny úradný postup štátu voči nemu požaduje po 25 000,- Eur, spolu 50 000,- Eur s dôvodnením,
že každý má právo na slušné správanie štátu a jeho úradníkov. Vo svojej žalobe ďalej poukázal na to, že
„niektorí sudcovia si uzurpujú od štátu svojimi žalobcami slušnosť a aj svoje platy a sami si túto slušnosť

vysudzujú a na odškodnení si nadelili po 100 000,- Eur. Sudca F. zo Ž. za články v bulvárnom časopise
vysúdil odškodnenie 17 miliónov Sk, pritom súdi ďalej a poberá plat. Nikto z nich o prácu neprišiel, kým
o ňom sudcovia P. súdu roky šíria difamujúce údaje, že je pokutník, aj keď bol živnostníkom. Preto výšku
svojho odškodenia vo forme nemajetkovej ujmy 50 000,- Eur považuje za primeranú k daným postupom
štátu“. Tiež zdôraznil, že žalovaného požiadal o predbežné prejednanie žiadosti , ale žalovaný mu
odškodnenie nepriznal. Domáhal sa preto zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur a uplatnil
si náhradu trov konania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom
vyjadrení žalovaný uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom vo svojej žalobe sú nepodložené,
založené na subjektívnom hodnotení práce a pracovníkov ÚPSVaR v P., na jeho pocitoch a
nepodložených dohadách. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR P. sa v tomto prípade jednalo o štandardný
postup pracovníkov oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, keď sa na základe
telefonického kontaktu za účasti otca maloletej Q. P. - P. P., nar. XX. X. XXXX a starej matky Y. U.
dostavila na úrad aj maloletá Q. P., nar. XX. X. XXXX, ktorá je dieťaťom pani U. P.. Maloletá bola
prítomná spolu so svojim otcom a starou mamou a primerane svojim schopnostiam sa vyjadrila k svojmu
vzťahu s matkou. Ešte dňa 24. 10. 2007 bol podaný návrh na zverenie maloletej Q. otcovi P. P.. Žalobca
nie je ani otcom maloletej, ani účastníkom konania vo veci zverenia do osobnej starostlivosti maloletej,
ani jej zákonným zástupcom. Tvrdenia o nepravdivých údajoch v úradnom zázname sú nepodložené
a právne irelevantné. Spôsob vedenia šetrenia, postup úradníkov, bol v súlade so zákonom a internými
predpismi tak, aby bol hájený a chránený záujem maloletej s ohľadom na jej vek. Z vyjadrenia žalovaného
ďalej vyplýva, že dňa 19. 3. 2010 sa za účasti pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately P.. X. a W.. X. uskutočnilo na základe požiadavky OS P. šetrenie rodinného a výchovného
prostredia u pani P. U., nar. XX. XX. XXXX, družky žalobcu. Uvedené šetrenie sa týkalo maloletej Š.
F., nar. XX. XX. XXXX - najstaršej dcéry pani P. a nie maloletej Q. P., nar. XX. X. XXXX. Š. F. bola
zverená rozsudkom Okresného súdu X. A. Q., sp. zn. XX F. XXX/XXXX zo dňa 31. 10. 2008 do osobnej
starostlivosti svojho otca, H. F.. Pred dverami bytu žalobcu zamestnanci ÚPSVaR P. oboznámili pani
P.O., v akej veci a za akým účelom chcú vykonať šetrenie. Táto uviedla, že nie je možné sociálne
šetrenie vykonať, nakoľko ona nie je vlastníčkou bytu a ani nemá trvalý pobyt na uvedenej adrese. Tento
rozhovor prebiehal na chodbe v spoločných priestoroch bytového domu. Následne pani P. vošla do bytu,
dvere zatvorila a nechala pred dverami maloletú dcéru. Po krátkej dobe sa vrátila s fotoaparátom a
chcela vyhotoviť fotografie s tým, „aby zamestnanci nemohli povedať, že tam neboli“. Zamestnanci toto
fotenie odmietli, odobrali sa na odchod s tým, že pani P. sa ich snažila po celý čas odfotiť a kričala,
že tam nemajú čo robiť. Pracovníci na toto správanie žiadnym spôsobom nereagovali a pokračovali
v ceste. Podľa vyjadrenia pracovníkov ÚPSVaR P. k žiadnym slovným, či dokonca fyzickým útokom
nedošlo. Žalobca podľa vyjadrenia ÚPSVaR P. ani nebol prítomný pri tomto šetrení, takže nemôže tvrdiť,
ako šetrenie prebiehalo, ani že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu a že sa násilným spôsobom
snažil dostať do bytu. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR P. ide o nepodložené, nepravdivé tvrdenie a obvinenie
žalobcu. Dňa 8. 8. 2010 bol ÚPSVaR P. doručený list žalobcu „žiadosť o zmluvnú spoluprácu so štátom
- Úradom práce, soc. vecí a rodiny P. ako SZČO“. V závere tejto žiadosti obvinil žalobca neurčených
zamestnancov ÚPSVaR P. z násilného vzniknutia do bytu, požitia alkoholických nápojov a zaujatosti.
V odpovedi na túto žiadosť (list č. 011436/2010) ÚPSVaR P. písomne vyzval žalobcu, aby v prípade,
že disponuje informáciami o neodbortnom, neprofesionálnom prístupe zamestnancov ÚPSVaR P., či
dokonca násilníckych postupoch, tieto informácie konkretizoval a aby uviedol, ktorí pracovníci, kedy, kde
a v ktorých prípadoch postupovali zaujate a násilnícky, aby Úrad práce, soc. vecí a rodiny v P. mohol
vykonať šetrenie vo veci. Žalobca list prevzal dňa 30. 9. 2010.

Žalovaný zdôraznil, že úradným postupom je postup orgánov štátu, súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej)
moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. V nadväznosti
na výklad, podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie
pravidiel, predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti a to aj pri
takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Rozhodovanie o náhrade škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou, ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, keď škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup orgánu štátu musí byt teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V tejto súvislosti žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom zamestnancov Úradu práce, soc. vecí a rodiny v P.. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkaznými listinami, oznámením o výsluchu predbežného
prerokovania žiadosti, zo dňa 20. 7. 2011 pod číslom 7557/2011-IV/6, 31297/2011 žalovaného
adresované žalobcovi, písomným vyjadrením žalobcu, žalovaného, videozáznamom, ako aj ďalšími
dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil tento stav veci.

Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 21. 2. 2012. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil,
svoju neprítomnosť neospravedlnil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal riadne a včas,
dňa 14. 2. 2013, na pojednávanie sa dostavil iba žalovaný v zastúpení U.. T. Ď., štátnou zamestnankyňou
Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 26. marca 2013, žalobca sa pojednávania znovu
nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 8. 3. 2013, svoju neúčasť ospravedlnil deň - pred
pojednávaním dňa 25. 3. 2013 s tým, že vzniesol námietku zaujatosti tunajšieho súdu, ktorý svojim
postupom poškodzuje jeho ústavné práva. Znovu sa pojednávania zúčastnil žalovaný v zastúpení U..
T. Ď..

Tunajší súd, z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti zo strany žalobcu spis predložil na rozhodnutie o
námietke zaujatosti Krajskému súdu v Košiciach, ktorý vrátil vec tunajšiemu súdu s odôvodnením, že
neboli zistené žiadne vady v postupe konajúcej sudkyne a podľa článku 48 ods. 1/ prvej vety Ústavy
Slovenskej republiky pod číslom 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov nie je možno
nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Po vrátení veci súd vytýčil nový termín pojednávania na deň
11. 6. 2013.

Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, v deň pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť. Rovnako aj
žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní potom, keď sa dozvedel, že žalobca sa pojednávania
znovu nezúčastní. Súd opäť odročil pojednávanie na deň 27. júna 2013 s tým, že žalobca bol predvolaný
pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a zároveň pod hrozbou rozhodnutia veci v jeho neprítomnosti,
s tým, že pokiaľ žalobca svoju neúčasť neospravedlní z dôležitého dôvodu, súd rozhodne na základe
doteraz predložených dôkazov.

Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, žalovaný však svoju neúčasť ospravedlnil a z dôvodu
hospodárnosti konania súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti s poukazom aj
na tú skutočnosť, že predchádzajúcich pojednávaní sa zúčastnil, vyjadril sa k návrhu žalobcu a naďalej
trval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca opätovne napriek tomu, že predvolanie prevzal dňa
19. 6. 2013, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2/ O. s.
p. pokračoval v konaní a vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd po oboznámení sa s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu dospel k tomu záveru, že
žaloba je zmätočná, nezrozumiteľná, nejasná, z predmetnej žaloby nie je zrejmé, na základe akej
skutočnosti sa žalobca domáha nemajetkovej ujmy, keďže žalobca, ako je zrejmé z dôkazných listín,
nie je ani aktívne legitimovaným v predmetnom spore, keďže nie je ani otcom maloletej, ani účastníkom
konania vo veci zverenia do osobnej starostlivosti maloletej, ani jej zákonným zástupcom a naviac,
nebol prítomný ani pri samotnom šetrení, ktoré v žalobe opisuje. Jeho tvrdenia sú nepodložené,
založené len na jeho subjektívnom hodnotení práce pracovníkov Úradu práce, soc. vecí a rodiny v P.,
keďže sporné šetrenie opísal len na základe vyjadrenia pani U. P. a preto nie je možné na základe
nepodložených dohád žalobcu považovať žalobu za dôvodnú. Naopak, predmetná žaloba je zmätočná
a nie je žalobcom preukázaná žiadna škoda, ktorá by vznikla následkom škodovej udalosti. Nie je
preukázaný ani nesprávny postup orgánu štátu, ktorý mal spôsobiť škodu a tým nie je preukázaní
ani vzťah príčiny a následku, súvisiaci so vznikom škody. Naviac, žalobca sa doposiaľ nedostavil ani
na jedno pojednávanie, na ktorom by prípadne predložil dôkazy, potvrdzujúce jeho tvrdenia, prípadne
odstránil nejasnosti a zmätočnosť žaloby. Ani do spisu doloženým videozáznamom nie sú preukázané
tvrdenia žalobcu, keďže obsah disku je prázdny resp. nie je možné ho otvoriť.

Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania žiadosti vyplýva, že žalovaný - Ministerstvo práce,
soc. vecí a rodiny SR po posúdení podkladov, ktoré boli predložené k žiadosti, ako aj z podkladov z úradu
práce žalovanému oznámil, že v rámci predbežného prerokovania jeho žiadosti nebude odškodnený.
Predbežné prerokovania náhrady škody na ústrednom orgáne štátnej správy nie je správnym konaním
a preto sa nevydáva rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné podať opravný prostriedok.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca zostal v konaní nečinný, nepredložil
žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, na ktoré poukázal, preto súd návrh žalobcu pre neunesenie
dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol, keď žalobu považoval za nedôvodnú, neopodstatnenú,
naviac zmätočnú.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní žalobca nie
je ani aktívne legitimovaný, ako je aj vyššie uvedené, keďže nebol prítomný ani pri samotnom šetrení,
ktoré napáda a preto ani nie je zrejmé, na základe čoho sa domáha odškodnenia, resp. nemajetkovej
ujmy. Žalobca nepreukázal, že mu žalovaný spôsobil nemajetkovú ujmu zásahom do jeho súkromia a z
predmetnej žaloby ani nie je zrejmé, na základe čoho si uplatňuje nemajetkovú ujmu - 2 x po 25 000,-
Eur, spolu 50 000,- Eur. Pokiaľ sa žalobca predmetnou žalobou domáha práva na ochranu osobnosti a
v súvislosti s tým primeraného zadosťučinenia a pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie tak
práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v súvislosti s ustanovením § 13 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v tejto súvislosti treba poukázať na to, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by
prichádzala do úvahy a to, ak by bola preukázaná „ujma“, ako aj „okolnosti“, za ktorých k porušeniu
došlo. Musel by mať súd preukázané, že sú tu okolnosti, preukazujúce, že v konkrétnom prípade
nestačí zadosťučinenie a to z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých
žalobcovi, vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a v spoločnosti. Keďže žalobca v predmetnej veci
nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím si nesplnil nielen svoju dôkaznú
povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1/ O. s. p. a § 120 ods. 1/ O. s. p., ale ani povinnosť
tvrdenia, vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1/ O. s. p., súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O. s. p., keď žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný,
si neuplatnil náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože
žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, ani nevzniklo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak
v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť a po uplynutí
lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.