Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720202556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou B.. T. B. Z. A. Ž.: Q. C., A..P..U.., A. A. G. XXXX/XX, XXX XX, K. K., T.:

XX XXX XXX, O. Ž.: X.Z. Š.Á., G.. XX.X.XXXX, K. Z. A. XX, XXX XX Z. A., U. A., X. B. Š., G.. XX.X.XXXX,
K. Z. A. XX, XXX XX Z. A., U.Q. A., U. O. J.: B.. B. B. M.., Q. A. A. Q. P. G. XX, XXX XX K., U. J. X
XXX,- €. A. O. E.

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/rade a v 2/rade m á j ú voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré
budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1600,- €

s 5 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že bol výlučným vlastníkom nehnuteľností k. ú. Z. A., vedených na LV č.
XXX, a to domu s.č.XX, na ul. E., postavený na pozemku KN C, parcela č. XXX, parcely KN C
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 m2 a parcely KN C č. XXX - záhrada, o
výmere 191 m2. Tieto nehnuteľnosti neskôr predal spoločnosti I. C., A..P..U... Vklad bol povolený
dňa 13.6.2019. Predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe úspešnej dobrovoľnej dražby
konanej dňa 29.1.2018, kde ako predchádzajúci vlastníci boli žalovaní, a ktorí boli úpadcami v konkurze.

Termín odovzdania nehnuteľnosti bol určený na deň 28.2.2018. Úpadca žiadnym spôsobom nenamietal
dražbu, ale rovno podal žalobu na jej neplatnosť. Vec bola právoplatne skončená, a tiež vydané
neodkladné opatrenie. Povinnosť žalovaných odovzdať nehnuteľnosť vyplývala nielen zo zákona o
dobrovoľných dražbách, ale aj zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom jej nevydaním sa
dopustili trestného činu marenia konkurzného konania. Žalobca sa snažil so žalovanými ohľadom
odovzdania nehnuteľnosti komunikovať, tí to však odmietali, na sms správy nereagovali. Žalobcovi
konaním žalovaných vznikala každý mesiac škoda a ušlý zisk, ktorý spočíval v možnosti nehnuteľnosť

prenajať za trhovú cenu, preto sa domáha plnenia bez právneho titulu súdnou cestou. Vlastníkom
nehnuteľnosti bol od 29.1.2018 do 13.6.2019. Žalovaní boli vyzývaní na odovzdanie nehnuteľnosti
výzvami zo dňa 28.2.2018 a 25.1.2019. Boli neoprávnenými držiteľmi, a preto žalobca má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Nehnuteľnosť užívali bez právneho dôvodu a neplatili žalobcovi
úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti, t. j. trhový nájom za mesiace september až december 2018
po 400,- € mesačne, spolu teda 1600,- €.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe túto považovali za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť. Uviedli,
že, žalobca neuvádza, ako ich konanie mu znemožnilo dom prenajať a neuvádza stav nehnuteľnosti, o
ktorej potenciálny prenájom sa jedná. V zmysle uvedeného zákona o dobrovoľných dražbách je zrejmé.
že na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má vplyv už samotný príklep licitátora a nieprotokol o odovzdaní nehnuteľností. 0 skutočnosti, že sa žalobca stal na základe príklepu vlastníkom
nehnuteľnosti svedčí aj to, že bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.
ú. Z. A.. Preto samotný protokol a odovzdaní nehnuteľnosti nemá na nadobudnutie vlastníckeho práva

žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam žiaden vplyv. Žalobca nijako nepreukázal, akým konkrétnym
konaním malo dôjsť zo strany žalovaných k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva spojeného s
nakladaním s nehnuteľnosťou, keďže ju údajne nemohol prenajímať. Žalovaní žiadnym spôsobom
neužívali nehnuteľnosť a nebývali v nej. Samotné tvrdenie, že žalobcovi bolo obmedzené nakladanie
s nehnuteľnosťou (a teda prenajatie nehnuteľnosti) vyvracia aj to, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca

na trhu predal. Ak by naozaj došlo k obmedzovaniu jeho vlastníckych práv tak ako to tvrdí, nebolo by
ani možné (resp. minimálne sťažené), aby došlo k predaju nehnuteľnosti. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v čase keď bol vlastníkom nehnuteľnosti, užívali žalovaní nehnuteľnosť a taktiež
nepodložil svoje tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti a s tým spojeným nárokom na sumu 1.600,- Eur
žiadnymi dôkazmi. Napriek tomu sa domáha súdnou cestou, aby mu žalovaní zaplatili sumu vo výške
1600,- Eur z titulu údajného, ale nepodloženého bezdôvodného obohatenia. Aj túto sumu si žalobca

určil iba na základe akéhosi výpisu zo stránky Bazoš.sk s aktuálnou ponukou nehnuteľností v obci
Z. A.. Žalobca žiada ako bezdôvodné obohatenie od žalovaných sumu vo výške 400,- € mesačne,
pričom neuvádza, akú časť nehnuteľnosti, resp. v akom časovom období mali podľa žalobcu žalovaní
užívať tak, aby bol žalobcov nárok dôvodný a preukázateľný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
ani bremeno tvrdenia, nakoľko nie je jasné aký nárok vlastne uplatňuje, keď žiada sumu vo výške 400,-

€ mesačne. V predmetnej nehnuteľnosti boli iba ponechané určité veci žalovaných. ktorých ani nebolo
veľké množstvo a zmestili by sa bez problémov do jednej technickej miestnosti. Veci sa nachádzali
v nehnuteľnosti na základe vydaného Uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. XXC/X/XXXX - XX,
ktoré uložilo neodkladným opatrením, aby sa Q. C. A..P..U.. zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich
k vyprataniu nehnuteľnosti. Žalobca sa nijako nevysporiadal s tým. aké veci mali žalobcovia uložené

v predmetnej nehnuteľnosti, koľko ich bolo, a či vôbec by mali nejaký dopad na to, aby sa dopustili
bezdôvodného obohatenia a teda, že mali nejakým spôsobom zabrániť v tom, že žalobca nemohol
nehnuteľnosť prenajať. Taktiež to neopodstatňuje podanie žaloby a domáhanie sa sumy I.600.- €,
ktorú ničím nepodložil. Žalobca nepreukázal, že mu konaním žalovaných mala reálne vzniknúť nejaká
škoda, ušlý zisk a dokonca malo dôjsť k obmedzeniu jeho vlastníckych práv. Žalobca v podanej žalobe

neuvádza. že by sa predmetnú nehnuteľnosť vôbec snažil prenajať a za akú sumu. Nedefinuje, akým
spôsobom mal teda dosiahnuť zisk z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti. Podľa vedomostí žalovaných
bola v danom čase nehnuteľnosť ako celok neobývateľná a žalobca v žalobe nevysvetlil, ako presvedčil
reálnych záujemcov o prenájom daného domu, aby sa doň nasťahovali. Žalobca nepreukázal, že by
nehnuteľnosť reálne na prenájom ponúkal. Chcel dom len predať. Konanie žalobcu, ktorý by sa snažil

prenajať nedokončený dom by bolo nelogické.

3. Na súdnom pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na podanej žalobe.
Uplatnil si nájomné za mesiace september až decembre 2018, za ktoré nemohol dom užívať. Vo veci
bolo podané trestné oznámenie, žalovaný ho vytlačil z dvora. O výsledku vedomosť nemal. Dom riadne

nemohol užívať a výška nájmu, ktorú si uplatňuje, je len akási priemerná resp. skôr nižšia suma, za
akú sa obdobné nehnuteľnosti prenajímajú. Len za 3-izbový byt si ľudia pýtajú nájomné 600,- eur a toto
je dom s 9 apartmánmi. Poukázal na zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, v ktorej sa nachádza
poznámka, že Š. dom neodovzdá až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby, a aj
po právoplatnom skončení dom neodovzdal. Až na základe neodkladného opatrenia potom umožnili

vstup niekedy v jeseni 2019. Pán Š. ho predtým opakovane vytláčal z dvora, keď sa tam chcel dostať,
keď žalobca vymenil zámok, on ho vymenil za svoj, volal políciu a mali tam uskladnené hnuteľné veci,
ktoré im žalobca vydal na jeseň 2019. Uviedol, že existuje nájomná zmluva medzi Q. C. A..P..U.. a I. C.,
A..P..U.., z ktorej je zrejmé, že I. C. si chcela dom prenajať za 400,- eur, túto zmluvu doloží. K nájomnej
zmluve doloží aj výpisy z účtu, nie je to fiktívna zmluva.

4. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení, nepreukázal ani len skutočnosť, že žalovaní predmetný dom užívali potom, ako
sa stal vlastníkom a v konečnom dôsledku žalobca ako zapísaný vlastník na LV alebo ako vlastník, ktorý
vlastníctvo vydražením nadobudol, mal iné právne prostriedky ako realizovať výkon svojho vlastníckeho
práva. Predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 1.3.2018, z ktorej je zrejmé, že žalovaní od tohto dátumu

mali zabezpečené bývanie na inej adrese. To, že žalovaní protokolárne neodovzdali dom, nemá žiaden
vplyv na realizáciu vlastníckeho práva žalobcu, ten to mohol riešiť prostredníctvom exekútora, keby
tam bývali, ale ani na toto nebol dôvod, pretože tam nebývali. Išlo o rozostavaný dom, to uviedol v
súvislosti s tým, že žalobca tvrdí, že je tam 9 apartmánov. Ak tam mal nejaké hnuteľné veci p. Š., to lenz toho dôvodu, že bolo vydané neodkladné opatrenie súdom. Právny zástupca mal za to, že žalobca
nikdy nemal záujem dom prenajať, ničím to nepreukázal, jeho cieľom bolo kúpiť výhodne v dražbe dom
a následne predať. Vec treba brať komplexne, dom teraz vlastní už štvrtá firma žalobcu. Vzhľadom

na termín konania dražby a dátum podania žaloby vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku,
keďže tento bol podaný po subjektívnej premlčacej dobe.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, zo Zápisnice o odovzdaní predmetu
dražby, z listu vlastníctva č. XXX pre okres O., obec a k. ú. Z. A., z sms komunikácie medzi stranami
sporu, z inzercie na stránke K..sk, z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými ako nájomcami a p. B.

C. ako prenajímateľom dňa 1.3.2018, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané,
že žalobca na základe dobrovoľnej dražby nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z.
A., a to to dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX, parcelu č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 475 m2 a parcelu č. XXX - záhrada, o výmere 191 m2. Titulom nadobudnutia
predmetných nehnuteľností teda bolo Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby G. XXX/XXXX zo dňa
29.1.2018, J. - XXX/XXXX - číslo zmeny XX/XXXX. Žalovaní následne podali podľa tvrdení strán sporu

žalobu o vyslovenie neplatnosti dražby, ktorá, ako vyplynulo z kontextu dokazovania bola zamietnutá,
príp. ju zobrali späť, v každom prípade nebolo vyslovené, že je dražba neplatná. Na návrh žalobcov,
tu žalovaných, ktorý bol súčasťou podanej žaloby, bolo vo veci tiež vydané neodkladné opatrenie,
ktorým Okresný súd Poprad uložil žalovanému v 4.rade, tu žalobcovi, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetných nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo

veci samej. Neodkladné opatrenie sa stalo vykonateľným dňa 1.3.2018. Po zrušení uznesenia Krajským
súdom v Prešove z dôvodu nedostatku procesných podmienok konať a rozhodovať v predmetnej veci
a po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, bola vec v zmysle § 43 ods. 1 C.s.p. s aplikáciou
§ 24 C.s.p. s poukazom na právny názor odvolacieho súdu postúpená vecne a miestne príslušnému
Okresnému súdu Prešov dňa 31.5.2018. Tieto údaje súd zistil z elektronického registra. Ako konanie

ďalej pokračovalo na Okresnom súde Prešov strany sporu neuviedli, súd sa len domnieva, vzhľadom k
tomu, že keďže, ako uviedol žalobca, hnuteľné veci, ktoré v nehnuteľnosti ostali, odovzdal p. Š. niekedy
na jeseň 2019, že dražba je platná a žalovaní mali povinnosť nehnuteľnosť vypratať. Čo a kde sa v nej
ešte nachádzalo, preukázané v konaní nebolo, ani to, či to nejako obmedzovalo realizáciu vlastníckeho
práva žalobcu. Žalobca síce tvrdil, že tak žaloba, ako aj neodkladné opatrenie sú právoplatne skončené,

avšak neuviedol kedy právoplatnosť nadobudli.
6. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

7. Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zamietol návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania predložením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou I. C., A..P..U.., ktorú spomenul

až na pojednávaní dňa 25.6.2021, a predmetom ktorej mal byť prenájom predmetných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k. ú. Z. A. za nájom vo výške 400,- €. Na predloženie takéhoto dôkazu
mal žalobca dosť času, žaloba bola podaná dňa 28.8.2020, a ak nie s ňou, mohol takýto dôkaz súdu
predložiť, keď mu súd doručil vyjadrenie žalovaných k žalobe (vo vyjadrení namietali, že neuniesol
dôkazné bremeno) a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril. Výzvu súdu s vyjadrením žalovaných prevzal

dňa 27.1.2021, nevyjadril sa vôbec. Naviac súd má za to, že keby takáto zmluva skutočne existovala v
čase podania žaloby, bol by ju predložil súdu priamo so žalobou, ako najsilnejší dôkaz a nepredkladal
by výpis zo stránky Bazoš.sk, obsahujúci 5 inzerátov iných ľudí (naviac 2 z nich sú totožné, len s
iným dátumom inzerovania). Tieto inzeráty určite nepreukazujú tvrdenie žalobcu, že chcel nehnuteľnosť
prenajať, ale nájomná zmluva pripojená k žalobe, ak v tom čase existovala, by dôkazom mohla byť.

Tá by bola relevantná aj v súvislosti s požadovaným ušlým ziskom v tomto konaní, keď tvrdí, že
nájomné bolo dohodnuté na 400,- €/mesiac. A ak žalobca mal reálneho nájomcu, vedel by presne
definovať svoj údajný ušlý zisk a nie tvrdiť, že je to len akási priemerná, skôr nižšia suma, za akú sa
takéto nehnuteľnosti prenajímajú. Súd má skôr za to, že tvrdenie, že v nájomnej zmluve bol takýtonájom dohodnutý prispôsobil žalovanej sume. Žalobca ani nevyvrátili tvrdenie žalovaných, že dom bol v
rozhodnomčasenedokončenýaneobývateľný.Toaleničnemenínaveci,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno ani ohľadom svojho tvrdenia, že žalovaní mu bránili v realizácii jeho vlastníckeho práva, resp.

ak áno, odkedy, dokedy, nakoľko od realizácie dražby do doby, kým žalobca dom predal, bola jednak
podaná vyššie uvedená žaloba na vyslovenie neplatnosti dražby a bolo tiež vydané tunajším súdom v
konaní XXC/X/XXXX uvádzané neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi, tam žalovanému v 4.rade bola
uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetných nehnuteľností
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Keďže súd nemá preukázané, kedy konanie o

vyslovenie neplatnosti dražby, vrátane neodkladného opatrenia bolo právoplatne ukončené, nemožno
relevantne ani posúdiť námietku premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaných. Až v prípade
(čo ale preukázané v konaní nebolo), že by aj po právoplatnom ukončení tohto konania boli žalovaní
naďalej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užívali, plynula by žalobcovi premlčacia doba na podanie
žaloby o náhradu škody, či vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd ale má za to, že uplatnený nárok
žalobcu (aj keď ho súd ako opodstatnený neuznal) premlčaný nie je. Žaloba bola súdu doručená

dňa 28.8.2020, vec bola tunajším súdom postúpená na Okresný súd Poprad dňa 31.5.2019, kedy
samozrejme právoplatne skončená nebola. Podľa názoru súdu, vzhľadom na prebiehajúce konanie XC/
X/XXXXžalobcovipremlčaciadobanauplatneniesvojhonárokuneplynula,neplynulaodtermínudražby,
ako to uvádza právny zástupca žalovaných, pretože v čase konania aj keby žalovaní nehnuteľnosť
užívali, žalobca mal súdom zakázané vykonávať úkony smerujúce k jej vyprataniu. V každom prípade

nepreukázal, že žalovaní aj naďalej, po právoplatnom skončení uvedeného konania, nehnuteľnosť
užívali, že mu bránili v realizácii jeho vlastníckeho práva a hlavne nepreukázal, že ju chcel skutočne
prenajať. Z inzerátu, ktorý predložili súdu žalovaní, a ktorí bol zverejnený na stránke Bazoš.sk dňa
22.9.2019, kedy už síce žalobca nebol jej vlastníkom, je zrejmé, že sa dom ponúkal na predaj (ako
apartmánový dom s piatimi apartmánmi, nie deviatimi, ako tvrdil žalobca) a na inzeráte je telefónne číslo

a meno T.. Žalovaní tvrdia, že telefónne číslo tam uvedené je číslo T. C., skutočného (oficiálne bývalého)
konateľa žalobcu. Či to tak skutočne je, súd vedomosť nemá, ale žalobca tieto tvrdenia žalovaných
nepoprel.

8. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má strana
sporuvprvomradepovinnosťtvrdenia,naktorúnadväzujeasktorousúvisípovinnosťoznačiťdôkazyna
preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou
konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci samej, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.
9. Teória procesného práva tak podmieňuje úspech sporovej strany v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
už spomínané ustanovenie § 132 C.sp. podľa ktorého je v žalobe nutné opísať pravdivo a úplne

rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uviesť žalobný návrh.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. aj povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu v spore nepriaznivé
rozhodnutie.
10. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencietýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy

na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom
rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným
spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p.(uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
11. Navrhovanie dôkazov súvisí s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia strany. Zmyslom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
ktorom spočíva na strane. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta do
dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti, lebo závisí od zistení z navrhnutých a zistených dôkazov.

Zmysel dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia práva na súdnu ochranu aj
vtedy, keď sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový
základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,
t.j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností.

12. Podľa § 451 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk).

14. Žalobca, ako už je vyššie uvedené, neuniesol dôkazné bremeno podľa hmotného práva, tak
nepreukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1600,- €, ktorá mu údajne mala
vzniknúť ako ušlý zisk ( strata na nájomnom), či by malo ísť o povinnosť žalovaných vydať mu v tejto

výške bezdôvodné obohatenie (žalovaný v konaní používal oba tieto pojmy) z dôvodu, že užívali bez
právneho titulu nehnuteľnosť, ktorá už bola v jeho vlastníctve.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.
, § 262 ods. 1
, 2 C.s. p.. Žalovaní mali v konaní
plný úspech, majú teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.O

výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).