Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202546
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719202546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu,
v spore žalobkyne: Z. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej
JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 897 951, proti
žalovanej: M. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Františkom
Vavráčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19C/18/2019-295
zo dňa 26.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu,
ktoré je jej žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníctva (prvý výrok) a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §137 písm. c) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“), §39, §40a, §124, §126 ods.1, §589 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), čl. 20 ods. 1,3 prvá veta zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
SR (ďalej len „Ústava SR“), §1 ods. 1, §7 ods. 4, §27 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom do 31.08.2002 (ďalej len „Zákon o ROEP),
§5 ods. 1, 3, §39, §41 ods.1, ods.2, §70 ods.1,2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „Katastrálny zákon“).
1.2 Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.05.2019 v znení jej doplnenia zo dňa 14.06.2019

domáhala voči žalovanej určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/1 k pozemkom v obci
E., katastrálne územie E., vedených v evidencii Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra „E“ parcela č. XXXX/X o výmere 2915 m2 - orná pôda
a pozemok - parcela registra „E“, parcela č. XXXX/X o výmere - 3069 m2 - orná pôda, s čím žalovaná
nesúhlasila.
1.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval skutkový stav, že žalobkyňa na základe
dedičstva sp.zn. D 1870/92 zdedila v katastrálnom území Krupina parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej

výmere 2915 m2 a na základe dedičstva sp.zn. D XXX/XX-X zdedila v katastrálnom území E. parcelu
EKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 3006 m2; aktuálne sú predmetné parcely vedené na LV č. XXXX pre
okres E., obec E., v katastrálnom území E., avšak s inými výmerami - parcela EKN č. XXXX/X 164m2
a parcela EKN č. XXXX/X 58m2 (listinné dôkazy na č.l. 13 -15).1.4 Z konečného rozhodnutia v katastrálnom konaní (č.l. 26-30) vyplýva, že pôvodné výmery parciel
EKN č. XXXX/X (2915 m2) a č. XXXX/X (3006 m2) boli zmenené (pri parcele č. XXXX/X na 164 m2 a
pri parcele č. XXXX/X na 58 m2) a to pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX v roku 1999 pri aktualizácii

údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území E.
s tým, že pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, bola vytvorená ešte nová (zvyšková) parcela EKN č. XXXX/
X o výmere 224 m2, ktorá bola spolu s parcelami č. XXXX/X a XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX. Pri
ROEP v roku 1999 tak boli parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené o časti, ktoré zasahovali
do parcely CKN č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo. Parcela CKN č. XXXX, ktorej sa

duplicita čiastočne týka (a aktuálne je evidovaná vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX pre k.ú. E.) bola
zapísaná pôvodne na LV č. XXX a ako jej vlastník bol pôvodne evidovaný A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel a vlastníctvo prešlo Osvedčením o dedičstve D XXX/XX, Dnot XX/XXXX (po zomrelom otcovi S.
Z. podľa D XXX/XX) na N. Z., nar. XX.XX.XXXX, a to napriek tomu, že predmetom dedičstva parcely
EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli.
1.5 Dňa 31.10.1996 N. Z. a P. K. s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu (č.l. 70-71), vklad ktorej bol

povolený pod V XXXX/XX, na základe ktorej manželia K. nadobudli za kúpnu cenu 410.000 Sk rodinný
dom so súpisným číslom XXXX v E., v lokalite D., spolu s radom pozemkov, medzi nimi aj s parcelou č.
XXXX o výmere 5708 m2. P. K. prenajal parcelu registra „C“ č. XXXX spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO:
31605109, ktorá minimálne od roku 2005 do roku 2013 za uvedený pozemok platila daň z nehnuteľností
(č.l. 143).

1.6 Kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2013 (č.l. 72-73), vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XXXX,
spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING odkúpila od P. K. viaceré pozemky, medzi nimi aj parcelu CKN
č. XXXX o výmere 5708 m2.
1.7 Následne kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 (č.l. 73 p.v a 74), ktorej vklad bol povolený pod
V XXXX/XX z 20.11.2013-1135/13, žalovaná nadobudla od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING za

kúpnu cenu 500 Eur jednu parcelu a to parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 a doposiaľ je vedená
na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. (č.l. 16) ako jej výlučná vlastníčka. Po nadobudnutí
vlastníckeho práva k týmto žalovaná ako prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o
nájme poľnohospodárskej pôdy s A. K. ako nájomcom (č.l. 81-82); v roku 2014 žalovaná vyzvala
žalobkyňu, aby na týchto parcelách nehospodárila. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu

sporné. Nájomný vzťah na parcelu CKN č. XXXX medzi žalovanou a A. K. trval až do 15.09.2018, kedy
bol ukončený výpoveďou z nájmu zo strany žalovanej (č.l. 83 p.v.). Od 01.01.2014 žalovaná platí daň
z nehnuteľnosti za parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 a k 20.12.2019 nemala žiadne nedoplatky
(č.l. 145).
1.8 Dňa25.06.2017podalažalobkyňanaOkresnýúradKrupina,katastrálnyodboržiadosťoprešetrenie

výmery parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X a o prešetrenie vlastníctva na parcele CKN č. XXXX (č.l. 8),
na základe čoho katastrálny úrad začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. V predmetnom
konaní nebolo zistené, že by existovala právoplatná listina, ktorou by sa od parciel EKN č. XXXX/X
a č. XXXX/X odčleňovala nejaká výmera, alebo že by sa výmera vôbec menila; úrad nenašiel žiadny
dokument, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyni bol doručený návrh ROEP a úrad nevedel preukázať, či

žalobkyňa mala možnosť na zmeny v dôsledku ROEP reagovať. Bolo len dohľadané, že žalobkyňa je
vedená v zozname platcov príspevkov na ROEP, kedy mala dňa 24.08.1998 zaplatiť 100 Sk. Konanie
bolo skončené právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu (č.l. 26-30), pričom samotný návrh
žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte bol zamietnutý a súčasne došlo na základe Záznamu
podrobného merania zmien č. 3455 (č.l. 22-25) v súbore popisných informácii katastra (a) k vytvoreniu

nových parciel „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2,
ktoré (b) sa previedli na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne a súčasne (c) sa na LV č. XXXX
pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. mala vyznačiť poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho
zákona o spochybnení hodnovernosti údajov zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktorá duplicita sa mala týkať časti parcely registra CKN č. XXXX

na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX a súčasne malo
ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia Kúpna zmluva V XXXX/XX a právne tituly nadobudnutia
dedičstvom D XXXX/XX resp. D XXX/XX-X). Odvolací orgán súčasne konštatoval, že pri parcelách EKN
č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje; vytvorenie parciel
EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX bolo potrebné z dôvodu zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva.

1.9 Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa okresný súd zameral najmä na tie
skutočnosti, ktoré boli medzi stranami sporné. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení
veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z viacerých dôvodov.1.10 Okresný súd zadefinoval duplicitu vlastníctva ako stav, ktorý z hľadiska teórie práva nemôže
nastať, avšak pri evidencii vlastníkov nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti k tomu evidenčne dochádza
vtedy, keď tá istá nehnuteľnosť je bez toho, aby išlo o podielové spoluvlastníctvo, evidovaná vo

vlastníctve dvoch alebo viacerých osôb a to buď v celom rozsahu, alebo čiastočne tak, že sa výmery
pozemkov prekrývajú. Zistenie duplicity vlastníctva má za následok spochybnenie hodnovernosti údajov,
zapísaných v katastri a to na základe poznámky podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona. Duplicita
vlastníctva vždy predstavuje existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe; okresný súd poukázal
na §137 písm. c) C.s.p., na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.12.2013, sp.zn. IV.ÚS 745/2013, nález

Ústavného súdu SR z 12.02.2013, sp.zn. III.ÚS 531/12, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
2Cdo 163/2005.
1.11 Okresný súd zdôraznil, či už ide o určovaciu žalobu s pozitívnym alebo negatívnym určením,
žalobca musí osvedčiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súčasne žalobný petit
musí byť musí byť určitý, vykonateľný; nehnuteľností musia byť v žalobe identifikované spôsobom
súladným so stavom, ako sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v súlade s Katastrálnym zákonom a jeho

vykonávacímipredpismi.Aksasportýkalenčastinehnuteľnosti,časťnehnuteľnostimusíbyťdostatočne
identifikovaná napr. geometrickým plánom.
1.12 Keďže sa v predmetnej veci žalobkyňa domáhala určenia jej výlučného vlastníctva k pozemkom v
obciE.,katastrálneúzemieE.,vedenýchvevidenciiOkresnéhoúraduKrupina,katastrálnyodbor,naliste
vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 2 915 m2 - orná pôda

a - parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 3069 m2, ktoré v súčasnosti nie sú takto evidované
v katastri nehnuteľností, pretože parcela EKN č. XXXX/X je evidovaná s výmerou 164 m2 a parcela
EKN č. XXXX/X je evidovaná s výmerou 58 m2, petit žalobného návrhu nie je správny a vykonateľný,
nie je v súlade so stavom evidovaným na liste vlastníctva ani so stavom v súbore popisných informácii
katastra, kde boli vytvorené ďalšie dve parcely - č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/

XXX o výmere 2724 m2. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 02.03.2010, sp.zn. 22Cdo
2028/2008 okresný súd konštatoval, že ak v žalobe uvedená výmera nezodpovedá skutočnosti, treba
uzavrieť, že takáto parcela nie je v katastri nehnuteľnosti evidovaná, teda nemožno určiť jej vlastníctvo;
vlastnícke právo k parcele vymedzenej inak, ako údajmi v katastri nehnuteľnosti, nemožno určiť - taká
parcela neexistuje.

1.13 Dôvodom podania žaloby bola duplicita vlastníctva, ktorá bola zistená počas Konania o oprave
chýb v katastrálnom operáte, pričom na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu v správnom konaní (č.l.
26-30) boli na základe Záznamu podrobného merania zmien č. XXXX (č.l. 22 - 25) v súbore popisných
informácii katastra nehnuteľností vytvorené nové parcely „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2
a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré boli prevedené na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech

žalobkyne a súčasne na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. bola vyznačená
poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti údajov, zapísaných na
oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Duplicita sa však týka len
časti parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/
XXX na LV č. XXXX - pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne o

duplicitu nejde (č.l.29 p.v.), ale žaloba smeruje voči žalovanej, ktorá nie je evidovaná ako vlastník týchto
parciel (EKN č. XXXX/X a XXXX/X): je evidovaná ako vlastníčka parcely CKN č. XXXX na LV č. XXXX
o výmere 5708 m2, z ktorej celkovej výmery sa len časť kryje (je duplicitne evidované jej vlastníctvo) s
pozemkami na LV č. XXXX pre k.ú. E.; duplicita sa však týka parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX,
ktoré boli evidenčne vytvorené v konaní katastra práve za účelom zadefinovania rozsahu duplicitného

vlastníctva. Pokiaľ odvolací orgán v katastrálnom konaní konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X
a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje a žalobkyňa sa predsa domáha
určenia vlastníctva k týmto parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktorých je podľa listu vlastníctva sama
vlastníčkou, nemá žalobkyňa na takomto určení naliehavý právny záujem a v tejto časti nie je žalovaná
ani pasívne vecne legitimovaná.

1.14 Okresný súd zamietol žalobu nielen z dôvodov, uvedených vyššie, ale aj z dôvodu (a nebolo
by možné vyhovieť ani pri právne perfektnom žalobnom návrhu), že vzhľadom na všetky okolnosti v
prejednávanej veci možno jednoznačne uzavrieť, že žalovaná nadobudla pozemok CKN parc. č. XXXX
na LV č. XXXX v dobrej viere, že ho nadobúda do vlastníctva od skutočného vlastníka. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.02.2013 sp.zn. 6 Cdo 71/2011, na Nález Ústavného súdu ČR z

02.10.2012sp.zn.I.ÚS3314/11anaNálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS151/2016
z 03.05.2017 a sp.zn. I.ÚS 549/2015-33 zo 16.03.2016.
1.15 Súd prvej inštancie považoval za nepochybne preukázané, že pôvodne značná časť z celkovej
výmery predmetného pozemku (aktuálne parc. č. XXXX na LV č. XXXX) bola vo vlastníctve žalobkyne (vrámciparcielč.XXXX/XaXXXX/X).Vdôsledku(nezákonného)postupuaúkonovkatastranehnuteľností
však - bez relevantných listín a podkladov- bola časť predmetných parciel duplicitne zaevidovaná ako
parcela č. XXXX (v tom čase na LV č. XXX) v prospech A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následne

zomrel a vlastníctvo k tejto parcele potom malo prejsť Osvedčením o dedičstva D XXX/XX, M. XX/
XXXX (a po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX) na N. Z., nar. XX.XX.XXXX a to napriek tomu,
že predmetom dedičstva parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli. Duplicita vlastníctva teda vznikla
v čase ešte pred uzavretím prvej kúpnej zmluvy (31.10.1996), na základe ktorej vlastníctvo k parcele
č. XXXX nadobudol P. K. s manželkou a to po povolení vkladu vlastníckeho práva na základe tejto

zmluvy do katastra nehnuteľností. Už P. K. s manželkou v danom čase vychádzali z hodnovernosti
a správnosti údajov, zapísaných na liste vlastníctva, pričom o povolení vkladu vlastníckeho práva
rozhodoval štátny orgán. Hodnovernosť údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností, nebola v danom
čase žiadnym spôsobom spochybnená. Manželia K. s pozemkom nakladali ako s vlastným - prenajali ho
spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109, ktorá minimálne od roku 2005 až do roku 2013 za uvedený
pozemok aj platila daň z nehnuteľností (č.l. 143). Následne, s cieľom odstrániť predmetnú duplicitu,

boli v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP) v k.ú. E. parcely žalobkyne č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené a bola vytvorená ešte nová
(zvyšková) parcela EKN č.XXXX/X o výmere 224 m2, ktorá spolu s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X
bola zapísaná na LV č. XXXX. Schválený register je podľa §7 ods. 4 Zákona o ROEP v znení účinnom do
31.08.2002 verejnou listinou, na ktorej základe štátny orgán - katastrálny úrad zapísal údaje registra do

katastra nehnuteľností. Následne v roku 2013 predmetný pozemok CKN parc.č. XXXX kúpila spoločnosť
IMMO-FINANZ HOLDING od P. K., pričom táto spoločnosť vychádzala z hodnovernosti a správnosti
údajov, zapísaných na liste vlastníctva (ani v danom čase nebola hodnovernosť údajov zapísaných
v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom spochybnená); o povolení vkladu vlastníckeho práva
rozhodoval štátny orgán. Ani pri následnej kúpe predmetnej parcely žalovanou nebola hodnovernosť

údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom spochybnená a o povolení vkladu
vlastníckeho práva znovu rozhodoval štátny orgán. Od nadobudnutia vlastníctva až po súčasnosť
žalovaná riadne platí za pozemok daň a hneď po nadobudnutí vlastníctva, až do septembra roku 2018,
tento pozemok prenajala A. K., teda tiež nakladala s vecou ako vlastnou (uznesenie Ústavného súdu
SR z 13.03.2013, sp. zn. I.ÚS 139/2013). Preto žalovaná ako aj jej právni predchodcovia nadobudli

parcelu CKN č. XXXX v dobrej viere, že ju nadobúdajú do svojho vlastníctva od skutočného vlastníka,
pričom vychádzali z hodnovernosti údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností, keďže hodnovernosť
údajov bola spochybnená až na základe konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktoré začalo v
roku 2017 a skončilo v roku 2019 a s pozemkom nakladali ako so svojím vlastníctvom a to tým, že ho
prenajímaliaplatilizaňdaň.Naviac,vroku2014žalovanávyzvalažalobkyňu,abyjejvlastníctvonerušila.

Oproti tomu, žalobkyňa od vzniku duplicity vlastníctva sa o svoje vlastníctvo požadovaným spôsobom
nestarala - o znížení výmer z roku 1999 sa dozvedela až v roku 2014 a to na základe rozhovoru so
žalovanou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a žalobkyňa ani netvrdila, že by od roku 1994 po
rok 2014 vyzývala vlastníkov parcely CKN č. XXXX na nerušenie jej vlastníctva a do roku 2017 ani
nenapadla hodnovernosť údajov.

1.16 V zmysle §124 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR žalobkyňa ako aj žalovaná majú rovnaké práva
a povinnosti, poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a ich vlastnícke právo má rovnaký zákonný
obsah a požíva rovnakú ochranu. V danom prípade došlo ku vzájomnej kolízii princípu ochrany dobrej
viery žalovanej v akty štátu (ROEP, rozhodnutia o povolení vkladu) a právnej istoty v demokratickom
právnom štáte (dobromyseľnosť nadobudnutia nehnuteľnosti v súlade s údajmi, zapísanými v katastri

nehnuteľností) na jednej strane, s princípom ochrany vlastníckeho práva žalobkyne ako pôvodného
vlastníka (princíp nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám) na strane druhej. S
prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti musí v danom prípade vyššie riziko niesť žalobkyňa
ako nedbalý vlastník než žalovaná ako nadobúdateľ v dobrej viere, pretože žalovaná nebola v roku
2013 objektívne schopná sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (ešte pred rokom

1996) a ako sa dostala na list vlastníctva jej právneho predchodcu (predchodcov), po zákonom určených
správnych (katastrálnych) konaniach (a po zápise ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností).
1.17 Žalobkyňa tvrdila, že tak kúpna zmluva, ktorou nadobudla vlastníctvo k pozemkom žalovaná, ako
aj kúpne zmluvy, ktorými nadobúdali vlastníctvo jej právni predchodcovia, sú pre rozpor s dobrými
mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi; neuviedla však, v čom rozpor s dobrými mravmi

spočíva; rozpor s dobrými mravmi pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv nezistil ani okresný súd.
Právni predchodcovia žalovanej a žalovaná pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv vychádzali
z hodnovernosti údajov zapísaných na liste vlastníctve, pričom hodnovernosť týchto údajov v čase
uzavretia scudzovacích úkonov nebola nijakým spôsobom spochybnená. Žalobkyňa síce tvrdila, že niktoz právnych predchodcov ju nevyzval, aby na predmetných parcelách nehospodárila - netvrdila však,
že by ona vyzvala právnych predchodcov žalovanej, aby tieto pozemky neužívali resp. aby oni nerušili
jej vlastníctvo. Tvrdenie žalobkyne, že právni predchodcovia žalovanej fakticky pozemky neprevzali,

je nepodstatné, pretože tradícia (odovzdanie) veci sa vyžaduje len pri nadobudnutí vlastníctva k
hnuteľným veciam; pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam sa okrem právneho titulu vyžaduje
povolenievkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností,kčomuvprípadežalovanejijejprávnych
predchodcov preukázateľne došlo. Žalovaná a jej predchodcovia boli pri uzatváraní kúpnych zmlúv
dobromyseľní (definícia pojmu dobromyseľnosti napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.02.2014,

sp.zn. 7 MCdo 4/2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2010, sp.zn. 5 Cdo 172/2009) v tom, že
údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, o druhu pozemku a jeho výmere, ktorý mienili nadobudnúť (kúpiť), tak
ako boli tieto údaje evidované na liste vlastníctve v danom čase, sú správne a boli teda dobromyseľní
v tom, že predmetnú parcelu nadobúdajú od skutočného vlastníka, ktorý sa za skutočného vlastníka v
dobrej viere aj pokladal a nakladal s vecou ako s vlastnou a nemohol mať objektívne pochybnosti o tom,
či mu vec (predmetný pozemok) skutočne patrí.

1.18 Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva, ktorou nadobudla pozemky žalovaná, je neplatná z
dôvodu, že sporné pozemky nadobudla žalovaná za cenu 500 Eur (0,0876 centov za 1 m2), ktorá
cena nezodpovedá cene v čase a priestore, pričom predávajúci tieto nehnuteľnosti v tom istom roku
nadobudolzapodstatnevyššiucenu,okresnýsúdvprvomradekonštatoval,žežalobkyňaneuviedla,aký
cenový predpis mal byť porušený, ani aká mala byť cena predmetného pozemku podľa tohto cenového

predpisu. Žalobkyňa zjavne nereflektuje ani na skutočnosť, že predchodca žalovanej nenadobudol len
predmetnú parcelu, ale cely rád iných pozemkov a preto za ich nadobudnutie logicky zaplatil aj vyššiu
kúpnu cenu, ako zaplatila žalovaná za kúpu len jednej parcely. V danom prípade navyše, ak by sa aj
preukázali žalobkyňou tvrdené skutočnosti, išlo by o dôvod relatívnej neplatnosti v zmysle §40a OZ v
spojení s §589 OZ, pri ktorom je potrebné neplatnosti sa dovolať voči všetkým účastníkom právneho

úkonu(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRz01.01.2008,sp.zn.3Cdo187/2006,rozsudokNajvyššieho
súdu ČR z 15.01.2008, sp.zn. 30 Cdo 29/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.11.2007, sp.zn. 26
Odo 694/2006); žalobkyňa mala možnosť dovolávať sa neplatnosti aj voči spoločnosti IMMO-FINANZ
HOLDING, ktorú neoznačila za stranu v spore a žalobkyňa ani nepreukázala, že by sa takejto neplatnosti
voči tejto spoločnosti dovolávala v inom konaní. Následkom relatívnej neplatnosti podľa §40a a §589 OZ

nie je neplatnosť celého právneho úkonu, ale neplatnosť iba čiastočná - v rozsahu, v ktorom tento úkon
odporuje cenovému predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.11.2009, sp.zn. 3Cdo 192/2008).
Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie podmienok, na základe ktorých by súd mohol prejudiciálne
posúdiť kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná nadobudla predmetnú parcelu, ako neplatnú.
1.19 Obidve sporové strany tvrdili, že riadne za tieto parcely platili dane. V prípade žalobkyne išlo

o skutkové tvrdenia, podporené svedeckou výpoveďou A. K.; v prípade žalovanej tieto tvrdenia boli
preukázané aj listinami (č.l. 143 až 145). Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je vylúčené, že za
pozemky platila riadne aj žalobkyňa, ktorá tvrdila, že platila dane tak, ako jej boli zasielané z MÚ E..
Parcely sú evidované na dvoch rôznych listoch vlastníctva, s rôznymi výmerami, pričom na jednom liste
vlastníctva ide o parcely registra „EKN“ a na druhom o parcely registra „CKN“. Žalobkyňa tak celkom

jednoducho mohla platiť za parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X a to podľa ich výmery, tak ako sú uvedené
na LV č. XXXX (v tejto časti navyše ani nejde o duplicitu) a žalovaná zas platila za parcelu č. XXXX
podľa jej výmery, uvedenej na LV č. XXXX.
1.20 Žalobkyňa tiež poukazovala na to, že ona resp. jej syn poberali na predmetné pozemky dotácie
od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA); z listinných dôkazov (č.l. 169 p.v. - 177 p.v.) však

jednoznačnenevyplýva,žebydotáciebolipoberanéajnakonkrétnečastiparciel,ktorýchsamáduplicita
vlastníctva týkať. V tomto smere okresný súd prisvedčil argumentácii žalovanej, že samotné poberanie
dotácii vlastnícke právo ešte nepreukazuje, keďže na priznanie nároku na dotácie nie je potrebné byť
vlastníkom pozemkov a postačí aj nájomný alebo iný užívací vzťah.
1.21 Okresný súd vzhľadom na tvrdenia obidvoch strán sporu skúmal splnenie podmienok vydržania:

žalobkyňa splnenie preukazovala svedeckými výpoveďami jej synov, ktorí uviedli, že od nadobudnutia
pozemkov žalobkyňa s manželom (ich otcom) a neskôr s so synmi, hospodárila na pozemkoch až do
roku 2012, kedy sa ústne dohodla s A. K. na ich obhospodarovaní a platení daní, čo podľa jeho výpovede
aj robil. Žalovaná predložila listinný dôkaz - potvrdenie mesta E. zo dňa 02.01.2020 (č.l. 143), podľa
ktorého predchodca žalovanej P. K. parcelu registra „C“ č.XXXX prenajal spoločnosti PD-MEFA s.r.o.,

IČO: 31605109 a táto spoločnosť za uvedený pozemok platila daň z nehnuteľností; predložila nájomnú
zmluvu (č.l. 81-83 p.v.) o prenajatí parcely bezprostredne po jej nadobudnutí do jej vlastníctva A. K.,
ktorý nájomný vzťah trval až do septembra roku 2018 (to potvrdil pri výsluchu aj A. K.); predložila listinný
doklad o platení dane z nehnuteľnosti od 01.01.2014 až po súčasnosť (č.l. 145). Hoci tvrdenia a dôkazyv tomto smere sú vo vzájomnom rozpore, okresný súd uzavrel, že jednotlivé dôkazy v tomto spore nie
sú samy osebe spôsobilé vo vzťahu k ostatným dôkazom vyvodiť jednoznačný záver o tom, u koho zo
sporových strán by boli alebo neboli splnené podmienky na vydržanie, čo však nemení presvedčenie

súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti žalovanej a jej predchodcov. Vedomosť alebo nevedomosť
žalobkyne o prebiehajúcom ROEP (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp.zn. 4Mcdo
12/2014 sa vlastníctvo v konaní podľa Zákona o ROEP nenadobúdalo, ale iba sa zisťovali dostupné
údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie
pozemkov) a ani to, či zaplatila poplatok za ROEP (konanie o ROEP bolo podľa §27 Zákona o ROEP

od poplatkov oslobodené), nemohlo zmeniť názor okresného súdu, v dôsledku ktorého bolo potrebné
žalobu zamietnuť.
1.22 O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v miere 100 % od žalobkyne. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s §262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo sú tu ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Okresný súd nesprávne uviedol dátum, kedy žalobkyňa požiadala o prešetrenie u výmery parcely

registra G. č.XXXX/X a EKN č.XXXX/X a CKN č.XXXX, keď uviedol 25.06.2017, lebo správny dátum
je 25.06.2014, t.j. ihneď po nadobudnutí informácie o kúpe pozemkov žalovanou. Až v roku 2017
vydal príslušný orgán štátnej správy rozhodnutie, ktoré konštatuje, že právny stav na listoch vlastníctva
nezodpovedástavupodľazbierkylistín.OdvolacíorgánažRozhodnutím č.Xo28/2018-3Plzodňa
25.01.2019 rozhodol o právnych skutočnostiach, vykonaných zmenách v evidencii na listoch vlastníctva,

právach k sporným pozemkom a spôsobu ich nadobúdania. Zároveň v dôvodoch uviedol, že došlo ku
chybným zápisom výmery parciel registra EKN č. XXXX/X a XXXX/X a zápis vlastníctva parcely registra
CKN XXXX; potvrdil, že sporná parcela č. XXXX bola zapísaná na list vlastníctva č. XXX, v súčasnosti
LV č. XXXX, v rozpore so zákonom a tento zápis nezodpovedá dokumentácii v zbierke listín, ktorý stav
spôsobil katastrálny úrad pri zapisovaní zmien, vyplývajúcich z ROEP. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo

k nehnuteľnostiam EKN č.XXXX o výmere XXXX m2 a č.XXXX o výmere 3006 m2 dedičstvom po svojich
rodičoch, ktoré dedičské rozhodnutia sú založené v zbierke listín.
2.1 Okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu katastrálneho úradu, ktorý zapísal
parcelu XXXX registra E na LV č. XXX bez právneho titulu. Žalobkyňa preukázala, že okresný súd
sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že parcela CKN č.XXXX, evidovaná v súčasnosti na

LV č. XXXX, bola pôvodne zapísaná na LV č. XXX a ako jej vlastník bol pôvodne evidovaný A. Z.,
nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo prešlo Osvedčením o dedičstve D XXX/XX po zomrelom
otcovi S. Z. podľa D XXX/XX na N. Z., nar.XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva
v citovanom dedičskom konaní parcely EKN č.XXXX/X a č.XXXX/X neboli. Z uvedeného vyplýva, že
parcela CKN XXXX v k.ú. E. de iure nemá právny základ a de iure ani de facto neexistuje a preto

zápis na LV je absolútne neplatným právnym úkonom od samého začiatku. Pokiaľ neexistujú relevantné
dokumenty, na základe ktorých je možné zapísať vlastníctvo na príslušný list vlastníctva a orgán štátnej
správy tak vykoná, je tento právny úkon neplatný, pretože orgán štátnej správy nemôže konať v rozpore
so zákonom. Všetky ostatné právne úkony je potom potrebné považovať za absolútne neplatné.
2.2 Žalovaná ihneď po nadobudnutí vlastníctva na parcele CKN XXXX oslovila žalobkyňu, aby

nehospodárila na jej pozemkoch, preto jej tvrdenia o tom, že nemala informácie o problémoch pri
zápisoch vlastníctva sú tendenčné a zavádzajúce. V zdĺhavom konaní až Rozhodnutím Okresného
úradu Banská Bystrica č. Xo28/2018 z 29.01.2019 (správne z 25.01.2019 - poznámka odvolacieho súdu)
bolo ustálené, „že sa jedná o duplicitné vlastníctvo, pretože vlastníctvo na tento pozemok je zapísané
v právoplatných listinách na pozemkovoknižných parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/X (po zápise ROEP

premenované parcely registra EKN). Zápis však nie je vykonaný v súlade s obsahom týchto listín.“
2.3 Nesúhlasila s dôvodmi okresného súdu o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom žalovanou v dobrej
viere. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými pochybnosťami o dobromyseľnom nadobudnutí
vlastníctva žalovanou k týmto nehnuteľnostiam, pretože žalovaná mala vedomosť o nedostatkoch v
evidencii vlastníctva predmetných pozemkov, vedela, že žalobkyňa sa domáha opravy údajov na listoch

vlastníctva ešte v roku 2014. Duplicita vlastníctva vznikla ešte pred uzavretím prvej kúpnej zmluvy
31.10.1996, na základe ktorej vlastníctvo k parcele č.XXXX nadobudol P. K. s manželkou.
2.4 Spochybnila konštatovanie okresného súdu o rovnakej ochrane práva účastníkom konania v zmysle
§124 OZ a čl. 20 Ústavy SR s rovnakým zákonným obsahom ich vlastníckeho práva. Ochranu právažalovanej ako dobromyseľnej vlastníčky pozemkov odôvodňuje okresný súd tým, že žalovaná nebola
objektívne schopná v roku 2013 sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (ešte pred
rokom 1996) a ako sa dostala na list vlastníctva jej právneho predchodcu po zákonom určených

katastrálnych konaniach a po zápise ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností. Toto tvrdenie
považuje žalobkyňa za nesprávny právny úsudok, pretože pri nahliadnutí do zbierky listín a pri porovnaní
katastrálnej mapy pred uzavretím kúpnej zmluvy mohla a mala možnosť sa presvedčiť, že predmetný
pozemok je nesprávne zapísaný na príslušnom liste vlastníctva , čím by zistila, že evidencia na liste
vlastníctva nekorešponduje s katastrálnou mapou a s listinami v zbierke listín. Žalobkyňa predpokladá,

že žalovaná konala zištne a neopatrne, pretože pozemok nadobudla za nezvyklú cenu 500 Eur, čo je
niekoľkokrát nižšia cena ako cena obvyklá na trhu s nehnuteľnosťami v danom priestore a čase - aj táto
skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť žalovanej pri nadobúdaní nehnuteľnosti.
2.5 Okresný súd neposúdil rovnako objektívne práva žalobkyne, keď počas pojednávania preukázala,
že nemala možnosť oboznámiť sa s nezákonným postupom katastrálneho úradu pri vykonávaní ROEP
a zápise vlastníckych práv po vykonanej obnove ROEP a o tom, že výmera parciel v jej EKN č. XXXX/X

a EKN č. XXXX/X bola nezákonným zásahom orgánu štátnej správy znížená. Okresný súd uprednostnil
právožalovanejnadobudnutédobromyseľne,hocidobromyseľnosťpočaspojednávanívsúdnomkonaní
nebola jednoznačne preukázaná a žalobkyňou bola spochybnená, hoci vznik nadobudnutého pozemku
nie je doložené právnou listinou pred explicitne preukázanými a evidovanými listinnými dôkazmi.
2.6 Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Rozsudok je správny a zákonný. Odvolaním
žalobkyňa uplatňuje nie celkom jednoznačne odvolacie dôvody, uvedené v §365 ods. 1 písm. f), g) C.s.p.

Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam uvádza „ nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov“,
a to v tom, že okresný súd neakceptoval skutkové videnie veci žalobkyne. Súd hodnotí vykonané dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti; ide o zložitý proces
hodnotenia každého jednotlivého dôkazu z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, pričom tento
proces sa nemôže vymykať pravidlám formálnej logiky.

3.1 Druhý odvolací dôvod nie je celkom zrozumiteľný v tom, z akého dôvodu neobstojí takýto skutkový
stav vo vzťahu k prípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Naplnenie
tohto dôvodu nie je reálne a z odvolania nevyplýva. Odvolanie opomína, že základným predpokladom
prejednania žaloby je existencia všeobecných náležitostí podľa ustanovenia §132 ods. 1 C.s.p., a to
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (petit),

ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Súhrnne všetky tieto náležitosti musia byť
kompaktné a musia spolu so žalobným návrhom vymedziť predmet žaloby. Žalobkyňa neformulovala
petit tak, aby bol určitý a identifikovateľný s evidenciou nehnuteľností. Toto je ťažká vada, keď žalobkyňa
napriek skutočnosti, že jej bolo známe rozhodnutie správneho orgánu v katastrálnom konaní, majúce
objektívnycharakter,nežalovalaprizáväznejduplicite zápisovpredmet,ktorývyplynulztohtosprávneho

rozhodnutia. Podľa §70 ods.1,2 z.č. 162/1995 Z.z. údaje katastra sú hodnoverné a vo vzťahu k údajom
o právach k nehnuteľnostiam, parcelným číslam, druhu pozemku, výmere ... sú aj záväzné, ak sa
nepreukáže opak (ale opak bol jednoznačne preukázaný správnym rozhodnutím v katastrálnom konaní).
Ak žalobkyňa napriek skutočnosti, že bola zastúpená advokátom, neformulovala dostatočne ani žalobu,
a to či už relevantným skutkovým odôvodnením ako aj petitom, bola vec súdom obtiažne prejednateľná.

3.2 Okresný súd vykonal obšírne dokazovanie presne podľa návrhov sporových strán a v procese
hodnotenia takto vykonaných dôkazov nemožno nájsť žiadne excesy ani vybočenia a hodnotenie je v
súlade s formálnou logikou. Odlišný pohľad žalobkyne na hodnotenie dôkazov nie je dôvodom na výtku
k skutkovým vadám, lebo nejde o arbitrárne rozhodnutie.
3.3 Skutkové tvrdenia odvolania si odporujú, keď na druhej strane v poslednej vete prvého odseku sa

uvádza, že bolo „preukázané, že žalobkyňa do času kúpy pozemkov (do roku 2013) nevedela a ani
nemohla vedieť, že došlo k takým chybám v zápisoch vlastníckych práv na listoch vlastníctva a v zbierke
listín“ a potom na strane 3 pod bodom 2.5 odvolania sa uvádza, že „žalobkyňa považuje tvrdenie
žalovanej, že v čase nadobudnutia vlastníctva nemala informácie o problémoch zápisoch vlastníctva za
zavádzajúce a tendenčné...“

3.4 V bode 2.6 odvolania sa uvádza rozhodnutie v katastrálnom konaní z 29.01.2019 a hodnotí sa ako
zdĺhavé a namieta sa nevykonanie zápisu, na druhej strane išlo o rozhodnutie, ktoré žalobkyni bolo
dobre známe a aj v tomto správnom konaní bola zastúpená rovnakým advokátom, akým je zastúpená
aj v súdnom konaní. Nevedno, z akých dôvodov pri formulovaní žaloby žalobkyňa nevychádzala ztohto právoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia a sama tým spôsobila zmätočnosť takejto
žaloby. Faktom je, že okresný súd napriek tomu vo veci konal v takom rozsahu a takým spôsobom, ktorý
tvrdila a preukazovala žalobkyňa, domnievajúc sa, že berie do úvahy žalobu ako celok a materiálne mu

je známy problém sporu.
3.5 To, či sa žalobkyňa v bode 2.7 odvolania stotožňuje alebo nestotožňuje s odôvodnením súdu je
nepodstatné, podstatné je, či uplatňuje také relevantné námietky proti procesu dokazovania, ktorými by
objasňovala ťažké vady zisťovania skutkového stavu. Toto z obsahu odvolania zrejmé nie je. Z tohto
dôvodu je preto správne, že mimoriadne obsiahly rozsudok reagoval na všetky námietky procesných

strán a náležitým spôsobom sa s nimi aj vysporiadal. Aj právne posudzovanie, obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, je v rozsahu odôvodňujúcom výrok rozhodnutia dostatočné a správne.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a na tom,
že okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu Okresného úradu Krupina katastrálny
odbor, ktorý pri zápise vlastníckych práv parcelu č. XXXX registra „E“ na LV č.XXX zapísal bez právneho

titulu, čo počas súdneho konania žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi.
4.1 Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že z listinného dôkazu vyplýva, že
parcela CKN č. XXXX evidovaná v súčasnosti na LV č.XXXX, bola zapísaná pôvodne na LV č.XXX a
ako jej vlastník bol pôvodne a originálne evidovaný A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo
prešlo osvedčením o dedičstve D XXX/XX po zomrelom otcovi S. Z. podľa D XXX/XX na N. Z., nar.

XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva v citovanom v dedičskom konaní parcely E-
KN číslo XXXX/X a XXXX/X neboli.
4.2 Z uvedeného vyplýva, že parcela CKN č. XXXX v katastrálnom území E. de iure nemá právny
základ a de iure ani de facto neexistuje, a preto zápis na LV nie je ani absolútne neplatným právnym
úkonom od samého začiatku, ale je úkonom ničotným alebo nulitným, ktorý nemá žiadne iné právne

dôsledky. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal vo svojom rozsudku so skutočnosťou, že pokiaľ
neexistujú relevantné dokumenty, na základe ktorých je možné zapísať vlastníctvo na príslušný LV a
orgán štátnej správy tak urobí, je tento právny úkon neexistentný, pretože orgán štátnej správy môže
konať len v zmysle zákona; tu konal nejaký orgán na neznámom podklade. Žalobkyňa všetky ďalšie
zmeny vlastníctva na základe kúpnych zmlúv považuje za neexistentné právne úkony, ktoré nemôžu

mať dôsledky. Všetky tvrdenia, uvedené v odvolaní, boli v súdnom konaní uplatnené listinnými dôkazmi,
založenými v súdnom spise.
4.3 Žalobkyňa uplatnila svoje vlastnícke právo v podanej žalobe a vo formulovanom petite žaloby
o neplatnosti kúpnych zmlúv a priznania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa listinných
dokumentov, založených v zbierke listín na katastrálnom odbore Okresného úradu v Krupine. O

opodstatnenostipodanejžalobysvedčíajodôvodnenierozhodnutiasúdu,ktorýsaspredmetnoužalobou
zaoberal v celom jej rozsahu a vo veci rozhodol. Obtiažnosť prejednateľnosti žaloby spočívala podľa
žalobkyne v nejednotnom a zdĺhavom postupe Katastrálneho úradu Krupina a odvolacieho orgánu.
4.4 Zo strany žalovanej je nesprávne pochopené vyjadrenie žalobkyne, kedy sa dozvedela o zásahoch
do jej vlastníckych práv. Z doloženej dokumentácie vyplýva, že sa o zásahu do jej vlastníctva dozvedela

po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti žalovanou, ktorá ju informovala na mieste samom o zmene
vlastníctva priamo na parcele.
4.5 Inštitút dobromyseľnosti nadobúdateľa je subsidiárny a nie originárny spôsob. Inštitút ochrany
dobromyseľného vlastníka je použiteľný len za podmienky vylúčenia akýchkoľvek pochybností
o dobromyseľnosti. V danom prípade množstvo pochybností, ktoré neboli vzaté do úvahy pri

prvostupňovom rozhodnutí, úplne vylučuje úvahy o vylúčení akýchkoľvek pochybností. Žalobkyňa
požadovala aj od súdu dôkazy o vylúčenie akýchkoľvek pochybností aj v rozhodnutí, najmä za
spoločenskej situácie, na pozadí ktorej k tomuto protiprávnemu aktu došlo. Neuvážené a necitlivé
prejudikovanie nejakého prípadu v nedávnej minulosti spôsobilo, že zneužívanie fiktívnej a nastrojenej
dobromyseľnosti sa vo veľkom zneužíva cestou súdu na neoprávnené obohacovanie a porušovanie

ústavných práv. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uprednostnil právo žalovanej, nadobudnuté
dobromyseľne bez akýchkoľvek pochybností, pred originárnym ústavným právom.
4.6 Toto náhradné subsidiárne nadobúdacie právo nebolo počas súdneho konania vyvrátené
rovnocennou právnou listinou. Takto došlo k tomu, že pred vlastníckym právom, explicitne preukázaným
a evidovanými originálnymi listinami, bolo uprednostnené právo vlastníctva, nadobudnuté na základe

vyrobených listín neznámeho a neistého právneho pôvodu, doložených v zbierke listín. Tu však spor o
originalite vlastníctva nie je. Ak nie je spor o originalite vlastníctva, tak je vylúčené uvažovať o použití
iných subsidiárnych spôsobov nadobudnutia vlastníctva. Originalita používa najvyšší ústavný stupeňochrany a tento nie je možné nahradiť inštitútmi nižšej právnej sily, lebo takéto kroky sú protiústavné
a boli by vylúčené.

5. Žalovaná vo vyjadrení k replike poukázala na to, že vyjadrenie žalobkyne vychádza z neprimeraného
zúženia pohľadu na prejednávanú vec, ignorujúc podstatu a priebeh prejednávanej veci a tu sa opomína,
že predmetom žaloby je neexistujúci predmet ochrany vlastníckeho práva, lebo existujúci stav identity
predmetu nároku je vymedzený vo výroku právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica
za 25.01.2019 pod číslom Xo28/2018-38Pl k.:X-5/2017 a takýto petit nie je predmetom žalobného

návrhu;žalobkyňažalujespôsobomtakejochrany,akúprocesnýpredpis§137písm.d)C.s.p.nepripúšťa
a to z dôvodu určenia právnej skutočnosti bez splnenia podmienky, že to musí vyplývať z osobitného
predpisu (najmä hmotnoprávneho); pri objektívne zistenej duplicite zápisu podľa stavu v registri „E“
a registri „C“, ochrana žalobkyne nesmeruje na negáciu zápisu registra „C“, ktorý svedčí v prospech
žalovanej, ale smeruje na určenie zápisu v registri „E“ v prospech žalobkyne (navyše nesprávne
označený predmet), kde žalobkyňa je ako vlastníčka zapísaná. Žaloba nereaguje na objektívne zistenú

a vyjadrenú duplicitu v registri „E“ a registri „C“, ktorá je súčasťou výrokovej časti uvedeného správneho
rozhodnutia; okresný súd napriek existencii procesných prekážok prejednania veci posudzoval nárok
aj meritórne na základe podrobného dokazovania, vo vzťahu ku ktorému urobil aj hodnotenie dôkazov
a prijal aj správne meritórne právne posúdenie, čo žalobkyňa považovala za nadbytočné v daných
súvislostiach neexistencie procesných predpokladov na meritórne posúdenie.

5.1 Neobstojí ani meritórna námietka vyjadrenia, že žalobkyňa uplatnila vlastnícke právo „vo
formulovanom petite ... podľa listinných dokumentov, založených v zbierke listín...“, čomu nemožno
celkom rozumieť, lebo žalobkyňa mala vychádzať buď z listu vlastníctva (zistenie evidenčného vlastníka)
aj vo vzťahu k takému označeniu nehnuteľnosti, aký podľa zákona o katastri je rozhodujúci (stav
v registri „C“), alebo ak nedošlo k zápisu (záznamom) „právoplatného a vykonateľného správneho

rozhodnutiaoopravechýbvkatastrálnomoperáte“ztýchnovovytvorenýchpopisnýchinformáciíkatastra
nehnuteľností, ktoré tu boli označené. Tento postup vyplýva z ustanovenia §70 ods. 1,2 zákona o
katastri nehnuteľností č.162/1995 Z.z., podľa ktorého údaje katastra sú hodnoverné ... a záväzné, ak sa
nepreukáže opak.“ Opak bol preukázaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správneho orgánu.
5.2 Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „inštitút ochrany dobromyseľného vlastníka je

použiteľný, ale aj to len za podmienky vylúčenia akýchkoľvek pochybností o dobromyseľnosti“. Podľa
§130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená. Toto súvisí s akceptáciou držby a jej znaku dobromyseľnosti s držbou pravou, ak je tu
právny dôvod alebo s držbou poctivou, ktorá umožňuje aj možnosť držby domnelej (putatívny dôvod).

5.3 Žalovaná navrhla rozhodnúť v súlade s petitom jej všetkých vyjadrení.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa §34 C.s.p. preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci nie je

dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný
súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy našli adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení jeho
rozhodnutia, a odpovedajú aj na odvolacie námietky žalobkyne. Rozhodnutie okresného súdu je
správne, pretože okresný súd zistil skutkový stav správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa po opakovanej úprave žaloby domáhala voči
žalovanej určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/1 k pozemkom v obci E., katastrálne
územie E., vedených v evidencii Okresného úradu Krupina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX ako pozemok - parcela registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere 2915 m2 - orná pôda a pozemok -parcela registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere - 3069 m2 - orná pôda; žalovaná so žalobou nesúhlasila.
Žalobkyňa na základe dedičstva sp.zn. D XXXX/XX zdedila v k.ú. E. parcelu EKN č. XXXX/X o pôvodnej
výmere 2915 m2 a na základe dedičstva sp.zn. D XXX/XX-X zdedila v k.ú. E. parcelu EKN č. XXXX/X

o pôvodnej výmere 3006 m2; aktuálne sú predmetné parcely vedené na LV č. XXXX pre okres E., obec
E., k.ú. E., avšak s inými výmerami - parcela EKN č. XXXX/X 164m2 a parcela EKN č. XXXX/X 58m2
(listinné dôkazy na č.l. 13 -15), pretože v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. E. boli pôvodné výmery parciel EKN č. XXXX/X (2915 m2)
a č. XXXX/X (3006 m2) zmenené (pri parcele č. XXXX/X na 164 m2 a pri parcele č. XXXX/X na 58 m2),

a to pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX. Pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, bola vytvorená ešte nová
(zvyšková) parcela EKN č. XXXX/X o výmere 224 m2, ktorá bola spolu s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/
X zapísaná na LV č. XXXX, ktoré skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia v katastrálnom konaní (č.l. 26-30).
Pri ROEP v roku 1999 boli parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X zmenšené o časti, ktoré zasahovali do
parcely CKN č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo. Parcela CKN č. XXXX, ktorej sa duplicita
čiastočne týka (evidovaná vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX pre k.ú. E.), bola zapísaná pôvodne

na LV č. XXX a po pôvodnom vlastníkovi A. Z., nar. XX.XX.XXXX (Osvedčenie o dedičstve D XXX/XX,
Dnot XX/XXXX) a po S. Z. (D XXX/XX) prešlo vlastníctvo na N. Z., nar. XX.XX.XXXX, hoci predmetom
dedičstva parcely EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X neboli.
10.1 Dňa 31.10.1996 N. Z. a P. K. s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu (č.l. 70-71), ktorej vklad bol
povolený pod V XXXX/XX, na základe ktorej kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 410.000 Sk rodinný

dom so súpisným číslom XXXX v E., v lokalite D., spolu s radom pozemkov, medzi nimi aj s parcelou
CKN č. XXXX o výmere 5708 m2, ktorú následne prenajali spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109.
Nájomca minimálne od roku 2005 do roku 2013 za uvedený pozemok platil daň z nehnuteľností (č.l. 143).
10.2 Dňa 20.03.2013 kúpnou zmluvou (č.l. 72-73), vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XXXX,
spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING odkúpila od P. K. viaceré pozemky, medzi nimi aj parcelu CKN

č. XXXX o výmere 5708 m2.
10.3 Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 (č.l. 73 p.v.,74), ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX
z 20.11.2013-1135/13, nadobudla od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING za kúpnu cenu 500,- Eur
jednu parcelu - CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 vedenú na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú.
E. (č.l. 16) - žalovaná, ktorá doposiaľ je vedená ako jej výlučná vlastníčka a od 01.01.2014 platí daň z

nehnuteľnosti; ku 20.12.2019 nemala žiadne nedoplatky (č.l. 145).
10.4 Žalovaná v roku 2014 vyzvala žalobkyňu, aby na týchto parcelách nehospodárila, pretože ako
prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s A. K. ako
nájomcom (č.l. 81-82); nájomný vzťah trval až do 15.09.2018, kedy bol ukončený výpoveďou z nájmu
žalovanou (č.l. 83 p.v.).

10.5 Dňa 25.06.2017 podala žalobkyňa na Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor žiadosť o
prešetrenie výmery parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X a o prešetrenie vlastníctva na parcele CKN č.
XXXX (č.l. 8), na základe čoho katastrálny úrad začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte.
10.6 Konanie právoplatne skončilo zamietnutím návrhu na opravu a to aj rozhodnutím odvolacieho
orgánu (č.l. 26-30), a súčasne došlo na základe Záznamu podrobného merania zmien č. 3455 (č.l.

22-25) v súbore popisných informácii katastra k vytvoreniu nových parciel „EKN“ - parc. č. 2303/103
o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré sa mali previesť na LV č. XXXX
pre k.ú. E. v prospech žalobkyne. Súčasne sa na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako aj na LV č. XXXX pre
k.ú. E. mala vyznačiť poznámka podľa §39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti
údajov, zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam,

ktorá duplicita sa mala týkať časti parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN
č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX a súčasne malo ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia
Kúpna zmluva V XXXX/XX a právne tituly nadobudnutia dedičstvom D XXXX/XX resp. D XXX/XX-X).
Odvolací orgán súčasne konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v
prospech žalobkyne sa duplicita nevzťahuje; vytvorenie parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX bolo

potrebné z dôvodu zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva.
10.7 Okresný súd uzavrel, že petit žaloby nie je správny a vykonateľný, nie je v súlade so stavom,
evidovaným na liste vlastníctva ani so stavom v súbore popisných informácií katastra, kde boli vytvorené
ďalšie dve parcely - č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2. Ak
v žalobe uvedená výmera nezodpovedá skutočnosti, takáto parcela nie je v katastri nehnuteľnosti

evidovaná, nemožno určiť jej vlastníctvo, pretože neexistuje.
10.8 Žalobkyňa je vlastníčkou parciel EKN č. XXXX/X a č.XXXX/X na LV č. XXXX (č.l.29 p.v.), žalovaná
je evidovaná ako vlastníčka parcely CKN č. XXXX na LV č. XXXX o výmere 5708 m2, z ktorej celkovej
výmery sa len časť kryje (je duplicitne evidované jej vlastníctvo) s pozemkami na LV č. XXXX pre k.ú.E.; duplicita sa týka parciel EKN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré boli evidenčne vytvorené v konaní
katastra za účelom zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva, zisteného počas Konania o oprave
chýb v katastrálnom operáte (č.l. 26-30), Záznamom podrobného merania zmien č. 3455 (č.l. 22 - 25).

10.9 Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, ktorá nie je
zapísaná ako vlastníčka parciel EKN č. XXXX/X a č. XXXX/X na LV č. XXXX, a ktorých sa duplicita
nedotýka, lebo je ich vlastníčkou sama žalobkyňa, ktorá potom nemá naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe. Okrem toho mal za to, že žalovaná nadobudla pozemok CKN parc. č. XXXX na LV č.
XXXX v dobrej viere, že ho nadobúda do vlastníctva od skutočného vlastníka.

10.10 Okresný skúmal aj splnenie podmienok vydržania obidvoch účastníčok a konštatoval, že hoci
tvrdenia a jednotlivé dôkazy v tomto smere sú vo vzájomnom rozpore, jednotlivé dôkazy v tomto spore
nie sú samy osebe spôsobilé vo vzťahu k ostatným dôkazom vyvodiť jednoznačný záver o tom, u koho
zo sporových strán by boli alebo neboli splnené podmienky na vydržanie, čo však nič nemení na názore
súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti žalovanej a jej predchodcov.
10.11 Následne okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

11. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku
nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; bližšie tieto odvolacie
dôvody nešpecifikuje, ani ich zákonným ustanovením nekonkretizuje. Vytýka okresnému súdu uvedenie

nesprávneho dátumu, kedy žalobkyňa požiadala katastrálny úrad o prešetrenie svojho vlastníctva,
že okresný súd sa nedostatočne venoval nezákonnému konaniu katastrálneho úradu, zdôraznila, že
parcela CKN XXXX v k.ú. E. de iure nemá právny základ a de iure ani de facto neexistuje a preto zápis na
LV je absolútne neplatným právnym úkonom od samého začiatku, resp. je nulitným, ničotným právnym
úkonom, nesúhlasila s dôvodmi okresného súdu, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemkom

v dobrej viere a o dobromyseľnosti žalovanej pri nadobúdaní jej vlastníctva, okresný súd neposúdil
rovnako objektívne práva žalobkyne a žalovanej, keď uprednostnil právo žalovanej.

12. Odvolanie je nedôvodné. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí totožné skutočnosti ako pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa okresný súd vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia. Krajský súd sa

stotožňuje s jeho záverom, že petit žaloby je napriek viacerým úpravám žalobkyne nevykonateľný,
predmetom žaloby až do rozhodnutia okresného súdu zostal neexistujúci predmet ochrany vlastníckeho
práva a predstavoval reálne jediný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu; žaloba po celú
dobu konania nereaguje na objektívne zistenú a vyjadrenú duplicitu v registri „E“ a registri „C“, ktorá
je súčasťou výrokovej časti správneho rozhodnutia, keďže predmetný nárok je vymedzený vo výroku

právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 25.01.2019 č. Xo28/2018-38Pl
k.:X-5/2017.
12.1 Okresný súd celkom nadbytočne venoval v danom spore úsilie vykonaniu dôkazov na
preukazovanie tvrdení žalobkyne, ktoré bez adekvátnej úpravy petitu žaloby nemohli viesť k inému
záveru rozhodnutia, než k akému napokon súd prvej inštancie dospel.

13. Žalobkyňa aj v odvolaní uplatňuje nejednoznačné odvolacie dôvody, skutkové tvrdenia odvolania
si odporujú, nie je stále zistiteľné, z akých dôvodov pri formulovaní žaloby žalobkyňa nevychádzala z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v správnom konaní, odpoveď nevyplýva ani z odvolania
ani z jej vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Navyše, žalobkyňa opomenula potrebu preukázania

naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia §137 C.s.p. (pre prípad správneho zadefinovania
petitu žaloby). Okresný súd však aj napriek existencii procesných prekážok prejednania veci posudzoval
nárok aj vecne na základe navrhovaného stranami sporu podrobného dokazovania.
13.1 Krajský súd v kontexte vyššie uvedeného nepovažuje za potrebné detailne odpovedať na jednotlivé
námietky v odvolaní, i keď žiadalo by sa výkladom vysvetliť problematiku duplicitných zápisov v katastri

nehnuteľností a spôsoby ich riešenia. Po podrobnom prieskume rozsudku okresného súdu odkazuje
na jeho body 43 a nasledujúce.
13.2 Obdobne právna otázka vydržania bola dostatočne rozobratá súdom prvej inštancie, keďže aj tento
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva okresný súd alternatívne na základe prednesov strán skúmal
(napr. bod 54 rozsudku).

14. Zhrnúc vyššie uvedené, krajský súd uzatvára, že správne okresný súd konštatoval nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva vzhľadom na znenie žalobného petitu, ktorý
pri inom znení by bol nepochybne daný; správne zadefinoval predmet sporu, ktorý žalobkyňa v priebehucelého konania neupravila napriek opakovaným úpravám žaloby; správne konštatoval nedostatok
pasívnej legitimácie žalovanej, resp. nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Rozhodnutie okresného
súdu je vecne a právne správne, spĺňa náležitosti §220 ods.1,2 C.s.p., krajský súd sa ním stotožňuje a na

jeho dôvody odkazuje, okrem dôvodov v bode 47, čo však nemá žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

15. K právnym dôvodom uvedeným v rozsudku prvoinštančného súdu v bode 47 krajský súd uvádza:
15.1 okresný súd poukazoval na dobrú vieru žalovanej pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnostiam

s odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16.03.2016, ako aj na
ďalšie rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorých záver je obdobný, a síce, že možno
výnimočne prelomiť ochranu skutočného vlastníka, ktorá je zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko má sám“, ochranou dobrej viery nadobúdateľa, ak je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne nadobudol.
15.2 V čase po rozhodnutí okresného súdu (26.06.2020) Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc

Veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia NS SR, v uznesení VS NS 1 VObdo/2/2020 zo dňa
27.04.2021 prijal záver, že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka

s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd uvádza a
podrobne rozoberá dva odlišné prúdy rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a dáva odpoveď ohľadom
rozpornej právnej praxe ústavného súdu aj najvyššieho súdu ohľadom nadobúdania vlastníctva od
nevlastníka.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd správne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu
zamietol; krajský súd nezistil dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle §388 C.s.p., ani na jeho
zrušenie v zmysle §389 C.s.p., a preto ho v plnom rozsahu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, a to aj
vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovanej priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalovaná bola v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešná.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).