Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206462
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5812206462.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov 1/ N. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v W., M. U. XXX/XX, 2/ Mgr. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W.,
I. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom v W., F. XXX/XX, proti
žalovaným 1/ Mestu Námestovo, so sídlom v Námestove, Cyrila a Metoda 329/6, zastúpenému JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v H. V., E. L. XXXX/XX, 2/ CASA RENEWAL, s.r.o., so sídlom
v Námestove, Orlovova 861/11, IČO: 46 552 642, o zaplatenie 13 908,24 eur s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/69/2012-368 zo dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného 1/ uhradiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13
587,66 eur s príslušenstvom (výrok I.), m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania voči
žalobcom 1/ a 2/ vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %.

Žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcom 1/ a 2/
vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %.

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k vydaniu
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 13 587,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 20.11.2012 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol a zároveň nevyhovel vzájomnému

návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom 9Co/259/2018-449
zo dňa 14.02.2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov 1/ a 2/ na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazamietolazároveňurčil,žežalovaný1/jevýlučnýmvlastníkomnehnuteľností
- pozemku C KN parcely 449 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1 458 m2, ktorý je evidovaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a KÚ W.. Vyslovil, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania

voči žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne.
Žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť trovy štátu spoločne a nerozdielne v rozsahu
100 %.3.Nadovolaniežalobcov1/a2/NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesením4Cdo38/2020-545zodňa
16. decembra 2020 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 13 587,66 eur s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o trovách

konania s tým, že v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval,
že odvolací súd svojím postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces zaručené článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď zamietavajúci výrok vo vzťahu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia prakticky žiadnym spôsobom nezdôvodnil. V ďalšom konaní uložil
odvolaciemu súdu povinnosť opätovne rozhodnúť o odvolaní žalovaného 1/ proti vyhovujúcemu výroku

o uložení povinnosti zaplatiť 13 587,66 eur istiny s príslušenstvom s tým, že odôvodnenie musí spĺňať
náležitosti vyplývajúce z ust. § 393 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.

4. Vychádzajúc z týchto skutočností potom Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, opätovne preskúmal
vec v zrušujúcej časti v zmysle ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol.

5. Ako vyplýva z obsahu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 4Cdo 38/2020-545 zo
dňa 16. decembra 2020 odmietol dovolanie žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k výroku, ktorým odvolací súd

určil vlastníctvo žalovaného 1/ k sporným nehnuteľnostiam, od ktorých žalobcovia 1/ a 2/ odvíjali svoj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (žalovaný mal tieto nehnuteľnosti užívať bez právneho
dôvodu). Na základe toho, rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a stalo
sa vykonateľným.

6. V dôvodoch rozhodnutia 9Co/259/2018-449 zo dňa 14.02.2019 odvolací súd konštatuje, že žalovaný
nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním najneskôr 01.07.1991, a teda pokiaľ sa
žalobcovia 1/ a 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovaným
1/ za obdobie od 04.10.2010 do 16.04.2012, nemohol odvolací súd takejto žalobe vyhovieť. Žalovaný
1/ bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto mu nemohla vzniknúť

povinnosť hradiť náhradu za užívanie žalobcom 1/ a 2/, ktorí svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nepreukázali.

7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania súd rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 2 CSP a zaviazal žalobcov 1/ a 2/ ako neúspešných

účastníkov k náhrade trov celého konania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovanému
1/.

8. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu o určenie vlastníctva výrok rozhodnutia o trovách konania najvyšším
súdom zrušený nebol, a preto v tejto časti nadobudlo rozhodnutie odvolacieho súdu právoplatnosť, ako

i v časti o náhrade trov štátu.

9. Keďže v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil v prospech žalovaného 1/, musel rozhodnúť i o súvisiacich trovách prvostupňového
konania vo vzťahu k žalovanému 2/ a použijúc ust. § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcov 1/ a 2/ k náhrade

trov konania tomuto účastníkovi, keďže mal v konaní úspech. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodovalv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).