Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. december 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202058
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5821202058.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, v právnej veci žalobkyne: W.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. M. XXX/X,
XXX XX X., proti žalovanému: I.. C. C., bytom XXX XX M. B. XXX, v konaní o návrhu škody 180 000,- eur
anáhradunemajetkovejujmy1000000,-eur,onávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 19.11. 2021 sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu škody vo výške
180 000,- eur a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy najmenej 1 000 000,- eur za ujmu vzniknutú
na jej právach, poškodením reputácie ako štátnej zamestnankyne a kresťanky a ujmy spôsobenej jej
v súvislosti s devastáciou panenskej prírody nachádzajúcej sa na pozemku v jej vlastníctve, ujmu
spôsobenú jej nemorálnym, zlomyseľným konaním žalovaného, to všetko s úrokom z omeškania 5 %
ročne od 6.8.2021 až do zaplatenia a nahradil jej trovy konania. Zároveň žiadala o zaistenie majetku

žalovaného do výšky 50% jej celkového nároku, t.j. žiadala o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na
majetok žalovaného za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti, o ktorých má súd na základe tejto
žaloby konať.

2. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a aj žalobu odôvodnila ju tým, že žalovaný
zdevastoval jedinečnú panenskú prírodu na jej pozemku protiprávnym násilným konaním, ktorým sa

snažil donútiť ju predať mu jej jedinečný pozemok. Tento pozemok zdevastoval, aby si okrem asfaltovej
cesty, vybudovanej k jeho domu, urobil aj z jej pozemku a panenskej prírody náhradnú prístupovú cestu.
Na jej duši a duši panenskej prírody vznikla nenapraviteľná škoda a ujma, tá sa už nebude môcť uviesť
do pôvodného stavu a neexistuje spôsob, akým v peniazoch vyjadriť cenu za devastáciu, neexistuje ani
vyjadrenie bolesti za stratený zdedený obraz prírody, pripomínajúci jej všetky krásne chvíle strávené na
mieste, kde spolu s jej rodičmi a rodinou strávila. Žalovaný neváhal použiť iných a zaplatiť im, aby získal

pozemok ako prístupovú cestu k jeho rodinnému domu a zdevastovať na to prírodu. Okrem toho, že
zdevastoval prírodu na jej pozemku, poškodil jej reputáciu a zničil tak to, čo podľa Ústavy a zákonov patrí
iba žalobkyni, to, čo si v tejto časti sveta najviac cení. Právo vlastniť je zakotvené v Ústave SR, z čoho
vyplýva povinnosť chrániť pozemky a zveľaďovať ich. Toto právo zároveň dáva istotu, že môže so svojim
majetkom nakladať podľa najlepšieho uváženia bez cudzích zásahov, ochranu proti ktorým jej zaručuje
súdna moc. Právo vlastniť majetok považuje za vymoženosť demokracie a znamená istotou, že zákon

platí pre všetkých, t.j. aj pre občanov, ktorý sú volení do funkcií starostu obce . Žalovaný jej vlastnícke
právo narušil, zneužil svoje postavenie a jemu zverené právomoci, je chamtivý a spupný a verí, že
je nad zákonom a úcta k cudzím ľudom a ich dôstojnosť sú mu cudzie. Žalovanému sa postavila na
odpor, keď si bezohľadne a svojvoľne robil nárok na jej pozemok. Žalovaný nebral ohľad ani na pravidlá
susedského spolunažívania ani na dobré mravy, nebral ohľad na prejavenú nevôľu predať mu, pre ňu
vzácne pozemky, alebo na neho previesť akékoľvek právo, ktoré jej patrí. Aj napriek jasne prejavenému

nesúhlasuprenikolnajejpozemok,zničilhoavybudovalsinaňomprístupovúcestupresebasnátlakom,
ohováraním, hnaný chamtivosťou a arogantnosťou, čím spôsobil protiprávnym konaním nielen škoduna jej majetku a prírode, ale aj ohováraním a difamáciou jej spôsobil ujmu na jej osobnostných právach,
čo vyústilo k narušeniu vzťahov s vlastnou rodinou a susedmi.

3. Spôsobil jej ujmu ohováraním, poškodil jej reputáciu v zamestnaní, v štátnej správe, kde pôsobí a aj v
rámci kresťanskej komunity, v ktorej každý každého pozná a kde na nepoškvrnenej reputácii, každému
veľmi záleží. Všetky škody na majetku a osobnostných právach spôsobil úmyselne, hnaný chamtivosťou
a bezohľadnosťou a rešpektu voči druhým. Navrhla určiť kompenzáciu za ujmy na jej právach a
stratu panenskej prírody výškou majetku, ktorý žalovaný úmyselným a vedome protiprávnym konaním

získal a to do výšky násobku jeho rodinného domu, alternatívne určiť výšku celkovej kompenzácie
a poškodenie jej mena a poškodenie prírody na jej pozemku vo výške najmenej 1 000 000 eur. Z
predloženého listu vlastníctva vyplýva, že je vlastníčkou pozemku, ktoré sú jej dedičstvom, žalovaný
je vlastníkom susediaceho pozemku. Svoje pozemky sa snaží zveľaďovať ako dedičstvo svojich otcov.
Dňa 6.8.2021 náhodne zistila, že žalovaný realizuje na jej pozemku neoprávnené zásady a zdevastoval
jej pozemok, realizáciu vykonal bez jej súhlasu, pozemok jej znehodnotil, vybavil si stavebné povolenie,

ktoré zverejnil na obecnej informačnej tabuli - úradný oznam zo dňa 16.07.2021 o stavebnom konaní
OcUOL-913-01/2021 označený ako „Oznámenie verejnou vyhláškou o začatí stavebného konania a
upustenia a od miestneho šetrenia“, jeho súčasťou bol aj miestny náčrt, na ktorom spoznala parcelu,
ktorú vlastní s poznámkou - „neznámy vlastník“. Žalovaný sa zmocnil jej pozemku protiprávne, aby
ho podľa jeho predstáv a potrieb zdevastoval. Právne odôvodnila svoju žalobu ust. § 420 a nasl. OZ o

náhrade škody, ust. § 11 až - 13 OZ o ochrane osobnostných právach a napokon aj ust. § 15 ods. 3 a
4 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.

4. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

6. V súdenej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáha nároku na náhradu škody 180 000 eur
a náhrady nemajetkovej ujmy minimálne vo výške 1 000 0000 eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť
neoprávnenými zásahmi na svojom pozemku a tým zasiahnuť do vlastníctva žalobkyne, konkrétne

k pozemku (na LV č. XXXX, „E KN“ parc. č. XXXX k.ú. M. B.), keď konaním žalovaného a jeho
postupmi malo zároveň dôjsť k ujme na jej osobnostných právach, v súvislosti s čím žiadala priznať
náhradu nemajetkovej ujmy. Na zaistenie svojho nároku uplatneného žalobou, žiadala žalobkyňa vydať
zabezpečovacie opatrenie.

7. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

8. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné predpoklady pre to, aby súd mohol nariadiť zabezpečovacie
opatrenie je, že ho možno zriadiť len na návrh, musí exitovať spôsobilý predmet záložného práva
(vec, právo alebo iné majetková hodnota), zabezpečovacieho opatrenie musí zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a je tu existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, t.j. na strane žalobcu existuje obava
z nemožnosti vykonať budúcu exekúciu na pohľadávku, ktorá je predmetom konania vo veci samej.

Žalobca pritom musí preukázať, že vo vzťahu k žalovanému - povinnému má judikovanú pohľadávku,
resp. o tejto pohľadávke sa vedie konanie na príslušnom súde.

9. Žalobkyňa síce preukázala, že podala žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, t.j. v
dostatočnom rozsahu preukázala existenciu svojho nároku proti žalovanému, v súvislosti s ktorým sa

domáha zriadenia záložného práva a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa nepreukázala
ale ďalšie predpoklady a to obavu z nemožnosti úspešne vymôcť pohľadávku v rámci budúcej exekúcie
v prípade, ak táto bude priznaná vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom vydaným vo veci,
ohľadom ktorého nároku sa vedie tento spor. Žalobkyňa neposkytla súdu žiadne skutkové tvrdenia,z ktorých by pre súd plynula možná obava ohrozenia jej exekúcie a nie to ešte, že by túto obava
preukázala. Neoznačila to, či žalovaný sa svojho majetku zbavuje alebo uskutočňuje iné právne (či
faktické)krokyvedúcekzníženiumajetkovýchhodnôtvjehovlastníctvesdopadomnabudúcuexekúciu,

t.j. neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nebol označený ani spôsobilý predmet záložného
práva, t.j. majetok žalovaného ako dlžníka, na ktorý by mal súd zriadiť záložné právo pre zabezpečenie
nároku žalobkyne (predmet záložného práva). Súd v tomto smere dokazovanie nevykonáva a žalobca
už v návrhu musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a musí o tom poskytnúť
dôkaz, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia

exekúcie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Tieto skutkové tvrdenia a dôkazy
o nich, musí uviesť žalobkyňa už v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 327 CSP v
spojení s § 128 a 129 CSP).

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, majúc za to, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne neosvedčila obavu z ohrozenia možnej exekúcie,
vyžadujúcej si úpravu právnych pomerov, súd jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako
nedôvodný zamietol. Je potrebné uviesť, že žalobkyni už bola poskytnutá ochrana formou nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorá má širší rozsah v konaní vedenom na súde sp. zn. 13C/66/2021, a v
ktorom súd uložil žalovanému zákaz vstupovať na pozemok a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,

ktoré by viedlo k znehodnoteniu pozemku žalobkyne evidovanom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M.,
zobrazenom ako E KN parc. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXX m2.

11. Zároveň z ust. § 344 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov nerozhodol,
pretože o nich bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 písm. a) - e) a

ods. 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a ak
ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 ods. 1 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
(§ 364 CSP).