Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200469
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612200469.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobkyne M..

C. Š., G.. X.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, O., proti žalovanému T. Z., G.. X.X.XXXX, K. G.Á.. O. XX/XX,
A., právne zastúpenému JUDr. Ivanom Križalkovičom - advokátom, AK, Hviezdoslavova 11, Spišská
Nová Ves o vydanie veci a protinávrhu žalovaného T. Z., G.. X.X.XXXX, K. G.. O. XX/XX, A., právne
zastúpeného JUDr. Ivanom Križalkovičom - advokátom, AK Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti
žalobkyni M.. C. Š., G.. X.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, O. o určenie a zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Protinávrh žalovaného z a m i e t a.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať jej osobné motorové vozidlo BMW3 Touring EVČ: PT 340 AP, VIN číslo: H. spoločne

s kľúčmi od vozidla a osvedčením o evidencii vozidla - časť I., všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a uhradenia trovy konania. Žalobu odôvodňovala tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej s
p. Tomášom Spišákom, zo dňa 05.08.2011 stala sa výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla
BMW3 Touring EVČ: PT 340 AP, VIN číslo: H., pričom za motorové vozidlo zaplatila predávajúcemu p.
E. A. sumu 13.000 Eur. Uviedla, že ako výlučná vlastníčka predmetného motorového vozidla je vedená
aj v osvedčení o evidencii - časť II (technického preukazu) č. O. Q. XXXXXX a tiež osvedčení o evidencii
- časť I. V čase, keď do vlastníctva motorové vozidlo nadobudla, žila spoločne so žalovaným v jej byte

v O., F.. A. Č.. XXX/XX. Dňa 17. 10. 2011 žalovaný po hádke odišiel z jej bytu a bez jej súhlasu odviezol
motorové vozidlo na neznáme miesto. Zároveň žalovaný spoločne s motorovým vozidlom odviezol aj
technický preukaz - časť I (tzv. malý technický preukaz), a písomnú zmluvu, na základe ktorej vozidlo
nadobudla. Tým, že uzavrela s Tomášom Spišiakom kúpnu zmluvu a vyplatila kúpnu cenu stala sa
výlučnou vlastníčkou vozidla a jednoznačne poprela, že by predmetné vozidlo nadobudla so žalovaným
do podielového spoluvlastníctva, pretože ani samotný žalovaný nespochybnil túto skutočnosť a jeho
obrana spočíva len v tom, že sa dožadoval vrátenia daru vo výške 13.000 Eur. Žalobkyňa poprela, že

by vo vzťahu ku žalovanému resp. členom jeho rodiny hrubo porušila dobré mravy. Cíti sa byť výlučnou
vlastníčkou motorového vozidla.Žalovanýpodaldňa20.2.2012protinávrh,ktorýmžiadal,abysúdžalobužalobkynenavydanieosobného
motorového vozidla BMW 3 Touring EČV: PT 340 AP, VIN číslo H. zamietol, určil že osobné motorové
vozidlo zn. BMW 3 Touring EČV: PT 340 AP, VIN číslo H. je v podielovom spoluvlastníctve T. Z. v 2/3

a K.. C. Š. v 1/3, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a motorové vozidlo zn. BMW 3
Touring EČV: PT 340 AP, VIN číslo H. do výlučného vlastníctva T. Z.É.I. v celosti s tým, že žalovanému
T. Z. bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni K.. C. Š. z titulu vyrovnania jej podielu sumu 4.600,- Eur
a trovy konania, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Protinávrh odôvodňoval tým, že v
čase kúpy motorového vozidla, ktoré je predmetom žaloby žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti ako

druh a družka na adrese žalobkyne. V auguste 2011 sa rozhodli kúpiť motorové vozidlo BMW 3 Touring
EČV: PT 340 AP, VIN číslo H.. Kúpnu cenu 13.000,- Eur zaplatil žalovaný v celosti. V evidencii vozidiel
môže byť zapísaný len jeden užívateľ vozidla a keďže bývali v okrese Poltár, rozhodli sa ako kupujúcu
uviesť v písomnej kúpnej zmluve žalobkyňu a táto bola následne vedená aj v evidencii vozidiel ako
vlastníčka. Žalobkyňa to navrhla aj z toho dôvodu, aby sa ľudia nezaujímali o to, prečo jazdí na cudzom
vozidle, keďže žalovaný mal trvalý pobyt v okrese Spišská Nová Ves. Žalobkyňa tvrdí, že peniaze

poskytla žalovanému z dôvodu, že po vyporiadaní BSM s bývalou manželkou mal finančné problémy
súvisiace s osamostatnením energií pre nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, avšak
toto tvrdenie žalobkyne nemá logiku. Prečo by kupoval drahé motorové vozidlo, pokiaľ by nemal financie
na vyporiadanie BSM s bývalou manželkou. Žalovaný mal dostatok peňazí a nepotreboval, aby mu
žalobkyňa prispela na jeho veci súvisiace s vyporiadaním BSM. Peniaze mu poskytla práve z toho

dôvodu, aby bolo zrejmé, že auto je v ich podielovom spoluvlastníctve, ako to medzi sebou dohodli.
Žalobkyňa podľa dohody účastníkov vlastní auto v 1/3 a žalovaný v 2/3. Keďže žalovaný je väčšinovým
spoluvlastníkom motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby auto vydal žalobkyni pred tým, ako dôjde
medzi účastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Súd sa pokúsil o zmier medzi účastníkmi konania, avšak bezúspešne. Žalobkyňa zotrváva na

stanovisku, že je výlučnou vlastníčkou motorového vozidla s tým, že finančné prostriedky na jeho kúpu
jej boli zo strany žalovaného darované a dožadovala sa vydania vozidla a žalovaný bol prístupný k
dohode s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou motorového vozidla stala žalobkyňa avšak, aby mu vyplatila
sumu 8.400,- Eur, pretože jeho vôľa bola kúpiť motorové vozidlo do svojho výlučného vlastníctva ale
žalobkyňa ho pred kúpou presvedčila, aby sa stala jeho podielovou spoluvlastníčkou.

Konanie o žalobnom návrhu žalobkyne na vydanie veci súd spojil s konaním o protinávrhu žalovaného
na určenie, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 112 O.s.p. na spoločné
konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, vzájomnou korešpondenciu medzi účastníkmi konania a zistil tento
skutkový stav :

Dňa 5.8.2011 bola uzavretá medzi kupujúcou C. Š., nar. X.XX.XXXX a predávajúcim E. A., G.. X.X.XXXX

kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla značky BMW, typ:
318d, rok výroby 2008, VIN: H., č. technického preukazu: TA 147 091, EVČ: TV 322 CE. Za motorové
vozidlo bola zaplatená kúpna cena vo výške 13.000,- Eur.

Zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovaným vyplynulo, že výzvou zo dňa 8.11.2011

žalobkyňa žalovaného vyzvala na vydanie vozidla to v lehote do 13.11.2011. Žalovaný na túto výzvu
reagoval listom zo dňa 10.11.2011, v ktorej oznámil, že vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve jeho
a žalobkyni a nadobudli ho tak, že žalovaný na jeho kúpu použil vlastné finančné prostriedky vo výške
13.000,- Eur a žalobkyňa mu následne prispela sumou 4.600,- Eur za účelom spoluvlastníctva tohto
vozidla. Vydanie OMV BMW3 Touring EVČ: PT 340 AP žalovaný podmienil zaplatením sumy 9.010,-

Eur. Zároveň žalovaný v liste potvrdil, že vozidlo sa nachádza v jeho držbe a je odstavené v jeho garáži.
Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 2.12.2011, ktorým žalovanému oznámila, že jeho
tvrdenie o spoluvlastníctve neuznáva a že sumu 13.000,- Eur jej žalovaný daroval. Žalovaný na list
reagoval opätovne listom zo dňa 9.12.2011, v ktorom nespochybnil skutočnosť darovania finančných
prostriedkov vo výške 13.000,- Eur a zároveň vyzval žalobkyňu, aby mu tieto finančné prostriedky

vrátila v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že sa ako obdarovaná k nemu
správala tak, že hrubo porušila dobré mravy, okrem iného tým, že ho uviedla do omylu, resp. využila jeho
omyl a jednoznačne ho podviedla. Na list žalovaného žalobkyňa reagovala listom zo dňa 12.12.2011,
ktorým žalovanému oznámila, že nevidí žiadny dôvod na vrátenie daru, pretože ho neuviedla do omylu,resp. nevyužila jeho omyl a ani ho nepodviedla. Zároveň žalovaného vyzvala na bezodkladné vydanie
motorového vozidla.

Žalobkyňa dňa 26.8.2011 uzavrela s Dexia bankou Slovensko a.s. úverovú zmluvu č. 25/247/11 v zmysle
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 5000 Eur s 19,53% úrokom p.a., s RPMN 22,81 %, celková suma
vráteného úveru predstavovala sumu 11747,20 Eur.

Potvrdením o poistení motorového vozidla podľa poistnej zmluvy č. XX-XXX-XXXXXXXX poisťovňa

Union poisťovňa a.s. oznámila, že C. Š., nar. X.XX.XXXX má uzavreté poistenie motorového vozidla
BMW rad 3 s evidenčným číslom PT340AP a VIN WK. s účinnosťou od 25.8.2011 na dobu neurčitú.
Úhrady poistného boli preukázané žalobkyňou kópiami poštových poukazov.

Na pojednávaní žalobkyňa M.. C. Š. uviedla, že nepovažovala jej spolužitie so žalovaným za spolužitie
druha a družky, pretože sa stretávali len v čase, kedy bola na území SR, teda 2 týždne v mesiaci. Ona by

za vzťah druh a družka považovala, ak by žili so žalovaným v spoločnej domácnosti permanentne. Teda
ak by sa musela pracovne vzdialiť, tak by jej druh zostal v mieste jej bydliska aj spolu s jej maloletým
dieťaťom, a staral sa oň. Ona teda považovala vzťah medzi ňou a žalovaným za vzťah založený na
priateľstve, teda, vzťah muža a ženy, ktorí sa spolu stretávajú. Takto fungovali od roku 2009 do októbra
roku 2011. Spoločne nehospodárili, žalovaný jej na domácnosť neprispieval ani nič do domácnosti

nezakupoval. Pohádali sa kvôli zimným pneumatikám, ktoré chcel žalovaný zakúpiť na sporné vozidlo
a žiadal od nej peniaze, ktoré mu nedala. Zobral predmetné auto a doklady a odišiel. Nepoprela, že
chcela mať auto, ale keďže nemala finančné prostriedky na jeho kúpu, zvažovala, že si zoberie na
auto úver, nakoľko vlastní aj vodičské oprávnenie. Vozidlo potrebovala kvôli dcére a kvôli jej štúdiu.
Žalovaný prišiel s návrhom, že bude mať majetkové vysporiadanie so svojou bývalou manželkou a že

sa jej chce odvďačiť zato, že 2,5 roka chodieval ku jej, nocoval a stravoval sa u nej bez toho, aby jej
niekedy prispel. Považovala to za prirodzenú vec, že sa rozhodol jej darovať finančné prostriedky na
auto. Hovorili o tom koncom júla alebo júna 2011, potom šli na dovolenku do Chorvátska, ktorú zaplatil
žalovaný. Ona to presne nesledovala, kedy bude mať odporca majetkové vysporiadanie. Faktom je, že
dostal od bývalej manželky vyplatené 20.000,- Eur. Bolo to ešte pred dovolenkou, ešte sa ho pýtala, či

už má vyplatené peniaze od exmanželky. Tvrdila, že v priebehu celého ich spolužitia okrem dovolenky jej
iné finančné prostriedky alebo hodnotnejšie dary žalovaný nedával. Dňa 4.8.2011 jej žalovaný navrhol,
že peniaze na zakúpenie motorového vozidla jej daruje. V tomto období si už cez internet pozerali nejaké
motorové vozidlá, cena sa pohybovala od 12.000,- Eur do 15.000,- Eur. Žalovaný prišiel s typom auta,
že je tam dobrá cena, ona zavolala pánovi A., že má záujem o kúpu tohto auta, dohodli sa na nižšej

cene ako aj o tom, že sa stretnú v Košiciach. Dňa 4.8.2011 mal žalovaný pri sebe viac peňazí ako sumu
13.000,- Eur, vyčlenili z nich sumu 13.000,- Eur, teda cenu auta. Ona po celú dobu jednala s pánom
A.. Kúpnu zmluvu doniesla pani E., kde už bol podpísaný aj pán A., s tým, že ako osoba preberajúca
peniaze bola uvedená pani E.. Finančnú hotovosť prevzala pani E. s tým, že so žalovaným sa dohodli,
že peniaze jej vyplatí z kapsičky odporca. Ona diktovala pani E. dodatky, aj zmluvu uzatvárala. Následne

motorové vozidlo zobrali s tým, že ona šla na aute žalovaného a žalovaný išiel na novom aute. Žalovaný
nenavrhoval, aby bol uvedený ako kupujúci a tiež nemal ani výhrady voči tomu, keď ho splnomocnila,
aby ju zastupoval pri prepise vozidla. Vozidlo užívali tak, že ja keď som bola v zahraničí, tak auto užíval
žalovaný, pretože ona nemala garáž. Ona hradila havarijné aj zákonné poistenie za auto. Aj peniaze
za prepis auta hradila ona. Do 17.10.2011 nerobila žiadnu údržbu auta a potom jej žalovaný už auto

zobral. Už spomínala, že keď si chcela kúpiť vozidlo, chcela si zobrať úver. Bolo dosť problematické si
úver vybaviť, pretože má rakúsku živnosť. Začala vybavovať úver 9.8.2011 v Dexii banke, kde si založila
účet. Tento účet si založila, aby pomohla žalovanému v osamostatnení od energií od bývalej manželky.
Dňa 2.9.2011 opäť bola poukázaná na účet žalovaného z jej účtu suma 1.750,- Eur, takže sa jedná nie o
sumu 4.600,- Eur, ale 4.750,- Eur. Tieto peniaze žalovanému požičala s tým, že jej ich vráti, pretože bol

v tom čase nezamestnaný. Lehota na vrátenie peňazí nebola stanovená, ona mu dôverovala, pretože ho
poznala. Do súčasnej doby nedošlo k vráteniu týchto peňazí. Určite by si nebrala úver, aby spravila akt
spoluvlastníctva. Neskôr nepoprela, že jej žalovaný na meniny, narodeniny a na Vianoce daroval práčku,
ale ona mu zakúpila hodinky. Práčka bola v hodnote 400,- Eur a matrac bol v zľave, takže stál cca 300,-
Eur. Matrac šli kúpiť potom, ako v mobilnom telefóne žalovaného zistila, že tam má SMS-ku, kde nebol

uvedený odosielateľ. Pri podpise kúpno-predajnej zmluvy bola ona, žalovaný a pani Tóthová a bolo to
v kaviarni v TESCU v Košiciach. Auto všetci odskúšali. Pokiaľ ide o osamostatňovanie energií uviedla,
že žalovaný tvrdil, že bude potrebné urobiť výkopové práce, pretože spolu s bývalou manželkou vlastnil
2 nehnuteľnosti, ktoré si neskôr rozdelili a on chcel, aby mal svoje vlastné merače energií. Pokiaľ byšlo o podielové spoluvlastníctvo, bolo by to uvedené v doplňujúcich údajoch, že to je vklad podielového
spoluvlastníka. Žalovaný jej nedaroval auto ale peniaze a pohádali sa pretože žalovaný chcel, aby
som mu dala peniaze na zakúpenie zimných pneumatík. Napriek tomu, že boli len v priateľskom vzťahu,

zobrala ďalší úver kvôli žalovanému, ktorý ju o to požiadal a tieto peniaze nepovažuje za pôžičku, ale za
pomoc žalovanému. Javilo sa jej normálne, keď šli autom kupovať auto, že peniaze by mal mať pri sebe
chlap. aby tento svedok bol považovaný súdom za nadbytočný. Pokiaľ sa týka svedkyne C. Ž.iadala,
aby výpoveď svedkyne bola považovaná za nadbytočnú, k svedkovi pánovi Š. uviedla, že samotný
žalovaný sa na jeho adresu nepekne vyjadroval. Poukázala aj na to, že právny zástupca žalovaného

JUDr. Križalkovič často menil stanovisko v tejto veci.

Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že v roku 2008 žili so žalobkyňou v Spišskej Novej Vsi asi
tri mesiace, takže on považoval ich vzťah za vzťah druh a družka. S bývalou manželkou sa rozvádzal
v januári 2008 a dôvodom pre ktorý podala manželka na rozvod bola jeho nevera. Tiež v roku 2008
žalobkyňa uviedla dôvod rozvodu známosť s ním. Žalobkyňa sa rozhodla, vrátiť sa späť do Poltára,

potom ako jej bývalý manžel zobral dcéru. Žalobkyňa totiž má dcéru vo svojej starostlivosti a syn je
zverený do starostlivosti jej bývalého manžela. Boli aj naďalej v kontakte, avšak nežili spolu. V roku 2009
kúpila matka žalobkyne žalobkyni byt a tento byt jej kompletne prerobil. V byte robil kompletne omietky,
stierky podlahy, kúpeľňu, elektrinu, vysprávky okolo plastových okien, v obývačke dávali betón atď. On
financoval aj majstrov, ktorých požiadal, aby mu pomohli. Stále hovorili, že to bude ich hniezdočko lásky.

Chcel sa presťahovať do Poltára, hľadal si tam aj zamestnanie. Keď bola žalobkyňa doma, tak jej matka
sa o nich starala, nakupovala im, ale aj on kupoval potraviny do domácnosti aj v hotovosti aj kartou.
Žalobkyni platil telefónne účty vo výške 100,- Eur až 200,- Eur mesačne. Mesačne minimálne 300,- Eur
dával do domácnosti, vozil jej dcéru do školy. Netvrdil, že platil všetko, lebo platila aj žalobkyňa. Boli
aj momenty, keď on robil na byte žalobkyne, jej matka varila a on sa u nej stravoval. Keby mal vyčísliť

koľko investoval do jej bytu, tak by to vychádzalo na 8.000,- Eur až 10.000,- Eur. Žalobkyni žiadne
peniaze nedaroval, ale bol taký hlupák, že auto prepísal na žalobkyňu. Myslel si, že kúpno-predajná
musí byť uzavretá na osobu, ktorá bude na dopravnom inšpektoráte uvedená. Je pravdou, že, pred
kúpou sporného auta, našiel iné auto, kde dal aj zálohu, o čom má aj doklad. Išiel kupovať auto pre
seba, až po naliehaní žalobkyne, s tým, že ona mu vyplatí časť finančných prostriedkov , že budú mať

auto spolu prihlásili auto na jej meno. Je pravdou, že žalobkyne ukazoval peniaze a jednalo sa o sumu
cca 20.000,- Eur, mal ich v 50,- eurových bankovkách. Žalobkyňa s predávajúcim telefonovala preto,
aby ho presvedčila, aby znížil kúpnu cenu, pretože pôvodná suma bola 14.700,- Eur. Tvrdil, že sa so
žalobkyňou dohodol, že 50% z kúpnej ceny zaplatí on a 50 % z kúpnej ceny zaplatí žalobkyňa. Kým
nekúpili auto, bolo všetko v poriadku. Keď kúpili auto, začala byť žalobkyňa nervózna a podráždená.

Matka žalobkyne ani nevedela, že idú kupovať auto. Keď išli kupovať auto, tak mu nasľubovala, že
spíšu dohodu medzi nami a potom, ako auto napísal na ňu, tak ho odkazovala na iných ľudí, alebo že si
to má napísať sám. Chcel, aby mu žalobkyňa zaplatila polovicu finančných prostriedkov. Dňa 10.8.2011
si založila účet v Dexii banke s tým, že jej dali hneď úver vo výške 5.000,- Eur, z ktorého poukázala na
jeho účet len sumu 4.600,- Eur. To auto keby stálo aj 20.000,- Eur, tak by ho kúpil, pretože ho chcel.

Peniaze na kúpu vozidla žalobkyňa nikdy v ruke nemala.

Svedkyňa C. A. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej dcéra, žalovaný je bývalý priateľ dcéry. Je
pravdou, že sa neho hnevá, pretože musela prísť. Nie je čo svedčiť, pretože všetko je jasné. Dcéra
s bývalým priateľom sa odsťahovala aj vnučkou do Spišskej Novej Vsi, kde boli od 4.10.2008 do

18.12.2008. Už v tomto období dcéra stratila finančné prostriedky, ktoré mohla mať v Rakúsku po 700,-
Eur, preto ona musela zobrať úver na byt pre dcéru. Nahnevala sa na žalovaného, pretože jej tvrdil,
že nemusí chodiť do Rakúska, že jej bude platiť toľko koľko zarába v Rakúsku a že jej bude platiť
školu. Kým sa prerábal byt, tak žalovaný býval v penzióne. Je síce pravdou, že aj žalovaný niečo na
byte robil, má to presne vyčíslené. Žalovaný byt vymaľoval, urobil podlahu a mal za to stravu. Vzala

do úvahy rekonštrukciu bytu a zaráta práčku, matrac a počítač, ktorý už nefunguje. Nebolo jej jasné,
z čoho žalovaný žil, keď nepracoval, nevie či je nejaký gigollo. Povedal, že keď budú mať majetkové
vyporiadanie s bývalou manželkou, tak potom bude mať peniaze. Keď videla v auguste auto, pýtala sa
dcéry, čo to je, ona povedala, že majetkové vysporiadanie. Keď išli na dovolenku, tak si myslela, že
dcére zaplatí celú dovolenku. U nich bol 33 mesiacov a keby mal len 1-izbový byt, tak by musel platiť

300,- Eur mesačne. Dcéra chcela mať auto, pretože chodila do školy do Martina. Z predchádzajúceho
manželstva auto nemala, pretože prvý manžel bol taktiež lakomý a lenivý. Od dcéry vie, že žalovaný jej
mal vyrovnať to že u nej prebýval 3 roky. Mal by sklopiť hlavu a byť ticho. Vedela o tom, že žalovaný
vlastnil penzión a 2 motorky a dostal ešte majetkové vyporiadanie, takže peniaze mal. Dcéra povedala,že keď bude mať majetkové vyporiadanie, tak jej peniaze dá. Peniaze, ktoré jej dal, tak vyrovnal len to,
čo za neho bolo hradené na jeho stravu, ubytovanie a cigarety. Teda žalovaný len vrátil to, čo zadarmo
užíval. Dcéra zobrala druhý úver, povedala, že to je na to, aby žalovanému pomohla. Mala vedomosť o

tom,že ztohtoúveruposkytlažalovanému4.600,-Eur,pričomšloo19%-nýúrokvbanke.Zavyrovnanie
od žalovaného si dcéra chcela kúpiť auto. Po zakúpení dcéra auto užívala, ale keď bola v Rakúsku,
aby nedošlo ku krádeži auta, tak auto zobral žalovaný, ktorý ho užíval. Vznikali medzi nimi hádky kvôli
ženám, ktoré žalovaný mal. Všetky informácie ohľadom kúpy auta má od dcéry a so žalovaným sa o
kúpe auta nerozprávala. O jeho majetkových pomeroch vedela, vedela, že vlastní dom a dve motorky.

Svedok M. Š., na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa poznajú len z videnia, so žalovaným sú
dlhoroční priatelia. Žalovaný konkrétne jemu povedal, že má jedno auto, ktoré sa mu veľmi páči, že je už
vysporiadaný s manželkou, že si ho kúpi. Jednalo sa o značku BMW. Bolo to asi pred 1,5 rokom, presne
si to už nepamätá. On mu na to povedal, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Potom mu žalovaný už
len oznámil, že si takéto auto našiel a že si ho kúpil. Až keď ho mal doma, ukázal mu ho aj ho videl na

ňom jazdiť. Vedel o tom, že ide o auto zn. BMW kombi. Podľa neho v dnešnej dobe je zbytočná strata
kúpiť auto za 400.000,- Sk, čiže cca 12.000,- Eur až 13.000,- Eur. Pre ženu sa mu toto auto javí byť
dosť silné a nemyslí si, že toto auto je vhodné skôr pre ženu ako pre muža. V tom období keď kupoval
auto, bol žalovaný vo vzťahu so žalobkyňou. Jemu osobne nepovedal o žiadnom darovaní finančných
prostriedkov. Tvrdil mu, že je to jeho sen mať také auto a že konečne mal finančné prostriedky na jeho

kúpu. Nie je nič výnimočné, že ľudia majú aj 2 autá. Je rozdiel mať luxusnú limuzínu alebo mať terénne
auto.

Svedkyňa B.. L. C., na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná asi od roku 2009 a žalovaný je jej bývalý
švagor. Neudržiava kontakt ani s jedným z účastníkov konania. V lete 2011 bolo vyporiadané BSM,

medzi žalovaným a jej sestrou a žalovanému sestra vyplatila suma 50.000,- Eur. Cez letné prázdniny v
roku 2011, nevie či to bolo v júli alebo auguste dospelý syn žalovaného Samuel jej povedal, že otec si
ide kupovať BMW. Povedala mu, že veď dostal peniaze titulom vyporiadania BSM so sestrou, tak prečo
by mal kúpiť niečo deťom, keď si môže kúpiť auto, aby sa zviditeľnil. A. O.režíval túto kúpu auta ako
keby bolo jeho, dokonca ho na tomto aute videla jazdiť. Keďže žalovaného pozná veľmi dobre, neverí,

že by niekomu nezveril auto, keby mu nepatrilo. Samotný A. bol z auta natešený, ešte sa ho pýtala či je
jeho. Mohlo to byť niekedy koncom prázdnin alebo začiatkom školského roku 2011. Sestra mala veľký
problém sa so žalovaným dohodnúť na odpredaji nehnuteľnosti. Tak ako žalobkyňa pracuje v Rakúsku
a tak mala problém získať úver a musela založiť aj dom. Tvrdila, že do augusta 2013 má žalovaný limit,
aby si urobil vlastné inžinierske siete a v tejto sume 50.000,- Eur sa už prihliadalo aj na náklady na tieto

siete. Dodnes však inžinierske siete neboli žalovaným urobené, ani len nezačal s prácami. Na adresu
žalovaného uviedla, že švagor nie je z tých, ktorý by rozdávali, ale skôr patrí k tým, čo berú. Nikdy
len tak niečo nekúpil deťom a sestra sa vždy všetkého musela domáhať súdnou cestou. Pochybovala
preto o tom, že by žalovaný rozdával dary. Vedela o tom kedy si žalovaný kúpil auto a predpokladala, že
odíde do Poltára, pretože tam prerábal byt. Videla, ako žalovaný spolu so žalobkyňou svorne umývali

sporné motorové vozidlo, pretože susedí v bezprostrednej blízkosti s nehnuteľnosťou žalovaného. V
rozvodovom konaní sa pritom žalovaný javil ako chudák dokonca bol aj dobrovoľne nezamestnaný.
Avšak v roku 2011 peniaze určite mal. Podľa nej je vlastníkom auta ten kto dal naň peniaze a pokiaľ
ide o žalovaného je to taký človek, ktorý nikdy nikomu nič nedal zadarmo. Je šikovnosťou žalobkyne,
že kúpna zmluva znie na jej meno.

Účastníci konania boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada ( § 120 ods. 4 O.s.p). Keďže
účastníci konania nepredložili súdu žiadne ďalšie dôkazy ani skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení,

súd vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 5.11.2012 uznesením dokazovanie za skončené.
V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Vzmysle§630Občianskehozákonníkadarcasamôžedomáhaťvráteniadaru.aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Žalobkyňa sa žalobou dožadovala vydania motorového vozidla OMV BMW3 Touring EVČ: PT 340 AP
- tvrdiac, že je jeho vlastníčkou. Vlastníctvo k tejto veci podľa jej tvrdenia nadobudla kúpnou zmluvou,
pričom finančné prostriedky na jej zakúpenie získala darom od žalovaného.
Aby bola žalobkyňa v konaní úspešná musela by preukázať, že sa stala výlučnou vlastníčkou
motorového vozidla a tiež, že žalovaný bez právneho dôvodu jej výlučné vlastníctvo zadržiava a odmieta
jej o vydať.

Opodstatnenosť nároku žalobkyne, podľa jej názoru, vyplývala predovšetkým z toho, že zmluvu, ktorou
došlo k odkúpeniu sporného vozidla do jej výlučného vlastníctva, uzatvorila ona a výlučne ona je
vedená na dopravnom inšpektoráte ako jeho držiteľka, pričom celková kúpna cena za predmet kúpi
bola zaplatená z finančných prostriedkov darovaných žalovaným. Žalovaný darovanie sumy 13.000,-

Eur popieral a preto žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že
skutočne k darovaniu peňazí zo strany žalovaného došlo. Keďže pri údajnom darovaní nebol účastný
žiaden svedok, súd sa zaoberal tvrdeniami sporných strán a zisťoval, či došlo k platne uzavretému
dvojstrannému právnemu úkonu akým je darovanie, teda či darca (v tomto prípade žalovaný) z vlastnej
vôle odovzdal predmet daru a to finančné prostriedky vo výške 13.000,- Eur žalobkyni a žalobkyňa ako

obdarovaná predmet daru prijala.

Darovanie je veľmi často používaný inštitút, vyskytujúci sa hlavne medzi príbuznými či manželmi, avšak
v tomto prípade mala žalobkyňa prijať od žalovaného značne hodnotný dar i keď jej vzťah s žalovaným
považovala za priateľský a vo fáze darovania veľké šance na rozvíjanie jej vzťahu so žalovaným

nedávala. Mala totiž voči žalovanému výhrady, vytýkala mu, že sa bezplatne u nej stravoval, nocoval,
intímne sa s ňou zbližoval, preto považovala za prirodzenú vec, keď sa jej chcel odvďačiť za 2,5 roka
trvania ich známosti tým, že jej daroval peniaze na zakúpenie auta.

Z výpovede žalobkyne ale aj svedeckej výpovede jej matky však súd zistil, že žalovaný v priebehu tejto

krátkej známosti trvajúcej necelé tri roky žalobkyni zaplatil dovolenku v Chorvátsku, daroval jej práčku,
matrac, zakúpil jej hodinky a zrekonštruoval jej byt.

Podľa názoru súdu, medzi účastníkmi konania k platnému darovaniu nedošlo, pretože nemožno
darovanie vnímať ako druh vyrovnania za poskytnutie stravy, ubytovania, či pohlavného zbližovania.

Tiež absentuje vôľa žalovaného peniaze žalobkyni darovať a nebolo v konaní preukázané, že by
žalovaný žalobkyni peniaze skutočne odovzdal a že ich žalobkyňa od neho prijala. Nasvedčuje tomu
zhodnosť výpovede oboch strán v spore v tom, že pri uzavretí kúpnej zmluvy s kúpnou cenou,
ktorá bola predmetom daru, disponoval výlučne žalovaný, ktorý zástupkyni predávajúceho (zrejme
nesplnomocnenej ) celú kúpnu cenu vyplatil. Tvrdenie žalovaného, že v žiadnom prípade nemal úmysel

žalobkyni peniaze na kúpu motorového vozidla darovať boli podporené aj svedeckými výpoveďami
matky žalobkyne C. A. a B.. L. C., ktoré sa zhodli v tom, že žalovaný nie je typom človeka, ktorý
by obdarovával, pričom matka žalobkyne vyplatenie týchto peňazí žalovaným vnímala ako vyrovnanie
nákladov na chod domácnosti ktoré počas trvania ich vzťahu uhrádzala výlučne žalobkyňa.

V prípade kúpi hnuteľnej veci nevyžaduje sa písomná forma kúpnej zmluvy. V danom prípade bola kúpna
zmluva uzavretá v písomnej forme, avšak osoba ktorá bola v zmluve označená ako predávajúci pri
predaji vozidla prítomná nebola ale hlavne osoba, ktorá bola označená ako kupujúci zaň kúpnu cenu
nezaplatila a čo viac, vozidlo si neprevzala. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný zhodne uvádzali, že peniaze,
ktorý žalovaný vybral zo svojho účtu, doviezol do miesta predaja, kde ich on odovzdával priamo p. E.

( zrejme družke predávajúceho ), následne auto od nej prevzal a z miesta predaja odviezol.
Skutočnosť, že žalobkyňa je zapísaná na dopravnom inšpektoráte ako držiteľka motorového vozidla
OMV BMW3 Touring EVČ: PT 340 AP ju výlučnou vlastníčkou nerobí a v jej neprospech je aj to, žežalovaný sa od zakúpenia auta správal sa ako jeho vlastník, užíval ho, garážoval, tankoval palivo, teda
využíval na svoju potrebu, ba dokonca aj pre potreby svojho syna A..

Zároveň súd považuje za potrebné poukázať na to, že neprichádza v úvahu postup v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka, keďže nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k platne
uzavretej darovacej zmluve.
Žalovaný protinávrhom žiadal, aby súd určil, že motorové vozidlo je v jeho podielovom spoluvlastníctve
v 2/3 a žalobkyne v 1/3 a zároveň, aby tým istým rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo a vozidlo

prikázal do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyni podiel vo výške 4,600,- Eur. Žalobkyňa
rezolútne popierala, že peniaze, ktorými chcela žalovanému pomôcť aby mal vlastné inžinierske siete,
by mali byť jej vkladom do podielového spoluvlastníka.
Súd v prvom rade skúmal, či medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda obsahom ktorej by bolo
založenie spoluvlastníckych vzťahov, ak bola uzavretá, tak či ku takejto dohode došlo skôr ako bola
uzavretá zmluva kúpna, alebo či tvrdenie žalovaného je len jeho obranou uvedomujúc si, že zapožičanie

peňazí žalobkyni na kúpu vozidla samo o sebe nespôsobuje vznik podielového spoluvlastníctva k tomuto
vozidlu.
Na uzatváranie dohody o založení podielového spoluvlastníctva sa vzťahujú všeobecné ustanovenia
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu
konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová

prednesú ústne (ústna forma), alebo zaznamenajú písomne (písomná forma), alebo tiež iným než
výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť
(pozri § 35 ods. 1 OZ). Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť
sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (pozri § 37 OZ).
V danom prípade muselo byť z ústnej dohody uzavretej medzi účastníkmi konania pred samotnou

kúpou vozidla nad všetky pochybnosti zrejmé, že predmet kúpi mienia nadobudnúť do podielového
spoluvlastníctva.
Tak ako žalobkyňa nepreukázala, že na kúpu vozidla použila finančné prostriedky, ktoré jej žalovaný
daroval, ani to, že zaplatila predávajúcemu kúpnu cenu a predmet kúpi si od neho prevzala, nepreukázal
žalovaný, že sporené motorové vozidlo nadobudol so žalobkyňou do podielového spoluvlastníctva. V

neprospech žalovaného bolo najmä to, že menil výpoveď ohľadom výšky podielov, keď najskôr uvádzal,
že vozidlo je v spoluvlastníctve žalobkyne v 1/3 a jeho v 2/3, následne na pojednávaní tvrdil, že sa jedná
o podiel 50% žalobkyňa 50% on.
V zmysle uvedeného nemohlo teda dôjsť medzi účastníkmi konania k vzniku podielového
spoluvlastníctva k motorovému vozidlu a to jednak z dôvodu toho, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že ku zhodnému konsenzu so žalobkyňou došlo pred
nadobudnutím vlastníctva k motorovému vozidlu jeho kúpou v tom zmysle, že predmet kúpi nebude
vlastniťvýlučnežalobkyňaalebudepatriťobomatiežpretolebožalovanýsisámodporovalvtom,akosa
sožalobkyňouohľadomvýškypodielovdohodol.Keďžejehotvrdenievyvolávaloznačnépochybnosti,že
hnuteľná vec bola zakúpená s úmyslom nadobudnutia do spoluvlastníctva súd neuveril v jeho pravdivosť

a rozhodol tak, že protinávrh žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd spojil na spoločné konanie žalobu žalobkyne a vzájomný návrh
žalovaného, ktoré navzájom skutkovo nesúvisia a preto rozhodoval o ich nárokoch samostatnými
výrokmi Pri trovách konania vychádzal súd z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola v
konaníúspešnákeďžesúdžalobuzamietolnepriznaljejprávonanáhradutrovkonania.Taktiežžalovaný
nebol v konaní úspešný, pretože jeho protinávrh súd zamietol, nepriznal ani jemu právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.