Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010180
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

AdrianyNémethovejaJUDr.JánaBernáta,vtrestnejveciobžalovanéhoF.F.,preprečinmareniavýkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany z 06.09.2016, sp. zn. 0T/24/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 1. decembra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku s a z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

F. F., narodený XX.XX.XXXX, v K., trvale bytom
X., X. XXX/XX,

o d s u d z u j e

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za
zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno n/ Trestného zákona a nezistenia
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona), § 56 odsek 1, odsek 2 a § 57 odsek 1
Trestného zákona na peňažný trest 1000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 06.09.2016 sp. zn. 0T/24/2016
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného F. F. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že:dňa XX.XX.XXXX o 09.36 hodine v Topoľčanoch, po miestnej komunikácii na dopravnej ulici viedol
osobné motorové vozidlo značky G. L., EČ: K., kde bol pred firmou G. pneuservis zastavený a

kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, pričom pri kontrole dokladov bolo zistené,
že viedol osobné motorové vozidlo aj napriek tomu, ž trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany
sp.zn. 1T/12/2016 zo dňa 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.03.2016, mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 348 odsek 1
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný
trest päťsto eur. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu
pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody štyri mesiace. Podľa § 61 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dva roky.

Proti výroku o treste napadnutého rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej 15-dňovej lehote od

vyhlásenia napadnutého rozsudku, teda včas, odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 29.09.2016. Poukázal v ňom najmä na to, že
obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody a v čase plynutia
trestu zákazu činnosti viedol osobné motorové vozidlo. Peňažný trest 500,- eur v danom prípade nesplní
svoj prevýchovný účel a možno ho považovať za mierny. Obžalovaný sa dopustil v skúšobnej dobe

úmyselného trestného činu, opätovne v cestnej doprave, preto je na mieste uloženie trestu odňatia
slobody (§ 49 odsek 2 Trestného zákona).
Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 321 odsek 1
písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o treste a
abypodľa§322odsek3Trestnéhoporiadkusámvovecirozhodoltak,žeobžalovanémuuložízazistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 odsek 1 písmeno l/ Trestného zákona za nezistenej priťažujúcej
okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu
okresného prokurátora vyhovieť a postupovať v zmysle petitu uvedenom v odvolaní.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť,
nakoľko mal za to, že trest uložený súdom prvého stupňa je postačujúci a splní svoj účel.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zdôraznil, že ľutuje toho čo sa stalo, veľmi ho to
celé mrzí.
Na doplňujúce otázky uviedol, že pracuje ako vedúci pracovník vo firme, ktorú zakladal, jeho čistý
mesačný príjem je cca 800 eur. Nemá žiadne záväzky, stará sa o rodičov a sestru študujúcu na vysokej

škole.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a jeho výrok o vine iba v rozsahu, či tento a

postup konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku zistiac, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky a
predpoklady.Preskúmaním odvolaním okresného prokurátora napadnutého výroku o treste napadnutého rozsudku
odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené aj všetky skutočnosti dôležité pre určenie druhu trestu a jeho

výmerytak,akotovyplývazustanovenia§119odsek1písmenod/Trestnéhoporiadku,ktorésúdprvého
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na
objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní
postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov,
pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré

by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného
na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal mať za
preukázané, tak mohli tiež vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, ak by súčasne

súd prvého stupňa bol pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou
trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým ich v prejednávanej
veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Následne aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste tiež nie je úplne
v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého
stupňa v ňom neuviedol, ktoré všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje zistenia dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, zvlášť pokiaľ ide o na hlavnom pojednávaní urobenom a súdom prvého

stupňa podľa 257 odsek 7 Trestného poriadku prijatom vyhlásení o vine obžalovaného a to z hľadiska do
úvahy prichádzajúceho priznania obžalovanému aj ďalšej (okrem tej, ktorá je uvedená v § 36 písmeno
l/ Trestného zákona) poľahčujúcej okolnosti uvedenej v 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorou je
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a s tým súvisiacou a do úvahy
prichádzajúcou prevahou pomeru takýchto dvoch zistených poľahčujúcich okolností pri dôvodnom

nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona, opodstatňujúcou použitie §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona o znížení hornej hranice za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutiavodseku1§348ustanovenejtrestnejsadzby(ažnadvaroky)ojednutretinu(ažnašestnásť
mesiacov).

Pokiaľ ide o ostatné zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a
jeho výmery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje odvolací súd za v podstate
úplné a správne a preto na ne iba poukazuje, považujúc okresným prokurátorom v odôvodnení jeho
odvolania uvedený návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadne uloženia trestu odňatia slobody
nepodmienečne za neopodstatnený.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku

zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno
e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám
odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom, keď na podklade súdom prvého stupňa úplne zistených
skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery a ich zákonu
zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému uložil podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona ( zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/,

písmeno n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona) § 56
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57 odsek 1 Trestného zákona primeraný peňažný trest jedentisíc
eur, pričom podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a
pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona
uložil náhradný trest odňatia slobody päť mesiacov a podľa § 60 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu premávke na tri roky.

Odvolací súd má za to, že tento druh a výmera hlavného peňažného trestu ako aj vedľajšieho trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným
pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy)
a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti

individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru odvolacieho súdu podľa
§ 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že negatívnym vplyvom výkonu akéhokoľvek
uloženého druhu trestu na rodinu a osoby blízke obžalovanému najúčinnejšie môže predísť sám
obžalovaný, ak prestane páchať trestné činy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.